Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by Mgr. Martin Štubniak
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/117/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813203850
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813203850.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľov: 1/ O..
I. G., nar. XX.XX.XXXX, 2/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom S. XXX/XX, Y., obaja práv. zast.: JUDr.
Ľubomír Kuboš, advokát, Bernolákova č. 18, Trstená, proti odporcovi: BSS s.r.o., so sídlom Závodná
459, Nižná, práv. zast.: JUDr. Veronika Leppová, advokátka, Medvedzie č. 45/19, Tvrdošín, v konaní o
vydanie platobného rozkazu, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne čiastku 99,08 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 85,16 Eur od 18.09.2013 do zaplatenia a
s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 13,92 Eur od 07.10.2014 do zaplatenia, všetko
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Návrh v časti o zaplatenie sumy 137,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
137,30 Eur od 18.09.2013 do zaplatenia, v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 13,92 Eur od 18.09.2013 do 06.10.2014 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
0,35 % ročne zo sumy 13,92 Eur od 07.10.2014 do zaplatenia z a m i e t a .
III. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .
IV. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2013 sa navrhovatelia 1/ a 2/ pôvodne domáhali od
odporcu zaplatenia čiastky 439,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % odo dňa podania odporu
až do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac, že odporca ako správca ich bytu č. XX v bytovom
dome č. XXX/XX na sídlisku S. v Y. im neoprávnene vyúčtoval za plnenia spojené s užívaním bytu a
platby do fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2009 sumu 143,43 Eur, za rok 2010 sumu 161,76 Eur
a za rok 2011 sumu 134,40 Eur, čím sa na ich úkor neoprávnene obohatil. V podaní zo dňa 09.08.2013
konkretizovali, že za rok 2009 mali zaplatiť do fondu podľa odsúhlasených úhrad iba sumu 329,31 Eur a
nie odporcom účtovanú sumu 399,69 Eur, ďalej odporca nemal právo si účtovať platbu za správu v sume
56,88 Eur, lebo nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2009 a nemal právo účtovať položku domovník
v sume 9,96 Eur, nakoľko tento nebol právoplatne zvolený. Takisto za rok 2010 odporca nemal právo si
účtovať platbu za správu v sume 56,88 Eur, lebo nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2010 a tiež
nemal právo účtovať položku domovník v sume 9,96 Eur, keďže domovník nebol právoplatne zvolený.
Za rok 2011 im mal odporca účtovať platby do fondu opráv iba v sume 477,54 Eur a nie v sume 487,08
Eur a za správu bytu si mal účtovať iba platbu 39,04 Eur a nie sumu 47,86 Eur plus DPH 9,96 Eur.
Odporca v písomnom vyjadrení žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľom
nevznikol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, pretože výšku príspevku do fondu opráv
vlastníci bytov bytového domu č. 1XX/XX na S. schválili písomným hlasovaním v novembri 2008
na čiastku 15,- Sk/m2 a táto bola potvrdená dvojtretinovou väčšinou vlastníkov bytov na schôdzi,
ktorá sa konala dňa 29.06.2009. Nesúhlasil s navrhovateľmi, že mu nevznikol nárok na platbu za
správu bytu za rok 2009 z dôvodu, že nepredložil správu o svojej činnosti, pretože správu riadne a
včas predkladá a je odovzdávaná domovníkom, ktorí s ňou na schôdzi oboznamujú vlastníkov bytov.
Zákon nestanovuje správcovi povinnosť doručovať správu o svojej činnosti všetkým vlastníkom bytov a
správa o finančnom hospodárení domu je uvedená v ročnom vyúčtovaní, ktoré je doručené každému
vlastníkovi bytu individuálne. Sú v nej uvedené všetky náklady, ktoré by mala obsahovať finančná správa.
Nesúhlasil s tvrdením, že u odmeny domovníka došlo k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal na ust.
