Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712211802
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712211802.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu N.. L. W., B..
XX.X.XXXX, X. T., T. XXXX/X, proti žalovanému U. X. - H., s miestom podnikania W.O. L. Z. XXX XX, J..
W. XXX, N.: XX XXX XXX, živnostníkovi, zastúpenému JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom, so sídlom
v Martine, Kukučínova 1 v konaní o zaplatenie 922,19 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je žalovanému povinný nahradiť trovy konania, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení
rozsudku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Pavla
Gombíka.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.8.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 922,19 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne a náhrady trov konania. Istinu žalobca
požadoval titulom náhrady škody a tento nárok odôvodnil tým, že v júni v roku 2010 kúpil motorové
vozidlo Audi A4S4, toho času evidenčné číslo T.-XXXCP v J.. Kúpu mu mal sprostredkovať žalovaný.
Majiteľom motorového vozidla sa stala však matka žalobcu Z. W.. Pri kúpe predmetného motorového
vozidla žalobca so žalovaným uzavrel dohodu, podľa ktorej sa mu žalovaný zaviazal vykonať riadne
servisné práce na novokúpenom motorovom vozidle, spočívajúce vo výmene oleja, filtrov, čelného skla,
zadných tlmičov a hlavne ramien prednej nápravy. Žalovaný tak urobil a žalobca mu vyplatil dohodnutú
cenu. Po necelom roku sa mu žalovaný ozval, že pri výmene došlo k montáži vadného kusa predného
pravého ramena a je dohodnutá výmena kus za kus v záruke. K tejto výmene aj došlo, pričom žalovaný
nežiadal od neho nijakú odplatu za prácu, nakoľko sa jednalo o záručnú opravu.

Dňa 26.4.2012 bol však žalobca servisným technikom iného servisu, v ktorom bol vymieňať motorový
olej, po odjazdení predpísaného počtu kilometrov, upozornený na nebezpečenstvo používania tohto
vozidla, z dôvodu nadmerného opotrebovania ramien prednej nápravy na obidvoch stranách, pričom
žalobca na vozidle najazdil necelých 45 000 km. Žalobca vtedy okamžite telefonicky kontaktoval
žalovaného, pričom tento mu prisľúbil bezplatnú výmenu opäť v záručnej dobe, nakoľko ta plynula do
júna 2012. Po tomto telefonáte žalobca žalovaného niekoľkokrát telefonicky aj osobne v jeho servise
v Belej vyzýval na predmetnú výmenu, na čo mu žalovaný vždy oznámil nový a nový termín. Až dňa
25.5.2012 sa žalobca so žalovaným dohodli, že v nedeľu 27.5.2012 má žalobca pristaviť auto do Belej
do servisu a v priebehu pondelka, utorka bude opravené. V utorok 29.5.2012, keď žalobca žalovaného
telefonicky kontaktoval, bol žalovaným informovaný, že demontáž ide veľmi zle a auto bude hotové
koncom týždňa. V piatok 1.6.2012 žalovaný žalobcovi telefonicky oznámil, že opravu nestihli a žalobca
sa má ozvať na ďalší týždeň. Až v piatok 8.6.2012 žalovaný žalobcovi telefonicky oznámil, že po 16-

