Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/289/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7197899873
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7197899873.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcov 1./ N. N., nar. XX.X.O., bytom R.
I. O., 2./ K. C., nar. XX.X.O., bytom R., E. X, 3./ G. E., nar. X.X.O., bytom R., C.Á. XX, 4./ J. L., nar.
XX.X.O., bytom R., E. X, 5./ N. B., nar. XX.X.O., bytom R., Ž. X, 6./ N. I., nar. XX.XX.O., bytom R., J. XX/
B, 7./ K. I., nar. X.X.O., bytom R., J. XX/A, 8./ A. K., nar. XX.XX.O., bytom C., Z. O./X, všetci zastúpení
Vojčík & Partners, s.r.o., Košice, Rázusova 28, proti žalovanej N. W., nar. XX.X.O., bytom R., A. XX, R. Y.
G., zast. JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom, Košice, Štúrova 20, v konaní o určenie, že žalovaná
nie je oprávnenou držiteľkou nehnuteľností, o určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností o určenie, že žalovaná je vlastníčkou označených nehnuteľností a o určenie, že žalovaná
nesplnila zákonné podmienky na zápis jej výlučného vlastníctva, o odvolaní žalobcov a žalovanej
proti rozsudku 16C 1626/1997-442 z 11.10.2012 v znení opravného uznesenia 16C 1626/1997-483 z
22.3.2013 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku o určení, že žalovaná nie je
oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra Košice na LV č. O., okres R. Q., obec
R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X
vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape,
parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na
katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č.
XX/XXXX vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009
pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej
na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra
"C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely
registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada (v poradí
prvý výrok), o určení, že žalobcovia 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to
v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným
Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej
parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná
plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2,
zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere
45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo
výmere 343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A. K. v podiele 1/27, J. L. v podiele 1/9, N. B. v podiele
1/9, N. N.Á. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81, K. I. v podiele 1/81 (v poradí tretí
výrok) a o určení, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná
ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., W. R. -
R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo
výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape,
parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na
katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom

č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009
pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na
katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej
na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra
"C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. 1043/2 vo výmere 343 m2, záhrada (v poradí štvrtý
výrok).

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností
vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela
registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268
m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č.
XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q..
P. E.R. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape,
parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na
katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej
na katastrálnej mape, parcelné č. 1043/2 vo výmere 343 m2, záhrada. Žalobu o určenie, že žalovaná
je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec
R. - R. Y. G., k.ú. R. Y. G., ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X
vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape,
parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape, parcelné č. O., vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom
č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa
3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 34 m2, zastavaná plocha, parcely registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 28 m2, zastavaná plocha, parcely
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. 1042/6 vo výmere 23 m2, zastavaná plocha
a parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 377 m2, záhrada,
zamietol. Súd určuje, že žalobcovia v 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to
v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným
Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej
parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná
plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2,
zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere
45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X
vo výmere 343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A.Ž. K. v podiele 1/27, J. L. v podiele 1/9, N.
B. v podiele 1/9, N. N. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81, K. I. v podiele 1/81.
Súd určuje, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako
výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R. -
R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo
výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape,
parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na
katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č.
XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod
č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na
katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej
na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra
"C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada. Súčasťou rozsudku

je aj výrok o náhrade trov účastníkov v znení: „Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. až 8. rade
trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku a to
k rukám ich právneho zástupcu VOJČÍK & PARTNERS, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok o trovách konania následne súd opravil, opravným uznesením
z 22.3.2013 tak, že tento výrok správne znie: Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. až 8. rade
trovy konania vo výške 3.662,78 €, ktoré pozostávajú zo zaplatených poplatkov vo výške 408,25 € a z
trov právneho zastúpenia vo výške 3.254,54 €, právnemu zástupcovi žalobcov VOJČÍK & PARTNERS,
s.r.o., Košice, Rázusova 28, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 12.7.1997 domáhali
určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX a XXXX vo výške podielov určených v zmysle
LV č. O., ďalej uložiť žalovanej povinnosť odstrániť na vlastné náklady zrealizovanú betónovú platňu
uloženú na betónových podvaloch postavenú na parcele O. a O., kat. úz. R. Y. G., do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Túto pôvodnú žalobu - žalobný petit žalobcovia v priebehu konania niekoľkokrát
menili. Podaním z 25.5.2009 navrhli zmenu, o ktorej súd rozhodol uznesením 16C 1626/1997-292 z
3.8.2009 tak, že:

Súd určuje, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených na LV O., kat. úz. R. Y. G.,
obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-
C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E.
S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely
KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172
m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere
343 m2. Súd určuje, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie osvedčenia podľa § 2 až § 8
zák. č. 293/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej,
na základe ktorého bola žalovaná v katastri nehnuteľností zapísaná ako oprávnený držiteľ nehnuteľností
vedených na LV O., kat. úz. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q. ako parcela KN-C č. O. - zastavaná
plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým
plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa
3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely
KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere
45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2. Súd určuje, že žalovaná nesplnila zákonné
podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených
na LV O., kat. úz. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o
výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom
č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009
pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č.
O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2,
parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2. Žalovaná je povinná na vlastné náklady odstrániť
neoprávnenú rozostavanú stavbu „sklad náradia“ v rozsahu, v akom je postavená na parcele KN-C č. O./
X - záhrada o výmere 343 m2, neoprávnenú stavbu oplotenia medzi parcelami KN-C č. O./X - zastavaná
plocha o výmere 172 m2, KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a parcelou KN-C č. O./X -
záhrada o výmere 343 m2 a neoprávnené stavby a garáže a letnej kuchyne postavené na parcele KN-
C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O takto zmenenej žalobe žalobcov súd rozhodol rozsudkom zo 17.9.2009, ktorým zamietol návrh
žalobcov v 1. až 8. rade, aby súd určil, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností, vedených
na LV č. O., k.ú R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o
výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom
č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009
pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. O./X
- zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely
KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2, ďalším výrokom zamietol návrh žalobcov v 1. až 8. rade,
aby súd určil, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie osvedčenia podľa § 2 až 8, zákona
č. 293/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, na
základe ktorého bola žalovaná v Katastri nehnuteľností zapísaná ako oprávnený držiteľ nehnuteľností,
vedených na LV č. O. k.ú. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná
plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým

plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa
3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely
KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere
45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2 a zamietol aj návrh žalobcov v 1. až 8. rade,
aby súd určil, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v Katastri nehnuteľnosti zapísaná
ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, vedených na LV č. O. k.ú. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R.
Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o
výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009,
úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X -
zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plochy o výmere 172 m2, parcely
KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2. V
prevyšujúcej časti konanie o uloženie povinnosti na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú rozostavanú
stavbu - sklad náradia, v rozsahu, v akom je postavená na parcele KN-C č. O./X - záhrada o výmere
343 m2, neoprávnenú stavbu oplotenia medzi parcelami KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172
m2, parcelou KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a parcelou KN-C č. O./X - záhrada o
výmere 343 m2 a neoprávnenej stavby garáže a letnej kuchyne postavenej na parcele KN-C č. O./X -
zastavaná plocha o výmere 45 m2 vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách
celého konania.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, na základe čoho Krajský súd v Košiciach
rozhodol uznesením 11Co/102/2010-332 z 31.5.2011 tak, že zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch,
t.j. vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom
nehnuteľností a vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov, že žalovaná nesplnila zákonné
podmienky, aby bola v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalobcovia v podaní
zo 17.2.2012 uviedli, že žalovaná sa nikdy nestala vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania a jej zápis ako vlastníčky na LV č. O., ktorý bol žalovanou predložený na pojednávaní dňa
17.9.2009, je nesprávny. Zároveň žalovaná nesplnila podmienky, aby bola ako vlastníčka zapísaná v
katastri nehnuteľností. Poukázali na to, že žalovaná v konaní doposiaľ nepredložila žiadne rozhodnutie
Rady MNV o pridelení parcely, pretože list oznamujúci pridelenie pozemku zo dňa 3.4.1954 s názvom:
Pridelenie parcely - oznámenie, nemožno považovať za rozhodnutie o pridelení pozemku a teda
ani nemôže mať účinky rozhodnutia. V predloženom oznámení, teda v listine nespôsobilej vyvolať
zmeny v existujúcom právnom stave sa uvádza, že žalovanej mal byť údajne pridelený pozemok pod
záhradami, a to parcela č. 36 s tým, že príslušné opatrenie - vyvlastnenie a prepis v pozemkovej knihe
sa prevedie dodatočne a o tejto skutočnosti bude právna predchodkyňa žalovanej včas informovaná.
Žalovaná v konaní predložila rozhodnutie ONV zn. G../. zo dňa 15.11.1956, ktorým bolo rozhodnuté
o povolení stavby v obci R. na parcele č. XX bez akýchkoľvek identifikačných údajov parcely.
Toto rozhodnutie nenahrádza rozhodnutie o vyvlastnení, ktorým malo dôjsť k vzniku vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Žalovaná nepredložila žiadne rozhodnutie o vyvlastnení. Tvrdili, že ani ich
právnym predchodcom nikdy žiadne rozhodnutie pozbavujúce ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nedobromyseľne užívaným žalovanou, nebolo doručené. Trvali na tom, že nebolo preukázané, či
parcely, ktoré sú predmetom konania, ktoré žalovaná nedobromyseľne a neoprávnene užíva, sú totožné
s pozemkom pod záhradami, a to parcelou č. XX, ktorá mala byť údajne pridelená právnej predchodkyni
žalovanej, keďže v oznámení sa pridelený pozemok označuje ako pozemok pod záhradami, a to
parcela č. XX bez ďalších podrobnejších údajov - druh pozemku, výmera a podobne. Žalovaná na
pojednávaní dňa 15.10.1999 vypovedala, že parcelu nevie bližšie identifikovať. Písomným podaním
zo dňa 30.1.2002 sa vyjadrila, že nevie uviesť, prečo sa v oznámení a v rozhodnutí ONV zo dňa
15.11.1956 uvádza parcela č. 36 a či je v citovaných dokumentoch parcelné číslo uvedené správne
alebo nie. Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra R. č.j. R., ktorá je súčasťou súdneho
spisu vyplýva, že parcela č. XX, vo výmere 62 siah je v súčasnosti vedená pod parc.č. O./X - záhrady
a O./X - zastavané plochy, pričom tieto parcely sú zapísané na LV č. O., k.ú. R.Á. Y. G. a ich
vlastníci nie sú účastníci tohto konania, ani právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej. Žalovaná v konaní
neozrejmila, na základe akých skutočností došlo z jej strany, resp. zo strany jej právnej predchodkyne
k stotožneniu pozemku pod záhradami, parc.č. XX s časťou parcely vo vlastníctve žalobcov, ktorú
začala užívať právna predchodkyňa žalovanej. Na základe uvedených skutočností sa žalobcom javí, že
právna predchodkyňa žalovanej si postavila rodinný dom na parcele odlišnej od tej, ktorá sa uvádza
v oznámení. Žalovaná je v súčasnosti na LV č. O. vedená ako oprávnená držiteľka parcely KN-C
č.O./X, vo výmere 126 m2 - zastavaná plocha, parcely KN-C č. O./X vo výmere 268 m2 - zastavaná

