Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200535
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514200535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073 v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby

súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 719,16 eur.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený subjekt (veriteľ
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom je N. G., nar. X.X.XXXX) navrhol písomným podaním
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o
úvere. Poverením č. 5713*009883 Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „exekučný súd“) poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Navrhovateľ z obavy o právny a faktický osud pohľadávky
spísal dňa 18.11.2010 návrh na zmenu exekútora a podal ho exekučnému súdu, pričom legitímne
očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu a rozhodne o zmene exekútora v
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote odo dňa doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Exekučnýsúdnerozhodolonávrhunazmenuexekútoravzákonomstanovenomčase,atonapriektomu,
že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný

na posúdenie a rozhodnutie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v predmetnom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po dlhej dobe. O všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia práv navrhovateľa a spôsobenej
škody sa navrhovateľ dozvedel až po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 13.12.2011 o zmene
súdneho exekútora.
Podľa názoru žalobcu postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods.

8 Exekučného poriadku a z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil
náhradumajetkovejškody,akoajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkovúškodupredstavujenáhrada
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútora a rozhodnutím o ňom, pričom v tomto období vynaložil navrhovateľ na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu 15 eur. V období medzi podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím
o ňom teda navrhovateľ márne vynaložil sumu 175,- eur. Navrhovateľ uviedol, že táto suma by ho

nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a dodržal by zákonom stanovenú lehotu.
Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv navrhovateľa, pričom neskorým rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučným súdom
nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko

insolvencie povinného. Nezákonným zásahom do nárokov navrhovateľa boli tiež vyvolané u členov
riadiacich orgánov navrhovateľa a jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu a nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu

v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal navrhovateľ z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, ak ide o zbytočné prieťahy
v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sankcia 663,88
eur, čo predstavuje alikvótnym pomerom sumu 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu. Pretože v predmetnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 390

dní, uplatnil si navrhovateľ ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 719,16 eur. Navrhovateľ
tiež uviedol, že v zmysle zákonného postupu písomne požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., odporca však do podania návrhu
na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 9C/234/2012 zo dňa 8.10.2012 spojil veci vedené
pod sp. zn. 9C 234/2012, 9C 236/2012, 9C 282/2012, 9C 286/2012, 9C 287/2012, 9C 288/2012, 9C
289/2012, 9C 290/2012, 9C 291/2012, 9C 292/2012, 9C 293/2012 a 9C 294/2012 na spoločné konanie
s tým, že tieto veci sa budú ďalej viesť pod sp. zn. 9C 234/2012.

Uznesením sp. zn. 5NcC/44/2012 zo dňa 18.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného
súdu Vranov nad Topľou z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 9C/234/2012 a
vec prikázal tunajšiemu súdu.

Uznesením č.k. 6C/357/2012-37 zo dňa 29.10.2013 súd vylúčil z konania sp. zn. 6C/357/2012 veci

spojené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9C/234/2012 zo dňa 8.10.2012 a
pôvodne vedené pod sp. zn. 9C/234/2012, 9C/236/2012, 9C/282/2012, 9C/286/2012, 9C/287/2012,
9C/288/2012, 9C/289/2012, 9C/290/2012, 9C/291/2012, 9C/292/2012, 9C/293/2012 a 9C/294/2012 na
samostatné konanie.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, odporcovi doručil návrh na
začatie konania, vyzval ho, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že
uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 6.5.2013 s návrhom nesúhlasil. Konštatoval, že podanie
navrhovateľa je potrebné vyhodnotiť za zmätočné z dôvodu absentujúcich relevantných údajov a k
návrhu nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, na ktorý poukazoval. Navrhovateľ odkázal najmä na
exekučný spis, čím v skutočnosti preniesol dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkaznébremeno je na navrhovateľovi. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z návrhu
nie je zrejmé, z akého titulu sa domáha náhrady škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu z

dôvodov prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných
prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Odporca poukázal
na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je
zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto

ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom
prerokovanípodanýchžiadostíatýmzmarilakúkoľvekmožnosťpredbežneprerokovaťnároknanáhradu
škody na príslušnom orgáne.