tej hodine si môže prísť po auto, pretože bude určite hotové. Keď žalobca žalovaného kontaktoval dňa
8.6.2012 telefonicky, žalovaný mal mobilný telefón vypnutý a neprijatý hovor si našiel od žalovaného
až v sobotu dňa 9.6.2012. Žalovaný však znova na telefonické kontakty žalobcu nereagoval. Uplynul
čas, až do piatka 15.6.2012, kedy žalovaný žalobcovi v podvečerných hodinách doviezol auto na adresu
bydliska žalobcu aj s kamarátom a odišiel preč so slovami, že žalobca si má auto dať opraviť inde a
na opravu mu žalovaný prispeje 50,- eur. Po víkende 19.6.2012 sa žalobca išiel objednať na servisné
práce, teda výmenu ramien prednej nápravy do iného servisu, nakoľko auto bolo prakticky v takom stave
nepojazdné. Pri demontáži ľavého predného ramena, servisný technik zistil poškodenie ďalšej časti
jednej nápravy, a to závesu ľavého predného kolesa, tzv. "otoče", preto žalobca toto poškodenie dáva
do súvisu so snahou žalovaného demontovať, ktorá demontáž podľa slov žalovaného šla veľmi ťažko.
Nakoľko poškodenie závesu predného kolesa nebolo možné opraviť a bola možná len jeho výmena,
žalobca si ho musel dať vymeniť v inom servise, a po vykonaní týchto opráv mu autoservis T.. U.. H.,
U.. G.. C.. vystavil faktúru, ktorej zaplatenie od žalobcu požadoval, avšak žalobca bol toho názoru, že
vzhľadom na skutočnosť, že ide o výmenu ramien, ktorú má v záručnej dobe vykonať žalovaný, a počas
tejto snahy o opravu mu aj poškodil inú časť vozidla, musí túto celkovú cenu opravy zaplatiť žalovaný.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval. Vo svojej výpovedí na pojednávaní dňa 5.9.2013 uviedol,
že škoda mu vznikla v dôsledku tej skutočnosti, že rok predtým mu žalovaný menil predné ramená
nápravy na motorovom vozidle, ktoré ale po roku boli už poškodené. Navyše mu pri tom poškodil aj
otoč pravého predného kolesa. Na spomínanej otoči, bola jedna časť násilne ohnutá a preto v T. H.
U.. G.. C.. musel zaplatiť celkovú opravu týchto častí. Ďalej žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so
žalovaným má spoločného známeho, menom L. W., ktorý mu sprostredkoval stretnutie so žalovaným a
ten mu dohodil kúpu motorového vozidla, ktoré žalobca potreboval, šlo o p. T. L., žijúceho blízko J.. V
júni 2010 žalobca so svojou súčasnou manželkou a p. W. vycestoval do dedinky neďaleko J., kde býval
spomínaný p. L., obzrel si motorové vozidlo, uvedené v žalobe, dohodli sa s p. L. na jeho cene i na tom,
že nasledujúci deň ho príde p. W. pre žalobcu prevziať, nakoľko žalobca v tom období mal zadržaný
vodičský preukaz. Vozidlo bolo kúpené za kúpnu cenu 5700,- eur a žalobca ho kupoval pre seba, aj
keď auto bolo evidenčne prihlásené na matku žalobcu z dôvodu podnikateľských rizík žalovaného.
Neskôr s p. L. žalobca uzavrel písomnú kúpnu zmluvu. Auto užíva žalobca, aj keď od predávajúceho
ho preňho prevzal p. W.. Pán W. auto odviezol z J. rovno do dielne žalovaného v X., neďaleko T. a p.
W. do autoservisu žalovaného sprevádzal aj samotný žalobca, a so žalovaným jednal o jeho oprave,
pretože na aute bolo nutné vykonať nejaké opravy. V ten deň, keď bolo auto prvýkrát dovezené do
servisu žalovaného v X., sa žalobca so žalovaným dohodol na predmete opravy, šlo o výmenu čelného
skla, výmenu ramien prednej nápravy, výmenu oleja a filtrov a zrejmé aj opravu tlmičov. Oprava bola
vykonaná u žalovaného v priebehu jedného až dvoch týždňov a žalobca za ňu platil okolo 1200,- eur,
avšak žalovaný mu na príjem týchto peňazí nevystavil doklad. Svedkom dohody o oprave bol p. W..
Žalovaný mu ešte ponúkol výmenu diskov za nové disky za cenu 450,- eur s čím žalobca súhlasil, a
preto mu žalovaný tieto disky namontoval na motorové vozidlo a staré disky žalobca u neho ponechal.
Ku všetkým týmto udalostiam došlo koncom júna 2010. Žalobca potom auto užíval približne jeden rok,
až jedného dňa, pri ceste do Bratislavy sa mu pokazil motor. Vtedy žalobca telefonoval žalovanému,
ktorý mu poslal auto s vozíkom na odťah motorového vozidla a k tomu odťahu prišiel aj spoločný známy
účastníkov konania p. W.. Auto bolo odtiahnuté do servisu žalovaného, a bolo zistené, že sa jedná o
prasknutý piest v motore. K týmto udalostiam došlo niekedy koncom leta roku 2011. Auto v servise
žalovaného bolo vtedy asi tri týždne, a za opravu zaplatil žalovanému 450,- eur, doklad mu ale vystavený
nebol. Pri tejto oprave žalovaný informoval žalobcu o skutočnosti, že má informácie od výrobcu, že
jeden diel pravej časti predného ramena, nápravy, ktorú mu žalovaný menil pri spomínanej prvej oprave
v lete 2010 má výrobnú vadu, a aby si dal tieto veci v jeho servise opraviť, že mu bezplatne vymení
kus za kus. K výmene ramena došlo asi o týždeň neskôr, ako bola uskutočnená oprava koncom roku
2011. Žalobca potom auto viac-menej bez problémov užíval do 26.4.2012, keď mal vozidlo v servise
T. H., U.. G.. C.., kde mu vymenili olej a filtre. Vtedy ho servisný technik upozornil, že predné ramená
sú vyjazdené, či sa žalobca chce zabiť. Žalobca túto skutočnosť signalizoval žalovanému, ktorému
telefonoval. Žalovaný žalobcovi oznámil, že v tejto súvislosti niečo vybaví. Komunikácia medzi žalobcom
a žalovaným prebiehala telefonicky približne mesiac, a žalovaný reagoval rôzne, že má toho veľa, že sa
momentálne oprave nemôže venovať a pod.. Koncom mája 2012 nakoniec žalobca odviezol svoje auto
do servisu žalovaného v Belej a vtedy to auto prevzal brat žalovaného Peter Baránka, ktorému odovzdal
žalobca kľúče. O pár dní pri telefonickom rozhovore žalovaný žalobcu informoval, že všetko ide nejako
ťažko demontovať, že tam má žalobca niečo zahrdzavené. Auto bolo v servise žalovaného od mája 2012