plocha a parcely KN-C vo výmere 720 m2 - záhrada. Tieto parcely boli vytvorené, resp. zložené z
bývalých pozemnoknižných parciel č. O. (vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a v súčasnosti
žalobcov), č. XXX, XXX a XXX. Navrhli v konaní ustanoviť znalca z príslušného odboru za účelom
stotožnenia parcely č. XX a identifikácie tejto parcely s parcelami, vo vzťahu ku ktorým je žalovaná
na LV č. O. zapísaná ako oprávnená držiteľka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo
k pozemkom spracovaním a vydržaním, mali za to, že žalovaná ani jej právna predchodkyňa nemohli
nikdy splniť podmienky, ktoré sú podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Nemohli
byť dobromyseľné, že im nehnuteľností patria, pretože s ohľadom na všetky skutkové okolnosti nemali
presvedčenie, oporu v skutkových okolnostiach. Absencia dobromyseľnosti ako podmienky oprávnenosti
držby vyplýva z listinných dôkazov predložených v konaní, ako aj z účastníckej výpovede samotnej
žalovanej. Z „Oznámenia“ je zrejmé, že vlastnícke právo k pridelenému pozemku malo byť vysporiadané
v budúcnosti, a to vyvlastnením. K vydaniu rozhodnutia o vyvlastnení pozemku však nikdy nedošlo
a preto sa ani právna predchodkyňa žalovanej (ani žalovaná) nemohla stať pri užívaní pozemku
dobromyseľnou. Nemohli nadobudnúť opodstatnené presvedčenie, že im pridelená nehnuteľnosť patrí,
keďže vedeli, že je potrebné, aby bolo vydané ďalšie rozhodnutie. Právna predchodkyňa žalovanej
vedomá si, že jej nehnuteľnosti nepatria, pokúsila sa určenie vlastníckeho práva riešiť v súdnom konaní
vedenom na bývalom Obvodnom súde Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/67/1993, kedy sa
domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti proti žalovaným - K. V. a spol., teda proti právnym
predchodcom žalobcov. S ohľadom na to, že „Oznámenie“ doručené právnej predchodkyni žalovanej
neobsahuje žiadnu ďalšiu identifikáciu pridelenej parcely, okrem jej určenia označením pozemok pod
záhradami, parcela č. XX, nie je daná dobromyseľnosť vo vzťahu k žalovanou užívanej parcely č.
XXX, ktorá patrí žalobcom. Žalovaná doposiaľ neozrejmila, na základe akých skutočností došlo z
jej strany, resp. zo strany jej právnej predchodkyne k stotožneniu pozemku pod záhradami, parc.č.
XX s časťou parcely vo vlastníctve žalobcov, ktorú začala užívať právna predchodkyňa žalovanej.
Parcela vo vlastníctve žalobcov a pôvodných právnych predchodcov bola vedená na pozemnoknižnej
vložke č. O. pod číslom parcely O., vo výmere 5503 m2. Z výpovede žalovanej učinenej v priebehu
konania je zrejmé, že nebola naplnená ani podmienka nepretržitosti plynutia vydržacej doby, keďže
právna predchodkyňa bola vo svojom užívaní rušená právnym predchodcom žalobcov, dokonca sa
s ním chcela dohodnúť a nehnuteľností odkúpiť. Je nepochybné, že napriek tomu, že sa žalovaná
aj snaží udržať sa v línii tvrdenia vydržania, napokon sama priznáva, že bola žalobkyňou v 1/ rade
rušená pri užívaní nehnuteľností, dokonca sa chcela so žalobcami dohodnúť a nehnuteľnosti odkúpiť.
Nepochybne nebola naplnená podmienka nepretržitosti plynutia vydržacej doby, keďže žalovaná bola
vo svojom užívaní rušená žalobkyňou v 1/ rade. O nedobromyseľnosti žalovanej svedčí aj fakt, že v
R. Y. G. býva celý život a sú jej známe pomery a okolností, za akých došlo k prideľovaniu pozemkov
bývalým Miestnym národným výborom na N. ulici a ako sama v konaní pred prvostupňovým súdom
uviedla, má vedomosť o tom, že medzi viacerými obyvateľmi N. ulice a žalobcami už došlo k dohode
o usporiadaní vlastníckych vzťahov. Z jej výpovedí je zrejmé, že z jej strany nejde o nevedomosť o
skutočnom vlastníkovi pozemkov, ale o nevôľu uhradiť trhovú kúpnu cenu skutočným vlastníkom, ktorí
však fakticky dlhé roky nemôžu realizovať všetky svoje práva patriace im ako vlastníkom časti pozemkov,
ktoré žalovaná od počiatku nedobromyseľne užíva. Žalovaná po tom, čo v roku 1990 neuspela so
žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Obvodnom súde R. II, snažila sa aj
naďalej vyhnúť riadnemu a spravodlivému usporiadaniu vlastníckeho práva práve formou notárskeho
svedčenia o vydržaní. Možno teda uzavrieť, že žalovanou uvádzaný titul nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, je účelový. Právna predchodkyňa žalovanej nebola vo svojej držby dobromyseľná,
nemôže si žalovaná započítať dobu jej držby. Zároveň žalovaná od počiatku svojej držby vedela o tom,
že pridelený pozemok nikdy vlastnícky vyporiadaný jej právnou predchodkyňou nebol a preto jej držba
od počiatku nebola a doposiaľ nie je dobromyseľná. Tak žalovaná, ako aj právna predchodkyňa boli
počas svojej držby rušené a teda nie je splnená ani podmienka nepretržitosti trvania držby. Vzhľadom na
to, že došlo k rušeniu držby a držba nebola oprávnená, nie je potrebné zaoberať sa ďalšou podmienkou
vydržania, ktorou je vydržacia doba. Žalovaná, ani jej právna predchodkyňa nemohli nadobudnúť
vlastnícke právo na základe spracovania, pretože v rozhodnom čase, teda v čase, kedy sa začala stavba
- rodinný dom užívať, mohla byť zo zákona spracovaná cudzia vec dobromyseľne len socialistickou
právnickou osobou, inak sa mala vec uviesť do predošlého stavu. Iná osoba, ako socialistická právnická
osoba mohla spracovaním nadobudnúť vlastnícke právo zo zákona len, ak uvedenie veci do predošlého
stavu nebolo dobre možné, ale podmienkou aj pre tento prípad, bola jej dobromyseľnosť pri spracovaní.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalovaná nebola dobromyseľná. V čase
stavby rodinného domu jej nebolo doručené rozhodnutie, ktorým by došlo k usporiadaniu vlastníckych
vzťahov, i keď direktívnemu, teda vyvlastňovacie rozhodnutie. Pokiaľ by mala žalovaná nadobudnúť

