Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 9, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213433
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8711213433.14

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa Š. Y., G., G. XXXX/
XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. I.. K. O., S., C. X, G., G. M. G.Á. K. G. E. D. P.,
B. XXX, D. P., W.: XX XXX XXX, práv. zast. advokátskou kanceláriou I.. S. K., C. L. XX/a, J., v konaní
o zaplatenie mzdových nárokov s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.795,80 eur po odpočte zákonných zrážok spolu s

9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania predstavujúce
zaplatený súdny poplatok a odmenu právneho zástupcu vo výške 1171,42, trovy k rukám právneho
zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2011 domáhal, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu
1.284,17 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 16.4.2011 do zaplatenia ako nevyplatený
rozdiel na odstupnom a 3.065,92 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia
ako nevyplatenú mzdu za prácu nadčas a vo sviatok. Návrh v písomnom podaní v časti nevyplatenej
mzdy odôvodnil tým, že od 15.2.2006 bol pracovníkom odporcu. Dňa 1.1.2010 účastníci uzatvorili
novú pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce - vedúci rastlinnej výroby - agronóm a dohodnutou

základnou mzdou 719,20 eur. Ďalej sa dohodli na odmenovej nenárokovateľnej zložke mzdy do 143,84
eur. V období od 24.9.2010 do 28.2.2011 bol práceneschopný a následne čerpal dovolenku z r. 2010.
V r. 2010 odpracoval celkom 580,5 hodín nadčasovej práce (január 10 hod., február 21,5 hod., marec
26 hod., apríl 59,5 hod., máj 53 hod., jún 99 hod., júl 86 hod, august 141,5 hod., september 84 hod.,
do 23.9.2010). Odporca mu za nadčasovú prácu neposkytol náhradné voľno. Po zohľadnení 150 hod.
práce nadčas obsiahnutých v pracovnej zmluve, za ktoré mu mzda nepatrí, je odporca povinný preplatiť

mu mzdové zvýhodnenie za 430,5 hod. práce nadčas (20 nadčasových hodín v máji 2010 a nadčasové
hodiny za ďalšie mesiace). Pre nadčasovú prácu počas druhého kalendárneho štvrťroka mu patrí mzda
za odpracovanú hodinu práce nadčas vo výške 5,5883 eur a mzdové zvýhodnenie v rozsahu 25 %, čo
predstavuje sumu 1,3971 eur. Za mesiace máj až jún odpracoval 119 hodín práce nadčas a mzda spolu
so mzdovým zvýhodnením predstavuje 831,26 eur. Za nadčasovú prácu v 3. kalendárnom štvrťroku
v rozsahu 311,5 hod. mu prislúcha mzda spolu so mzdovým zvýhodnením vo výške 2.006,62 eur. Pri

výpočte nároku vychádzal zo zárobkov dosiahnutých v mesiacoch apríl vo výške 867,44 eur, máj vo
výške 866,85 eur a jún vo výške 863,04 eur a odpracovaného počtu 504 pracovných hodín. V r. 2010
odpracoval ďalej 30 hodín práce vo sviatok, a to dňa 29.8.2010 v rozsahu 12,5 hodín, dňa 1.9.2010
v rozsahu 6 hodín a 15.9.2010 v rozsahu 11 hodín, za ktoré mu patrí mzda a mzdové zvýhodnenie v
rozsahu 50 % priemerného zárobku, čo vyčíslil na sumu 228,04 eur.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že
tvrdenia navrhovateľa sú účelové a právne irelevantné. Navrhovateľ nevykonával prácu nadčas, pretožemu jej vykonanie nebolo prikázané, ani s jej výkonom odporca nesúhlasil. Na pojednávaní ďalej uviedol,
že nie je možné počet hodín nadčasovej práce odvodzovať z dochádzkových lístkov, tzv. streliek, ktorých
hodnovernosť a pravdivosť je spochybnená. V mnohých prípadoch bolo preukázané, že v čase, kedy

mal navrhovateľ evidovanú prítomnosť na pracovisku, sa na pracovisku nenachádzal, bol napríklad na
návšteve u lekára a.i. Táto evidencia nebola organizáciou kontrolovaná.
Rozsudkom zo dňa 12.12.2012 súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1.675,17 eur po odpočte
zákonných zrážok s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov ich vypočutím,
oboznámením listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy navrhovateľa, pracovnej náplne, manažérskej
zmluvy, potvrdenia, dochádzkových listov navrhovateľa, mzdového listu za roky 2010 a 2011, prehľadu
čerpaných dovoleniek, písomnosti - dohody o skončení pracovného pomeru, , mzdových listov a
príkazov na prácu a výkazov prác pracovníkov I. B., Š. B., R. T., E. V., C. N., Š. N., R. T.O. D..,

E. J., prehľadu o nadčasovej práci vyhotoveného odporcom, evidencie obedov zamestnancov v r.
2010, potvrdenia K.. K., správ G. K. C. S. G., prehľadu agrotechnických termínov odporcu v r. 2010, ,
dochádzkových listov pracovníka Ing. Daniela K., evidencie dochádzky menovaného, jeho odpisu
mzdového listu , vypočutím svedkov C. Š., I. X., I. B., W.. K. K. zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 1.1.2010 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu (pre manažérov), na základe ktorej odporca konštatuje
prijatienavrhovateľadopracovnéhopomerunavykonanieprácevedúcehorastlinnejvýroby-agronóma.
Ako miesto výkonu práce bolo uvedené sídlo zamestnávateľa. V zmluve sa strany dohodli na mzde
vo výške 719,20 eur s tým, že v závislosti od stanovených podmienok zamestnancovi môže byť
vyplatená aj nenárokovateľná pohyblivá zložka mzdy vo výške do 143,84 eur. V stanovenej mzde bola

zohľadnená prípadná zamestnancova práca nadčas v úhrne najviac 150 hodín ročne. Zamestnanec
mal vykonávať prácu v pracovnom čase stanovenom v rozsahu 40 hodín. Pracovná zmluva neobsahuje
podstatnú náležitosť a to deň nástupu do práce. V pracovnej zmluve je uvedené, že táto zmluva
plne nahrádza znenie pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa
15.2.2006. Z uvedeného dôvodu súd túto pracovnú zmluvu kvalifikoval ako dohodu o zmene pracovných

podmienok podľa ust. § 54 Zákonníka práce a z tejto pri posudzovaní nároku vychádzal. K pracovnej
zmluve navrhovateľ prevzal pracovnú náplň, v ktorej boli špecifikované jeho povinnosti ako pracovníka
zodpovedného za úsek rastlinnej výroby. Obsahom pracovnej náplne sú úlohy sústavnej starostlivosti
o plánovitý rozvoj rastlinnej výroby, sledovanie vývoja porastov, ich ošetrovanie, včasný zber a i..
Zároveň účastníci uzavreli manažérsku zmluvu, ktorá neobsahuje dátum jej uzavretia. V tejto zmluve