približne tri týždne. Žalobca sa dožadoval bezplatnej opravy spomínaných ramien, pretože to považoval
za záručnú opravu. Približne v polovici júna 2012, pred rodinným domom žalobcu zastali dve autá, jedno
šoféroval žalovaný a jedno auto žalobcu šoféroval nejaký známy žalovaného. Žalovaný odovzdal auto
žalobcovi s tým, že ho žalobca nahneval a že mu ho žalovaný vracia. V tom období komunikovali viac-
menej SMS-kami a telefonicky. Žalobca žiadal bezplatnú záručnú opravu, teda výmenu predných ramien
a žalovaný s tým nesúhlasil. Následne žalobca odviezol svoje motorové vozidlo do servisu T. H., U.. G..
C.., kde pri demontáži ľavého predného kolesa technik zistil, že na otoči ľavého predného kolesa bol
zlomený úchyt, zbadal aj ohnutý šrób a upozornil žalobcu, že zrejmé k tomu došlo násilným pôsobením,
búchaním kladivom alebo pod. a došlo aj k odlomeniu častí, kde sa kotví horná časť ľavého predného
ramena. Z tohto poškodenia žalobca zhotovil fotografie, ktoré aj pripojil do súdneho spisu. Žalobca si
auto nakoniec dal opraviť v servise T. H. U.. G.. C.. o čom svedčí faktúra, ktorú pripojil do súdneho spisu
a za opravu zaplatil 922,19 eur, ktorú sumu žiadal preplatiť od žalovaného. Keďže to žalovaný odmietol,
žalobca bol nútený obrátiť sa na súd.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát písomným vyjadrením prostredníctvom svojho právneho zástupcu
- podaním zo dňa 10.4.2013 na súd došlým 11.4.2013, kde žalobu namietal ako nedôvodnú. Uviedol, že
účastníci v roku 2010 neuzavreli žiadnu dohodu, podľa ktorej by mal žalovaný žalobcovi sprostredkovať
kúpu ojazdeného motorového vozidla a podľa ktorej by sa žalovaný žalobcovi zaviazal vykonať nejaké
servisné práce tvrdené v žalobe. Žalobca žalovanému v tejto súvislosti nevyplatil žiadnu cenu za tieto
servisné práce a žalobca si uplatňuje nároky z faktúr na inú osobu, ako je osoba žalobcu. Žalovaný nie
je pasívne legitimovaný v tomto spore a žalobca podľa názoru žalovaného nie je aktívne legitimovaný
na uplatňovanie nárokov, ktoré sú v žalobe uvedené. Súčasne žalovaný požadoval priznať náhradu trov
konania.

Na prvom pojednávaní vo veci samej potom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že tvrdenia žalobcu sú pravdivé len čiastočne, a to v tom smere, že žalobca v roku 2012 žiadal
od žalovaného vykonanie nejakej opravy na svojom motorovom vozidle, ktoré pristavil do servisu
žalovaného. Opravu žiadal ale vykonať bezplatne, čo oznámil žalovanému asi po týždni, tvrdiac, že
rok predtým v roku 2011 mu žalovaný mal vykonať nejakú opravu tohto motorového vozidla, a že na
riadne vykonanie tejto opravy mala plynúť ešte záručná doba. V roku 2011 však žalovaný nevykonával
žiadnu opravu motorového vozidla a rovnako ju nevykonával ani v roku 2010. Žalovaný potom vo
svojej výpovedi uviedol, že žalobcovi kúpu motorového vozidla nesprostredkoval a žalobcu poznal v
roku 2010 len z videnia. Poznal sa však s pánom W. a poznal aj pána L., teda osobu, ktorá žalobcovi
predala motorové vozidlo. Informáciu o tomto motorovom vozidle poskytol žalovaný p. W. a vychádzal
zo skutočnosti, že predaj motorového vozidla sprostredkoval práve jemu. Žalovaný bol v tom, že auto
kúpil p. W., pretože toto auto patrilo dlhoročnému klientovi žalovaného p. T. L. a v roku 2010 ho do
dielne žalovaného doviezol po kúpe práve p. W.. Žalobca s ním však neprišiel. Žalovaný v X. nemá
svoju prevádzku, pretože podniká v W. L. Z., v mieste svojho bydliska, ale mal tam kedysi dielňu, v
ktorej vykonával opravy pre svoju potrebu, nie však opravy, ktoré boli predmetom jeho podnikania. Na
celej oprave motorového vozidla po jeho kúpe sa podieľal len tým spôsobom, že p. W. radil. V lete roku
2010, teda do dielne v X. žalovanému doviezol auto p. W. s ktorým sa ale nedohodol na žiadnej oprave
motorového vozidla, a už vôbec nie pre žalobcu. Pán W. žalovaného informoval, že auto kúpil v J. a že
na aute treba urobiť nejaké opravy, aby ho mohol ďalej predať a niekde ďalej posunúť. Vtedy žalovaný
nemal vedomosť, komu auto patrí a kto ho ďalej bude vlastniť. On sám do auta fyzicky nezasiahol, p. W.
neposkytol náhradné diely k oprave, pričom sa jednalo len o takú opravu, ako bolo zatretie karosérie,
čistenie motora, vyčistenie interiéru, drobné opravy poškodených vecí. Čo sa bližšie na aute urobilo,
by musel vysvetliť p. W.. So žalobcom sa stretol v súvislosti s predmetným motorovým vozidlom až
vtedy, keď sa žalobcovi na diaľnici pokazilo auto a žalovaného kontaktoval p. W. s oznámením, že
to auto, ktoré vtedy u žalovaného opravoval sa poškodilo, či by žalovaný p. W. nepožičal motorové
vozidlo, ktorým by sa pokazené auto dalo odtiahnuť. Žalovaný vtedy predmetné vozidlo p. W. požičal,
šlo o vozidlo K. R., ktorým bolo auto žalobcu dotiahnuté do servisu žalovaného v X.. Vtedy prvýkrát
s p. W. prišiel k žalovanému aj žalobca. Vtedy sa auto síce do X. doviezlo, ale v X. sa neopravovalo,
naopak žalovaný sprostredkoval opravu motorového vozidla v autoservise T. N. v O. O.. Žalovaný túto
opravu nevykonával, pretože sa nezameriava na opravu takých motorov, aké malo predmetné vozidlo
značky Audi. Až vtedy žalovaný pochopil, že majiteľom motorového vozidla je žalobca. A nechápe
angažovanosť p. W.W. v celom prípade. Pán W. volal žalovanému kvôli odťahu motorového vozidla
a žalovaný, keďže vtedy žalobcu nepoznal by nejakému W. auto na odťah pokazeného motorového