nehnuteľnosti spracovaním, nie je zrejmé, z akého dôvodu sa domáhala vydania osvedčenia o vydržaní
nehnuteľností a teda žalobcovia poukazujú na účelovosť jej tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva
spracovaním. Zo zákona mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva spracovaním len v prípade,
ak došlo k dobromyseľnému spracovaniu cudzej veci socialistickou právnickou osobou. Ak došlo k
dobromyseľnému spracovaniu cudzej veci inou osobou, uviedla sa vec do predošlého stavu. Pre prípad,
že došlo k dobromyseľnému spracovaniu cudzej veci inou osobou a nebolo dobre možné uviesť veci
do predošlého stavu, stal sa zo zákona vlastníkom veci ten, ktorého podiel ocenený v peniazoch bol
väčší. Právna predchodkyňa žalovanej však nebola ani socialistická právnická osoba, ani nebola pri
stavbe rodinného domu dobromyseľná, pretože vedela, že stavia na cudzom pozemku. Táto nemala
k pozemku ani právo stavby, na základe ktorého by bola bývala mohla na pozemku žalobcov zriadiť
trvalú stavbu. Nebolo tu zriadené právo stavby v zmysle príslušných ustanovení ani zo zákona, ani
úradným výrokom, ani zmluvou. Existencia takéhoto práva by musela byť zapísaná v pozemkovej knihe.
V tomto prípade nebola právna predchodkyňa žalovanej ako stavebníčka dobromyseľná, vedela, že
stavia na cudzom pozemku a že jej nebol daný súhlas vlastníkmi pozemku, preto nemohla nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti spracovaním. K zmene postavenia žalovanej v LV č. O., zapísanej ako
oprávnenej držiteľky, teda nikdy nedošlo a nemožno ju preto v konaní považovať za výlučnú vlastníčku
nehnuteľností, tak ako ju pri rozhodovaní o veci za výlučnú vlastníčku považoval prvostupňový súd.
Na základe týchto skutočností žalobcovia žiadali pripustiť zmenu žalobného návrhu, ktorú súd pripustil
uznesením z 20.4.2012 a to v tomto znení:

1/ Súd určuje, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R.
na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na
katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra
"C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720 m2, záhrady, a to
v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným
Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej
parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná
plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2,
zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere
45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo
výmere 343 m2, záhrada.
2/ Súd určuje, že žalovaná je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV
č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej
mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná
na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela
registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v
rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E.Ľ. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným
Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej
parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 34 m2, zastavaná
plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 28 m2,
zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere
23 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo
výmere 377 m2, záhrada.
3/ Súd určuje, že žalobcovia v 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to v rozsahu
geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou
katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely
registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha,
parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná
plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2,
zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere
343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A. K. v podiele 1/27, J. L. v podiele 1/9, N. B. v podiele 1/9,
N. N. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81, K. I. v podiele 1/81.
4/ Súd určuje, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná
ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R.Q.
- R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X
vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape,
parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na

katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č.
XX/O. vyhotoveným Q.. P. E.Ľ. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009
pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na
katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej
na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely
registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada.

K podaniu žalobcov žalovaná podala stanovisko z 9.5.2012, v ktorom uviedla, že je presvedčená,
rovnako ako bola aj jej právna predchodkyňa o tom, že pozemok, ktorý užívala, na ktorom došlo k
postaveniu stavby, je totožný s pozemkom uvedeným v rozhodnutí bývalého MNV R. Y. G.. Skutočnosť,
že mala snahu dostupnými právnymi prostriedkami zosúladiť skutočný stav vlastníctva s právne
evidovaným stavom podľa nej nie je na prekážku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, či
spracovaním. Uviedla, že je chybný názor prvého stupňa, podľa ktorého v rozhodnom období mohla
spracovaním nadobudnúť vlastníctvo iba socialistická právnická osoba a že súdna judikatúra v ust. §
125 OZ z r. 1956 dospela k opačnému záveru.

Súd vzhľadom na povahu žaloby - určovacia žaloba - si predovšetkým vyriešil otázku jej procesnej
prípustnosti, t.j. danosti existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a po vyriešení,
že žaloba je procesne prípustná už len z toho dôvodu, že bez súdneho rozhodnutia žalobcovia nemajú
možnosť zmeniť zápis na liste vlastníctva týkajúci sa predmetných nehnuteľností, berúc tiež do úvahy
ust. § 2 ods. 2 zák.č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, vykonal
dokazovanie, obsah ktorého uviedol v odôvodnení rozsudku. Žalobu žalobcov po právnej stránke z
hľadiska hmotnoprávnych predpisov posudzoval podľa ust. § 2 ods. 2 a ods. 3 zák.č. 293/1992 Zb. a
ďalej podľa ust. OZ - § 868, v platnom znení a ďalej podľa ust. § 562 zák.č. 141/1950 Zb. Občianskeho
zákonníka, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951, ust. § 111 ods. 1,§ 112, § 114, § 115, § 116, ods. 1,2, §
125, § 126 ods. 1,2, § 132 ods. 1, § 143, § 145 ods. 1, § 145 ods. 2, § 155, § 158, § 159, § 160 tohto
OZ, tzv. stredného OZ, ďalej podľa § 136 ods. 1,2 a § 137 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb., teraz platný OZ.
Za podstatné z hľadiska aplikácie hmotnoprávnych predpisov považoval vyriešiť otázku, či žalovaná je
oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností a v súvislosti s touto otázkou teda skúmať, na základe
akého právneho dôvodu sa chopila držby nehnuteľnosti jej právna predchodkyňa - matka, resp. či k
uvedeným nehnuteľnostiam nesvedčí žalobcom vlastnícke právo. Na základe vykonaného dokazovania
v zmysle listu vlastníctva zabezpečeného Krajským súdom v Košiciach mal súd preukázané, že žalovaná
je na základe Notárskej zápisnice Nz O./O. i v čase rozhodovania súdu zapísaná ako oprávnená držiteľka
(nie vlastníčka) a to nehnuteľností: parc.č. O. o výmere 720 m2, druh pozemku: záhrada, parc.č. O./
X o výmere 268 m2, druh pozemku: zastavané plochy, parc.č. O./X o výmere 126 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a domu súp.č. O. postaveného na parc.č. O./X (dom zapísaný na LV č. O.). Súd
sa preto v súlade so žalobcami formulovaným petitom zaoberal otázkou, či žalovaná je oprávnenou
držiteľkou týchto nehnuteľností, to znamená predovšetkým či má toto postavenie na základe tvrdeného
titulu vydržania, resp. inštitútu spracovania veci.

Pokiaľ ide o vydržanie posudzoval, či na strane žalovanej sú splnené zákonom požadované predpoklady,
v prvom rade, či je naplnená podmienka oprávnenej držby.

V danom prípade žalovaná opierala svoj vstup do držby resp. vstup do držby jej právnou predchodkyňou
- matkou o Oznámenie č.j. O./O. zo dňa 3.4.1954, ktorým Rada MNV v R. Y. G. upovedomila A. Y.
(právnu predchodkyňu žalovanej - matku), že sa jej prideľuje parcela č. XX za podmienok započatia
so stavbou rodinného domu v lehote 3 rokov. Uvedené oznámenie však súd nepovažoval za riadny a
právoplatný titul vstupu do držby právnou predchodkyňou žalovanej, nakoľko nepredstavuje rozhodnutie
o pridelení pozemku, z ktorého by právna predchodkyňa žalovanej (a následne žalovaná) mohla
usudzovať, že daný pozemok jej vlastnícky patrí, naviac, ak v závere uvedeného oznámenia bolo
uvedené, že príslušné opatrenia ako vyvlastnenie a prepis v pozemkovej knihe sa prevedie dodatočne,
o čom bude právna predchodkyňa žalovanej včas upovedomená. Táto sa v žiadnom prípade nemohla
domnievať, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože v oznámení bola jednoznačne a bez
pochýb uvedená ďalšia podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva a to - vyvlastnenie a prepis
v pozemkovej knihe - ku ktorým malo v budúcnosti ešte len dôjsť, avšak do dnešného dňa ani nikdy
nedošlo. Žalobcovia a ani ich právni predchodcovia nikdy neobdržali žiadne rozhodnutie o vyvlastnení
citovanej nehnuteľnosti a aj preto si svoj nárok neuplatnili v rámci reštitučných právnych predpisov.