§ 455 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje plnenie dlhu
neplatného len pre nedostatok formy. Domovníka odsúhlasila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v
časti bytového domu, pre ktorú vykonával domovnícke práce a za ich výkon mu patrila odmena. Ohľadne
roku 2009 vzniesol odporca námietku premlčania poukazujúc na subjektívnu premlčaciu dobu dva roky,
keďže vyúčtovanie za rok 2009 bolo navrhovateľom doručené do 31.05.2010 a lehota na uplatnenie ich
nároku skončila dňom 31.05.2012. Nároky navrhovateľov za roky 2010 a 2011 ohľadne príspevku do
fondu opráv sú nedôvodné vzhľadom na uznesenie schôdze vlastníkov zo dňa 29.06.2009. Správy o
finančnom hospodárení bytového domu boli navrhovateľom 1/ a 2/ doručené v súvislosti s listom zo dňa
27.06.2012 a správa o hospodárení za rok 2010 bola odovzdaná domovníkom, ktorí s ňou oboznámili
vlastníkov bytov na schôdzi.
Na poslednom pojednávaní dňa 06.10.2014 navrhovatelia 1/ a 2/ cestou právneho zástupcu zobrali
návrh späť čo do zaplatenia sumy 203,21 Eur s príslušenstvom a žiadali odporcovi uložiť povinnosť
zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 236,38 Eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žalobného návrhu až do zaplatenia. Uviedli, že za rok 2009 im odporca
neoprávnene vyúčtoval sumu 137,30 Eur pozostávajúcu z neoprávnene vyúčtovanej sumy 70,46 Eur do
fondu prevádzky, údržby a opráv, sumy 56,88 Eur ako platby za výkon správy z dôvodu nepredloženia
správy o činnosti za rok 2009 a sumy 9,96 Eur za položku domovník, ktorý nebol na schôdzi vlastníkov
bytov riadne zvolený. Za rok 2010 odporca neoprávnene účtoval sumu 66,84 Eur pozostávajúcu z
neoprávnene vyúčtovanej platby za výkon správy v sume 56,88 Eur z dôvodu nepredloženia správy o
činnosti za rok 2010 a z neoprávnene vyúčtovanej sumy 9,96 Eur za domovníka, ktorý nebol na schôdzi
vlastníkov bytov riadne zvolený. Napokon za rok 2011 im odporca neoprávnene účtoval sumu 32,24 Eur
pozostávajúcu zo sumy 18,32 Eur ako rozdielu medzi odmenou za výkon správy, na ktorú mal odporca
nárok v sume 39,04 Eur a účtovanou sumou 57,36 Eur a zo sumy 13,92 Eur predstavujúcej neoprávnene
účtovanú odmenu domovníka, ktorý nebol riadne zvolený.
Súd preto podľa § 96 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vzhľadom na súhlas
odporcu konanie zastavil tak ako je uvedené pod bodom III. výrokovej časti rozsudku. Predmetom
konania potom zostalo zaplatenie sumy 236,38 Eur spoločne a nerozdielne s úrokom z omeškania 5,5
% ročne od 18.09.2013 (ako dni nasledujúcom po 17.09.2013 kedy odporca prevzal opis žaloby) do
zaplatenia.
Navrhovatelia 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 06.10.2014 súčasne žiadali pripustiť zmenu žalobného návrhu
spočívajúcu v rozšírení o zaplatenie čiastky 47,08 Eur s príslušenstvom ako odporcom neoprávnene
vyúčtovanej sumy za roky 2012 a 2013. Súd túto zmenu podľa § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. nepripustil, pretože
dovtedy bolo vykonané dokazovanie len vo vzťahu k neoprávnene vyúčtovaným platbám za roky 2009
až 2011 a toto nedávalo podklad pre konanie aj ohľadne platieb za ďalšie obdobie rokov 2012 a 2013.
Na základe dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi, ktoré predložili do spisového materiálu sporové
strany a po vypočutí navrhovateľa 1/ vychádzajúc súčasne zo skutočností, ktoré neboli v konaní sporné,
súd zistil nasledovné:
V konaní nebolo sporu, že odporca je minimálne od roku 2002 na podklade zmluvy o výkone správy zo
dňa 05.11.2001 správcom bytového domu č. 1XX/XX na S. v Y., v ktorom sa nachádza byt č. 64 patriaci
navrhovateľom 1/ a 2/ ako bezpodielovým spoluvlastníkom.