sa strany dohodli na manažérskych benefitoch, odmenách a ďalších skutočnostiach vyplývajúcich z
funkcie vedúceho rastlinnej výroby. S dátumom 4.4.2011 odporca vyhotovil pre navrhovateľa potvrdenie
s údajmi pre zápočet období pracovnej neschopnosti a trvania pracovného pomeru. V potvrdení ako
dôvod skončenia pracovného pomeru je uvedená dohoda z dôvodu organizačných zmien. Potvrdenie
je podpísané pracovníčkou Š.. Podľa výpisu z bankového účtu Č., S..D.. navrhovateľa tomuto bola

odporcom poukázaná dňa 16.5.2011 čiastka 873,43 eur. V mesiacoch január až september 2010
navrhovateľovi bol zamestnávateľom vedený dochádzkový list, v ktorom boli zaznamenané príchody
a odchody navrhovateľa z pracoviska. Podľa zhodného tvrdenia strán časy príchodu a odchodu boli
zaznamenané na vrátnici družstva. Za mesiac august 2010 je dňa 29.8. /nedeľa/, zaznamenaný v
dochádzkovom liste príchod navrhovateľa na pracovisko o 6.20 hod. a odchod o 19.00 hod. V mesiaci

september 2010 je okrem iného dňa 1.9. / streda /, zaznamenaný príchod na pracovisko o 6.30 hod. a
odchod o 12.30 hod.. Zároveň je k uvedenému dňu poznamenaný údaj- sviatok. Dňa 15.9. / streda/, je
zaznamenaný príchod navrhovateľa do práce o 7.45 hod. a odchod o 19.00 hod. Podľa upresnenia
navrhovateľa vo svojej výpovedi, ním uvedený počet vykázaných odpracovaných nadčasových hodín
v písomnom návrhu zodpovedá počtu hodín za jednotlivé mesiace od 15.30 hod. do času vyznačenia

odchodu v dochádzkovom liste. Čas do 7.00 hod. navrhovateľ v jednotlivých mesiacoch do nadčasových
hodín nezapočítaval. Predložené dochádzkové listy ďalej konštatujú počet odpracovaných dní a dni
čerpania dovolenky. Z odpisu mzdového listu navrhovateľa za rok 2010 je zrejmé, že v mesiaci apríl
odpracoval 21 dní (168 hod. a bola mu priznaná mzda 686,51 eur a prémie 137,30 eur). V mesiaci
máj odpracoval 19,5 dňa (156 hod. a bola mu priznaná mzda 667,83 eur a prémie 133,57 eur).V

mesiaci jún odpracoval 22 dní (176 hod. a bola mu priznaná mzda 719,20 eur a prémie 143,84 eur). V
mesiaci júl odpracoval 21,5 dní (172 hod. a bola mu priznaná mzda 702,85 eur a prémie 140,57 eur).
V mesiaci august odpracoval 22 dní (176 hod. a bola mu priznaná mzda 719,20 eur a prémie 143,84
eur). V mesiaci september odpracoval 16 dní (128 hod. a bola mu priznaná mzda 523,05 eur a prémie104,61 eur). Za uvedený mesiac má ďalej vykázaných 40 hodín PN a 1 deň čerpania dovolenky. V
mesiacoch október až december má vykázanú práceneschopnosť, rovnako ako v mesiacoch január
a február 2011. V mesiaci marec 2011 má vykázané čerpanie dovolenky v počte 23 dní, za ktoré mu

bola vyplatená náhrada mzdy. V mesiaci apríl má vykázané čerpanie dovolenky v počte 2 dní. Bola
mu vyplatená náhrada mzdy za dovolenku a okrem iného suma 951,- eur vyznačená ako odstupné.
Odporcom bol vyhotovený dokument s uvedením dátumu vyhotovenia 4.4.2011 pod názvom dohoda o
skončení pracovného pomeru, podľa ktorého pracovný pomer zamestnanca Š. Y. končí dohodou strán
dňa 4.4.2011. Dokument ďalej konštatuje, že strany sa dohodli o vyplatení odchodného spolu so mzdou

za mesiac apríl. Podľa výplatnej pásky vyhotovenej navrhovateľovi za mesiac apríl 2011, táto obsahuje
údaj o vyplatení odstupného 951,- eur. Z odpisov mzdových listov zamestnancov I. B. D.., Š. B., R. T.,
E. V. vyplýva, že u menovaných pracovníkov je evidovaná tiež práca počas soboty a nedele, sviatkov
ako aj práca cez čas. Pracovník I. B. D.. v mesiaci september má vykázanú prácu vo sviatok v rozsahu
16 hodín a prácu počas soboty a nedele v rozsahu 8,8 hod.. Prácu vo sviatok v mesiaci september majú
vykázanúajostatníuvedenípracovníci.Odporcombolstanovenýprehľadnadčasovejprácepracovníkov

organizácie, z ktorej je zrejmé, že pracovník Š. B. vo funkcii traktoristu v mesiacoch apríl až december
2010 vykázal 388 nadčasových hodín v rastlinnej výrobe. Pracovník C. T. vo funkcii traktoristu v danom
období vykázal 421 nadčasových hodín v rastlinnej výrobe + opravy. Pracovník R. T. vykázal v roku
2010 v rastlinnej výrobe za obdobie od mesiaca marec do mesiaca december 322,5 hodín a pracovník
I. B. E. mesiacoch apríl až október 317,5 nadčasových hodín. U navrhovateľa za obdobie od mesiaca

január do dňa 23.9.2010 vyčíslil počet hodín evidovaných nad rozsah stanoveného počtu vo výške
519,5 a u pracovníka C. N. - mechanizátora 201,5 hodín. Odporcom súdu bola doručená evidencia
čerpaných obedov navrhovateľa v mesiacoch január až september, z ktorej je zrejmé, že v každom
mesiaci navrhovateľ odobral určitý počet obedov. Odporca súdu predložil doklad o tom, že navrhovateľ
sa dňa 29.3.2010 podrobil odbornému vyšetreniu v odbornej ambulancii C.. K. C.. C.. C. K. listom zo

dňa 25.6.2012 súdu oznámila, že navrhovateľ je jej pacientom a v mesiacoch január až september
2010 nebol v ambulancii lekára za účelom vyšetrenia a predpísania liekov. Podľa správ G. K. C., toto
družstvo nemá zriadenú funkciu agronóma. Družstvo obhospodaruje cca 1450 ha poľnohospodárskej
pôdy. Funkciu agronóma vykonáva predseda družstva, ktorý si za nadčasovú prácu čerpá náhradné
voľno v zanedbateľnom rozsahu. Profesia agronóma predstavuje hlavne racionálnu a duševnú prácu

