Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/726/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513230834
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513230834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., Bratislava, Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN &
PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Nám. M. Benku 9 - C1, proti žalovanému: A. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., G. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou W. A., zamestnankyňou
Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 25. augusta 2014 č. k. 41C/266/2014- 32, v pomere hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 50,70 € z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za cestovanie prostriedkom
MHD bez platného cestovného lístka. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa 13.03.2012 cestoval prostriedkom
MHD - na linke č. 99 a na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Z tohto
skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Jednoročná premlčacia
doba na uplatnenie nárokov z prepravy v zmysle § 108 Obč. zák. začala plynúť dňa 14.03.2012 a

uplynula dňom 14.03.2013. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 04.09.2013, teda
oneskorene. Keďže opatrovníčka žalovaného namietla premlčanie predmetného nároku, súd prvého
stupňa nemohol žalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). S poukazom na tieto závery
súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok, ktorým bola zamietnutá
žaloba v časti úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom vo výške 50,- eur. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie

odôvodnil v podstate tým, že úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. a táto úhrada sa teda premlčuje vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej
dobe v zmysle § 101 Obč. zák..

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba,
pričom toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy
(§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre

premlčanie ktorého platí § 106 Obč. zák.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že
v jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové
vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie
sa platným prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.
Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v citovanom

ustanovení nie je výslovne uvedený. Zákon č. 56/2012 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem
iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento
zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným
prepravným dokladom (§ 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z.)
neupravuje, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na
základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a

účelom najbližšie, teda podľa ustanovenia § 108 Obč. zák. Zák. č. 56/2012 Z. z. zároveň neupravuje ani
začiatokplynutiapremlčacejdobynauplatnenieprávanacestovnéaprirážkukzákladnémucestovnému
za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste
aplikácia ust. § 563 Obč. zák. a dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ -
dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom pritom nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné

prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 13.03.2012 v Bratislave na
linke MHD č. 99 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Z Hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 13.03.2012 vyplýva, že žalovaný odmietol zaplatiť
revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a postihu 50,- eur priamo na mieste

pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala
plynúť dňa 14.03.2012 a uplynula dňom 14.03.2013. Žalobca podal žalobu na súd dňa 04.09.2013, t.
j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák.. Keďže opatrovníčka žalovaného
uplatnilanámietkupremlčania(č.l.30),súdprvéhostupňapostupovalsprávne,keďžalobcovipremlčané
právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky
k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene len na základe zák. č. 56/2012 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp.

z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda
je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho
pohľadávka voči žalovanej nebola v čase podania žaloby premlčaná.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.