K uplatnenému nároku odporca uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z. splnené tri podmienky - 1.) existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho

úradného postupu, 2.) vznik škody a 3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom tieto podmienky musia byť splnené
súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že exekučný súd po doručení žiadosti o

zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie
jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti
vyplývajúcej exekučnému súdu z ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Odporca pripúšťa, že v
niektorých prípadoch exekučný súd nemohol dodržať z objektívnych dôvodov zákonnú 30-dňovú lehotu
na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto

lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora. V prípade podozrenia, že exekučný súd
nekonal o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo
využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pretože navrhovateľ tento
prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 OZ, keďže

si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku.
Odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení,
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v
zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného práva, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.
2ÚstavySRjepojemautonómny,ktorýnemožnovykladaťaaplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenév
zákone. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutia o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú
lehotu a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie
pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi,

rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora
v lehote ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny
úradný postup. Taktiež poukázal na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia exekučného súdu o
zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému

exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú
mal poverenie, s ohľadom na kontinuitu konania.
Pri existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., keď pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo
zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenie sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenie, ktoré
malo za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd
SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom uviedol,
že navrhovateľ nepreukázal, že by v danej veci takýmto spôsobom bolo konštatované porušeniepráva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru odporcu skutočnosť,
či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je
kompetentný preskúmať jedine Ústavný súd SR.

Odporca taktiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-
dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred
dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik, ani výšku škody. Podľa odporcu akákoľvek
výška nákladov na správu informačného systému a udržiavanie systému vznikla navrhovateľovi bez

ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové, keďže navrhovateľ ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za veľmi
všeobecne uvedené činnosti je podľa odporcu nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami, resp. skutočnosťami, nakoľko inak je preskúmanie žalovaného nároku znemožnené.
K nemajetkovej ujme uviedol, že navrhovateľ nesprávne vychádzal z paušálnej sumy 663,88 eur za

každý rok prieťahov v konaní s poukazom na viacero nálezov ústavného súdu. Poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Ústavný
súd SR vychádzal pri rozhodovaní o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy
aj z významu sporu pre navrhovateľa, taktiež prihliadal na to, či sťažnosť adresovaná predsedovi
súdu viedla k náprave a preto je neadekvátne , aby sa priznala náhrada podľa vybraných nálezov

Ústavného súdu SR. Odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že
vzhľadom na praktiky navrhovateľa, ktoré sú verejnosťou, špecializovanými organizáciami na ochranu
spotrebiteľov i napríklad Európskou komisiou, Generálnym riaditeľstvom pre spravodlivosť vnímané
negatívne, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať rozhodovanie o návrhoch navrhovateľa, keďže v

prípade navrhovateľa nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa. Výšku
nemajetkovej ujmy je potrebné posudzovať podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z. z. po zohľadnení
osoby poškodeného, vnímania jeho doterajšieho pôsobenia, minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a
následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť.
Návrh navrhol tiež zamietnuť s odôvodnením, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej

súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi
vznikla škoda postupom exekučného súdu.

Hoci navrhovateľ zastúpený právnym zástupcom bol uznesením č.k. 6C/357/2012-18 zo dňa 27.3.2013,
ktoré prevzal dňa 8.4.2013, poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, okrem iného aj

podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd ho výzvou zo dňa 3.9.2013, ktorú si prevzal dňa 5.9.2013,
opakovane vyzval, aby súdu oznámil spisové značky jednotlivých exekučných konaní, doplnil dátumy
doručenia ním uvádzaných podaní na súd a predložil ich fotokópie, predložil súdu fotokópiu rozhodnutia
súdu, od ktorého odvodzuje nezákonný úradný postup súdu, uviedol a preukázal, kedy sa dozvedel o
vzniku škody, preukázal výšku skutočnej škody a zaujal právne stanovisko k tvrdeniam uvádzaným vo

vyjadrení odporcu. Právny zástupca navrhovateľa na výzvu súdu nereagoval.

Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého
nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. dňa 30.7.2014 oznámil na
úradnej tabuli súdu, že dňa 19.8.2014 o 9.30 hod. bude vo veci účastníkov konania verejne vyhlásený

rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil.

Súdsaoboznámilsobsahomvyjadreniaprávnehozástupcunavrhovateľazodňa22.4.2013avyjadrenia
odporcu zo dňa 6.5.2013 a vykonal dokazovanie pripojenou kópiou spisu Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 7Er/891/2006, najmä návrhom na vykonanie exekúcie, podnetom súdneho exekútora na