s vyťaženosťou 5-6 mesiacov v roku. Podľa správy G. K. G., toto v r. 2010 hospodárilo na výmere
1400 ha. Na družstve sú vytvorené dve funkčné miesta agronómov. Agronóm 1 vykázal v mesiacoch
apríl až október roku 2010 nadčasovú prácu v rozsahu 540,5 hodín a agronóm 2 155 hodín. Odporca
vyhotovil evidenciu agrotechnických termínov v r. 2010 na úseku rastlinnej výroby, ktoré začínali dňom
16.3. rozmetaním priemyselných hnojív a končili dňom 30.9. rozmetaním maštaľných hnojív. Najviac

agrotechnických termínov v počte 14 je uvedených v mesiaci august, 12 v mesiaci júl, a 12 v mesiaci
september. Odporcom boli súdu predložené výkazy práce z r. 2010 pracovníkov R. T., I. B., Š. B., C. T.
a príkazy na prácu a výkaz práce, v ktorých je uvedený deň výkonu práce, druh vykonanej práce, čas
jej vykonávania, dátum vyhotovenia. Z dochádzkových lístkov svedka W.. K. K. v r. 2011 vyplýva, že
v mesiaci máj má poznamenaných celkom 5 hodín nadčasov, jún 24,5 hodín nadčasov, júl 22,5 hodín,

august 58,5 hodín a september a október 26 hodín nadčasov. V r. 2012 u menovaného pracovníka je
evidovaný príchod o 7.00 hod. a odchod o 15.30 hod., prerušenie pracovného času a celkový počet
odpracovaných hodín s tým, že mesačnú evidenciu dochádzky potvrdzuje svojim podpisom. Súčasťou
evidencie je počet hodín schválených nadčasov, ktoré sú evidované od mesiaca máj do mesiaca
august. Z odpisu mzdového listu daného pracovníka za r. 2011, 2012 vyplýva, že danému pracovníkovi

nebola preplatená nadčasová práca. Z vyjadrenia štatutárneho zástupcu odporcu vyplýva, že odporca
hospodári na výmere cca 970 ha.

Svedkyňa C. Š. uviedla, že u odporcu pracuje vo funkcii samostatnej účtovníčky a náplňou jej práce
je aj mzdová agenda. THP pracovníci, ku ktorým patril aj navrhovateľ, mali priznané mesačné platy.

Všeobecne THP pracovníci nemajú preplácanú nadčasovú prácu. Pracovníci v robotníckych profesiách
takúto prácu vykonávajú a je im aj preplácaná. Navrhovateľ mal stanovený 40 hodinový pracovný
čas, avšak čas príchodu na pracovisko a odchodu z pracoviska nebol uvedený. Navrhovateľovi bol
vedený dochádzkový list, ktorý slúžil na to, aby vedela, koľko dní odpracoval a či neprítomnosť v
práci má pokrytú dovolenkou a i.. Počet odpracovaných hodín podľa dochádzkového listu sledovaný

nebol. Dňa 5.4.2012 navrhovateľovi vyhotovila údaje k zápočtu s dátumom 4.4.2011. V potvrdení nebol
uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru, pretože sama nevedela ako pracovný pomer skončil.
Po príchode navrhovateľa následne po jeho vyjadrení, že Ing. Kovalčík mu sľúbil trojmesačné odstupné,
do potvrdenia dopísala, že sa jedná o dohodu z dôvodu organizačných zmien. Odstupné spravidlabolo vyplácané pracovníkom pri takomto skončení pracovného pomeru. V súčasnej dobe už môže
zamestnávateľ vyplatiť odstupné z akéhokoľvek dôvodu. Pri vyhotovení potvrdenia nemala k dispozícii
písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru. V mesiaci apríl 2011 dostala pokyn od ekonómky

družstva, Ing. Vojtekovej, aby ku mzde navrhovateľa vypočítala a vyplatila tiež odstupné za 3 mesiace
vo výške minimálnej mzdy. U robotníckych profesií sa dochádzkový lístok nestotožňuje s výkazom práce
a za odpracovaný čas sa považuje iba ten, ktorý je uvedený vo výkaze. U vedúcich pracovníkov výkaz
práce nie je vedený. Navrhovateľ vykonával nadčasovú prácu napríklad pri výkone jarných prác až po
jesenné práce, kedy musel byť na poli.

Svedok I. X. uviedol, že u odporcu pracoval do 30.12.2011 v rôznych funkciách, okrem iného vo
funkcii predsedu družstva. Dňa 23.9.2010 v popoludňajších hodinách spolu s W.. T. sa dostavili na
pole, kde navrhovateľ agresívne vykročil k p. Kovalčíkovi a nadával. V poslednej chvíli sa navrhovateľ
zastavil. Štatutárnym zástupcom bol následne oboznámený s tým, že urobil chybu, má sa dostaviť za
ním v nasledujúci deň a pravdepodobne mu bude daná výpoveď. V čase, kedy navrhovateľ bol jeho

podriadeným sa stávalo, že tohto videl sedieť v kancelárii za notebookom a vtedy sa navrhovateľ
vyjadril, že ešte čosi ráta. Kedy opustil pracovisko už uviesť nevedel. Dochádzkové listy samostatne
nekontroloval. Navrhovateľ vedel, ako sa na družstve pracuje. Osobne sa ho nikdy nepýtal, či môže
alebo nemôže robiť nadčasy. Pracovník v poľnohospodárstve v čase sezóny vstáva o 04.00 hod. a pri
nepriazni počasia opravuje mechanizmy. Nepozná družstvo, kde by pracovníci nevykonávali nadčasy.

Navrhovateľ ho nikdy nepožiadal o súhlas s prácou do večerných hodín, ani o zaplatenie nadčasu. Sám
však podriadeným nadčasové hodiny podpisoval. Zvyčajne pracovníci pracovali od 07.00 hod. do 15.30
hod.. Náplň práce agronóma vyžadovala výkon kontroly u podriadených pri realizácii prác. O rozsahu
prác sa rozhodovalo na pracovných poradách.

Svedok I. B. uviedol, že u odporcu pracoval do r. 2010 ako traktorista. O skončení pracovného pomeru
navrhovateľa nemal vedomosť. Spomenul si na udalosť, kedy pri výkone poľných prác za prítomnosti
p. T., X. a navrhovateľa sa strhol nejaký krik a navrhovateľ ho následne odoslal realizovať orbu. Výkon
práce nadčas mu nariaďoval p. N. tak, že do výkonu mu napísal hodinu, dokedy má prácu vykonávať.
Výkaz práce po ukončení dňa mu kontroloval aj navrhovateľ a rovnako ho kontroloval aj pri výkone prác.