Vychádzajúc z uvedeného tak ustálil, že nebola splnená podmienka oprávnenej držby, lebo Oznámenie
z roku 1954 nemožno posudzovať ako titul vstupu do držby. Podľa názoru súdu, uvedenie podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva v predmetnom Oznámení vyvracia tvrdenie žalovanej, že ona resp. jej
právna predchodkyňa bola pri nadobúdaní danej nehnuteľnosti dobromyseľná. Táto si bola resp. mala si
byť pri zachovaní úplne bežnej opatrnosti, a už len pri prečítaní tejto absolútne zrozumiteľnej podmienky
uvedenej oznámení, vedomá, že nehnuteľnosti vlastnícky nenadobúda. V tejto súvislosti považoval za
nutné poukázať i na okolnosti tohto prípadu, ktorý sa zhodoval s mnohými ďalšími prípadmi postavenia
rodinných domov v R. Y. G. na základe obsahovo totožného oznámenia zo 60-tych minulého storočia.
Totiž prípadov zabrania pozemku a postavenia rodinného domu na nie vlastnom pozemku staviteľa bolo
v R. Y. G. Y. N. M., ktorá vlastne vznikla na základe prideľovania týchto pozemkov v daných rokoch
miestnym národným výborom, oveľa viac a teda ľudia v R.Q. Y. G. vedeli o autoritatívnom prideľovaní
pozemkov vtedajším miestnym národným výborom, ktorý nerešpektoval existujúce vlastnícke vzťahy.
Vzhľadom na uvedené v nasledujúcich rokoch prebiehali medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi týchto
postavených rodinných domov rokovania ohľadom vysporiadania vzájomných vzťahov. Niektorí ľudia
si tieto sporné vzájomné vzťahy vysporiadali dohodou, niektorí sa dohodli až v rámci prebiehajúcich
súdnych sporov a niektoré súdne spory prebiehajú doteraz. Berúc do úvahy výpoveď žalovanej, že
túto situáciu veľmi dobre poznala i jej právna predchodkyňa - matka, ktorá sa chcela s právnym
predchodcom žalobcov vždy dohodnúť, len tomuto nikdy nevyhovovala cena, mohol uzavrieť, že jej
právna predchodkyňa v žiadnom prípade pri nadobúdaní nehnuteľnosti nebola dobromyseľná, že jej
pozemok patrí. Aj počas celých ďalších rokov sa snažila s právnym predchodcom dohodnúť, ale k
tomuto nedošlo. Zároveň i samotná žalovaná si bola vedomá, že nie je vlastníčkou pozemku, pretože
vedela o tom, že celé roky prebiehala medzi ich právnymi predchodcami vzájomná komunikácia ohľadom
vzájomného vysporiadania. Súd prihliadol aj na tú časť výpovede žalovanej, že sporný pozemok nebol
predmetom dedenia a keďže nebola vysporiadaná otázka vlastníctva pozemku, tak oslovila notára
za účelom vyhotovenia notárskeho osvedčenia o vydržaní. Z výpovedí žalovanej mu bez pochýb
vyplynulo, že táto nebola dobromyseľná, pretože so zreteľom ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa
pozemkov na N. M. G. R. Y. G., ohľadom mnohoročných prebiehajúcich rozhovorov medzi jej matkou a
právnym predchodcom žalobcov za účelom dosiahnutia dohody a vysporiadania tohto neudržateľného
protiprávneho stavu, o ktorých vedela, žalovaná nemohla byť v dobrej viere, že jej akýkoľvek právny
titul, na základe ktorého by jej resp. jej matke mohlo vzniknúť vlastnícke právo k veci, svedčí. Žalovaná
svoje subjektívne vnútorné presvedčenie o svojej dobromyseľnosti ani nijako nepreukázala a ani zo
všetkých ostatných okolností prípadu nemožno ani objektívne konštatovať na strane žalovanej a jej
právnej predchodkyne dobromyseľnosť. Okrem toho tak žalovaná, ako aj jej právna predchodkyňa boli
počas svojej držby rušené zo strany žalobcov a ich právnych predchodcov, a teda nie je splnená ani
podmienka nepretržitosti trvania držby.

Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej, že nadobudla dané nehnuteľnosti spracovaním. Podľa
jeho názoru právna argumentácia je neudržateľná. Súd vychádzal z toho, že z vyššie uvedených
zákonných ustanovení ohľadom spracovania vyplýva, že nadobudnúť vlastnícke právo dobromyseľným
spracovaním mohla len socialistická právnická organizácia, čo žalovaná resp. jej právna predchodkyňa
nebola. V opačnom prípade bolo nutné uviesť vec do pôvodného stavu, ak to je možné. Ak nie,
platí postup v zmysle ustanovenia § 126 stredného Občianskeho zákonníka. Ustanovenia stredného
Občianskeho zákonníka o spracovaní teda ako základnú podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho
práva týmto spôsobom uvádzajú dobromyseľnosť. S odkazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto
rozsudku uzavrel, že dobromyseľnosť u žalovanej a jej právnej predchodkyne chýba a teda uvažovať o
nadobudnutí vlastníckeho práva spracovaním nie je na mieste. Súd poukázal na to, že je nutné prísne
striktne oddeľovať inštitút práva stavby, t.j. práva zriadiť si trvalú stavbu na cudzom pozemku, ktoré
vyvodzuje žalovaná z Rozhodnutia Rady Okresného národného výboru v R. G../. zo dňa 13.2.1956
od nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním alebo spracovaním. Z textu Oznámenia Rady MNV v
R. Y. G. podľa jeho názoru, žalovaná a jej právna predchodkyňa si nemohli myslieť, že rozhodnutie o
povolení stavať rodinný dom akýmkoľvek spôsobom nahrádza rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľností
od žalobcov v ich prospech a dodal, že žalobcovia resp. ich právni predchodcovia sa nikdy nevzdali
svojho vlastníckeho práva, pretože v tomto zmysle nikdy neučinili žiaden právny úkon. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že žalobcovia
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu nikdy nestratili, toto nebolo
nadobudnuté inou osobou - žalovanou resp. jej právnou predchodkyňou ani vydržaním ani spracovaním,
a teda žalovanú nemožno považovať ani za ich držiteľku, ani za ich vlastníčku. Na základe vyššie
uvedených konštatovaní a v súlade s predloženým geometrickým plánom súd potom dospel k záveru, že

nároky žalobcov v 1/ až 8/ rade, o ktorých rozhodol vo výrokoch č. 1, 3 a 4 sú plne dôvodné a preto im v
plnom rozsahu vyhovel. Návrhu žalobcov na nariadenie znaleckého dokazovania nevyhovel a nevykonal
znalecké dokazovanie na stotožnenie parcely č. XX I.i uvedenej v Oznámení č.j. O./O. zo dňa 3.4.1954,
pretože na základe dotazu na Katastrálny úrad v Košiciach bolo zistené, že pôvodná mpč. parcela č.
XX je stotožnená s úplne inými parcelami, než ktoré sú predmetom konania, z čoho súdu jednoznačne
vyplynulo, že údaj uvedený v citovanom oznámení, t.j. pridelenie parcely č. XX I. neznamená, že sa
jednalo o označenie pôvodnej mpč. parcely č. XX. Ako mal súd z vlastnej iniciatívy zistené, v 60-tych
rokoch 20. storočia, t.j. v období socializmu, údaje pri autoritatívnom prideľovaní parciel nezodpovedali
starým mpč. parcelám a je teda zrejmé, že číslo parcely č. XX vyplývalo z iného interného členenia
nových častí obce vytvoreného príslušným miestnym národným výborom pre účely prideľovania týchto
pozemkov. Na druhej strane žalobcovia ani nespochybňovali tvrdenie žalovanej o tom, že táto rodinný
dom postavila na tom mieste, ktoré jej bolo určené pracovníkmi vtedajšieho národného výboru.

Čo sa týka výroku č. 2/, t.j. o určenie, že žalovaná je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených
Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C"
evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720
m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009,
úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere
34 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo
výmere 28 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./
X vo výmere 23 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné
č. O./X vo výmere 377 m2, záhrada, súd tento zamietol, nakoľko mal za to, že na danom výroku nemajú
žalobcovia naliehavý právny záujem, pretože je evidentné, že po odčlenení nových parciel nie je sporné,
že žalovaná je držiteľkou týchto vyššie uvedených novovytvorených KN-C parciel č. O./X, O./X, O./
X A. O./X, ktoré neboli súčasťou pôvodnej KN-E parcely č. O.. O trovách konania medzi účastníkmi
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcom v 1. až 8. rade priznal náhradu trov konania vo
výške ich úspechu. Pri priznaní náhrady trov vychádzal z hodnoty sporu, ktorú nie je možné oceniť v
peniazoch. Trovy konania žalobcov pozostávajú zo zaplatených poplatkov spolu vo výške 816,50 € a z
trov právneho zastúpenia vo výške 6.509,06 €. Špecifikáciu úkonov právnych služieb (predtým právnej
pomoci) v odôvodnení rozsudku podrobne špecifikoval. Keďže žalobcovia boli úspešní v troch výrokoch
požadovaných nárokov, rozhodol tak, že im priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 % čo zo sumy
7.325,56 € predstavuje sumu 3.662,78 €.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zrušiť vo výrokoch o určení, že
nie je oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností, o určení vlastníckeho práva žalobcov 1 až 8
k sporným nehnuteľnostiam a o určení, že nesplnila zákonné podmienky na zápis svojho výlučného
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Napadla aj výrok o náhrade trov konania
a navrhla vec v napadnutom rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že podľa jej
presvedčenia rozsudok v napadnutých výrokoch vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) avšak v istých súvislostiach, ďalej uvedených, konanie vykazuje aj inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie - § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Konštatovala, že v
priebehu konania uplatnila dva podstatné argumenty, z ktorých vyvodzovala, že je oprávnenou držiteľkou
sporných nehnuteľností a že tieto aj nadobudla do svojho vlastníctva. Vyslovila názor, že vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam nadobudla primárne vydržaním, resp. alternatívne (pre prípad, že by súd
dospel k záveru o nesplnení podmienok pre vydržanie) spracovaním v zmysle § 125 per analogia obč.
zák. č. 141/1950 Zb. (tzv stredného OZ). Nestotožnila sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, že
k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním nedošlo v podstate preto, že oznámenie Rady MNV R.
Y. G. z 3.4.1954 vraj nezakladalo riadny a právoplatný titul vstupu do držby jej právnou predchodkyňou,
keďže nejde o rozhodnutie o pridelení pozemku, z ktorého by sa dalo usudzovať, že pozemok sa stáva
vlastníctvom jej právnej predchodkyne, inými slovami záver súdu, že držba spornej nehnuteľnosti z jej
strany nebola dobromyseľná v tom, že pozemok poctivým spôsobom nadobudla do svojho vlastníctva.
Podľa nej je tento záver neakceptovateľný. K tomu uviedla, že jej matka rozhodnutím z 3.4.1954
sporný pozemok získala ako stavebný pozemok, na ktorom mala započať so stavbou rodinného domu s
výhradou, že v opačnom prípade bude pozemok pridelený inému uchádzačovi, neskôr, a to rozhodnutím
Rady ONV R. z 13.2.1956 sp. zn. G.. O./XX bolo na meno jej matky vydané aj stavebné povolenie

