Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/184/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513217327
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sandtnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513217327.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci

navrhovateľky: Bc. C. E., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A F. K., adresa pre doručovanie
zásielok: M. S. XXXX/X, F. K., právne zastúpenej V.. D. S., advokátkou, AK T. XXXX/XX, F. K., proti
odporcom: 1) V.. V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. XXX/XX, A., 2) W.. V. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: W. XXX/XX, A., 3) T.. K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. XXX/XX, A., všetci
odporcovia právne zastúpení S. R., s. r. o., B. 6, A., o zaplatenie XX.XXX,- Z. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na súd dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zaviazal
odporcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť jej XX.XXX,- Z. titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. V priebehu konania navrhovateľka, so
súhlasom súdu, upravila petit a požadovala priznať aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
XX.XXX,- Z. od XX.XX.XXXX až do zaplatenia.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov: J.. Z. V., J.. V. V., oboznámil
sa s predloženými listinnými dokladmi najmä: výpisom z katastra nehnuteľnosti č. XXX s dátumom
vyhotovenia XX.XX.XXXX, návrhom na rozvod manželstva zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z účtu

XXXXXXXXXX/XXXX z č. l. X a nasl., výpisom z účtu XXXXXX/XXXX/XX z č. l. XX, pohybmi na
bežnom účte z č. l. XX a nasl., exportom pohybov na účte SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pohybmi
na bežnom účte z č. l. XX a nasl., výpisom z účtu navrhovateľky z č. l. XXX a nasl., projektovou
dokumentáciou pre kolaudačné rozhodnutie z č. l. XXX a nasl. a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Navrhovateľka, prostredníctvom svojej zástupkyne návrh odôvodňovala tým, že žalovanú istinu žiada
titulom vrátenia peňazí, ktoré dostala darom od svojho otca v období zásnub s odporcom 1.
Navrhovateľka tieto peniaze vložila ako investíciu do bývania, kde v tom čase s odporcom 1 bývali a

kde mali bývať aj po sobáši. Vrátenia vložených investícií sa domáha titulom vydania bezdôvodného
obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko bola zrušená dohoda s odporcami 1-3, ženavrhovateľka bude v predmetnej nehnuteľnosti bývať. Vlastníkmi nehnuteľnosti, do ktorej boli vložené
investície sú odporcovia 2 a 3. Navrhovateľka však žaluje aj odporcu 1 a to z toho dôvodu, že peniaze
na rekonštrukciu boli poukázané na účet odporcu 1, ktorý ich aj z účtu fyzicky prevzal.

Zástupca odporcov žiadal návrh zamietnuť. V prvom rade namietal aktívnu vecnú legitimáciu
navrhovateľky. Tvrdil, že v danom prípade sa jednalo o dar od otca navrhovateľky V. V., ktorý na základe
dohody daroval finančné prostriedky vo výške XX.XXX,- Z. na účet navrhovateľky, ktorá z týchto peňazí
preposlala na účet odporcu 1 sumu XX.XXX,- Z.. Nešlo o peniaze určené na rekonštrukciu nehnuteľnosti
patriacej odporcom 2, 3 na W. XX v A.. Navrhovateľka v tejto nehnuteľnosti bývala od roku XXXX a

všetky náklady spojené s bývaním, energiami, ako aj spoločné dovolenky hradil odporca 1 a malo sa
jednať o prejav vďaky zo strany bývalého svokra. Zástupca odporcov poukázal aj na tú skutočnosť, že
odporca 1 a navrhovateľka tvorili jednu domácnosť. V zmysle § 15 Občianskeho zákonníka (správne
§ 115) domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje
potreby. Napriek tomu, že navrhovateľka a odporca 1 tvorili spoločnú domácnosť viac rokov, prevažnú
časť nákladov na spoločné potreby znášal odporca 1, ktorý vnímal aj jeho partnerkou poukázanú sumu