Štatutárna zástupkyňa odporcu W.. I. E. uviedla, že u odporcu pracuje vo funkcii ekonómky a zároveň
je členkou predstavenstva. Navrhovateľ od incidentu už v organizácii nepracoval. Určitý čas bol
práceneschopný. Sama vyhotovila návrh dohody o skončení pracovného pomeru s navrhovateľom bez
uvedenia dôvodov. Dohoda mu k podpisu predložená nebola, pretože v čase, kedy sa navrhovateľ

dostavil na pracovisko, sa nikto zo štatutárnych zástupcov na pracovisku nenachádzal. Podľa jej
vedomostí sa p. Kovalčík a navrhovateľ dohodli na tom, že po ukončení práceneschopnosti si
navrhovateľ vyčerpá dovolenku a dňom 4.4. pracovný pomer skončí. Nadčasová práca je preplácaná
iba pracovníkom v robotníckej profesii. V organizácii nie je obvyklým, aby sa pracovalo vo sviatok.
Samostatne evidenciu nadčasovej práce vedúcich zamestnancov organizácia nesleduje, pretože títo

boli uzrozumení, že nadčasy sa im nepreplácajú. Štandardný pracovný čas zamestnancov je od 7.00
hod. do 15.30 hod.. Navrhovateľovi formulovala vyplatenie finančných prostriedkov ako odchodné. V
skutočnosti sa jednalo o nenárokovateľnú čiastku. Má vedomosť o liste zástupcu navrhovateľa zo dňa
25.7.2011, ktorým žiadal o prideľovanie práce. Osobne sa o prácu nezaujímal. P. Švagerkovej nedala
pokyn vydať navrhovateľovi zápočtový list. Tento doklad musel podpísať štatutárny zástupca.

Svedok W.. K. K. uviedol, že u odporcu pracuje od mesiaca október 2010 vo funkcii agronóma. S
navrhovateľom sa na pracovisku stretol asi dvakrát, kedy tento sa dostavil za účelom ukončenia
určitých prác. Jeho pracovná náplň v zimných mesiacoch predstavuje plánovanie osevných postupov,
hnojivových plánov. Najintenzívnejšími mesiacmi pre výkon práce sú mesiace marec až máj počas sejby

a v mesiacoch august a september. V mesiaci máj začína zelená žatva, kedy je potrebné byť pri strojoch,
ktoré sú v službách. V mesiaci jún prebieha žatva strukovinovo-obilných miešaniek. Každý rok je iný.
V r. 2010, kedy ukončil štúdium, bol veľmi daždivý a v tomto roku bola nepriaznivá situácia pre žatvu
ako aj ďalšie poľné práce. To malo súvis so započatím žatevných prác a i.. Je potrebné prijímať rýchle
rozhodnutia a využívať priaznivé dni. V r. 2012 došlo k zmene evidencie dochádzky zamestnávateľom,

kde sám schvaľuje vykázaný pracovný čas, v ktorom sú už zahrnuté aj hodiny nadčasov.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu vzal za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný v časti priznania mzdy a mzdového zvýhodnenia za nadčasovú prácu a priznania mzdy amzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok. Z pracovnej zmluvy z článku 3 bod 5 vyplýva, že strany sa
dohodli na tom, že v mzde už bude zohľadnená prípadná zamestnancova práca nadčas v úhrne najviac
150 hodín ročne. Súčasťou dohody však nebola práca vo sviatok. Už z tohto dojednania je nepochybné ,

že zamestnávateľ počítal s prípadnou prácou nadčas navrhovateľa. Odporca však neviedol žiadnu
evidenciu nadčasovej práce navrhovateľa s odôvodnením , že tomuto výkon práce nadčas nebol
prikázaný a prácu nadčas vôbec nevykonával. S týmto tvrdením odporcu sa súd nestotožnil. Z výpovede
svedkov C. Š., I. X. a v konečnom dôsledku S. W.. K. K., vyplýva, že práca agronóma vyžaduje v
určitom období (jar, leto, jeseň) výkon nadčasovej práce. Tú nepochybne navrhovateľ vykonával s

vedomím a konkludentným súhlasom odporcu. Z pripojenej D. G. K. K. G., susediaceho s odporcom
je nepochybné, že v danej funkcii pracovníci vykázali v mesiacoch apríl až september 2010 nadčasovú
prácu. Výkon nadčasovej práce agronóma v danom období vyplýva aj z toho, že odporca sám vykázal
nadčasovú prácu u navrhovateľovi podriadených pracovníkov, voči ktorým mal navrhovateľ povinnosť
kontroly. Pretože odporca vôbec neviedol prácu nadčas navrhovateľa, čo tomuto nemôže byť na
ujmu a navrhovateľom vykázaná nadčasová práca podľa evidencie dochádzky sa javí ako neúplná a

nadnesená, opäť s prihliadnutím k nadčasovej práci vykázanej v porovnateľnom družstve, podriadenými
a rozsahom agrotechnických termínov, súd rozsah odôvodnenej nadčasovej práce ustálil podľa vlastnej
úvahy. Navrhovateľ sám spochybnil rozsah vykázaných hodín tým, že síce poukázal na evidenciu
pracovného času vedenú zamestnávateľom, no sám ako nadčasovú prácu považoval iba časové
obdobie od 15.30 hod. do doby opustenia pracoviska. Časový úsek od dostavenia sa na pracovisko do

7.00hod.sido odpracovanejdoby nezapočítal.Počastrvaniapracovnéhopomerusaaniraznezaujímal
o to, aký počet nadčasov mu odporca vykazuje. Aj keď odporca nevysvetlil stanovenie pracovného času
pre zamestnancov v riadiacich funkciách tak, ako to predpokladá ust. § 85 ods.1 Zákonníka práce,
všeobecne v organizácii bolo zaužívané pravidlo, že pracovník nastupuje do práce o 7.00 hod. a pri
zohľadnení 30-minútovej prestávky na obed prácu končí o 15.30 hod. Navrhovateľovi bol stanovený

týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín. Pri ustálení nadčasovej práce navrhovateľa súd preto
vychádzal z porovnateľného počtu nadčasových hodín vykázaných pracovníkom vo funkcii agronóm
v r. 2010 na PD Poprad Veľká ako aj z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy obhospodárovanej
daným družstvom. Súd nezohľadnil porovnateľný počet nadčasových hodín pracovníka odporcu vo
funkcii agronóma v rokoch 2011 a 2012, pretože zo samotného vyjadrenia svedka W.. K. K., ktorý

túto funkciu vykonával, agrotechnické termíny a náročnosť práce sú v jednotlivých rokoch rozdielne,
najmä v dôsledku vplyvov počasia. Celkovo PD Družba Poprad v r. 2010 vykázalo nadčasovú prácu
pracovníkom vo funkcii agronóma 598 hodín, z toho v mesiaci apríl 109,5 hod., máj 56 hod., jún 48
hod., júl 121,5 hod., august 181,5 hod. a september 81,5 hod. Dané družstvo hospodári na celkovej
výmere 1400 ha. Pri zohľadnení výmery 970 ha obhospodárovanej odporcom, z celkovej výmery PD