oprávňujúce ju ku stavbe rodinného domu pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne, komory, predizby
a kúpeľne. Mala za to, že otázku dobromyseľnosti držby sporných pozemkov jej matkou a následne
aj ňou bolo treba posudzovať komplexne vo svetle všetkých významných skutočností, teda nie iba
vytrhnuté z kontextu na tom základe, že v oznámení z 3.4.1954 sa spomína dodatočný pozemnoknižný
prevod, ku ktorému však nedošlo. Skutočnosti, že pozemok bol pridelený za účelom výstavby domu,
že následne bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu domu, že dom bol aj skutočne postavený,
a že napokon bol aj užívaný nimi po dlhé desaťročia v spojení so skutočnosťou, že k rušeniu držby
začalo dochádzať až omnoho neskôr (nie teda v uvedených rozhodujúcich fázach) vo svojom súhrne
znamenajú, že jej matka aj ona sporné pozemky držali v dobrej viere, teda v presvedčení, že im patria,
a to po zákonom predpísanú potrebnú dobu. Pri takto komplexnom pohľade na problematiku podľa nej
možno konštatovať, že záver súdu o nesplnení podmienok pre nadobudnutie práva vydržaním nie je
akceptovaný. Odhliadnuc od uvedeného naďalej trvá alternatívne na tom, že vlastnícke právo nadobudla
(ak by aj k tomu nedošlo vydržaním) spracovaním postupom podľa § 125 stredného OZ per analogia.
V uvedených súvislostiach je zo skutkového hľadiska nesporné, že na základe pridelenia pozemku
a následného rozhodnutia o stavebnom povolení, došlo k postaveniu rodinného domu na spornom
pozemku a to zrejme bez toho, aby zároveň bolo zriadené právo stavby v zmysle § 155 a nasl. stredného
OZ. Poukázala na to, že za účinnosti stredného OZ bola opustená zásada, podľa ktorej vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby nemohli byť dve rôzne osoby, pretože dovtedy vlastník pozemku bol v
zásade považovaný aj za vlastníka stavby na pozemku. Jednou z výnimiek z tejto zásady bol aj prípad
zriadenia práva stavby podľa § 155 a nasl. stredného OZ. Ak však bola na cudzom pozemku postavená
trvalá stavba bez toho, že by pre stavebníka bolo zriadené právo stavby, nemohla vzniknúť rozdielnosť
vo vlastníctve stavby na pozemku. Vzájomné právne pomery stavebníka a vlastníka pozemku bolo
potrebné v takomto prípade upraviť podľa § 125 a nasl. stredného OZ, teda analógiou spracovania.
Uvedené právne posúdenie § 125 stredného OZ bolo výsledkom judikatúry najvyššieho súdu, o čom sa
možno presvedčiť z judikátov citovaných k tomuto ustanoveniu v rámci programu ASPI. Táto judikatúra
tým prekonáva doslovné znenie § 125 stredného OZ, z ktorého vyplýva, ako keby sa toto ustanovenie
vzťahovalo iba na vtedajšie tzv. socialistické právnické osoby, nie teda aj na fyzické osoby. Judikované
stanovisko je založené na tom, že stredný OZ neobsahoval výslovnú úpravu pre prípad postavenia
stavby na cudzom pozemku bez zriadenia práva stavby, a preto bolo potrebné siahnuť k najbližšej
obdobe, teda k ust. § 125 a nasl. stredného OZ. Neobstojí podľa nej ani záver súdu o nedostatku
jej dobromyseľnosti za situácie, keď pozemok bol pridelený výslovne za účelom postavenia domu a
prídelcovi bolo vydané stavebné povolenie. Konanie jej právnej predchodkyne pri postavení stavby
bolo mimo akúkoľvek pochybnosť dobromyseľné. Odhliadnuc od všetkých uvedených úvah sa javí ako
významná tá okolnosť ďalej, že žalobcovia považujú za svoju celú spornú nehnuteľnosť, a to aj napriek
tomu, že v skutočnosti podľa pozemnoknižných a katastrálnych zápisov, ktoré sami súdu predložili
(a ktorý stav predchádzal súčasnému zápisu v katastri nehnuteľností vyplývajúcemu z notárskeho
osvedčenia vydaného v jej prospech) svedčí im iba spoluvlastnícke právo, ktoré v plošnom vyjadrení
by nemalo prevyšovať plochu vo veľkosti 384 m2. Popri žalobcoch totiž prichádza do úvahy celý rad
ďalších spoluvlastníkov, ktorých spoluvlastnícke podiely si žalobcovia celkom jednoducho prisvojili tak,
ako keby aj tieto podiely im patrili. Podľa nej urobili tak bez toho, aby uviedli akýkoľvek relevantný
právny titul, na základe ktorého by mohli tvrdiť, že tieto ďalšie spoluvlastnícke podiely riadne nadobudli.
Nepredložili totiž nijaké zmluvy o kúpe ďalších spoluvlastníckych podielov a celkom zrejme nemôžu
tvrdiť ani to, že by tieto ďalšie podiely nadobudli napr. vydržaním. Vyplýva to zo skutočnosti, že sporné
nehnuteľnosti už po dobu niekoľko desaťročí užíva ona, resp. jej právna predchodkyňa a teda nie je
možné, aby zároveň ich užívali aj žalobcovia, či ich právni predchodcovia a takto nadobudli vlastnícke
právo vydržaním. Uvedenú úvahu teda zhrnula tak, že žalobcovia nemajú v celom rozsahu aktívnu
legitimáciu v konaní, pretože túto preukázali iba v tomto rozsahu, v akom boli zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci pred vydaním notárskeho osvedčenia. Rozsudok vo výroku o trovách konania vykazuje
vadu, keďže nie je uvedená výška náhrady trov, ktorú má žalobcom nahradiť, tá je špecifikovaná iba v
dôvodoch rozsudku. Predpokladajúc, že bude vydané opravné uznesenie, už teraz namietla, že náhrada
trov mala byť prisúdená vo výrazne nižšej sume s poukazom na tú vypuklú skutočnosť, že žalobcovia
v priebehu konania veľa krát menili žalobný petit bez objektívnych príčin, čo malo za následok nielen
závažné prieťahy v konaní, ale aj neúmerný nárast úkonov právneho zastúpenia. V odvolaní podanom
proti opravnému uzneseniu odkázala na vyššie uvedené dôvody odvolania a doplnila ich o skutočnosť,
že je dôchodkyňou s mesačným dôchodkom 230,- € a aj manžel je dôchodcom a jeho dôchodok je 400,-
€. Tieto skutočnosti o jej príjmových pomeroch zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle
§ 150 O.s.p.