vozidla určite neposlal. Všetko ohľadne opravy motorového vozidla organizoval p. W.. Auto sa u p.
N. opravilo, šlo o opravu spomínaného prasknutého valca. Samotný žalobca žiadne predné rameno
na motorovom vozidle nemenil, a do motorového vozidla žalobcu so svojimi pracovníkmi nezasiahol.
Predmetné motorové vozidlo opravoval len vtedy, keď bol majiteľom motorového vozidla p. L.. V roku
2012 žalobca prišiel s autom do servisu k žalovanému a tvrdil, že chce vymeniť predné ramená v záručnej
dobe, teda bezplatne. Žalovanému však vôbec nebolo jasné, z akého dôvodu žalobca niečo také po ňom
žiada, pretože predtým na aute nerobil žiadnu opravu. Žalobcovi chcel vystaviť normálny kalkulačný list,
pretože žalobca od neho žiadal kalkuláciu opravy tohto predného ramena, resp. generálku celej prednej
nápravy. Nakoniec zo žalobcu ale vyšlo, že on to vlastne chce zadarmo a že chce v nejakej záruke
poskytnúť opravu bezplatne. Žalovaný však nemal dôvod to urobiť. Žalovaný sa nevedel už vyjadriť, ako
dlho sa auto uňho v servise nachádzalo v tom roku 2012, ale priznal, že nakoniec ho žalobcovi doviezol
do miesta bydliska, bez opravy, pretože žalobca odmietal za opravu zaplatiť.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka O. W., L. W., Z. W., L. Š.,
T. L., T. D., Y. R. a N.. L. W., st. ale aj svedka Y. I. H. L. J. a tiež prečítal listiny účastníkmi pripojené
do súdneho spisu.

Svedok O. W. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná obidvoch účastníkov konania a vo svojej výpovedi
ďalej uviedol, že niekedy v mesiacoch august alebo september 2011, keď navštívil rodinu žalovaného v
X. videl na dvore zaparkované na prívesnom vozíku, ktorý patril žalovanému, motorové vozidlo a pri ňom
stál žalobca. Keďže žalobcu poznal, dal sa s ním do reči a žalobca ho informoval, že sa mu auto pokazilo.
Svedok nebol prítomný žiadneho rozhovoru medzi účastníkmi, ktorý by sa týkal opravy motorového
vozidla. Pre žalovaného nikdy nepracoval a nikdy sa nepodieľal na oprave motorového vozidla žalobcu.

Svedok L. W. uviedol, že pozná obidvoch účastníkov konania, ale žalobca je jeho kamarát. Od neho sa
dozvedel, že žalobca chce kúpiť nejaké podobné motorové vozidlo, pretože poznal aj žalovaného, obrátil
sa svedok na žalovaného, či nevie o nejakom vhodnom motorovom vozidle. Následne žalovaný svedka
telefonicky informoval o telefónnom čísle pána z J., z ktorým sa svedok W. spojil, informoval sa o aké auto
ide a s tým pánom dohodol stretnutie, na ktoré išiel motorovým vozidlom, ktoré sám šoféroval, pretože
žalobca vodičák nemal. So žalobcom vykonal cestu do J., kde si žalobca motorové vozidlo prezrel a
dohodol sa na jeho kúpe. Pre vozidlo šiel sám svedok na druhý deň, po týchto jednaniach. Viezol ho tam
jeden známy, šlo o jeho kamaráta Y. I. z T.. S kúpeným autom svedok odišiel rovno do X. do autoservisu
žalovaného a auto odparkoval u žalovaného na dvore, kde sa stretol so žalobcom. Svedok sa už nevedel
rozpamätať, či žalobca prišiel tam s ním alebo až následne, avšak obaja, teda svedok W. a žalobca sa
stretli so žalovaným a pri tomto stretnutí si žalobca so žalovaným dohodol vykonanie opravy motorového
vozidla a ešte v ten istý deň žalovanému poskytol nejakú zálohu na nákup náhradných dielov. Opravu
spočívajúcu vo výmene nejakých ramien, bŕzd, asi aj tlmičov a žalobca poskytol zálohu okolo 600,-
eur na nákup týchto náhradných dielov, peniaze pred svedkom odovzdal žalovanému. Auto malo byť
hotové za jeden alebo dva týždne. Tento svedok kategoricky poprel, že by sa so žalovaným bol dohodol,
že opravu auta vykoná on, pretože nie je automechanik. Auto po prvej oprave motorového vozidla u
žalovaného vyzdvihol svedok W. a odviezol ho k žalobcovi pred dom, kde mu ho nechal. S nejakým
časovým odstupom od týchto udalostí ho telefonicky kontaktoval žalobca, že má s motorovým vozidlom
problémy, že ostal visieť na diaľnici a že žiada svedka o pomoc, aby mu pomohol auto odtiahnuť. Svedok
za žalobcom prišiel na odťahovom vozidle, ktoré mu požičal žalovaný. Spolu so žalobcom odtiahli auto do
servisu žalovaného v Belej, kde ho nechali. Nevedel sa vyjadriť, čo bolo na motorovom vozidle pokazené
a nevie na čom s účastníci dohodli. Nevedel povedať, koľko žalobca za opravu platil a ani komu za opravu
platil. Svedok nebol prítomný pri rozhovore v ktorom by žalovaný informoval žalobcu o problémovosti
nejakého náhradného dielu, ktorý bol v aute. Od týchto udalosti už do kontaktu s účastníkmi v súvislosti
s predmetným motorovým vozidlom neprišiel. Svedok si nespomínal na to, či p. Y. I., ktorý s ním šiel do
J. pre čerstvo kúpené motorové vozidlo žalobcu, šiel so svedkom I. ešte do X., ale vyslovil dohad, že do
Belej už so svedkom W. nešiel. Vedel však, že keď bolo prvýkrát kúpené motorové vozidlo pristavené
do servisu žalovaného v Belej a keď žalobca vyplatil zálohu na opravu v sume 600,- eur od žalovaného
odišiel spolu so žalobcom, avšak nespomínal si ako.