Družbaodporcahospodárinavýmerevrozsahu69.28%.Prizohľadnenípercentuálnehopodieluvýmery
odporcu a celkového počtu nadčasových hodín PD Poprad - Veľká matematickým prepočtom rozsah
hodín nadčasovej práce zodpovedá 414 hodinám / 69.28 % z 598 /, z toho v mesiaci apríl 76 hodín,
máj 39 hodín, jún 33 hodín, júl 84 hodín, august 126 hodín a september 56 hodín. Navrhovateľ si
uplatnil nadčasovú prácu už v mesiaci január vo výmere 10 hod., február 21,5 hod., marec 26 hod..

Nadčasovúprácuodôvodnilvypracovanímosevnýchplánov,zavádzanímvýpočtovejtechnikyai..Výkon
nadčasovej práce za tieto mesiace súd navrhovateľovi nepriznal, vychádzajúc z toho, že stanovená
dĺžka pracovnej doby pri praxi navrhovateľa sa javila ako postačujúca pre plnenie daných pracovných
úloh. Súd navrhovateľovi uznal nadčasovú prácu za mesiac apríl v rozsahu 59,5 hod., ktorá zodpovedá
rozsahu evidovanej nadčasovej práci porovnateľného družstva. Z uplatnenej nadčasovej práce za

mesiac máj vo výške 53 hod. súd navrhovateľovi uznal 39 hod., za mesiac jún z 99 hod. 33 hodín, za
mesiac júl z 86 hod. 84 hodín, za mesiac august zo 141,5 hod. 126 hodín, a za mesiac september z
84 hod., 56 hodín, teda porovnateľný počet hodín nadčasovej práce na Poľnohospodárskom družstve
Poprad - Veľká. Celkom teda súd priznal navrhovateľovi nadčasovú prácu v rozsahu 397,5 hod.
a po odpočítaní 150 hod. zohľadnených v pracovnej zmluve navrhovateľovi patrí mzda a mzdové

zvýhodnenie za 247,5 hod. nadčasovej práce. Je povinnosťou odporcu preto navrhovateľovi zaplatiť
mzdu za nadčasovú prácu v mesiaci júl v rozsahu 65,5 hod., august 126 hod. a september 56 hod. Pri
výpočte súd vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa k 1.7.2010, pre výpočet ktorého zohľadnil
uhradenú mzdu za mesiac apríl za 168 hodín 823,81 eur, máj za 156 hodín 801,4 eur a jún za 176 hodín
- brutto zárobok 863,04 eur. Navrhovateľ teda vykazoval brutto priemerný hodinový zárobok 4,9765 eur.

Minimálne mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas predstavuje 25 % priemerného zárobku, čo je v danom
prípade 1,244 eur. Za 247,5 hodín nadčasovej práce navrhovateľovi prislúcha brutto mzda 1.539,57
eur (4,9765 + 1,244) x 247,5. Súd do priemerného zárobku na rozdiel od navrhovateľa nezapočítal čas
dovolenky ani náhradu mzdy za dovolenku, vychádzajúc z ust. § 134 Zákonníka práce.Pretoženavrhovateľvpracovnejzmluveztitulufunkcienemalzohľadnenúprácuvosviatok,prislúchamu
za vykonanú prácu mzdové zvýhodnenie. Preukázateľne navrhovateľ tak, ako jeho podriadení pracoval

dňa 29.8.2010 v rozsahu 12,5 hodín, dňa 1.9.2010 v rozsahu 6 hodín a dňa 15.9.2010 v rozsahu 11
hodín. Pretože sa jedná vo všetkých prípadoch o dni sviatkov, prislúcha mu za tieto dni mzda a mzdové
zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Za mesiac august mu takto prináleží brutto
čiastka 93,30 eur/ 12,5 hod. x (4,9765 +2,488 eur)/ a za mesiac september 42,30 eur/ 17 hod. x
2,488 eur)/. Pri výpočte mzdového zvýhodnenia za mesiac september súd zohľadnil to, že odporca

navrhovateľovi mzdu za dni 1. a 15-teho, čo bola vždy streda, vo výplate za mesiac september uhradil,
čo je zrejmé z odpisu mzdového listu navrhovateľa. Patrí mu teda iba mzdový príplatok.

Nemal preukázané , aby pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dohodou z dôvodu organizačných
zmien tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Pracovný pomer skončil konkludentnou dohodou dňom 4.4. 2010
bezuvedeniadôvodov.Navrhovateľovitedaneprislúchaodstupnévzmysle§76ods.1Zákonníkapráce.

Pretože z priznanej mzdy a zo mzdového zvýhodnenia, ktoré bolo vyčíslené v brutto čiastke je
zamestnávateľ v súlade s ust. § 131 Zákonníka práce povinný vykonať zákonné zrážky, súd rozhodol o
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu po odpočte týchto zákonných zrážok.

Súd nezohľadnil obranu odporcu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ sa pri uzatváraní pracovného
pomeru sám vzdal svojich nárokov z možnej nadčasovej práce, prípadne práce vo sviatok, pretože
nikdy počas trvania pracovného pomeru tieto nároky voči odporcovi nevzniesol. Nebolo preukázané,
aby navrhovateľ takýto prejav voči odporcovi urobil a zrejme takýto prejav by sám osebe bol neplatným
právnym úkonom, pretože navrhovateľ by sa vzdal svojich práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti

(574 ods. 2 OZ).

Navrhovateľovivsúladesust.§517OZa§3nar.vládySRč.87/1995Z.z.priznalzpeňažnejpohľadávky
zákonný úrok z omeškania od 1.1.2011. Vychádzajúc z ust. § 121 ods. 1 posledná veta Zákonníka
práce, platného do 31.12.2010, odporca od výkonu práce nadčas neposkytol navrhovateľovi čerpanie

náhradného voľna v lehote 3 kalendárnych mesiacov, teda v mesiacoch október až december. Odo dňa
nasledujúceho bol preto povinný mzdu za prácu nadčas navrhovateľovi vyplatiť, k čomu nedošlo.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný.