čiastočné zastavenie exekúcie zo dňa 12.11.2010, návrhom navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora
zo dňa 18.11.2010, výzvou -uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Er/891/2006-21 zo
dňa 13.12.2011, ktorým súd zastavil exekučné konanie, odvolaním navrhovateľa zo dňa 2.1.2012,
uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Er/891/2006-35 zo dňa 24.1.2013, odvolaním
navrhovateľa zo dňa 13.2.2013 a uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoE/140/2013-59 zo

dňa 30.9.2013, oboznámil sa s ostatným spisovým materiálom a s obsahom celého spisu a zistil tento
skutkový stav:Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/891/2006 sa začalo
dňa 25.10.2006, kedy navrhovateľ ako oprávnený doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi
Mihalovi, Exekútorský úrad Košice návrh na vykonanie exekúcie. V rámci prebiehajúcej exekúcie súdny

exekútor dňa 22.11.2010 doručil tamojšiemu súdu podnet na čiastočné zastavenie exekúcie z dôvodu,
že nadobudol pochybnosti o opodstatnenosti vedenia exekúcie v časti nárokov oprávneného na úroky,
poplatky a náklady zahrnuté v exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku, ktoré mali byť vyjadrené
v ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dňa 22.11.2010 tiež doručil
exekučnému súdu navrhovateľ ako oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 5.1.2011

navrhovateľ predložil na výzvu exekučného súdu zmluvu o úvere spolu s všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru. Exekučný súd zastavil exekučné konanie uznesením č.k. 7Er/891/2006-21 zo
dňa 13.12.2011, voči ktorému navrhovateľ ako oprávnený podal včas odvolanie. Uznesením č.k.
7Er/891/2006-35 zo dňa 24.1.2013 samosudkyňa vyhovela odvolaniu navrhovateľa, ktoré smerovalo
voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, zrušila uznesenie č.k. 7Er 891/2006-21 zo dňa 13.12.2011
a vec vrátila na ďalšie konanie vyššiemu súdnemu úradníkovi. Súčasne zamietla návrh navrhovateľa na

prerušenie konania. Dňa 15.2.2013 doručil navrhovateľ ako oprávnený odvolanie proti tomuto uneseniu,
a to proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Krajský súd v Prešove uznesením č.k.
7CoE/140/2013-59 zo dňa 30.9.2013 odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Okresný súd Vranov nad Topľou teda doposiaľ nerozhodol o podanom návrhu na
zmenu exekútora.

Na základe uvedeného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012 (teda v čase podania návrhu

na začatie konania), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 (teda v čase podania
návrhu na začatie konania), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1zákona514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 (teda v čase podania
návrhu na začatie konania), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z., súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhuoprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 7Er/891/2006.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k

názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie konania, súd konštatuje, že návrh
navrhovateľa na začatie konania má všetky náležitosti v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p., z petitu -
navrhovaného výroku súdu je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, aj keď sa súd stotožňuje s
argumentáciou odporcu, že navrhovateľ by mal jasným spôsobom identifikovať exekučné konanie, v

ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že v namietanom exekučnom konaní bol účastníkom
konania.

V prvom rade súd preskúmal odôvodnenosť odporcom vznesenej námietky premlčania a dospel k
záveru, že právo navrhovateľa domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

v tomto prípade nie je premlčané - v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 7Er/891/2006 bol návrh oprávneného (navrhovateľa) na zmenu exekútora doručený dňa
22.11.2010, teda až po dni 23.04.2009, z ktorého vychádzal odporca ako hraničného dňa, nakoľko tento
predstavuje tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Vzmysle§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.nároknanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci poskytol súdu
len tvrdenie, že v každej veci podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca
nereagoval pozitívne. Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody zo strany navrhovateľa boli doručené dňa 23.4.2012. Návrh bol doručený súdu dňa
27.09.2012 t.j. predčasne, pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak
príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak urobí skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo je dôvodom

na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti. Do podania návrhu na začatie konania na súd síce 6
mesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval až po uplynutí 6 mesačnej lehoty od prijatia
predmetnej žiadosti, preto súd návrh na začatie konania nepovažoval za predčasne podaný.

Podľa právnej úpravy sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu škody má len ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť pre
naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

splnenévšeobecnépodmienky,ato1.)nezákonnérozhodnutie,resp.nesprávnyúradnýpostup,2.)vznik
škody a 3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednostného
právneho vzťahu.