K výpovedi tohto svedka žalovaný uviedol, že motorové vozidlo žalobcu u neho v Belej opravoval svedok
W. a tvrdiac, že ho opravuje pre seba a preto žalovaný spočiatku nevedel, že majiteľom motorového
vozidla je žalobca. Svedkovi W. umožnil opravu motorového vozidla uňho na dvore z dôvodu, že svokor
svedka W. je kamarát žalovaného. On ako riadna firma vykonáva opravy vo vlastnom mene a na vlastný
účet. Zákazníkom vystavuje vždy riadnu faktúru a spisuje s nimi zákazkový list. Nikdy neberie zálohu
ani na nákup náhradných dielov. Peniaze berie a účtuje až po vykonaní opravy.

Svedok Z. W. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcu videl u žalovaného v X. približne dvakrát a spomínal
si aj na udalosť, kedy v lete v roku 2010 p. W. priviezol Audi, patriace žalobcovi do X.. On sám dovtedy
W. nepoznal ale vtedy ho videl so spomínaným autom. Žalobcu v ten deň, keď auto prišlo k žalovanému
nevidel. W. prišiel do X. ešte niekoľkokrát a chcel vedieť, čo má s tým autom robiť. On samotný svedok,
nevidel na aute dovtedy nikoho pracovať. Svedok totiž v lete v roku 2010 vykonával na živnosť u
žalovaného stavebné práce na hospodárskej budove. Svedok vypovedal, že auto videl potom len raz,
keď bolo privezené zhruba o rok na vozíku a vtedy videl aj žalobcu. Svedok uviedol, že na predmetnom
aute nikdy nepracoval a nevykonával na ňom servisné práce, aj napriek tomu, že žalobca tvrdil, že
svedka videl na svojom aute v Belej pracovať. Podľa vyjadrenia svedka (aj žalovaného) svedok pracoval
aj ako automechanik pre žalovaného, avšak nie v tom období a nikdy nepracoval na aute žalobcu.

Svedok L. Š. tiež videl auto žalobcu, keď bolo privezené do X. k žalovanému. Raz prišlo po vlastnej osi a
raz bolo ťahané na vozíku žalovaného cez Ž.. Keď auto prišlo prvýkrát do X. k žalovanému, vypomáhal
u žalovaného so stavebnými prácami okolo hospodárskej budovy. Vtedy priviezol auto p. W., zastal pred
bránou do dvora žalovaného a v nasledujúcich dňoch p. W. neustále dobiedzal do žalovaného, aby sa
prišiel na niečo na aute pozrieť, chodil okolo auta s handrou, ako keby na ňom niečo leštil. Žalovaného
však na motorovom vozidle nevidel nič robiť. A nevedel sa ani vyjadriť k tomu, či p. W. skutočne na
aute robí nejaké opravy, pretože jemu to pripadalo, len tak ako keby vozidlo stále leštil, pretože ho videl
s handrou v ruke. Keď bolo auto prvýkrát privezené k žalovanému, u žalovaného na dvore nezostalo,
pretože W.W. ho odviezol preč, v nasledujúcich dňoch na ňom prišiel, zotrval u žalovaného dve - tri
hodiny, niekedy hodinu, zakaždým ho pristavil pri bránu, nevtiahol do dvora a potom znova na ňom išiel
preč. Keď auto prišlo prvýkrát k žalovanému malo značku okresu J. a žalobcu pri tomto motorovom
vozidle nevidel.

Svedok T. L., pôvodný majiteľ sporného motorového vozidla z J. si spomenul, že so žalobcom sa stretol
asi pred štyrmi rokmi. Prvýkrát sa stretol kvôli kúpe auta Audi A4, vtedy si ho obzrel v prítomnosti ešte
nejakej inej osoby a druhýkrát prišiel s nejakou ženou a mužom a vtedy sa so svedkom konečne dohodol
na kúpe motorového vozidla za dohodnutú cenu. Kúpnu cenu svedkovi L. žalobca riadne vyplatil, aj keď
v písomnej zmluve, ktorú svedok so žalobcom spísal bola ako majiteľ auta uvedená iná osoba. Z akého
dôvodu tomu tak bolo, si svedok nespomínal. Svedok napriek vyjadreniu žalobcu trval na tom, že sa
so žalobcom v súvislosti s predajom motorového vozidla stretol dvakrát, kúpna cena bola vyplatená a
kúpna zmluva podpísaná až pri druhom stretnutí.