ako jej príspevok na úhradu nákladov na spoločné potreby. Navrhovateľka a odporca v 1. rade neuzavreli
nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke alebo „návratnom poskytnutí prostriedkov“, z ktorých by vyplýval záväzok
odporcu v 1. rade poskytnutý príspevok navrhovateľke vrátiť. Okrem toho navrhovateľka až do rozpadu
vzájomných vzťahov medzi ňou a odporcom v 1. rade a jej odchodu zo spoločnej domácnosti nikdy
nežiadala o vrátenie, ani nenamietala použitie daných prostriedkov. Počas spolužitia navrhovateľ v

neporovnateľne väčšej miere, ako bol príspevok navrhovateľky, znášal náklady domácnosti a spolužitia
(vyčíslené na č. l. 83 a nasl.) a pri zohľadnení zásady spoločného (pomerného) znášania nákladov
na spoločný život a aktivity, suma zodpovedajúca podielu navrhovateľky predstavuje celkovo čiastku
XX.XXX,XX Z.. Odporca v 1. rade si preto započítal svoje nároky voči domnelému nároku navrhovateľky,
ale len do výšky XX.XXX,- Z. a to v postupnosti: 1) nárok podľa bodu 4 (vrátenie úhrad vynaložených

odporcom 1 výlučne pre potreby navrhovateľky), 2) podľa bodu 1 (úhradu pomernej časti nákladov na
spoločnú domácnosť), 3) podľa bodu 2 (úhrada pomernej časti nákladov na spoločné aktivity) a podľa
bodu 3 (vydanie podielu zodpovedajúcemu ušetrenému nájomnému z titulu bezdôvodného obohatenia.
Zástupca odporcov namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu odporcov v 2. a 3. rade, ktorých označenie
za pasívne legitimovaných sa podľa neho javí ako postrádajúce akýkoľvek právny základ a logiku.

Odporcoviav2.a3.radenikdyodnavrhovateľkynežiadali,anineprevzaližiadnusumu.Naopaknezištne
jej umožnili počas niekoľkých rokov bývanie v rodinnom dome bez nutnosti priebežného vynakladania
akýchkoľvek nákladov na bývanie.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom v 1. rade sa spoznali pred X až X rokmi. Ona
ešte chodila na strednú školu a odporca 1 na vysokú. Po skončení strednej školy sa rozhodla študovať

na VŠ a vybrala si A., pretože tu mala priateľa. Bývali v rodinnom dome na W. XX, ktorý bol vo vlastníctve
rodičov odporcu 1. Jeho rodičia bývali v ďalšom dome trocha vzadšie. Plánovali rodinný dom, v ktorom
bývali, trocha prerobiť. Aj jej sestra prerábala dom a otec jej dal na túto prerábku XX.XXX,- Z. s tým,
že aj jej poslal XX.XXX,- Z.. Z týchto peňazí potom XX.XXX,- Z. preposlala na účet odporcu 1. Vysokú
školu ukončila až v júni XXXX. Dovtedy ju finančne podporoval otec, ktorý jej mesačne posielal XXX,-

Z., z ktorých si hradila svoje náklady, starala sa o domácnosť a pod. Odporca 1 resp. jeho rodičia platili
energie a odporca 1 robil aj nákupy. Odporcovi X XX.XXX,- Z. poslala za účelom nakúpenia potrebného
materiálu v súvislosti s prerábaním rodinného domu. Materiál ona nekupovala, pretože evidenciu viedol
odporca 1, ktorému dôverovala. Približne v tom období sa kupovali tehly J., obkladačky do kúpeľne,
kuchyne, pivnice. Kúpila sa celá nová kuchyňa, rozširovali sa obvodové múry a pod. V XX/XXXX sa s

odporcom X zasnúbili a XX.XX.XXXX jej otec poslal tých XX.XXX,- Z.. V XX/XXXX sa s odporcom 1
zosobášili a v XX/XXXX rozviedli. V súvislosti s rozvodom odporcu 1 žiadala o vrátenie XX.XXX,- Z. a
on zo začiatku súhlasil, no neskôr z toho zišlo.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľkou sa spoznali už dávnejšie a keď prišla
študovať do A. začali bývať v dome jeho rodičov. Pozemok je veľký, na jednej strane bol jeden rodinný