V predmetnej veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou v
tom, že o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora rozhodol oneskorene, keď súd bol bezdôvodne
nečinný podľa navrhovateľa viac ako 390 dní. Z exekučného spisu však vyplýva, že návrh na zmenu
súdneho exekútora bol podaný dňa 22.11.2010 a súd doposiaľ o tomto návrhu nerozhodol vzhľadom
na skutočnosť, že sa primárne zaoberal opodstatnenosťou vedenia exekúcie s poukazom na podnet

súdneho exekútora zo dňa 12.11.2010.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ nepodal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť na
prieťahy v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý ju preskúma vždy s
ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR
na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. I keď súd v
predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih spôsobenia škody postupuje podľa znenia zákona
č. 514/2003 Z. z., účinného do 31.12.2012, zastáva názor, že v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona, je
dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon

v ustanovenej lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej moci a skúmaní zbytočných prieťahov v
konaní alebo iného zásahu vychádzať z vyššie uvedených záverov, pretože i samotná súdna prax
v tejto oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť vychádzať v takýchto
konaniach o náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy a pod. (viď znenie § 9 citovaného zákona, účinného od
1.1.2013). Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy v

konaní, resp. porušenia ústavného práva, ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej preventívnej povinnosti
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si navrhovateľ nepočínal tak, aby nedošlo ku škode
na majetku. I keď predmetom konania o nárokoch navrhovateľa je skúmanie nesprávneho úradného
postupu súdu a s tým vzniknutej majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy, súd považuje za správne
poukazovať i na rozhodnutia Ústavného súdu SR, pretože v konaniach pred ústavným súdom, kde sa

posudzuje porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa v podstate skúmajú a
vyhodnocujú tie isté okolnosti, ako je zákonná lehota na rozhodnutie, ostatné okolnosti prípadu, úkony
súdu, úkony účastníka konania, zložitosť veci a podobne. V tejto súvislosti súd udáva, že i keď teda
súd v exekučnom konaní urobí úkon po zákonom stanovenej lehote, nemožno bez zohľadnenia ďalších
okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a dospel k záveru, že navrhovateľ ich v
konaní nepreukázal.

Súd mal za to, že v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k
žiadnej škode pre prípadnú nečinnosť súdu ani nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa
zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady
majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že by

existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik
je navrhovateľ povinný preukázať. Navrhovateľ v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz
preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu vyčíslil paušálne za pracovné výkony zamestnancov,
udržiavanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Z
exekučného spisu súd žiadne urgencie zo strany navrhovateľa nezistil a ten ich žiadnym spôsobom
nepreukázal. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná sa iba o
jednostranné tvrdenia navrhovateľa, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch. Súd

sa tiež stotožňuje s názorom odporcu, že akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému a
udržiavanie systému by vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy, keďže navrhovateľ ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za veľmi
všeobecne uvedené činnosti je podľa súdu nesprávne a účelové.

Navrhovateľ sa tiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť
inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržaniazákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu,
jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický
vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.

514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného
bremena účastníkom konania. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ uviedol, že
nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila

neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ však svoje tvrdenia nijakým
spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Náhradu nemajetkovej ujmy však nemožno priznať
iba na základe abstraktných tvrdení účastníka, ktoré nie sú preukázané a konkretizované, napríklad
minimálne špecifikovaním, aké podnikateľské postupy a aktivity boli postupom súdu ovplyvnené.
Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od
okolností jednotlivého prípadu.

Navyše v danom prípade súd k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora doposiaľ nepristúpil z dôvodu,
že sa primárne zaoberal podnetom súdneho exekútora na čiastočné zastavenie exekúcie.
Okrem toho, že navrhovateľ nijako nepreukázal ani vznik skutočnej škody, ani nemajetkovej ujmy,
nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, keď nepreukázal
existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou

majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Tvrdenia navrhovateľa sú v zjavnom rozpore so
skutočnosťami vyplývajúcimi z kópie exekučného spisu sp. zn. 7Er/891/2006, z ktorého vyplýva,
že exekučný súd doposiaľ nerozhodol o zmene súdneho exekútora, nakoľko sa primárne zaoberal
opodstatnenosťou prebiehajúcej exekúcie, pričom možno očakávať, že vzhľadom na vyhovenie
odvolaniu navrhovateľa sa súd bude opätovne zaoberať aj podnetom súdneho exekútora na zastavenie

exekúcie.

Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal ani vznik majetkovej škody, ani vznik nemajetkovej ujmy
na jeho strane, ani tú skutočnosť, že by zo strany exekučného súdu v exekučnom konaní išlo o
nesprávny úradný postup spočívajúci v ním uvádzaných zbytočných prieťahoch a napokon nepreukázal

ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadnou
navrhovateľovi vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal v
tomto konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť odporcu za
náhradu škody
a nemajetkovej ujmy spôsobené nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., súd

jeho návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník, ktorý má úspech
vo veci, má právo na náhradu trov konania. Odporca si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil
ich výšku a z obsahu spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli. Navrhovateľ ako neúspešný účastník

nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.