Svedok T. D. uviedol, že v X. býval od roku 2008 do roku 2013, niekedy tam videl aj žalovaného, a
žalobcu pozná. V období rokov 2010 až 2012 mal žalobca motorové vozidlo čierne Audi A4, ktoré
videl u žalovaného v X.. O tom, že je to auto žalobcu vedel podľa ŠPZ, ktorá začínala písmenami "T.
XXX". Vtedy, keď auto videl u žalovaného na dvore oslovil žalovaného, či by neopravil niečo aj na jeho
(svedkovom) motorovom vozidle, avšak žalovaný sa vyhovoril, že teraz nebude na vozidlo svedka mať
čas, pretože ide robiť niečo na tomto (žalobcovom) aute. Priamo pracovať žalovaného na aute nevidel,
len počul žalovaného tvrdiť, že tak ide urobiť. Bolo to v roku 2010. Svedok tvrdil, že keď motorové
vozidlo žalobcu videl u žalovaného, stálo vo dvore kúsok od brány a malo martinské evidenčné číslo. K
udalostiam došlo v roku 2010 na neskorú jar, alebo v lete.

Svedok Y. R. uviedol, že je kamarátom žalobcu, navyše sú kolegovia z Bratislavy a preto žalobcu často
brával svojim motorovým vozidlom do Bratislavy, kde obaja pracovali. Raz ho žalobca požiadal, aby ho
odviezol do X., pretože tam má auto. Svedok vedel, že na tom aute sa malo meniť čelné sklo, možno aj
nejaký rozvod ramena, olej a pod.. Vtedy žalobcu do X. priviezol k rodinnému domu, auto sa nachádzalo
vo dvore, ako keby smerom do garáže. Žalobca vošiel do domu a svedok ostal čakať vonku. Na aute

nevidel vtedy nikoho pracovať, bola na ňom otvorená kapota. Pri tejto návšteve sa pri aute nachádzali
nejakí dvaja mechanici, avšak žalovaný pri aute nebol. Rozhovor medzi žalobcom a spomínanými dvoma
ľuďmi nepočul. Pri ďalšej návšteve, ktorá sa uskutočnila asi o 10 dní už žalovaný bol doma, so žalobcom
vošiel do garáže, svedok vtedy videl, že auto bolo v garáži a na zdviháku. Obaja účastníci sa o niečom
rozprávali, ale obsah rozhovoru svedok nepočul. Žalobca svedkovi opakovane tvrdil, že auto si dával
opravovať u žalovaného v X., ale dôvodom opravy bola vždy nejaká iná porucha. Spomínané návštevy
podľa výpovede svedka mohli vykonať okolo roku 2011.

Ďalší svedok N.. L. W. vo výpovedí spomenul, že na predmetnom motorovom vozidle, ktoré si kúpil jeho
syn sa po istom čase začali vyskytovať rôzne poruchy a s tým si auto dával opravovať v autoservise v
X.. Samotného žalovaného však svedok nepoznal. Raz syna do spomínaného servisu viezol, pretože
sa išiel pozrieť na svoje auto, ktoré mal v tomto servise umiestnené. Pripustil, že to mohlo byť približne
s ročným odstupom od kúpy motorového vozidla jeho synom. V ten deň, jeho syn, teda žalobca vošiel
do dvora, asi aj do nejakej garáže, ale svedok ho zostal čakať vo svojom aute pred rodinným domom.
Žalovaného nikdy nevidel zhovárať sa so žalobcom. Syn po návrate z návštevy servisu mu povedal, že
auto stále nie je hotové.

Svedok Y. I. uviedol, že žalobcu pozná len z videnia a je priateľom svedka L. W.. Približne pred tromi
rokmi v mesiacoch máj alebo jún ho W.Č. oslovil so žiadosťou, či by s ním nemohol ísť kúpiť auto do
Detvy, kde potom W. kúpil auto Audi A4 a oni potom z J. sa vracali späť do Martina tak, že svedok I. išiel
na svojom aute, ktorým predtým viezol W. H. W. išiel na novokúpenom aute. Z Detvy sa pobrali rovno
do X., kde W. odstavil kúpené auto pred nejakým rodinným domom, svedok I. medzitým svoje auto otočil
a čakal v aute na W.. S kým sa W. rozprával v spomínanom rodinnom dome svedok uviesť nevedel.
Svedok I. si nevedel spomenúť, či W. na svojom aute odviezol naspäť do Martina, keď sa vracal z X.,
povedal len, že W. mal vtedy v predmetnom rodinnom dome aj svoje auto, značky Audi, starší model
ako žalobca, pričom auto, ktoré W. kúpil a doviezol do X. zostalo stáť pred rodinným domom. W. auto
kúpil pre žalobcu. W. ho len informoval, že pre to kúpené auto je vybavený v X. servis.

Svedok L. J., kamarát žalobcu uviedol, že v minulosti pracoval s bratom žalovaného a približne pred
tromi či štyrmi rokmi ho žalobca poprosil, či by nemohol k žalovanému ísť zobrať nejaké kolesá, ktoré
sú zaplatené, preto v X. pre žalobcu u žalovaného zobral štyri kusy hliníkových diskov a odviezol
ich žalobcovi. O kúpe auta žalobcu sa vyjadriť nevedel a nevedel povedať, kde bolo po kúpe auto
opravované. K jeho výpovedi žalovaný uviedol, že kolesá, ktoré svedok J. odviezol, patrili svokrovi p.
W., k nemu sa dostali tak, že ich doniesol svokor p. W., ktorý to celé organizoval.