dom, kde bývali oni a na druhej strane rodinný dom jeho. Všetky výdavky spojené s bývaním hradil
výlučne on. Aj keď navrhovateľka od otca dostávala pravidelne peniaze, nemá vedomosť, že by ich
použila, prípadne prispela na chod domácnosti. Všetko hradil on a jeho rodičia. Od začiatku fungovania
mali upratovačku, ktorá sa starala o domácnosť. Navrhovateľka varila. Dom, ktorý obývali, bol 4-izbový,avšak chceli mať väčší, tak sa pustili do celkovej rekonštrukcie. Rekonštrukciu hradili z vlastných
finančných prostriedkov, za veľkej pomoci jeho rodičov. Celá rekonštrukcia stála vyše XXX.XXX,- Z..
Uhradil ju on s finančnou pomocou svojich rodičov. V období, keď sa zasnúbili, bývalý svokor daroval

finančnú čiastku, ktoré peniaze prišli na účet navrhovateľky. Nakoľko táto nechcela peniaze vyberať
v hotovosti, peniaze preposlala na jeho účet a on ich vybral. Tieto peniaze použili na bežný život a
nakoľko v tom čase prebiehala rekonštrukcia, možno aj na ňu, ale nepamätá si už. Rekonštrukcia bola
realizovaná firmou matky navrhovateľky, resp. živnostníkov, ktorých ona zohnala. Keď mu povedala čo
sa urobilo, vyplatil ju v hotovosti. K okolnostiam vysťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti

odporca 1 uviedol, že to bolo v marci XXXX, keď sa manželka vrátila po jednomesačnom športovom
sústredení domov. Porozprávali sa, pretože už dlhší čas mali problémy vo vzťahoch. On jej povedal,
že nemá zmysel takto fungovať, s čím manželka súhlasila. Povedal jej, že do ukončenia štúdia môže
u nich bývať, avšak následne zistil závažné skutočnosti a to, že ho podvádzala a to aj pred svadbou a
klamala mu. Pri tomto bola prítomná aj jeho svokra, ktorá k nim prišla na návštevu. Manželku zároveň
požiadal, aby si riešila svoje bývanie a následne odišiel z domu. Manželka si zbalila veci a neskôr so

svokrou odišli preč. Ďalšie bývanie manželky riešil tak, že jej prenajal hotel, kde bývala a on jej ho platil
až do ukončenia jej školy.

Odporca v 2. rade súdu uviedol, že je otcom odporcu 1 a navrhovateľka je jeho bývalou nevestou.
Navrhovateľka so synom žili v spoločnej domácnosti ešte pred uzavretím manželstva a taktiež ešte
predtým ako sa zobrali bola vykonaná rekonštrukcia domu, ktorý sa nachádza na ich pozemku, ktorý je

vlastníctvom jeho a manželky. Rekonštrukcia spočívala v tom, že bola dorobená kuchyňa, jedna izba a
kúpeľňa. Túto rekonštrukciu vykonávala spoločnosť matky navrhovateľky a taktiež vie o tom, že peniaze
za túto rekonštrukciu vyplatil jeho syn - odporca 1, avšak nevie v akej výške.

Odporkyňa v 3. rade (matka odporcu 1/) vypovedala, že k veci sa bližšie vyjadriť nevie. V minulosti s
nevestou mali dobrý vzťah. Rekonštrukciu domu zabezpečovala firma matky navrhovateľky.