Na základe odvolania účastníkov konania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.11.2013
potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 1.284,17 eur
s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne
dôvodné a odvolanie odporcu je nedôvodné. V časti uplatnenia náhrady súvisiacej s nárokmi za

nadčasovú prácu odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu a navyše je nepreskúmateľné. Skutočnosť, že vo funkcii agronóma družstva
existuje nadčasová práca, bolo potvrdené výpoveďami svedkov aj porovnaním nadčasových prác
iných agronómov na susediacich družstvách, ale aj agronóma, ktorý nastúpil na miesto navrhovateľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu odvolacia námietka navrhovateľa vo vzťahu k zamietnutiu návrhu v

prevyšujúcej časti nad priznaný nárok nadčasovej práce je dôvodná vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
predložil dôkaz o rozsahu nadčasovej práce. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľ žiadnu prácu nadčas
nevykonával, nepredložil na svoje tvrdenie žiadny dôkaz. V konaní naopak bolo preukázané, že prácu
nadčas navrhovateľ vykonal a rozsah bol daný evidenciou dochádzky. Konštatovanie súdu I. stupňa,
ktorý využil porovnávaciu metódu pri výpočte nároku kvôli nie celkom správnej evidencie dochádzky,

ktorá bola u odporcu vedená, neobstojí. Ak evidencia dochádzky u odporcu bola vedená vo forme,
ktorú odporca zvolil, teda nie presná a správna, táto okolnosť nemôže byť na úkor zamestnanca. Ak
existuje evidencia dochádzky v takom rozsahu, ako ju predložil navrhovateľ, je potrebné z nej bez
ďalšieho vychádzať. Z týchto dôvodov postup súdu spočívajúci vo využití porovnávacej metódy a voľnej
úvahy súdu je nesprávny. Súdu I. stupňa uložil povinnosť oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré navrhovateľ

v konaní predložil, t. j. s evidenciu dochádzky, vychádzať z týchto údajov a pokiaľ neexistuje dôvod,
resp. argument odporcu, na základe ktorého by existovala iná možnosť zistenia odpracovaných hodín u
odporcu,pooboznámenísastýmitolistinnýmidôkazmirozhodnúťonárokunavrhovateľavčastiodmeny
za nadčasovú prácu v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákonníka práceSúd v zhode s prednesmi účastníkov doplnil dokazovanie ich dopočutím, oboznámením evidencie
fondu pracovného času agronóma W.. K. K., jeho pracovnej náplne, prehľadu tankovania a spotreby

služobného motorového vozidla značky D., vyjadrení strán zistil nasledovné:

W.. K. K., agronóm odporcu podľa písomnej evidencie fondu pracovného času v mesiaci september
2012 vykázal 22 hodín schválenej nadčasovej práce, v mesiaci október 14,5 hod., v mesiaci november
2,5 hod.. V mesiacoch december, január, február a marec 2013 nadčasovú prácu nevykázal. V mesiaci

apríl 2013 W.. K. je evidovaných 24,5 hod. nadčasov, v mesiaci máj 25 hod., v mesiaci jún 16,5 hod.,
v mesiaci júl 30,5 hod., v mesiaci august 38 hod., v mesiaci september 12 hod., v mesiaci október 16
hod.. V mesiacoch november a december nadčasovú prácu nevykonával. Dňa 2.1.2012 W.. K. bola
vyhotovená pracovná náplň, podľa ktorej ako agronóm je priamo podriadený členom predstavenstva
družstva, zodpovedá za plnenie dohodnutých plánovaných úloh v rastlinnej výrobe a i.. Podľa prehľadu
predloženého odporcom za roky 2006 až 2010 na služobnom motorovom vozidle značky D. používanom

navrhovateľom bola vyčíslená priemerná spotreba pohonných hmôt v litroch 79,122 mesačne. W..
K. K. za obdobie rokov 2010 - 2013, ktorý používal rovnaké motorové vozidlo na služobné účely
bola vyčíslená priemerná mesačná spotreba 39,722 l. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení
a dopočutí ako účastník konania zotrval na svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach. Uviedol,
že už v predchádzajúcich rokoch vykazoval nadčasovú prácu v rozsahu 800 až 900 hodín, na čo

upozornil predsedu družstva. V predloženej evidencii dochádzky sám nevykonával záznamy o svojom
príchodenapracoviskoaodchodezpracoviska.Natobolpoverenýinýpracovníkdružstva.Vorganizácii
platilo, že neexistovalo vybrať si náhradné voľno za nadčasovú prácu. Ak potreboval opustiť pracovisko,
čerpanienáhradnéhovoľnamubolozamietnutéamuselsičerpaťdovolenku.Organizáciamuvevidencii
dochádzky nikdy nevykazovala nadčasovú prácu. Odporca ho opakovane kontroloval v súvislosti s

realizáciou prác a to aj zo zahraničia. Stanovený pracovný čas mu nepostačoval na plnenie všetkých
zverených úloh. K druhu práce, ktorú vykonával po uplynutí pracovnej doby sa za jednotlivé uplatnené
dni vyjadriť nevedel. V písomnom vyjadrení všeobecne uviedol, že vykonával normotvorbu, sledoval
evidenciu a pohyb zásob, vypracovával plán ochrany rastlín, plán žatevných prác a i..

Odporca zotrval na svojich prednesoch a stanoviskách. Uviedol, že Zákonník práce mu u vedúcich
pracovníkov neukladá, ako má byť vedený presný spôsob evidencie dochádzky. Základom bolo, aby
vedúcipracovníkprácuvykonalvčasemedzi7.00hod.a15.30hod..Navrhovateľaniinýpracovníknikdy
za ním neprišiel s otázkou preplácania nadčasov prípadne čerpania náhradného voľna. Rovnako ho
neoboznámil s tým, že realizácia prác vyžaduje vykonanie práce nadčas. Ak by s tým bol oboznámený,

zaoberal by sa tým. Navrhovateľa opakovane posielal po uplynutí pracovného času z pracoviska domov.
Odpoveďou navrhovateľa bolo to, že tomu nerozumie. Evidencia dochádzky u vedúcich pracovníkov
slúžila iba na to, aby sa skontrolovala prítomnosť vedúceho pracovníka v práci. Súčasný agronóm
zabezpečuje vyššiu efektivitu práce s lepšími výsledkami, pričom nadčasovú prácu vykonáva podľa
priloženého prehľadu iba sporadicky. Navrhovateľ zneužíval služobné vozidlo na súkromné účely, o čom

svedčí takmer dvojnásobná spotreba pohonných hmôt. Prostredníctvom zástupcu ďalej uviedol, že nie
sú splnené zákonné podmienky na preplatenie nadčasovej práce, pretože do skončenia pracovného
pomeru si navrhovateľ nadčasovú prácu neuplatnil. Tvrdenie navrhovateľa, že sa tak stalo pokladá za
účelové. Tu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3ÚS 590/2012 zo dňa
11.12.2012. Rozhodnutie krajského súdu považoval za nesprávne, nelogicky a nesprávne posúdené.