Z faktúry č. 2012/24 vystavenej obchodnou spoločnosťou T. H., U.. G.. C.. so sídlom vo Vrútkach dňa
6.7.2012 súd zistil, že touto faktúrou, ktorá bola splatná 20.7.2012 bola vyúčtovaná suma 922,19 eur
za výmenu ramien prednej nápravy a ľavého predného zavesenia kolesa (otoč), zahrňujúca materiál i
prácu pani Z. W., T. XXXX/X, T.. Táto faktúra bola zaplatená až dňa 31.12.2012 žalobcom o čom svedčí
príjmový pokladničný doklad z č. l. 41. Sám žalobca vo vyjadrení k týmto listinám potvrdil, že faktúru
zaplatil v omeškaní.

Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný podnikajúci pod obchodným menom U. X. - H., IČO:
37 758 403 má miesto podnikania v W. L. Z., J. W. XXX, inú prevádzkareň zriadenú podľa výpisu zo
živnostenského registra nemá.

Žalobca do spisu pripojil aj kúpnu zmluvu (č. l. 38 - 40), ktorú podľa záhlavia mali uzavrieť Z. W., matka
žalobcu, ako kupujúca a T. L., N., IČO: 36 873 187, so sídlom H.. V. XXX/X v J. zo dňa 8.6.2010.
Nesporné bolo, že túto kúpnu zmluvu nepodpísala matka žalobcu, žalobca pripustil, že ju mohol podpísať
aj sám, ale presnú osobu, ktorá zmluvu podpísala sa zistiť nepodarilo, podľa názoru žalovaného ju mohol
podpísať práve p. W., v čase keď si prišiel po dohode žalobcu s T. L. nasledujúci deň po auto do J..

Podľa osvedčenia o evidencii predmetného motorového vozidla, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu
vozidlo bolo zaevidované na Dopravnom inšpektoráte v Martine dňa 30.6.2010 pod novým evidenčným
číslom T. XXXCP.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná a to z
nasledujúcich dôvodov. Podľa presvedčenia súdu, je žalobca vlastníkom predmetného motorového
vozidla uvedeného v žalobe, avšak nie na základe fiktívnej kúpnej zmluvy, vyhotovenej v písomnej
podobe a pripojenej do súdneho spisu zo dňa 8.6.2010, (ktorá mala obsahovať prejav vôle matky
žalobcu, ktorá ju však nepodpísala), ale na základe ústnej kúpnej zmluvy, ktorá vznikla podľa
presvedčenia súdu získaného na základe vykonaného dokazovania deň pred prevzatím predmetného
motorového vozidla od T. L. svedkom W., a to pri osobnej návšteve žalobcu v J.. Vtedy, podľa
presvedčenia súdu sa T. L. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci dohodli na predmete kúpy a na
kúpnej cene, pričom medzi konajúcimi osobami bolo nesporné, že auto je kupované pre žalobcu.
Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede žalobcu, nepriamo z výpovede svedka L. a z výpovede otca
žalobcu. Rovnako vyplynula z výpovede svedka W., ktorý bol svedkom aj rokovaní medzi predávajúcim
a kupujúcim žalobcom. Písomná kúpna zmluva pripojená do súdneho spisu je podľa názoru súdu
neplatná, pretože nie je prejavom vážnej vôle Z. W. čo spôsobuje jeho neplatnosť v zmysle § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).

Vychádzajúc z tejto skutočnosti, že žalobca je vlastníkom predmetného motorového vozidla, sa však
žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a preukázať súdu na základe poskytnutých dôkazov, že
žalobca v júni v roku 2010 bezprostredne po kúpe motorového vozidla, ktoré nesporne bolo pristavené
v rodinnom dome žalovaného v X., svedkom W., sa so žalovaným dohodol na oprave predmetného
motorového vozidla a nepodarilo sa mu preukázať, že by túto opravu žalovaný pre žalobcu na základe
dohody vykonal.

Žalobca súdu nepreukázal, že medzi ním a žalovaným vznikla zmluva o dielo a jej osobitný typ, a to
zmluva o oprave a úprave vecí v zmysle ustanovení § 631 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a
§ 652 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Teda, že sa žalobca so žalovaným dohodli na oprave
motorového vozidla v júni roku 2010, že táto oprava bola vykonaná vadne, a teda, že žalobca má vo
vzťahu k žalovanému nároky zodpovednosti žalovaného za vadnú opravu veci, teda motorového vozidla.
Žalovaný od prvej chvíle popieral, že by bol opravoval auto žalobcu v júni roku 2010 a tvrdil však, že toto
auto opravoval s jeho súhlasom na jeho dvore p. W. o ktorom si žalovaný myslel, že ho opravuje pre seba
a dlho ho považoval za majiteľa predmetného motorového vozidla. Tvrdeniam žalobcu o tom, že sa so
žalovaným mal dohodnúť na oprave motorového vozidla v júni 2010 a dokonca vyplatiť zálohu v sume
600,- eur, síce nasvedčovala výpoveď svedka W., avšak súd ju považoval za nehodnovernú, nakoľko
ju spochybnili výpovede iných svedkov, konkrétne svedka I., ktorý si nevšimol prítomnosť žalobcu pred
domom žalovaného v X. alebo v jeho dvore a ďalšieho svedka Z. W. a svedka L. Š., ktorí pracovali na
stavbe žalovaného v X., avšak zaregistrovali dovoz vozidla svedkom W. pred dom žalovaného, avšak
nezaregistrovali prítomnosť žalobcu. Pri tom z výpovede týchto svedkov vyplynulo, že auto ostalo stáť
pred bránou rodinného domu hoci z výpovede svedka W. vyplynulo, že pri aute sa stretol on, žalobca a
žalovaný. Prítomnosť žalovaného a žalobcu by si musel všimnúť aj svedok I., ktorý s W. prišiel do X. a
zostal so svojim motorovým vozidlom stáť na ulici a určite aj vyššie uvedený dvaja svedkovia.