Správu bytového domu upravuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v platnom znení tak, že podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sa na správu bytového domu zriaďuje buď
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo vlastníci môžu uzavrieť zmluvu o
výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou. Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona na správu
domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu a na správu v jednom dome môže byť
uzavretá zmluva len s jedným správcom, alebo len jedna zmluva o spoločenstve.
Správca je podľa § 8b ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom od 01.07.2007 povinný vykonávať
správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je
oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
od 01.07.2007, sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o
spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností.
Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
od 01.07.2007, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne
vopred uhrádzať na účet domu v banke.
Podľa § 8a ods. 2 a 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od 01.07.2007, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca nepredloží vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu a vyúčtovanie použitia
fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v lehote podľa odseku 2, nemá až do ich predloženia
nárok na platby za správu.
Podľa vyúčtovania za rok 2009 odporca zaúčtoval navrhovateľom k úhrade do fondu prevádzky, údržby
a opráv čiastku 399,69 Eur. Podľa navrhovateľov im mal zaúčtovať iba čiastku 329,23 Eur, pretože
za prvých sedem mesiacov roku 2009 mali byť zaplatené platby do fondu spolu iba vo výške 140,73
Eur (pri odsúhlasenej platbe do fondu 8,- Sk/m2 podlahovej plochy a ich byte s výmerou 75,71 m2)
a za posledných päť mesiacov roku 2009 mali byť zaplatené platby do fondu iba vo výške 188,50
Eur (pri platbe 15,- Sk/m2 odsúhlasenej na schôdzi dňa 29.06.2009). Z navrhovateľmi predloženého
zápisu zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 15.05.2003 vyplýva, že pod bodom 5. bolo odhlasované
zvýšenie poplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv z 5,60 Sk/m2 obytnej plochy na 8,- Sk/m2. Vo
vyjadrení nasledujúcom po tomto zápise (čl. 26 spisu dole) je uvedené stanovisko navrhovateľa 1/, z
ktorého vyplýva, že sa tejto schôdze zúčastnil. Odvtedy teda mal vedomosť o výške príspevku do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu, pričom aj z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 28.08.2012 v
konaní sp. zn. 3C/323/2008 je zrejmé, že už aj za rok 2007 odporca účtoval navrhovateľom poplatok do
fondu nie vo výške 8,- Sk/m2 ale vo výške 12,- Sk/m2 podlahovej plochy bytu.
Ďalej bolo zmluvou o výkone správy z roku 2001 preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ ako jedna zo
zmluvných strán vedeli, že podľa článku IV. odsek 2. písmeno b) zmluvy sa zaviazali platiť odporcovi
ako správcovi mesačný poplatok za výkon správy vo výške 98,- Sk.
Súd nemal preukázané, či, kedy a akým spôsobom odporca predložil vlastníkom bytov v predmetnom
bytovom dome správu o svojej činnosti a vyúčtovanie čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv za rok
2009. Takúto správu a vyúčtovanie odporca nepredložil ani súdu, iba tvrdil, že vo vzťahu k vlastníkom
bytov došlo k jej predloženiu prostredníctvom domovníka na schôdzi vlastníkov.
Vo vzťahu k položke „domovník“ účtovanej za rok 2009 sa navrhovateľ 1/ na pojednávaní vyjadril, že aj
za roky predchádzajúce roku 2009 im bola v rámci ročného zúčtovania účtovaná aj položka „domovník“,
čo však on namietal, pretože domovník nebol zvolený na schôdzi vlastníkov bytov. Ohľadne okamihu
doručenia vyúčtovania za rok 2009 sa presne vyjadriť nevedel, no potvrdil, že vyúčtovanie za uvedený
rok im určite bolo doručené do konca roku 2010.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia je bezdôvodným obohatením majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal a ak toho, na koho úkor sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkovo-právny
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho sa niekto bezdôvodne
obohatil. Je potom povinnosťou bezdôvodne obohateného sa takéto obohatenie vydať tomu, na úkor
koho sa získalo.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 sa premlčujú všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia za desať
rokov odo dňa kedy k nemu došlo.
