Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/370/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113229720
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113229720.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľa: S. Š., J..

XX.XX.XXXX, Y. G. X., J.. N.. S. XXX/XX, Y..Č.. G. Ď. XX, zastúpeného v konaní Mgr. Máriou Baranovou,
advokátkou v Starej Ľubovni, Továrenská 43 proti odporkyni: Z. Š., V.. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X., J..
N.. S. XXX/XX, Y..Č.. G. Ď.Q. XX o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.10.2013 žiadal, aby súd rozviedol jeho
manželstvo s odporkyňou. Na čas po rozvode navrhol zveriť maloletého Y. Š.E., J.. XX.X.XXXX O.
osobnej starostlivosti odporkyne - matky a zo svojej strany navrhol určiť výživné vo výške 26 Eur

mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna.

Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou po dlhú dobu plnilo svoju funkciu, vychovali
spolu tri dospelé deti a o jedného mal. syna sa ešte spolu starajú. Manželské problémy začali vznikať v
posledných rokoch, kedy manželka s ním odmieta rozumne komunikovať o problémoch, preto došlo k
rozpadu ich vzťahu. Tieto vážne manželské problémy viedli k úplnému citovému odcudzeniu ich vzťahu.
Naďalej už nechce žiť v manželstve s odporkyňou, nechce s ňou obnoviť manželské spolužitie, ich
manželstvo je len formálne a už neplní svoj spoločenský účel.

Na pojednávaní navrhovateľ žiadal zveriť mal. Y. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany odporkyne
navrhol určiť výživné v minimálnej výške stanovenej zákonom o rodine, t.j. v sume 30% zo sumy

životného minima na neplnoleté dieťa.

Odporkyňa nesúhlasila s návrhom na rozvod manželstva.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom Y.
Š., potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov konania, daňovým priznaním navrhovateľa,
potvrdení očistom mesačnom príjme a opisom mzdového listu odporkyne, správou o výchovných
pomeroch, písomným vyjadrením odporkyne zo dňa 18.06.2014, svedeckou výpoveďou svedkyne S. Š.
a svedkyne H. N., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 19.08.1982 v Pečovskej Novej Vsi a toto je zapísané v
knihe manželstiev Matričného obvodu Pečovská Nová Ves, vo zväzku III, ročník 1982, strana 234, pod
por. číslom 33. Manželstvo uzatvárali po trojročnej známosti z lásky, pričom u každého z nich ide o

prvé manželstvo. Obaja sú slovenskí štátni občania, posledné spoločné trvale bydlisko je v Lipanoch,
Námestie sv. Martina 719/47. Z tohto manželstva pochádza päť detí, pričom v priebehu konania dovŕšil
plnoletosť aj najmladší syn Y..

Po uzatvorení manželstva žili účastníci konania u rodičov navrhovateľa, avšak odporkyňa chcela žiť
oddelene od rodičov, preto pol roka po uzatvorení manželstva navrhovateľ kúpil byt, ktorý zrekonštruoval

a do ktorého sa s manželkou odsťahovali. Postupne sa im narodilo päť detí, štyri dievčatá a jeden
chlapec, ktorý s rodičmi žije v spoločnej domácnosti.

Nezhody v manželstve začali vznikať v čase, kedy navrhovateľ začal podnikať a odporkyňa začala na
neho žiarliť kvôli ekonómke vo firme, s ktorou trávil viac času. Kvôli hádkam zo žiarlivosti vystriedal
viacero ekonómiek, až napokon začala robiť účtovníctvo vo firme odporkyňa so svojou kamarátkou,
s ktorou narobili dlhy. Keďže navrhovateľ počas celého manželstva vždy pracoval, pretože sa snažil

zabezpečiť rodinu po finančnej stránke, vedenie domácnosti ponechal na odporkyňu, ktorá narobila
dlhy aj v ich súkromnom živote. Počas manželstva navrhovateľ postavil rodinný dom, kde v súčasnej
dobe býva už 9. rok, avšak kvôli dcére, ktorá si chcela zobrať úver na podnikanie, ho previedol na ňu.
Momentálne je rodinný dom založený, dcéra dlh nespláca napriek tomu, že podstatnú časť už splatil
navrhovateľ.

