Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 13, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206301
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206301.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 € a nemajetkovej ujmy 330
€, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 27.09.2012 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 125,- € titulom majetkovej škody, sumy 330,- € titulom nemajetkovej ujmy
a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil v podstate tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným
podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného priadku, zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy

o úvere č. XXXXXXX dlžníkom V. T., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 11129/2008. Súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému
súdu Námestovo a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci, a to v zákonom stanovenej dobe. S poukazom na ustanovenie § 44 ods.

2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011 uviedol, že disponuje
exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Nejde tu teda o rozhodnutie rozhodcovskej
komisie, ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné
spojenie rozhodcovská komisia ale používa slovné spojenie rozhodcovský súd. V exekučnom konaní
vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný poriadok v
znení platnom od 01.02.2002 do 31.05.2010 nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný
súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvkynadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.01.2009, a to rozhodnutím o poverení.

K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 6
mesiacov. Vzhľadom na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom
príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu,
navrhol vykonať ako dôkaz príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny
vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v

rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej, predstavuje výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému vo výške 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému
vo výške 40,- €, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a
na publikačné výdaje spojené s ich vyhotovením, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- €. Celkovo vynaložil vo veci
správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vplyvom nesústredenej činnosti
exekučného súdu sumu 125,- €. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.
Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej

dobe, v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nie je dostatočným
zadosťučinením,vzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Márnymplynutímčasu
boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov a základných práv. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza

z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca
660,- €. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 330,- € za 6 celých mesiacov.
Postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť

pozitívne nereagovala.
Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 21.01.2013 (doručenka na č.l. 17 pv) písomne
nevyjadrila.
Okresný súd vo veci postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p., teda bez nariadenia pojednávania, rozhodol
rozsudkom zo dňa 29.11.2013, ktorým žalobu zamietol s poukazom nato, že v konaní nebolo žalobcom

preukázanéporušeniepovinnostisúdurozhodnúťožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
v zákonom stanovenej lehote, a teda, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu
Námestovo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline,
ako súd odvolací, uznesením č.k. 8Co/190/2014-49 zo dňa 30.04.2014 rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že pokiaľ súd prvého stupňa vo veci nenariadil

pojednávanie,bolokonaniepredsúdomprvéhostupňapostihnutévadouspočívajúcouvodňatímožnosti
účastníka konať pred súdom, keď súd v dôsledku takéhoto postupu zároveň vykonal dokazovanie v
rozpore s § 122 a § 123 O.s.p. Odvolací súd uložil okresnému súdu nariadiť vo veci pojednávanie
a po vykonaní dokazovania postupom súladným s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku vo veci opätovne rozhodnúť.

Po doručení rozsudku odvolacieho súdu okresný súd v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu vo
veci nariadil pojednávanie na 13.06.2014, ktoré vykonal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho
zástupcu žalobcu. Žalobca osobitne predvolaný nebol, jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie
doručené dňa 28.05.2014, rovnako ako žalovanej (doručenky č.l. 53 pv). Žalovaná svoju neprítomnosť
ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 13.06.2014 z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti

konania.
Dňa 06.06.2014 bolo súdu doručené elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (č.l. 56-63),
ktorým žalobca žiadal zrušiť nariadené pojednávanie do konečného ústavne konformného rozhodnutia
o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu s poukazom na to, že podal sťažnosť na Ústavnýsúd SR z dôvodu porušenia práva na súdnu ochranu, osobitne práva na zákonného sudcu a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom (č.l. 59-63). Vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd
SR podľa čl. 127 Ústavy SR, v ktorom konaní sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní

oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b), § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p., z ktorého dôvodu navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 9C/63/2012 prerušil, a to do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude

zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.
Súd právnemu zástupcovi žalobcu podaním zo dňa 11.06.2014 (č.l. 64) oznámil, že jeho žiadosti o
zrušenie termínu pojednávania nevyhovuje a pojednávanie, v prípade splnenie zákonných podmienok,
vykoná. Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa napriek tomu na pojednávanie dňa 13.06.2014
nedostavili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že boli splnené podmienky § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a
to žalobného návrhu zo dňa 17.09.2012 (č.l. 1-4), uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k.
10NcC/43/2013-21 zo dňa 30.01.2013 (č.l. 21-23), oznámenia žalovanej k výzve súdu ohľadom
predbežného prerokovania nároku žalobcu (č.l. 28), ako aj ostatným obsahom spisu a podstatným
obsahom exekučného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4Er/5/2009, pripojeného na základe