Svedkyňa J.. Z. V. (matka navrhovateľky) vo svojej výpovedi uviedla, že dcéra a bývalý zať uzavreli
manželstvo v čase, kedy dcéra ešte študovala. Ona s bývalým manželom sa snažili pomôcť tým, že jej
na účet posielali nie pravidelne určité finančné čiastky a má vedomosť o tom, že bývalý manžel zaslal na
účet dcéry finančnú čiastku XX.XXX,- Z. a to bolo v súvislosti s tým, kedy sa mala vykonávať prístavba
rodinného domu, kde v tom čase bývali a malo to byť niekedy v XX-XX/XXXX s tým, že v XX/XXXX

mali mladí zásnuby. Čo sa týka predmetnej prístavby a rekonštrukcie svedkyňa prispievala s jej firmou
tým, že poskytla mechanizmy a vykonávala aj funkciu stavbyvedúcej. Zmluvu o vzájomnej spolupráci
však s nikým neuzavreli, ústnu zmluvu uzavrela s bývalým zaťom vychádzajúc z predpokladu, že
vlastníkom nehnuteľnosti je on a až neskôr sa dozvedela, že vlastníkom sú jeho rodičia. Stavebné
povolenie bývalému zaťovi vybavoval nejaký pán. Projektovú dokumentáciu prístavby a rekonštrukcie

rodinného domu vypracovala jej staršia dcéra. Má vedomosť o tom, že v súvislosti s touto prístavbou a
rekonštrukciou bývalý manžel poskytol dcére C. finančný príspevok vo výške XX.XXX,- Z. na jej účet
s tým, že XX.XXX,- Z. bolo plánovaných na prístavbu a rekonštrukciu rodinného domu. Nevie, či na
príkaze na úhradu bol aj účel, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané. Finančné prostriedky vo
výške XXX XXXSk bývalý manžel poskytol aj druhej dcére na jej ďalší život( na investíciu do výstavby

nového rodinného domu).

Svedok J.. V. V. (otec navrhovateľky) vypovedal, že poskytol svojej prvej dcére finančnú čiastku
XXX.XXX,- Sk za účelom stavby rodinného domu a preto považoval za potrebné takúto istú čiastku
poskytnúť aj druhej dcére, ktorej na jej účet cca pred tromi rokmi poukázal XX.XXX,- Z., ktoré mali byť
využité na prístavbu rodinného domu, kde v tom čase zo svojim manželom bývala. Okrem tejto sumy

jej počas štúdia prispieval aj sumou najprv XXX,- Z. a neskôr XXX,- Z. mesačne. Čo sa týka prístavby
rodinného domu bol v domnení, že tento rodinný dom patrí bývalému zaťovi a až neskôr sa dozvedel,
že patrí jeho rodičom. Bývalá manželka podniká v oblasti stavebných prác a na prístavbe rodinného
domu participovala, ale bližšie sa k tomu vyjadriť nevie.

Z doložených listinných dokladov (výpisov z účtov ) a výpovedí navrhovateľky, odporcu 1, vypočutých

svedkov súd zistil, že svedok J.. V. poukázal dňa XX.XX.XXXX na účet svojej dcéry - navrhovateľkysumu XX.XXX,- Z. bez uvedenia bližšej špecifikácie účelu tejto finančnej transakcie. Navrhovateľka dňa
XX.XX.XXXX poukázala na účet odporcu X sumu XX XXX,- Z. taktiež bez uvedenia účelu platby.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX /XXXX bolo zistené, že navrhovateľka uzavrela dňa

XX.XX.XXXX s odporcom v 1. rade manželstvo po predchádzajúcej šesťročnej známosti. Ich manželstvo
bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX. Ako príčina rozvratu manželstva bola ustálená
rozdielnosť názorov a predstáv o spoločnom spolužití, iná životná filozofia.

Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že vlastníci rodinného domu, súp. č. XXX
stojaceho na p. č. XXX/X v k. ú. BA - m. č. T. sú odporcovia v 2. a 3. rade.

Podľa § 79 ods. 1 zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie sa začína

na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne
aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom
občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ
dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba,
návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je

účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do
ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí
obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak
sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

Podľa § 488 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny

vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

V zmysle § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ).

Podľa § 115 OZ domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.

