Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/260/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106237176
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106237176.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov
senátu JUDr. Lenky Praženkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: ACCOR s.r.o., 038 35
Valča 32, IČO: 36 370 193, zast. JUDr. Milan Galanda, advokát, Veternicová 12, 841 05 Bratislava, proti
žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151
700, o zaplatenie 2.079,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I č. k. 32Cb/104/2007-214 zo dňa 30.4.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/104/2007-214 zo dňa
30.4.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
392,43 eura, úroky z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 392,43 eura od 01.04.2005 do zaplatenia,
vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2006 domáhal voči
žalovanému zaplatenia 62.635,- Sk (2.079,10 Eur) s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Žalobca

uviedol, že voči žalovanému sa domáha náhrady škody z dôvodu, že so žalovaným uzatvoril poistné
zmluvy č. 700 126 318 - havarijné poistenie a č. 801 061 6442 - povinné zmluvné poistenie. Dňa
22.07.2004 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla
poisteného u žalovaného. Žalobca uviedol, že žalovanému vystavil faktúru č. 05VF0001 zo dňa
12.02.2005, so splatnosťou 26.02.2005 na sumu 99.611,- Sk, ktorou bola žalovanému vyčíslená škoda
z poistnej udalosti č. 0422963 vo výške 48.798,- Sk, úrok z omeškania vo výške 7.563,- Sk a náhrada

škody vo výške 43.250,- Sk, a to na základe neuhradenia poistného plnenia žalovaným žalobcovi v celej
výške v dôsledku uvedenej poistnej udalosti. Žalobca uviedol, že žalovaný dňa 08.06.2005 čiastočne
uhradil faktúru č. 05VF0001, a to vo výške 36.976,- Sk, neuhradil sumu vo výške 62.635,- Sk. Žalobca
ďalej uviedol, že faktúrou č. 05VM0001 zo dňa 01.04.2005 a faktúrou č. 05VP0001 z 30.12.2005
vyfakturoval žalovanému úroky z omeškania za omeškanie s platením faktúry č. 05VF0001. Žalovaný
žalobcovi dlh neuhradil aj napriek urgenciám a pokusom o zmier. Žalobca zaslal žalovanému listom zo

dňa 06.09.2006 faktúru č. 06VF0008, v ktorej mu vyúčtoval úrok z omeškania za obdobie od 01.01.2006
do 31.8.2006.

Súd uznesením zo dňa 15.01.2010 na základe návrhu žalobcu zo dňa 13.11.2008, doručeného súdu
dňa 18.11.2008 pripustil zmenu návrhu nasledovne:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.079,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 0,28 % za každý deň omeškania zo sumy 2.079,10 Eur od 01.04.2005 do zaplatenia, trovytohto konania vo výške 124,74 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu č.ú.
2628794044/1100 vedený v Tatra banke.“

Súd konštatoval, že vo veci rozhodol dňa 29.03.2011 rozsudkom č.k. 32Cb/104/2007-116, tak, že žalobu
zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní
žalobcu voči rozsudku č.k. 32Cb/104/2007-116 zo dňa 29.03.2011, tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 420 ods.
1, 2 a 3, § 580, § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 2, § 806, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Súd vykonal dokazovanie, či žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na doplatok poistného plnenia
vo výške 392,43 Eur (11.822,50 Sk) z poistnej udalosti č. 0422963, ďalej, či mu vznikol nárok na

náhradu škody vo výške 43.250,-- Sk v súvislosti so vznikom poistnej udalosti č. 0422963 ohľadom ním
uplatnených nákladov súvisiacich s uplatňovaním jeho nároku z poistnej udalosti voči žalovanému, napr.
za administratívne úkony, cestovné náklady a pod., ktoré žalobca špecifikoval ako škodu v podaní zo
dňa 28.02.2011 súčasťou ktorého boli prílohy, nachádzajúce sa v spise na č. l. 88 - 98 a na č. l. 172 -
210, a či má nárok na vyčíslené úroky z omeškania vo výške 7.563,-- Sk.

Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia poistného plnenia v sume
vo výške 392,43 Eur (11.822,50 Sk) za nelikvidné položky, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal,
že poškodenie pneumatík bolo rovnakým mechanizmom a že bolo spôsobené pri rôznych poistných
udalostiach. Podľa súdu neobstojí argument žalovaného, ktorý sa odvolával na vyjadrenie znalca

Dipl. Ing. Igora Haracha č. 63/2005, zo dňa 13.04.2005, pretože znalec vychádzal z dostupného
dôkazného materiálu nachádzajúceho sa v spise, preto súd neuznal započítanie tejto sumy žalovaným
oproti záväzku za predošlé poistné udalosti. Žalovaný podľa súdu nepreukázal, že v čase vykonania
započítania pohľadávky z jeho strany na základe oznámenia žalobcu žalovanému zo dňa 27.05.2005
(č. l. 18 s.s.p.), kedy bolo žalovaným vykonané započítanie pohľadávky „oproti záväzku za predošlé

poistné udalosti v zmysle znaleckého posudku“, sa stretli pohľadávky spôsobilé k započítaniu, t. j. že
žalobca a žalovaný mali vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a že sa vzájomne
sa kryjú. Súd z týchto dôvodov priznal žalobcovi sumu vo výške 392,43 € (11.822,50 Sk) ako doplatok
k poistnému plneniu.

Súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania za omeškanie s platením sumy 392,43 € vo výške 0,28 %
za každý deň omeškania, nakoľko takto uplatnená výška úrokov z omeškania je v rozpore s platným
právom a v rozpore s dobrými mravmi (ročný úrok by bol až 102,20 %). Súd žalobcovi preto priznal
zákonné úroky z omeškania odo dňa ich uplatnenia žalobcom vo výške 6 %, t. j. dvojnásobku diskontnej
sadzby určenej NBS, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu sumy vo výške 392,43

Eur - v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý si ich uplatnil od 01.04.2005, čo bolo
neskôr ako došlo k omeškaniu žalovaného, a to až do zaplatenia dlhu.

Súd sa zaoberal žalobcom uplatnenou náhradou škody vo výške 43.250,-- Sk. Súd mal za to, že aj keď
žalovaný nevyplatil žalobcovi poistné plnenie v celej výške a neodôvodnene mu odpočítal „nelikvidné

položky vo výške 392,43 Eur (11.822,50 Sk)“, ako započítanie pohľadávky oproti záväzku za predošlé
poistné udalosti v zmysle znaleckého posudku, táto skutočnosť ešte nezakladá vznik škody, pretože
v danom prípade neexistovala príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a
následkom - vznikom škody, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal tieto skutočnosti. Žalobca podľa
súdu v konaní nepreukázal predloženými dokladmi, že by mu bola v súvislosti s nevyplatením doplatku

poistného plnenia vo výške 392,43 Eur (11.822,50 Sk) z poistnej udalosti č. 0422963, bola vznikla
skutočná škoda vo výške 43.250,-- Sk, a to v období od septembra až februára 2005 za administratívne
úkony, právne služby, mzdy, cestovné náklady a pod. v dôsledku vymáhania doplatku poistného plnenia.
Uvedené podľa súdu nevyplýva z predložených dokladov žalobcom a tieto nepreukazujú dôvodnosť
takto uplatnených nákladov na motorové vozidlo, náklady na činnosti týkajúce sa preverenia stavu

vymoženia poistnej udalosti - dôkazy o rokovaniach žalobcu u žalovaného, takýmto dôkazom nie je
kniha jázd a ani výkaz prác, či interný príkaz, nakoľko nedokazujú konkrétny vznik nákladov žalobcovi v
súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou a ani ich odôvodnenú potrebu, pre ktorú bol žalobca nútený
cestovať do sídla spoločnosti žalovaného, nakoľko so žalobcom mohol komunikovať písomnou formou,napr. e-mailovou korešpondenciou. Súd konštatoval, že žalobca na pojednávaní dňa 13.11.2012 (č. l.
151 s.s.p.) vyhlásil, že sa vyjadrí k jednotlivým položkám, ktoré sú uvedené vo faktúre č. 05VF0001,
avšak do ukončenia dokazovania súdom tak neučinil, súdu predložil opätovne rovnaké doklady bez

konkrétnej špecifikácie uplatnených nákladov, ktoré boli už založené v súdnom spise. Súd pri zisťovaní
príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného, ktorým mal byť jeho nesprávny postup voči žalobcovi
pri určení výšky poistného plnenia, a následkom, ktorým malo dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu,
komplexne skúmal skutočnosti, ktoré v konaní preukazoval žalobca, prichádzajúce do úvahy ako priama
príčina škody a existenciu právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Súd

dospel k záveru, že v danom prípade neboli súčasne splnené predpoklady vzniku škody podľa §
420 Občianskeho zákonníka (porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie), nakoľko žalobca v konaní nepreukázal
vznik skutočnej škody, ktorú by mu bol spôsobil žalovaný svojim zavineným konaním.