V priebehu konania navrhovateľ tvrdil, že v manželstve nechce zotrvať, nemá rád svoju manželku, lebo
je veľmi tvrdohlavá a v manželstve chce ostať iba kvôli tomu, že jej vyhovuje, že on všetko do rodiny
zabezpečí a že sa o ňu stará. Aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti aj so synom Y., ktorý je plnoletý.
Manželia majú oddelené spálne a navrhovateľ platí plyn vo výške 240 Eur a elektrinu a vodu vo výške
140 Eur mesačne. Stravu zabezpečuje vo výške 800 Eur mesačne.

Odporkyňa poprela vážny rozvrat manželstva. Potvrdila, že manželstvo uzatvárali z lásky, aj keď už bola
vo vysokom štádiu tehotenstva. Narodilo sa im päť detí, žili v harmonickej rodine, všetky aktivity robili
spoločne. Pred druhým pojednávaním sa zrazu navrhovateľ odsťahoval zo spálne, prestal robiť nákupy
a hovorí známym, že ona priviedla firmu do krachu. Preukázala súdu právoplatný rozsudok Okresného
súduPrešov,ktorýmbolauznanávinnoupretrestnýčinneodvedeniadaneaboljejuloženýpodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, so skúšobnou dobou 20 mesiacov. Uviedla však, že nie
jej vinou neboli odvádzané odvody do poisťovní, peniaze mal fyzicky odviesť manžel, ktorý ich mal v
rukách, pretože ona nikdy nedisponovala finančnými prostriedkami, nemá prístup k peniazom a vždy jej
manžel peniaze na bežné nákupy vyčleňoval.

V priebehu celého konania žiadala, aby súd ich manželstvo nerozviedol, pretože navrhovateľ sa chce

rozviesť iba kvôli financiám a dlhom, ktoré spoločne majú. Manžela má stále rada, stále žijú v jednej
spoločnej domácnosti, spolu pracujú vo firme, kde si spolu dajú kávu a často krát aj z práce odchádzajú
spoločne domov, alebo sa ona zastaví u dcéry a manžel pre ňu príde autom. Momentálne je ich firma
v konkurze, chcela by, aby spoločne splatili dlhy, ktoré vznikli v manželstve. Ak by súd manželstvo
rozviedol, navrhovateľ by sa o dlhy nezaujímal, všetko by musela splatiť sama, avšak nemá peniaze,

pretože s nimi nikdy nedisponovala a na všetko pýtala peniaze od manžela. Celú situáciu vyhrotil podľa
jej názoru ich spoločný rodinný priateľ- právnik, ktorý navrhovateľovi poradil, že ak sa rozvedie, zbaví
sa všetkých dlhov. Okrem týchto už nič spoločne nemajú, napriek tomu žijú spolu, stravujú sa spolu a
spoločne pracujú.

Tvrdenia odporkyne potvrdila aj svedkyňa S. Š., dcéra navrhovateľa a odporkyne. Uviedla, že síce tri

roky nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti, avšak vie, že rodičia spolu žijú, stretáva ich v meste, na
nákupoch, naposledy ich videla dva týždne pred pojednávaním nakupovať v Jednote. Tiež boli spolu na
pohrebe jej uja, 02.09.2014. Podľa jej názoru sa chce otec rozviesť kvôli dlhom, pretože aj ona má dlhna svojom účte, s ktorým disponoval jej otec- navrhovateľ, účet je v debete a ak by sa rodičia rozviedli,
musela by dlh splatiť ona, otec by sa viac o nich nezaujímal.

