Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206316
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o zaplatenie 175 EUR a 276,60 EUR, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 13.06.2014 z a m i e t a .

III/ Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky
a čiastky 276,60 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac
nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 3Er/249/2008 (súdnym exekútorom pod č. EX
1217/2003 ) tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom

čase.

Podanímzodňa13.06.2014žalobcanavrholprerušiťkonaniedoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavného
súduSRoústavnejsťažnosti,ktorúpodľasvojhotvrdeniapodalzdôvoduobjektívnehoporušeniasvojich
práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") je
obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní

oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.
s.p.jenaprotitomufakultatívneabudenamiestevtedy,akprebiehainékonanie,vktoromsariešiotázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.
s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného sudcu nie je svojím charakterom takou predbežnou otázkou
ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci.
Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom
návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená

nadriadeným Krajským súdom v Žiline uznesením zo dňa 21. 03. 2013, č.k. 9NcC/317/2013-17, ktorým
rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo JUDr. Monika Kurjaková je vylúčená z prejednávania
arozhodovaniatejtoveciaostatnísudcoviaOkresnéhosúduNámestovoniesúvylúčenízprejednávaniaa rozhodovania veci. Súd vzhľadom na uvedené nevidel dôvod pre prerušenie tohto konania a tak
predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Napojednávanídňa18.06.2014súdprejednalvecvneprítomnostiriadnepredvolanýchsporovýchstrán
s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca síce v podaní zo dňa 13. 06. 2014 navrhol zrušiť nariadené
pojednávanie z dôvodu, že nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného
sudcu, pretože mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov
Okresného súdu Námestovo. Súd túto žiadosť o zrušenie pojednávania nepovažuje za odôvodnenú z

rovnakých dôvodov, ako aj návrh na prerušenie konania, ktorý rovnakým podaním podal žalobca, teda
najmä z dôvodu, že o vylúčení/nevylúčení sudcov tunajšieho súdu už rozhodol Krajský súd v Žiline tak,
že konajúca sudkyňa JUDr. Miriam Srogončíková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených

vykonať nenavrhovali.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/249/2008 zistené, že tunajší
súd na podklade žiadosti súdnej exekútorky Bc. Márie Krasňanovej o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 04. 10. 2003, ktorým žiadal vymôcť čiastku

9080,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. N 1192/2003, NZ 50737/2003 spísanej
dňa 21. 06. 2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, poveril dňa 05. 12. 2003 menovanú exekútorku
vykonaním exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného voči povinnej N. M.. Dňa 22. 11. 2010
žalobca ako oprávnený doručil tunajšiemu súdu návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby
bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Po výzve súdu súdna exekútorka

súdu doručila vyúčtovanie trov exekúcie a vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora. Následne tunajší
súd uznesením zo dňa 11. 05. 2011, č.k. 3Er/249/2008-24 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v
celom rozsahu ju zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom doteraz nebolo
rozhodnuté.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny

úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva

v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu
žalobcu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu je tunajším súdom vedené
exekučné konanie pod sp. zn. 3Er/249/2008. Okresný súd Námestovo ako exekučný súd poveril 05.

12. 2003 vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Bc. Máriu Krasňanovú a žalobca ako oprávnený
dňa 22. 11. 2010 požiadal o zmenu exekútora. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom
súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Uznesením č.k. 3Er/249/2008-24 zo dňa 11. 05. 2011 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil, pričom v odôvodnení tohto uznesenia skonštatoval, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora
súčasne nerozhodoval, lebo v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie, tak zmena súdneho exekútora
by bola neúčelná. V danom prípade tak síce došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, v dôsledku čoho možno konštatovať nesprávny úradný
postup exekučného súdu. Súd však nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok

vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere
napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil ale
ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku
nesprávnehoúradnéhopostupuvsúvislostisrozhodovanímojehonávrhunazmenusúdnehoexekútora
utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú

by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu,
pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba
subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou
informačného systému v sume 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke
40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur

a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž
ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie
majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou.
Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by

nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý
zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený
majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v
dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku nesprávneho úradného postupu). Treba tiež
uviesť,žežalobcanielenženepreukázalaleaninijakobližšienevysvetlilakopaušálnenákladynasprávu

pohľadávky voči povinnej súvisia s nesprávnym úradným postupom súdu, keď navyše exekúcia bola
napokon vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa
názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade,
ak by k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora došlo v rámci zákonom určenej lehoty. Vo vzťahu

k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad
(ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku toho, že súd
nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní. V žalobe síce poukázal na
určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj

skutočne došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd tak nemal preukázaný ani vznik škody
na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani
vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako

účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.