Z odpisu mzdového listu navrhovateľa za rok 2010 je zrejmé, že v mesiaci január odpracoval 21 dní,
t.j. 168 hodín a bola mu priznaná mzda úkolová 199,16 eur, časová 719,20 eur a prémie 143,84 eur. V
mesiaci február odpracoval 19 dní t.j 152 hodín a bola mu priznaná časová mzda 683,24 eur a prémie
136,65 eur. V mesiaci marec odpracoval 22,5 dňa t.j. 180 hodín a bola mu priznaná časová mzda 703,57

eur a prémie 140,71 eur.

Súd z evidencie dochádzky vedenej zamestnávateľom o príchode a odchode navrhovateľa z pracoviska
zistil, že tento v mesiaci január 2010 mal evidovanú prítomnosť na pracovisku nad stanovený rámec
pracovného času po 15,30 hod v rozsahu 11 hodín, v mesiaci február 24 hod 15 min, v mesiaci marec

26 hod 55 min, v mesiaci apríl 53 hod 50 min, v mesiaci máj 54 hod. 5 min, v mesiaci jún 103 hod. 35
min, v mesiaci júl 89 hod. 10 min, v mesiaci august 144 hod. 50 min a v mesiaci september 86 hod.V mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl, august aj september navrhovateľ má vykázanú prácu tiež v
sobotu a v nedeľu.

V mesiaci júl navrhovateľ dňa 19.7. čerpal dovolenku v rozsahu pol dňa. Rovnako v takomto rozsahu
čerpal dovolenku dňa 19.5. a 21.5.

V prvom štvrťroku navrhovateľ odpracoval celkom 500 hodín a dosiahol zárobok 2.726,37 eur.
Vychádzajúc z dosiahnutých zárobkov navrhovateľa za mesiace január až marec 2010 a odpracovanej

doby vedenej v mzdovom liste súd ustálil priemerný hodinový zárobok navrhovateľa k 1.4.2010 vo výške
5,45274 eur/hod. a 25 % z priemernej hodinovej mzdy navrhovateľa k danému dátumu 1,36318 eur/hod.

Podľa § 60 ods. 1, 2 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode

musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa
pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 76 ods. 1 ZP, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou
z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil

vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku.

Podľa § 85 ods. 1 - 3 ZP, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii
zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.
Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe

nasledujúcich dní.

Podľa § 91 ods. 5 ZP, prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.

Podľa § 97 ods. 1 ZP, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa

alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia
pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa § 121 ods. 1, 2 ZP platného do 31.12. 2010 za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá
mzdaamzdovézvýhodnenienajmenej25%jehopriemernéhozárobku.Zamestnancovi,ktorývykonáva

rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho
priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna
za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom
prípademumzdovézvýhodnenienepatrí.Akzamestnávateľneposkytnezamestnancovináhradnévoľno
počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí

zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť,
že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.
Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov podľa prvej vety,
môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné,

systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité
procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná
prácanadčas,najviacvšakvúhrne150hodínročne.Vtýchtoprípadochzamestnancovizaprácunadčas
nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže za túto dobu
čerpať náhradné voľno.

Podľa § 122 ods. 1, 5 ZP, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové
zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu
vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím
na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto
prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že návrh navrhovateľa v časti preplatenia nadčasovej práce a práce vo sviatok je čo do základu
dôvodný. Súd odkazuje na odôvodnenie pôvodného rozhodnutia a hlavne na dôvody uvedené
v druhostupňovom rozhodnutí., ku ktorému ďalej dodáva. Odvolací súd argumentáciu odporcu k

uplatnenému nároku za nadčasovú prácu v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodnú a vyslovil právny názor,
že navrhovateľovi prislúcha náhrada za nadčasovú prácu v rozsahu, ako je zachytená v dostupnej
evidencii dochádzky vedenej odporcom. Údaje v predloženej dochádzke, tzv. strelkách odporca
nespochybnil. Súd nevyhodnotil ako dôvodnú obranu odporcu vznesenú po zrušení prvostupňového
rozhodnutia odkazujúcu na nález Ústavného súdu č. 3ÚS 590/2012 s tým, že návrh na preplatnie
nadčasovej práce nemôže byť uznaný , pretože tento si neuplatnil do času skončenia pracovného

pomeru. Je pravdou, že navrhovateľ jednoznačne nepreukázal , aby počas trvania pracovného pomeru
požiadal odporcu o čerpanie náhradného voľna, prípadne preplatenie hodín nadčasov či už písomne,
alebo ústne., pretože to odporca poprel. Odporca , ako je to zrejmé z jeho výpovedí, však vôbec
nepripúšťal diskusiu o možnom vykazovaní a čerpaní náhradného voľna pracovníkmi THP, ku ktorým
patril aj navrhovateľ, prípadne preplácaní nadčasových hodín s odôvodnením, že to mali zahrnuté v

odmene. Preto ani neviedol evidenciu nadčasovej práce. Svoj prístup odporca zmenil až v priebehu
súdneho pojednávania, kedy u nového agronóma už je možné zistiť, kedy a v akom rozsahu mu bola
nadčasová práca vykázaná. Nič na tom nemení skutočnosť, že do 150 hodín bola nadčasová práca
zohľadnená v pracovnej zmluve oboch pracovníkov. Od časti mesiaca september 2010 bol navrhovateľ
práceneschopný, preto ani nebolo možné, aby v zákonom stanovenej lehote po prípadnej dohode

so zamestnávateľom mohol čerpať náhradné voľno minimálne za prácu nadčas v mesiacoch jún až
september. Nevyčerpanie náhradného voľna v zákone stanovenej lehote neznamená bez ďalšieho, že
nárok zamestnanca na vyplatenie mzdy a príplatku za prácu nadčas zaniká so skončením pracovného
pomeru.