Podľa § 71 ods. 1 veta prvá zák. č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej len „ ZR“) manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí
jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Vykonanýmdokazovanímnebolomedziúčastníkmisporné,ženavrhovateľkaakopartnerkaodporcuv1.
rade bývala v rodinnom dome patriacom odporcom v 2. a 3. rade (s ich súhlasom) od svojho nástupu na
štúdium na vysokej škole v A. a za užívanie tohto domu vlastníkom neplatila žiadnu úhradu. V máji XXXX
sa navrhovateľka s odporcom v 1. rade zasnúbili a v tom istom období otec navrhovateľky poukázal
na jej účet XX.XXX,- Z. a navrhovateľka zo svojho účtu previedla na účet odporcu X sumu XX.XXX,-

Z.. Vo februári XXXX sa navrhovateľka a odporca X zosobášili a v októbri XXXX boli právoplatne
rozvedení. Zo spoločnej domácnosti sa navrhovateľka na požiadanie odporcu X odsťahovala v marci
XXXX. Sporné medzi účastníkmi bolo komu a na aký účel otec navrhovateľky (svedok J.. V.) poukázal
finančné prostriedky vo výške XX.XXX,- Z. a na aký účel boli tieto prostriedky použité. V danom
prípade vychádzajúc z vyhodnotenie vykonaného dokazovania, ktoré súd urobil postupom podľa §
132 O.s.p. dospel súd k záveru, že tieto prostriedky boli darované výlučne navrhovateľke. Svedok tak

urobil z dôvodu, že aj svojej druhej dcére poskytol XXX.XXX,- Sk za účelom stavby rodinného domu
a preto považoval za potrebné takúto istú čiastku dať aj druhej dcére. Následne po obdržaní tejto
čiastky navrhovateľka z tejto sumy poukázala XX.XXX,- Z. na účet odporcu v 1. rade. Z doloženého
výpisu nie je zrejmé z akého titulu ani účel, na ktorý mali byť peniaze použité. Odporca 1 tvrdil, že
finančné prostriedky boli spotrebované na bežný život a nakoľko v tom čase prebiehala rekonštrukcia,

možno aj na ňu, ale si to nepamätá. Navrhovateľka uvádzala, že z uvedených financií sa nakúpil
stavebný materiál na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ale žiadne doklady preukazujúce toto tvrdenie súdu
nedoložila. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcov došlo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože investovala do cudzej nehnuteľnosti s tým, že
ju do budúcna môže užívať, ale rozvodom manželstva tento právny dôvod odpadol a z užívania

uvedenej nehnuteľnosti bola vylúčená. Je pravdou, že v prípade ak by bol vlastníkom nehnuteľnosti
odporca v 1. rade mala by navrhovateľka počas manželstva právo bývania v uvedenej nehnuteľnosti
až do právoplatnosti rozvodu manželstva. V danom prípade však vlastníkmi boli odporcovia v 2. a
3. rade a medzi nimi a navrhovateľkou dohoda v uvedenom smere uzavretá nebola. Odporcovi v 2.
a 3. rade od navrhovateľky v návrhu uvedené finančné prostriedky nežiadali, ani ich neobdržali a

navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by tieto finančné prostriedky boli použité na zhodnotenie ich
nehnuteľnosti. Čo sa týka odporcu 1 nikto nespochybnil, že navrhovateľka odporcovi v 1. rade sumu
XX.XXX,- Z. poukázala. Nakoľko však nebol uvedený účel platby a nikto nerozporoval, že navrhovateľka
a odporca v tom čase žili v spoločnej domácnosti, spoločne sa podieľali na úhrade nákladov spolužitia je
pravdepodobné a to aj vzhľadom na ich životnú úroveň, že tieto finančné prostriedky boli spotrebované

na iné účely ako bola rekonštrukcia nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva odporcov v 2. a 3. Nakoľko
súd nezistil, že by na strane odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky, návrh
v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na uvedené sa potom už nezaoberal ani otázkou započítania zo
strany odporcu v 1. rade.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávnya čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 202 a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.