Judikatúra ohľadne plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
(viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, publikované v Zbierke rozhodnutí
pod č. 22/2013) uvádza, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na
jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd tiež uviedol, že oprávnený sa dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových
okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.
Vychádzajúc z uvedeného súd vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania nemohol podľa
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať navrhovateľom nárok v čiastke 137,30 Eur predstavujúci
platby za rok 2009, ktorých vydania ako bezdôvodného obohatenia sa od odporcu domáhali, pretože
tento nárok je premlčaný.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, čo sa týka platby ako odmeny za výkon správy, navrhovatelia
evidentne mali od roku 2001 vedomosť o výške mesačného poplatku 98,- Sk. Vyúčtovanie za rok 2009
dostali najneskôr do 01.01.2011 a do uvedeného dňa neobdržali ani správu o hospodárení a vyúčtovanie
fondu za rok 2009, ktoré mal odporca predložiť do 31.05.2010 a teda najneskôr 01.01.2011 mali k
dispozícii také skutkové okolnosti, z ktorých je možné zodpovednosť odporcu za neoprávnené účtovanie
platby za výkon správy vyvodiť, že teda im nemala byť táto platba účtovaná. Rovnako od schôdze
dňa 15.05.2003 navrhovatelia vedeli, že platby do fondu prevádzky, údržby a opráv boli stanovené
na čiastku 8,- Sk/m2 podlahovej plochy bytu a potom pokiaľ najneskôr do konca roku 2010 obdržali
vyúčtovanie za rok 2009, kde bola účtovaná zvýšená platba do fondu za rok 2009 (nie v odhlasovanej
sume 8 Sk/m2), mali najneskôr dňom 01.01.2011 vedomosť, že boli účtované vyššie platby do fondu
ako pôvodne odsúhlasené. K položke „domovník“ za rok 2009 sa navrhovateľ 1/ vyjadril pred súdom,
že aj v predchádzajúcich rokoch im bola účtovaná táto položka, s čím nesúhlasil, popieral ju a preto
jednoznačne po doručení vyúčtovania za rok 2009 najneskôr dňa 01.01.2011 navrhovatelia vedeli o
neoprávnenom účtovaní tejto položky.
Súd preto dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ poznali skutkové okolnosti pre podanie žaloby
ohľadne platieb za rok 2009 najneskôr 01.01.2011, od uvedeného dňa začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 01.01.2013. Ak navrhovatelia podali žalobu na tunajší
súd 24.05.2013, podali ju po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a preto súd nemohol podľa
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka tento nárok navrhovateľom priznať. Nebolo už potrebné sa bližšie
zaoberať jeho dôvodnosťou, pretože po vznesení námietky premlčania najskôr treba vyriešiť či tvrdený
nárok nie je premlčaný a až v prípade nedôvodnosti námietky premlčania sa treba zaoberať vecnou
stránkou nároku. Súd preto návrh v časti o zaplatenie sumy 137,30 Eur s príslušenstvom zamietol ako
premlčaný.
Z vyúčtovania za rok 2010 vypracovaného odporcom vyplýva, že účtoval navrhovateľom k úhrade
položku „domovník“ v čiastke 9,96 Eur. Odporca však žiadnym dôkazom v konaní nepreukázal, akým
spôsobom a kedy bola určitá osoba zvolená do funkcie „domovníka“. Z už uvedeného rozsudku v
konaní sp. zn. 3C/323/2008 vyplýva iba to, že určití vlastníci bytov vyjadrili súhlas s konkrétnou osobou
ako domovníka, no nijako nebolo preukázané, na akom právnom základe potom bola navrhovateľom
účtovaná konkrétne suma 9,96 Eur. Vlastník bytu je totiž povinný uhrádzať správcovi v súlade so zmluvou
o výkone správy iba také platby, ktoré boli riadne kvalifikovaným spôsobom schválené vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov, keďže tým nepriamo dochádza aj k zmene zmluvy o výkone správy čo do rozsahu
služieb, ktoré má správca pre vlastníkov zabezpečovať. Súdu nebola predložená žiadna zmena zmluvy
o výkone správy či kvalifikované rozhodnutie vlastníkov, ktorým by odsúhlasili konkrétnu výšku platby za
byt na spoločný účet domu ako položku „domovníka“. Podľa názoru súdu odporca preto neoprávnene
účtoval navrhovateľom túto položku v rámci vyúčtovania za rok 2010 a o sumu 9,96 Eur sa na ich úkor
bezdôvodne obohatil, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu. Toto je im podľa vyššie citovaných
ustanovení povinný vydať. Súd sa nestotožnil s aplikáciou § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na
ktorý poukazoval odporca, pretože v danom prípade nešlo o dlh neplatný iba pre nedostatok formy, ale
odporca účtoval takpovediac „nedlh“, pretože záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom
vôbec nevznikol a tak nemôže byť ani neplatným kvôli forme.