Žalobcovia podali vyjadrenie k odvolaniu žalovanej. K ňou v odvolaní namietanému záveru súdu v
otázke vydržania uviedli, že z dôkazov vykonaných v priebehu súdneho konania vyplýva, že žalovaná
ani jej právna predchodkyňa nemohli byť dobromyseľné, keďže list s názvom „pridelenie parcely -
oznámenie“ nie je rozhodnutie, ktorým by sa právnej predchodkyni žalovanej pridelila parcela, pričom
v tomto liste je uvedené: „príslušné opatrenia, ako vyvlastnenie a prepis v Pozemkovej knihe prevedie
sa dodatočne, o čom budete včas upovedomení“. Z uvedeného je tak zrejmé, že matka žalovanej
mala a musela po prečítaní tejto listiny vedieť, že jej pozemok označený ako parc.č. XX nepatrí a
že nie je jeho vlastníčkou. Právnej predchodkyni žalovanej následne nikdy nebol doručený dokument,
na základe ktorého by sa mohla aspoň domnievať, že došlo k vyvlastneniu a že sa stala vlastníčkou
uvedenej parcely. Nemohla nadobudnúť presvedčenie, že je vlastníčkou parc. č. XX ani z listiny Rady
ONV v R. označenej ako „Rozhodnutie“, ktorou bola povolená stavba rodinného domu, keďže v tomto
dokumente nie je otázka vlastníctva pozemku riešená vôbec, táto listina rovnako ako už zmienená
predchádzajúca listina nie je dokumentom, na základe ktorého by sa mohla domnievať, že je vlastníčkou
parc.č. XX. Skutočnosť, že tak právna predchodkyňa žalovanej ako aj žalovaná vedeli, že nie sú
vlastníčkami sporného pozemku vyplýva jednak z listinných dôkazov ako aj z výpovede samotnej
žalovanej, a tiež z toho, že právna predchodkyňa žalovanej a aj žalovaná poznali okolnosti výstavby
rodinných domov na N. M.. Ďalej poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1.1.2003 sp. zn. 1 Cdo
56/2003, podľa ktorého „nemôže viesť k vydržaniu ani držba nehnuteľnosti, ktorá sa opiera o rozhodnutie
orgánu štátu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti po jej predchádzajúcej konfiškácii, ak v tomto
rozhodnutí chýba zákonom predpokladaná podstatná náležitosť - cena prevádzanej nehnuteľnosti,
a ak rozhodnutie orgánu štátu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti neobsahuje otlačok úradnej
pečiatky a inými hodnovernými listinami nemožno tento nedostatok konvalidovať“. V tejto súvislosti
konštatovali, že u parc.č. XX nebolo rozhodnutie o vyvlastnení nikdy vydané, ani doručené, preto ani
žalovaná ani jej právna predchodkyňa nemohli vzhľadom na túto skutočnosť v dobrej viere nadobudnúť
presvedčenie o vlastníctve parc.č. XX. Z týchto skutočností nemôžu obstáť tvrdenia žalovanej uvedené
v odvolaní k čomu ďalej uvádzajú, že to, že sa v liste s názvom „Pridelenie parcely - oznámenie“
uvádza podmienka započatia stavby rodinného domu behom 3 rokov neznamená, že sa parc.č. 36
stáva vlastníctvom právnej predchodkyne žalovanej, navyše, ak je v predmetnom liste uvedené, že
dôjde k vyvlastneniu a prepisu v pozemkovej knihe dodatočne, o čom mala byť právna predchodkyňa
žalovanej upovedomená. Z tohto dôvodu nemožno právnu predchodkyňu považovať za dobromyseľnú
držiteľku sporného pozemku. Podobne ani to, že „následne bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu
domu“ nepreukazuje vlastníctvo k pozemku. Pre úplnosť poukázali na skutočnosť, že v konaní bolo
preukázané, že pozemok označený v dokumentoch žalovanej ako parc. č. XX sa nezhoduje so
sporným pozemkom, pričom žalovaná neozrejmila, ako jej právna predchodkyňa určila, že práve na
pozemku, ktorý je predmetom tohto konania má postaviť rodinný dom. Zákonné podmienky stanovené
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku vydržaním teda u právnej predchodkyne
žalovanej a ani žalovanej neboli splnené. K odvolacím námietkam žalovanej v otázke spracovania
veci žalobcovia uviedli, že k analogickému použitiu § 125 a nasl. zák.č. 141/1950 Zb. sa už vyjadrili
v konaní a zdôraznili, že aj v prípade použitia analógie bola základnou podmienkou pre možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním dobromyseľnosť stavebníka. Z dôkazov vykonaných v
priebehu súdneho konania však vyplýva, že právna predchodkyňa žalovanej nemohla byť vzhľadom
na obsah dokumentu týkajúcich sa výstavby rodinného domu, vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia
o vyvlastnení parcely č. XX a vzhľadom na okolnosti výstavby rodinných domov na N.i dobromyseľná.
Právna predchodkyňa žalovanej ako stavebníčka nebola dobromyseľná, vedela, že stavia na cudzom
pozemku a že jej nebol daný súhlas vlastníkmi pozemku, nemala k pozemku právo stavby, a to ani zo
zákona, ani na základe úradného výroku, ani na základe zmluvy, a preto nemohla nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti spracovaním, ako to žalovaná tvrdí. Záverom k tejto odvolacej námietke uviedli, že
nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k tým istým nehnuteľnostiam dvoma odlišnými spôsobmi a tak
vzhľadom na dôvody odvolania nie je zrejmé, prečo uvádza žalovaná, že nadobudla vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vydržaním, ak je presvedčená, že k nadobudnutiu vlastníctva došlo spracovaním veci.
Dôvody odvolania týkajúce sa napadnutého výroku o určení vlastníckeho práva žalobcov nepovažovali
za náležité, keďže aj z geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou spisu je zrejmé, že sa
domáhajú určenia vlastníckeho práva len k tým pozemkom, ktoré zodpovedajú parc.č. O.. Z tohto dôvodu
boli z pozemku týmto GP vyčlenené samostatné parcely a to parc.č. O.X/X, /5, /X a č. XXXX/X, ktoré
neboli súčasťou parc.č. XXX, pričom vzťah k týmto parcelám žalobcovia nemajú a ani si ho nenárokujú. K
týmto vyčleneným parcelám, ktoré nezodpovedajú parcele, nenadobudli vlastnícke právo. Ďalej uviedli,
že z odvolania žalovanej nie je zrejmé, ako dospela k tomu, že spoluvlastnícke právo žalobcov by
nemalo prevyšovať plochu vo veľkosti 384 m2, keďže uvádza iba neurčito, že to vyplýva z podkladov

predložených žalobcami. Oni však v priebehu konania preukázali, že ich právni predchodcovia mali
vlastnícke právo k parc.č. O., čo vyplýva z LV č. O., na ktorom je v časti meno vlastníka uvedené
a/ V. A., r. V., b/ Y. N., r. R., c/ R. J. nezl., d/ R. A. nezl., e/ V. W.. Právne nástupníctvo žalobcov
počas súdneho konania nebolo nikdy namietané. Z dôvodu prehľadnosti uviedli v ďalšej časti svojho
vyjadrenia právne nástupníctvo spoluvlastníkov parc. č. O.. Zdôraznili, že ide o všetkých právnych
nástupcov pôvodných vlastníkov parc.č. O. a zároveň z GP vyplýva, že sa domáhajú len určenia, že
sú podielovými spoluvlastníkmi parciel, ktoré boli súčasťou parcely č. XXX. Námietku žalovanej, že
nemajú v celom rozsahu aktívnu legitimáciu tak nepovažujú za dôvodnú. Keďže v priebehu konania
žalovaná nikdy nespochybňovala ich vecnú legitimáciu a ani z jej odvolania nie je jasné, ktoré podklady
by mali preukazovať, že nie sú aktívne legitimovaní, v celom rozsahu považujú toto tvrdenie žalovanej
za nedôvodné s cieľom predĺžiť rozhodovanie v tomto konaní. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne
argumenty, s ktorými by sa už okresný súd vo svojom rozsudku dostatočne nevyporiadal, preto považujú
napadnuté rozhodnutie za vecne správne. K žalovanou napadnutému výroku o trovách konania uviedli,
že zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným úkonom s predmetom konania,
je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania a že právo žalobcov disponovať so
žalobou a meniť ju nemožno označovať ako príčinu prieťahov v konaní. Zmena žaloby nie je rýdzim
dispozičným úkonom účastníka konania, lebo je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu návrhu posudzuje
so zreteľom na hospodárnosť konania. Okrem toho, aj keď v priebehu konania došlo k niekoľkým
zmenám žalobného návrhu, náhradu trov konania si uplatnili len v súvislosti s dvomi písomnými
podaniami tejto povahy, a to podanie z 15.5.2002 podané advokátkou JUDr. Slávkou Zborovjanovou a
vyjadrenie zo 17.2.2012 podané terajším právnym zástupcom, ktoré obsahovalo aj vyjadrenie vo veci
samej. Žalobcovia uplatnili za podané vyjadrenie k odvolaniu náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobcovia napadli rozsudok vo výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasili s výškou priznanej náhrady
trov konania titulom právneho zastúpenia. V rámci toho namietali nepriznanie súdom odmenu za účasť
JUDr. Slávky Zborovjanovej na pojednávaní dňa 10.10.2002. Nesúhlasili s odôvodnením súdu, ktorý
nepriznal odmenu za právny úkon - účasť na pojednávaní 10.10.2002 z dôvodu, že nejde o účelne
vynaložené trovy konania, pretože na tomto pojednávaní obaja právni zástupcovia len predniesli, že
trvajú na podanom návrhu, a k samotnému prejednaniu veci nedošlo, uviedli, že s týmto nesúhlasia.
Podľa ich názoru mala byť im priznaná náhrada za uskutočnenie daného úkonu právnej služby v plnej
výške a to z dôvodu, že uvedené pojednávanie bolo nariadené súdom a teda účastníci konania sa ho
boli povinní zúčastniť, ich právna zástupkyňa sa nemohla svojvoľne rozhodnúť, že sa na pojednávaní
nezúčastní a ani nemohla vopred predpokladať, ako bude toto pojednávanie prebiehať, preto sa na
pojednávaní dňa 10.10.2002 riadne zúčastnila a svojim prednesom chránila práva a právom chránené
záujmy žalobcov. Zo zápisnice z tohto pojednávania je zrejmé, že žiaden zo zástupcov účastníkov
nepožiadal o odročenie pojednávania, súd o odročení rozhodol na základe vlastného uváženia, čo
účastníci ani ich zástupcovia nemohli ovplyvniť. Z tohto vyplýva, že majú právo na náhradu trov
zodpovedajúcich odmene právneho zástupcu JUDr. Slávky Zborovjanovej za 1 úkon právnej služby v
plnej výške vyčíslenej v súlade s vyhl. č. 163/2002 Z.z. Vyčíslenie následne v odvolaní uviedli. Pokiaľ
ide o nepriznanie súdom prvého stupňa odmeny advokátovi za úkon spočívajúci v prevzatí a príprave
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, považovali za potrebné poukázať na skutočnosť, že si
zvolili za právneho zástupcu Advokátsku kanceláriu Vojčík & Partners s.r.o. po tom, ako sama právna
zástupkyňa JUDr. Slávka Zborovjanová vypovedala plnú moc na ich zastupovanie, a to z dôvodu
ukončenia jej advokátskej činnosti, keďže následne nastúpila do funkcie sudcu. V danom prípade teda
oni neodvolali plnomocenstvo menovanej zástupkyni, ani nedali žiaden dôvod na vypovedanie plnej
moci, ale vzhľadom na objektívne okolnosti ich táto advokátka nemohla v konaní ďalej zastupovať. Z
tohto je zrejmé, že nevymenili advokáta bez vážneho dôvodu. Preto navrhli priznať im náhradu trov aj
za prevzatie a prípravu zastúpenia advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners s.r.o. v súlade s vyhl.
č. 655/2004 Z.z. Odmenu za tento úkon právnej služby v ďalšej časti odvolania vyčíslili. Ďalej namietli
nesprávnosť vo vyčíslení trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplatených poplatkov tým, že súd uviedol
v odôvodnení, že ide o výšku 816,50 €, pričom je zrejmé, že celková výška iných trov je 816,15 € a
nie 816,50 €. Ďalej uviedli, že pri rozhodnutí o náhrade trov konania je podľa nich potrebné zohľadniť
ďalšie skutočnosti, a to že iné trovy konania v celkovej výške 816,15 €, ďalej špecifikované, boli v konaní
hradené výlučne žalobkyňou v 1. rade, čo vyplýva aj z priložených dôkazov ako prílohy č. 1 až 4. Dané
konanie prebiehalo dlhší čas a nie všetci žalobcovia boli účastníkmi konania od začatia súdneho konania,
pričom za obdobie 10.11.1997-24.04.2002 vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 726,95 €, a to
žalobcom v 1. až 5. rade. Dňa 24.2.2002 prevzala vtedajšia právna zástupkyňa aj zastupovanie žalobcov
v 6. až 8. rade, ktorí sa teda až v r. 2002 stali účastníkmi konania a odvtedy im vznikali trovy konania, a