návrhu žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého
vyvodil nasledovné právne závery:
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) súd konanie preruší, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 O.s.p. je obligatórne a vzťahuje sa na situácie, kedy rozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú súd nie je v konaní oprávnený riešiť ako otázku predbežnú. Naproti
tomu prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je fakultatívne a bude namieste vtedy, ak
prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd na také konanie dal podnet. Súd je toho názoru, že otázka zákonného sudcu nie je svojou povahou

takou predbežnou otázkou, ako to má na mysli či už ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. alebo
ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., teda otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. V
súvislosti s námietkou zákonného sudcu a práva na nestranný súd zároveň súd poukazuje na to, že z
dôvodu vzniku možných pochybností o nezaujatosti sudcov tunajšieho súdu bola daná vec podľa § 16
O.s.p. predložená Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením sp. zn. 10NcC/43/2013 zo dňa 30.01.2013,

právoplatnýmdňa14.08.2013,rozhodolonevylúčenízákonnejsudkynezprejednávaniaarozhodovania
danej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nevidel dôvod pre prerušenie konania z dôvodu
uvádzaného žalobcom, keď navyše žalobca k návrhu na prerušenie konania (ktorý nedoplnil originálom
podania, napriek tomu, že toto bolo urobené elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu) síce
pripojil sťažnosť na porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR porušovateľom -

Krajským súdom v Žiline vo veci sp. zn. 10NcC/43/2013, avšak z tohto podania nie je zrejmé, či táto
sťažnosť bola skutočne aj podaná (či už prostredníctvom pošty alebo priamo na ÚS SR). Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu, tento bol uplatnený na základe zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v súvislosti s tvrdeným

nesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduNámestovovkonanísp.zn.4Er/5/2009,spočívajúcom
v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie.
Ako súd konštatoval už v predchádzajúcom rozhodnutí, zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.
4Er/5/2009 vyplýva, že žalobca ako oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.12.2008

navrhol do zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým vykonanie exekúcie
voči povinnému V. T., I. H. XXX, X.: XX XXX XXX, o vymoženie sumy 9.640,- Sk, úrokov z omeškania vo
výške 0,25 % denne zo sumy 25.200,- Sk od 25.04.2008 do 10.11.2008, čo činí 12.537,- Sk, trov konania
8.196,- Sk a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súduzo dňa 14.08.2008 sp. zn. SR 07235/08, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO:
35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava, právoplatného dňa 16.09.2008 a vykonateľného dňa
19.09.2008. Súdny exekútor žiadosťou sp. zn. EX 11129/08, doručenou súdu dňa 12.01.2009, požiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti exekútora rozhodol dňa 15.01.2009 vydaním
poverenia č. 5507 005271, ktorým v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho
rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., Karloveské rameno č. 8 v Bratislave, č.k. SR
07235/08 zo dňa 14.08.2008.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej zákon
č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi
upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti v zmysle citovaného právneho
predpisu sa vyžaduje splnenie troch základných podmienok: 1. existencia nezákonného rozhodnutia,
nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste alebo

ochrannom opatrení, rozhodnutia o väzbe alebo nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody, ktorá
predstavuje skutočnú škodu a ušlý zisk a 3. príčinnú súvislosť medzi, v danom prípade, nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zároveň vyplýva,
že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného ku dňu 12.01.2009, t.j. ku dňu doručenia
žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z vykonaného dokazovania, spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4Er/5/2009, jednoznačne
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v danej veci bola doručená súdu

dňa 12.01.2009, pričom súd o žiadosti rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie už dňa
15.01.2009, t.j. v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
Nakoľko žalobca nepreukázal ním tvrdené porušenie povinnosti Okresného súdu Námestovo rozhodnúť
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. 4Er/5/2009 v zákonom stanovenejlehote, a teda, že by zo strany súdu v danej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu, existencia
ktorého je jednou zo základných podmienok pre zodpovednosť štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bola žalovaná, preto by jej
patrilo právo na náhradu trov konania. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, keď zo spisu
zároveň nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním nejaké trovy boli vznikli, preto

jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).