Za rok 2010 vyúčtoval odporca navrhovateľom k úhrade aj čiastku 47,76 Eur + 9,12 Eur ako DPH,
spolu 56,88 Eur ako poplatok za výkon správy. Zo zmluvy o výkone správy však vyplýva, že odporca
mal nárok iba na ročný poplatok v sume 39,04 Eur (12 mesiacov x 98 Sk/mesiac) a teda odporca
sa na úkor navrhovateľov bez právneho dôvodu obohatil o rozdiel v sume 17,84 Eur. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplynulo, že odporca správu za rok 2010 vyhotovil dňa 03.06.2011. Obsahuje
prehľad čerpania a finančného hospodárenia domu ako aj fondu prevádzky, údržby a opráv, nebolo však
preukázané či vôbec, kedy, akým spôsobom, prípadne kým boli s touto správou oboznámení vlastníci
bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Nebolo preukázané, žeby vlastníci boli
oboznámení so správou prostredníctvom domovníka ako to tvrdil odporca. Je síce pravdou, že zákon
nehovorí o tom, žeby mala byť doručovaná každému vlastníkovi bytu, no vlastníci bytov musia byť s
týmito dokumentmi oboznámení preukázateľne a v tomto smere svoje dôkazné bremeno odporca v
konaní neuniesol. Ako už bolo uvedené vyššie, správca je povinný správu o svojej činnosti a vyúčtovanie
fondu prevádzky predložiť vlastníkom do 31.05. nasledujúceho roka a ak tak neurobí, nemá nárok na
poplatok za výkon správy bytového domu (§ 8a ods. 2 a 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení účinnom od 01.07.2007). Pokiaľ si odporca nesplnil riadne svoju povinnosť, nevznikol
mu nárok podľa § 8a ods. 3 cit. zákona na platbu za výkon správy ani v sume 39,04 Eur. Ak túto
zohľadnil vo vyúčtovaní za rok 2010, urobil tak neoprávnene a celkovo sa potom bez právneho dôvodu
bezdôvodne na úkor navrhovateľov 1/ a 2/ obohatil o sumu 56,88 Eur, ktorú je povinný navrhovateľom
v zmysle vyššie citovaných ustanovení vydať.
Z vyúčtovania roku 2011 vyplýva, že odporca účtoval navrhovateľom za správu čiastku 47,76 Eur +
DPH 9,60 Eur, spolu 57,36 Eur a tiež opätovne položku „domovník“ v čiastke 13,92 Eur. Ako už súd
uviedol, platba za výkon správy bola v zmluve o výkone správy dohodnutá na sumu 98,- Sk mesačne,
teda 39,04 Eur ročne a teda pokiaľ účtoval odporca čiastku 57,36 Eur, o ich rozdiel 18,32 Eur sa bez
právneho dôvodu na úkor navrhovateľov obohatil a je im túto čiastku povinný zaplatiť. Vo vzťahu k
položke „domovník“ účtovanej za rok 2011 platí presne to isté čo už súd uviedol vo vzťahu k tejto položke
účtovanej za rok 2010. Odporca ju účtoval navrhovateľom neoprávnene aj za rok 2011 a o sumu 13,92
Eur sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je im povinný
vydať.