to vo výške 6.937,85 € pozostávajúce ďalej z konkretizovaných súm. V určitom úseku súdneho konania
bola právne zastúpená len žalobkyňa v 1. rade a to N.. N. Z., teda iba žalobkyňa v 1. rade vynaložila
finančné prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov menovanou advokátkou
z čoho vyplýva, že trovy právneho zastúpenia vo výške 3,330,50 Sk, t.j. 110,55 € priznané súdom na
strane 23 prvá odrážka patria len žalobkyni v 1. rade. S prihliadnutím na uvedené majú tak za to, že
náhradu trov konania je potrebné rozdeliť do viacerých samostatných výrokov. Za podané odvolanie si
uplatnili žalobcovia náhradu trov odvolacieho konania vo výške 363,31 €. Vychádzajúc z rozhodnutia
súdu o pomernom úspechu žalobcov v rozsahu 50 % navrhli tak o náhrade trov konania rozhodnúť v
nasledovnom znení: žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni v 1. rade trovy konania vo výške 408,08 €,
žalobcom v 1. až 5. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 363,48 €, žalobcom v 1. až 8. rade trovy
právneho zastúpenia vo výške 3.468,92 € a žalobkyni v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške
55,27 €. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. až 8. rade trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 363,31 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaná uviedla, že uplatnené námietky nepovažuje za
akceptovateľné, pretože v daných súvislostiach sa súd vysporiadal s požiadavkami žalobcov v podstate
správne.

Rozsudok vo výroku v poradí na druhom mieste nebol napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a
nebol predmetom prieskumu v odvolacom konaní (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o
jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom
z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok z hľadiska odvolania (odvolacích dôvodov)
žalovanej (okrem odvolania voči výroku o trovách konania) je vecne správny, preto ho potvrdil podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. októbra 2014, keď oznámenie
o mieste a čase verejného vyhlásenia bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach 5
dní pred vyhlásením rozsudku (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 1,3 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.
Iba na doplnenie správnosti rozhodnutia reagujúc na odvolacie námietky žalovanej ho dopĺňa o ďalšie
dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je v konaní o odvolaní viazaný tak rozsahom odvolania ako aj
dôvodmi odvolania vymedzenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., a to podľa ich obsahového vymedzenia.

Žalovaná v odvolaní v rámci uplatneného odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
podanou argumentáciou namieta správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, že nenadobudla
vlastníctvo k nehnuteľnostiam ani vydržaním a ani spracovaním.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na istený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd po preskúmaní veci z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a jeho obsahového
vymedzenia dospel k záveru, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa nie je nesprávne.

Jedným zo zákonných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je oprávnená držba.
Právnou teóriou a aj súdno-aplikačnou praxou je ustálené, že oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi
držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom
otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu“.
Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický
stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému
nakladaniu s vecou. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať,
že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv.
uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie
je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V dobrej viere
je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ
je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam,
k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl. O takýto omyl
ide vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so
zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy,
ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si rozhodujúce skutočnosti. Držiteľ, ktorý
drží vec na základe takého (neospravedlniteľného) omylu môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so
zreteľom ku všetkým okolnostiam“ a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. O dobromyseľnú držbu
nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného
nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní dobrej viery právnej predchodkyne žalovanej pri vstupe do držby
pozemku vychádzal z vyššie uvedených zásad a dospel k správnemu právnemu názoru, že tento
zákonný predpoklad nie je naplnený. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,
že jednoznačne a zrozumiteľne formulovaný obsah „Oznámenia“ z 3.4.1954 v znení: „príslušné
opatrenia ako vyvlastnenie a prepis v pozemkovej knihe sa prevedie dodatočne“, svedčí o tom, že
právna predchodkyňa žalovanej nemohla byť dobromyseľná, že pozemok pridelený na stavbu domu
jej vlastnícky patrí. Skutočnosť vyplývajúca z „Oznámenia“, že v čase pridelenia pozemok nebol
vyvlastnený, nemohla viesť právnu predchodkyňu žalovanej k presvedčeniu, že nadobúda vlastníctvo k
nemu. So zreteľom na „tieto okolnosti“ možno usúdiť, že právna predchodkyňa žalovanej nemohla byť
dobromyseľná, keďže pri bežnej opatrnosti z vyššie uvedeného textu „Oznámenia“ mohla rozpoznať,
či jej vlastnícke právo skutočne patrí. Vzhľadom na faktické odovzdanie pozemku pre stanovený účel,
mohla mať síce subjektívny pocit oprávneného držiteľa, tento však nemôže byť sám o sebe podkladom
pre vydržanie, keďže nebol podložený takými okolnosťami, ktoré objektívne zakladali oprávnenosť
držby. Nesplnením tejto podmienky, nemohlo dôjsť právnou predchodkyňou žalovanej k nadobudnutiu
sporných nehnuteľností vydržaním, na základe čoho ani žalovaná nemohla titulom vydržania stať sa ich
oprávneným držiteľom a nesplnila ani zákonné podmienky, aby na základe notárskeho osvedčenia N
O./XX, Y. O./XX zo 6.8.1997 vydaného podľa zák.č. 293/1992 Zb. bola zapísaná ako výlučná vlastníčka
predmetných nehnuteľností.

Odvolacie námietky žalovanej smerujúce proti právnemu posúdeniu otázky vydržania nehnuteľností nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutých výrokoch.