Preto je veľmi pravdepodobné tvrdenie žalovaného, ktorý uviedol, že so žalobcom sa spoznal až po tom
čo vozidlo, zhruba rok po jeho kúpe bolo pritiahnuté do jeho servisu v X. a že kúpnu zmluvu podpísal
p. W., ktorý toto auto kúpil na biznis, opravoval si ho u žalovaného a žalobcu uviedol do omylu, ak mu
tvrdil, že auto opravoval on, teda žalovaný (č. l. 105). Za pochybnú súd považuje aj výpoveď svedka D.,
ktorý si s odstupom štyroch rokov presne spomenul na skutočnosť, že videl motorové vozidlo žalobcu
stáť na dvore u žalovaného v roku 2010, hoci pri ňom nebol žalobca a vedel, že sa jedná o auto žalobcu,
vzhľadom na jeho evidenčné číslo. Je pritom zrejmé, že ak auto bolo kúpené začiatkom júna 2010
a privezené pred rodinný dom žalovaného v X., tak v tomto čase v júni 2010 malo až do 30.6.2010
evidenčné číslo okresu J..

Žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci, že medzi ním a žalovaným vznikla dohoda o
oprave motorového vozidla v lete roku 2010, v tom rozsahu, ktorý je uvedený v žalobe. V konaní žiadny
zo svedkov nepotvrdil, že by v júni 2010 bol videl žalovaného vykonávať servisné práce na predmetnom
motorovom vozidle. Za takýchto okolností samozrejme, ak nie je preukázaný zásah žalovaného do
predmetného motorového vozidla v júni 2010 a ani neskôr, nie je možné hovoriť o zodpovednosti
žalovaného za riadne vykonanie opravy a hovoriť o zodpovednosti za vady týchto opráv, ktoré by
prípadne v zmysle § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka odôvodňovali právo žalobcu, ako objednávateľa
opravy na bezplatné odstránenie vady, prípadne primerané zníženie ceny opravy. Pritom záručná doba
podľa Občianskeho zákonníka platného v júni 2010 pri vykonaní opravy bola v zmysle § 654 ods. 1
Občianskeho zákonníka tri mesiace, ak nebola dohodnutá alebo osobitnými predpismi ustanovená inak
a pri stavebných prácach je záručná doba najmenej 18 mesiacov.

Pokiaľ množstvo svedkov vypovedalo, že videlo motorové vozidlo žalobcu zaparkované vo dvore
rodinného domu žalovaného v X., tak medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že toto auto sa tam
nachádzalo tak v júni v roku 2010 ako aj v roku 2011, keď bolo dotiahnuté za pomoci svedka W., po
tom, čo sa pokazilo žalobcovi na diaľnici a že sa tam potom nachádzalo aj v roku 2012, keď sa žalobca
proti žalovanému domáhal vykonania (z jeho pohľadu) záručnej opravy motorového vozidla. Tieto
tvrdenia svedkov však neboli dostatočným dôkazom pre prijatie nevyvrátiteľného záveru, že žalobca so
žalovaným sa dohodli v roku 2010 na vykonaní opravy motorového vozidla, hneď po jeho kúpe v takom
rozsahu ako žalobca uviedol v žalobe, že žalovaný opravoval motorové vozidlo žalobcu aj po tom, čo bolo
dotiahnuté do jeho rodinného domu v roku 2011, najmä ak neboli produkované dôkazy preukazujúce, že
by žalovaný osobne alebo svojimi pracovníkmi bol do predmetného vozidla zasiahol a naopak žalovaný
sa bránil, že v roku 2010 umožnil svedkovi W. o ktorom si myslel, že je majiteľ motorového vozidla, aby
vozidlo na jeho dvore opravoval.

Preto podľa presvedčenia súdu žalobca nemá nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady opravenej
veci a ani nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s údajným vadným vykonaním
opravy. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Keďže nebol preukázaný dôvod uplatneného
nároku, súd zamietol nárok žalobcu na doplnenie dokazovania smerujúceho k preukázaniu výšky
nároku.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý bol v
konaní plne úspešný priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalovanému vznikli
trovy jeho právnym zastúpením a tieto trovy boli vyúčtované a priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K trovám právneho
zastúpenia patrí odmena právneho zástupcu žalobcu za osem úkonov právnych služieb po 51,45 eur,
z toho štyri úkony boli vykonané v roku 2013 a patrí tam prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie
podania z 10.4.2013 a účasť na pojednávaní v dňoch 5.9.2013 a 27.11.2013 k týmto úkonom patrí
paušálna náhrada režijných výdavkov právneho zástupcu žalovaného po 7,81 eur za každý úkon. V
roku 2014 boli vykonané štyri úkony a to, účasť na pojednávaní v dňoch 23.1.2014 a 23.4.2014 ako aj
5.6.2014 a spísanie písomného podania vo veci samej dňa 4.6.2014. K úkonom vykonaným v roku 2014
patrí právnemu zástupcovi žalovaného aj paušálna náhrada režijných výdavkov po 8,04 eur za každý
úkon. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 475,- eur a žalobca je povinný nahradiť ich
žalovanému na účet jeho právneho zástupcu - advokáta v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.