Spolu je teda povinný odporca zaplatiť navrhovateľom bezdôvodné obohatenie za neoprávnene
účtované položky za roky 2010 a 2011 vo výške 99,08 Eur. Ohľadne platieb za rok 2009 s príslušenstvom
súd návrh zamietol kvôli premlčaniu a preto by bolo nadbytočné dokazovanie toho, či sa navrhovateľ 1/
domáhal nápravy voči vyúčtovaniu za rok 2009 a ako mu na jeho žiadosť odpovedal odporca.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporca sa so zaplatením bezdôvodného
obohatenia za rok 2010 v sume 66,84 Eur a so zaplatením čiastky 18,32 Eur za rok 2011 dostal do
omeškania dňom nasledujúcim po dni, kedy mu bol doručený žalobný návrh, teda dňom 18.09.2013.
Odo dňa 18.09.2013 je preto povinný zaplatiť navrhovateľom úroky z omeškania vo výške platnej k
uvedenému dňu, t.j. vo výške 5,5 % ročne do zaplatenia zo sumy 85,16 Eur. So zaplatením čiastky 13,92
Eur ako neoprávnene účtovanej sumy za položku „Domovník“ sa odporca nedostal do omeškania už
dňom po doručení žalobného návrhu, pretože navrhovatelia sa tejto položky v pôvodne podanej žalobe
nedomáhali, ale požadovali vydať neoprávnene účtované platby do fondu opráv. Zaplatenie sumy 13,92
Eur žiadali až podaním, ktoré súdu bolo predložené na pojednávaní dňa 06.10.2014, kedy bolo súčasne
doručené aj právnej zástupkyni odporcu. Preto až dňom 07.10.2014 sa odporca dostal so zaplatením
tejto sumy do omeškania. Ku dňu 07.10.2014 bola platná výška úroku z omeškania 5,15 % ročne. Návrh
bol v tejto časti dôvodný iba čo do úroku z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 13,92 Eur od 07.10.2014
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ho bolo potrebné zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na
čiastočný úspech oboch sporových strán. Navrhovatelia 1/ a 2/ bez uvedenia dôvodu vzali späť návrh v
časti o zaplatenie sumy 203,21 Eur s príslušenstvom a preto v zastavenej časti by právo na náhradu trov
konania patrilo odporcovi podľa § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku. V zásade potom
mal odporca úspech (berúc do úvahy aj zastavenú časť) čo do sumy 340,51 Eur a v sume 99,08 Eur boli
úspešní navrhovatelia. Pomerný úspech odporcu predstavuje 77 %, navrhovateľov 23 %, čistý úspech
odporcu je 54 %. Odporca si cestou právnej zástupkyne vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume
204,67 Eur, z čoho 54 % predstavuje 110,52 Eur. Súd však vzhľadom na osobné pomery navrhovateľov
mal za to, že je namieste aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nepriznať odporcovi náhradu trov konania. Navrhovatelia sú manželia, sú osobami vyššieho
veku a obaja sú ťažko zdravotne postihnutými. Sú držiteľmi preukazov ZŤP (navrhovateľka 2/ ZŤP so
sprievodcom) s nízkymi dôchodkami. Navrhovateľom bolo v konaní priznané oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov a bol im Centrom právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a
určený na zastupovanie v tomto konaní advokát. Odporca je podnikateľským subjektom a spravuje byt
navrhovateľov. Neoprávnene sa na ich úkor obohatil o sumu 99,08 Eur s príslušenstvom a teda priznanie
náhrady trov právneho zastúpenia odporcovi v čiastke 110,52 Eur by v podstate úplne skonzumovalo
nárok priznaný navrhovateľom. Priznanie trov právneho zastúpenia odporcovi by znamenalo, že toto
konanie by do budúcnosti pre účastníkov nemalo žiaden výchovný účinok (§ 1 Občianskeho súdneho
poriadku), pretože odporcovi by sa v podstate oplatilo súdiť s navrhovateľmi aj ohľadne ďalších platieb
za roky 2012 a 2013. Súd preto v snahe viesť účastníkov konania a to najmä odporcu k riadnemu plneniu
si povinností vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.