Výšku pohľadávky súd v časti nadčasovej práce ustálil tak, že za mesiace január až časť mesiaca
máj počet vykázaných nadčasových hodín bolo spotrebovaných do 150 hodín nadčasov, ktoré sú
zohľadnené v pracovnej zmluve navrhovateľa. Na rozdiel od navrhovateľom uvádzaných 59,5 hod. v
mesiaci apríl súd vypočítal počet nadčasových hodín iba v počte 53 hod. 50 min. V ostatných mesiacoch
navrhovateľom uvedený počet hodín bol rovnaký, prípadne nižší ako ich ustálil súd. Teda za druhý

štvrťrok mu patrí mzda za odpracované hodiny nadčas spolu so mzdovým zvýhodnením celkom za 113,5
hod. (máj - 14,5 hod, jún - 99 hod), čo pri priemernom hodinovom zárobku ku dňu 1.4.2010 vo výške
5,4527 eur/ hod. predstavuje sumu 113,5 x 5,4527 x 125 %, teda 773,60,- eur.

Za tretí štvrťrok mu patrí mzda za odpracované hodiny nadčas spolu so mzdovým zvýhodnením celkom

za 311,5 hod. (júl - 86 hod, august - 141,5 hod, september - 84 hod), čo pri priemernom hodinovom
zárobku ku dňu 1.7. 2010 vo výške 4,9765 eur/ hod. predstavuje sumu 311,5 x 4,9765 x 125 %, teda
1937.72 ,- eur. Pri ustálení nadčasových hodín súd vychádzal z počtu nadčasových hodín uvedených
navrhovateľom.

Pretoženavrhovateľvpracovnejzmluveztitulufunkcienemalzohľadnenúprácuvosviatok,prislúchamu
za vykonanú prácu mzdové zvýhodnenie. Preukázateľne navrhovateľ tak, ako jeho podriadení pracoval
dňa 29.8.2010 v rozsahu 12,5 hodín, dňa 1.9.2010 v rozsahu 6 hodín a dňa 15.9.2010 v rozsahu 11
hodín. Pretože sa jedná vo všetkých prípadoch o dni sviatkov, prislúcha mu za tieto dni mzda a mzdové
zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Za mesiac august súd priznal navrhovateľovi

mzdu a príplatok za nadčasovú prácu v rozsahu 141,5 hod. Skutočne navrhovateľ v danom mesiaci
odpracoval 144 hod. 50 minút. Pretože si navrhovateľ uplatnil za daný mesiac nadčasovú prácu a
zároveň duplicitne za prácu vo sviatok, súd mu za prácu vo sviatok priznal mzdu a mzdové zvýhodnenie
v rozsahu 50 % iba 3,5 hod., čo predstavuje sumu 26,- eur (3,5 x 4,9765 x 150 %). Zároveň mu však
priznal príplatok za 9 hodín nadčasovej práce odpracovanej vo sviatok v rozsahu 25 % priemerného

zárobku, pretože pri priznaní náhrady mzdy za daný mesiac mu už 25 % príplatku bolo zohľadnených.
Takto mu ďalej prislúcha čiastka 11,19 eur (9 x 4,9765 x 25 %) a za mesiac september príplatok za
nadčas 42,30 eur/ 17 hod. x 2,488 eur / a mzda za nepreplatenú jednu hodinu 4, 9765 eur. Pri výpočte
mzdového zvýhodnenia za mesiac september súd zohľadnil to, že odporca navrhovateľovi mzdu za dni1. a 15-teho, čo bola vždy streda, vo výplate za mesiac september uhradil v rozsahu 16 hod. , čo je
zrejmé z odpisu mzdového listu navrhovateľa. Patrí mu teda iba nepreplatená mzda za 1 hod / stanovený
8 hodinový pracovný čas/ a mzdový príplatok. Prácu za 3 dni pracovného pokoja mu súd zohľadnil ako

nadčasovú prácu.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 O.z. a ust. § 3 NV č. 87/1995 Z.z. Pretože medzi
účastníkmi nedošlo k dohode o čerpaní náhradného voľna, bolo povinnosťou odporcu preplatiť mu
nadčasovú prácu po uplynutí kalendárneho štvrťroka od posledného výkonu nadčasovej práce. Dňom

uplatneným navrhovateľom odporca už bol v omeškaní s plnením peňažnej pohľadávky. Zákonná výška
úroku v čase jeho uplatnenia bola 9 % p.a.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľovi by ako úspešnému účastníkovi konania prislúchala náhrada trov predstavujúcich
zaplatený súdny poplatok 261,- eur a odmena právneho zástupcu za prvostupňové a odvolacie konanie
za 16 úkonov právnej služby po 161.01 eur (z hodnoty veci 4350 eur) vychádzajúc z uplatnenej istiny
1284.17 eur + 3065.92 eur, celkom 4350 eur., prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 27.6.2011, návrh

nazačatiekonaniazodňa16.9.2011,pojednávaniedňa5.3.2012(2xúkon),pojednávaniedňa14.3.2012
(2x úkon), pojednávanie dňa 17.5.2012 (2x úkon), pojednávanie dňa 18.6.2012, pojednávanie dňa
6.9.2012, vyjadrenie zo dňa 6.12.2012, pojednávanie dňa 12.12.2012, odvolanie zo dňa vo veci samej
zo dňa 29.1.2013, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 19.2.2013, vyjadrenie zo dňa 14.4.2014,
pojednávanie dňa 19.5.2014 - § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 resp. § 13a) ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z.z. ) - spolu 2576,16 eur,
1 úkon právnej služby (pojednávanie dňa 9.6.2014 - § 10 ods. 1 v spojení s § 13a) ods. 4 vyhlášky) -
vo výške 40,25 eur,
náhrada cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky) - 8 x cesta Prešov - Poprad a späť - cestovné
za jednu cestu a jednu osobu 4,50 eur - spolu 72,- eur,

náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) - jedna cesta ( 1 hod. 55 min.) = 4 začaté polhodiny - 48
polhodín (12 ciest v 2012) x 12,71 eur + 16 polhodín (4 cesty v 2014) x 13,40 eur - spolu 824,48 eur
2 x režijný paušál po 7,41 eur + 10 x režijný paušál po 7,63 eur + 2 x režijný paušál po 7,81 eur + 3 x
režijný paušál po 8,04 eur ( § 16 ods. 3 vyhlášky) - spolu 130,86 eur. Spolu by navrhovateľovi prislúchala
náhrada trov konania vo výške 261 eur + 3643.75 eur, teda 3904.75 eur.

Pretože navrhovateľ bol úspešným v rozsahu 2.795,80 eur z pôvodnej sumy 4350 .- eur, je jeho pomer
úspechu cca 65 % a neúspechu 35 %. Prislúcha mu teda náhrada trov vo výške 30 % z celkom
vypočítaných trov pri plnom úspechu, čo je 1171,42 eur. ( 3904.75 x 30 % ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.