Rovnako vypovedala aj svedkyňa H. N., rod. Š., dcéra navrhovateľa a odporkyne, ktorá rodičov stretáva

v meste, chodia spolu na nákupy, alebo otec prichádza pre matku k nej domov, keďže už nežije s rodičmi
v spoločnej domácnosti a matka ju zvykne po práci navštíviť. Uviedla, že podľa nej otec podal návrh
na rozvod kvôli peniazom, ak ich má, je milý, ak mu niekto niečo nevyplatí, dostáva sa do zlej nálady.
Do zlej finančnej situácie dostal podľa nej matku práve otec, čoho sama bola viackrát svedkom, keď
pomáhala mame v cukrárni a kedy na žiadosť otca mu mama len tak dala peniaze z kasy. Celá situácia

by sa vyriešila, keby rodičia vyrovnali dlhy, rozvod im určite nepomôže. Ak by sa rodičia rozviedli, otec
by sa o mamu nestaral, mama by skončila vo výkone trestu, pretože nemá peniaze na vyplatenie dlhov,
avšak, ak by ostali spolu, otec by sa hanbil, že má manželku, ktorá by mala ísť do výkonu trestu odňatia
slobody, preto by sa snažil tieto dlhy splatiť.

Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ( ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve
rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju

dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa žijú

v spoločnej domácnosti, chodia spolu na nákupy, pracujú v spoločnej firme. Zatiaľ čo odporkyňa
nesúhlasí s rozvodom manželstva a za jediný dôvod podania návrhu navrhovateľom považuje finančné
problémy v rodine, ktoré by podľa jej názoru mali riešiť manželia spoločne, navrhovateľ nechce ďalej v
manželstvezotrvať,nechcesámzabezpečovaťrodinupofinančnejstránke,manželkunemárád,pretože
je tvrdohlavá.

V priebehu konania súd vypočul dve z piatich detí účastníkov konania, ktoré zhodne vypovedali, že
rodičia žijú v spoločnej domácnosti, chodia spolu na nákupy, v poslednej dobe však majú finančné
problémy, čo je pravdepodobne aj príčina podania návrhu navrhovateľom na súd. Aj keď navrhovateľ
trval na svojom návrhu a žiadal, aby súd jeho manželstvo rozviedol, na pojednávania, kde bola prítomná
odporkyňa sa nedostavil, teda súdu nevyvrátil jej tvrdenia, že ide iba o prechodnú krízu v ich manželstve

spôsobenú finančnými problémami v ich spoločnom podnikaní a nevyvrátil ani tvrdenia odporkyne,
že vedú spoločnú domácnosť, chodia spoločne na nákupy, spolu komunikujú pri pití kávy. Preto súd
nemal vykonaným dokazovaním preukázané tak závažne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi
manželmi, ktoré by odôvodňovali manželstvo rozviesť.

Tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa zhodne uviedli, že ich manželstvo bolo dlhodobo harmonické,

vychovali spolu päť detí, ktoré aj patrične finančne zabezpečili najmä vďaka snahe navrhovateľa, ktorý
celý život pracoval. Odporkyňa mu však počas manželstva pomáhala, či už pri starostlivosti o spoločné
deti,aletiežvpodnikaní,ažkýmnedošloknezvládnutiufinančnéhohospodáreniazjejstranyazadlženiu
spoločnej firmy. Finančné problémy však súd nepovažuje za tak závažný rozvrat manželstva, pre ktorý
by malo byť manželstvo ukončené o to viac, že odporkyňa má svojho manžela rada a vie si predstaviť,

že by spoločne finančnú krízu prekonali.Keďže podľa názoru súdu je možné obnoviť manželské spolužitie účastníkov konania, ide o dlhodobý
manželský vzťah ( 32-ročný ), v ktorom vznikli vážne problémy iba v nedávnej dobe, súd návrh na rozvod
manželstva zamietol.

Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa§144O.s.p.,podľaktoréhoúčastnícinemajúprávonanáhradu
trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.