V rámci uplatneného odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaná vytýkala
súdu prvého stupňa aj nesprávnosť jeho záveru, že nenadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam ani
spracovaním podľa § 125 a nasl. stredného OZ per analogiam. Pokiaľ ide o dôvody uvedené žalovanou
v tejto časti odvolania, odvolací súd ich akceptuje do tej miery, že judikatúra súdov k ust. 125 a nasl.
stredného OZ nasvedčuje, že tieto ustanovenia sa vzťahovali nielen na tzv. socialistické právnické
organizácie, ale aj na fyzické osoby (občanov). Ostatné dôvody či námietky v odvolaní k tejto otázke však
odvolací súd nepovažuje za náležité opierajúc sa pritom o nasledovné: Problematikou neoprávnenej
stavby, to znamená stavby na cudzom pozemku bez zriadenia práva stavby (čo je podľa žalovanej aj
jej prípad) v dobe platnosti zák. č. 141/1950 Zb. (tzv. stredný OZ) sa podrobne zaoberá rozhodnutie NS
ČR publikované pod č. 26, ročník 2001 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovísk. V tomto rozhodnutí sa
(opakovane) uvádza, že vzťah medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku je potrebné posúdiť podľa
§ 125 a nasl. OZ z r. 1950. Je teda potrebné vychádzať nielen zo samotného ust. § 125, ale z

nasledujúcich ustanovení tohto zákona, pretože úprava dôsledkov spracovania cudzej veci v OZ tvorí
ucelený systém noriem, z ktorého nemožno vyňať jednotlivé ustanovenia. Zdôrazňuje sa v ňom, že
zákon kladie dôraz na dobrú vieru spracovateľa. Vychádzajúc z tejto komplexnej úpravy a zákonnej
podmienky dobrej viery spracovateľa, preto nemožno vychádzať z toho, že stavebník sa stáva vo
všetkých prípadoch vlastníkom zastavaného pozemku. Takýto prístup by totiž mimo iného zvýhodnil
neoprávneného stavebníka proti stavebníkovi oprávnenému; zatiaľ čo neoprávnený stavebník (akým by
mala byť aj právna predchodkyňa žalovanej - pozn. odvolacieho súdu) by sa stal vlastníkom pozemku
i stavby na nej zriadené - ako to uvádza vo svojom odvolaní žalovaná - ten, komu by svedčilo právo
stavby, by nadobúdal iba vlastníctvo ku stavbe. V tejto súvislosti v citovanom rozhodnutí sa ďalej
uvádza, že v prípade nedostatku práva stavby by ten, kto staval v dobrej viere mal rovnaké postavenie
ako ten, kto vedome porušoval právo vlastníka pozemku. Takéto dôsledky by boli neprijateľné. Keďže
podmienka dobromyseľnosti spracovania (vo vzťahu k pozemku, na ktorom bola zriadená stavba) ako
základná podmienka nadobudnutia vlastníctva spracovaním podľa § 125 a nasl. stredného OZ u právnej
predchodkyni žalovanej nebola naplnená, tak ako to správne vyhodnotil a odôvodnil súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí, nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani spracovaním. Aj
tento právny záver súdu prvého stupňa je vecne správny.

Ani odvolacie námietky žalovanej smerujúce voči výroku rozsudku o určení vlastníctva žalobcov k
predmetným nehnuteľnostiam (v poradí výrok č. 3.) odvolací súd nepovažuje za náležité. Na LV č. O.
vyhotovenom 10.10.2012 (č.l. 408), ktorý bol súdom oboznámený na pojednávaní 11.10.2012, sú všetci
žalobcovia zapísaní ako spoluvlastníci parcely registra E č. O. s výmerou 4.179 m2 a to v podieloch
tak, ako sú určené vo výroku rozsudku, ktorým súd určil žalobcov za podielových spoluvlastníkov
predmetných nehnuteľností. Z geometrického plánu č. XX/O. z 18.2.2009, ktorý bol vypracovaný v
priebehu konania na základe žiadosti žalobcov za účelom vymedzenia rozsahu duplicitného vlastníctva
k pozemku parc. č. O./X, X, X a parc. č. O./X v kat. úz. R. Y. G. vyplýva, že novovytvorené parcely č. O./
X, X, X a parc. č. O./X, ktorých určenia vlastníctva sa žalobcovia domáhajú, sú časťou parcely E-KN č. O.
vlastniacej žalobcami zapísanej na LV č. O.. Týmto parcelám spolu vo výmere 1.114 m2, zodpovedajú
v tej istej výmere parcely zapísané na LV č. O. ako parcely C-KN č. O./X, X a č. O.. Ide tak o duplicitné
vlastníctvo k vymedzenej časti parcely E-KN č. XXX. Z obsahu spisu vyplýva, že tento geometrický
plán bol súdom prvého stupňa oboznámený na pojednávaní dňa 3.6.2009 a že v jednom exemplári bol
odovzdaný aj právnemu zástupcovi žalovanej. Vzhľadom na uvedené niet právneho dôvodu pochybovať
o aktívnej legitimácii žalobcov v 1. až 8. rade ohľadne všetkých uplatnených nárokov v tomto konaní
voči žalovanej.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej a aj odvolanie žalobcov proti rozsudku vo výroku o náhrade trov
konania, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie rozsudku a ani na
jeho zmenu, lebo uvedené rozhodnutie súdu bolo vydané predčasne, a teda aj nesprávne, a preto
prichádzalo do úvahy iba jeho zrušenie, vrátane opravného uznesenia a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. Odvolací súd pre tento svoj záver vychádza z
obsahu spisu v danej veci. Súd prvého stupňa rozsudkom 16C 1626/1997-303 zo 17.9.2009 rozhodol
o štyroch nárokoch žalobcov, a to tak, že zamietol žalobu o určenie, že žalovaná nie je oprávneným
držiteľom nehnuteľností ďalej označených, zamietol návrh žalobcov o určení, že neboli splnené zákonné
podmienky na vydanie svedčenia podľa § 2 až 8 zák. č. 293/92 Zb., na základe ktorého bola
žalovaná v katastri nehnuteľností zapísaná ako oprávnený držiteľ ďalej označených nehnuteľností,
zamietol aj návrh žalobcov na určenie, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri
nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka ďalej označených nehnuteľností. V poradí posledným
(štvrtým) výrokom konanie v prevyšujúcej časti, t.j. o návrhu žalobcov na uloženie povinnosti žalovanej
na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú rozostavanú stavbu - sklad náradia v rozsahu v akom je
postavená na parcele KN-C O./X - záhrada o výmere 343 m2, neoprávnenú stavbu oplotenia medzi
parcelami č. KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcelou KN-C č. O./X - zastavaná
plocha o výmere 45 m2 a parcelou KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2 a neoprávnenej stavby
garáže a letnej kuchyne postavenej na parcele č. KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 vylúčil
na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté o trovách celého konania. Toto rozhodnutie
o vylúčení nároku žalobcov na samostatné konanie odôvodnil tým, že v uvedenej veci je potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie, a to proti výrokom v
poradí č. 1. a č. 3. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením 11Co 102/2010-332
z 31.5.2011 tak, že odvolaniu vyhovel a zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku v poradí
č. 1. a č. 3. rozsudku. V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že rozsudok vo výrokoch,

ktoré odvolaním žalobcov neboli napadnuté, t.j. vo výroku v poradí č. 2. a vo výroku v poradí č. 4.,
t.j. výroku o vylúčení konania (nároku) žalobcov na uloženie povinnosti žalovanej na vlastné náklady
odstrániť neoprávnené stavby na samostatné konanie, v ktorom (samostatnom) konaní bude rozhodnuté
o trovách celého konania, nadobudli právoplatnosť, preto ani neboli predmetom prieskumu v uvedenom
odvolacom konaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmetom ďalšieho konania po zrušení a vrátení
veci súdu prvého stupňa bol nárok žalobcov na určenie, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom
označených nehnuteľností a že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností
zapísaná ako výlučná vlastníčka označených nehnuteľností. Keďže rozsudok vo výroku, v ktorom
bolo obsiahnuté aj rozhodnutie súdu o tom, že o trovách celého konania (t.j. týkajúceho sa všetkých
žalobcami uplatnených nárokov) bude rozhodnuté v samostatnom konaní, nadobudol právoplatnosť,
bol záväzný pre súd prvého stupňa, čo znamená, že o trovách konania nebolo potrebné a ani nebolo
možné rozhodnúť rozsudkom z 11.10.2012 (teraz napadnutým), pretože o trovách sa má rozhodnúť až v
konaní, v ktorom bude rozhodnuté o nároku žalobcov vylúčenom na samostatné konanie. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné rozhodnúť odvolacím súdom o odvolaniach účastníkov proti výroku rozsudku
o náhrade trov konania. So zreteľom na uvedené, odvolací súd ani neposudzoval, resp. neskúmal
vecnú správnosť napadnutého výroku o náhrade trov konania v znení opravného uznesenia z hľadiska
účastníkmi uplatnených odvolacích dôvodov. Povinnosťou súdu prvého stupňa po zrušení rozsudku v
tomto výroku bude o trovách doterajšieho konania na súde prvého stupňa a aj na odvolacom súde
rozhodnúť v rozhodnutí o veci vylúčenej na samostatné konanie.

Námietka žalovanej o nesprávnostiach v záhlaví rozsudku ohľadne zastúpenia žalobcov v 6. a 7. rade je
opodstatnená. Z Plnomocenstva založeného v spise na č.l. XXX je zrejme, že splnomocnenec Vojčík &
Partners, s.r.o. Košice, Rázusova 28, za ktorého koná JUDr. Leo Vojčík, konateľ, zastupuje od 7.11.2011,
a aj v čase vyhlásenia rozsudku aj žalobcov v 6. a 7. rade. Títo nie sú zastúpení osobami, ktoré
sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Uvedené zastúpenie trvá doposiaľ. Povinnosťou súdu
prvého stupňa bude zrejmú nesprávnosť odstrániť postupom podľa § 164 O.s.p.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.