Súd dospel k záveru, že aj keď žalovaný neodôvodnene započítal pohľadávku „oproti záväzku za

predošlé poistné udalosti v zmysle znaleckého posudku“, v konaní nebol preukázaný vznik škody na
strane žalobcu v dôsledku konania žalovaného pri likvidovaní uvedenej poistnej udalosti a príčinná
súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného nevznikla, v danom prípade neexistuje
skutkové ani právne opodstatnenie uplatneného nároku žalobcu. Žalobca teda v konaní nepreukázal
právny základ ním uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 43.250,-- Sk voči žalovanému, a

preto žalobu zamietol v tejto časti ako nedôvodnú.

Súd žalobcovi nepriznal vyčíslený úrok z omeškania vo výške 7.563,-- Sk, ktorý si uplatnil vo výške
0,1% denne za omeškanie s platením sumy 48.798,- Sk (t. j. sumy vo výške 50.798,-- Sk zaplatenej
žalobcomopravcovimotorovéhovozidlapoodpočítanísumy2.000,--Skakospoluúčasti),od13.09.2004

do 15.02.2005, nakoľko zmluvné strany si nedojednali zmluvnú výšku úroku z omeškania vo výške 0,1
% denne, a takto uplatnená výška je v rozpore s platnou právnou úpravou.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že náhradu trov konania pomerne
rozdelil podľa pomeru úspechu a neúspechu, t. j. žalovaný bol úspešný vo výške 1.686,67 Eur, t. j. vo

výške 81,13 %, žalobca bol úspešný vo výške 392,43 Eur, t. j. mal úspech len čiastočný vo výške 18,87
%, preto žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo. Celková úspešnosť žalovaného je teda
vyjadrená vo výške 62,26 %, avšak súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal z
dôvodu, že žalovaný si voči žalobcovi neuplatnil náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania
nevznikli.

Proti rozsudku podal žalobca v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že

na základe požiadaviek súdu boli ním opakovane upresňované podklady týkajúce sa jeho nákladov,
ktoré boli podľa neho zo strany súdu neustále spochybňované, čo sa prejavilo aj v znení rozsudku.
Poukázal na list z 20.1.2013 - rekapitulácia stavu súvisiaceho s preukázaním uplatneného nároku, ktorý
bol opakovane doručený súdu. Súd pri svojom rozhodovaní podľa neho nevzal do úvahy, že porušenie
právnej povinnosti žalovaného plniť nastalo po termíne 30.11.2004 a z tohto dôvodu mal žalobca náklady

na odstránenie stavu, aby nebola uskutočnená majetková ujma zo strany žalovaného voči žalobcovi.
Činnosťoužalovanéhodošlopodľažalobcukzmenšeniumajetkovéhostavužalobcu.Žalobcatiežvytkol,
že súd nezdôvodnil zamietnutie jeho nároku na náhradu škody vo výške 43.250,-- Sk voči žalovanému.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania vo výške 7.563,- Sk žalobca uviedol, že konštatovanie súdu, že takto

uplatnená výška úrokov je v rozpore s platnou právnou úpravou, je v rozpore s rozhodnutím NS SR č.
1 Obo 149/2006-76 a je to zároveň nezrozumiteľná formulácia. Žalobca tiež vytkol, že súd nezdôvodnil
ani výšku priznaných úrokov z omeškania 6 % ročne zo sumy 392,43 eura.

Žalobca sa odvolal aj proti nepriznaniu náhrady trov konania a poukázal na to, že doterajšie náklady

súvisiace s právnym zastúpením a s konaním už značne presahujú žalovanú sumu.

Žalobca žiadal, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi
2.079,10 eura s príslušenstvom, trovy konania a právneho zastúpenia.Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal
na to, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k prehodnoteniu jeho

stanoviska vo veci. Žalovaný sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a dal na vedomie, že v
zmysle napadnutého rozhodnutia vyplatil žalobcovi dňa 21.5.2013 sumu 392,43 eura. Vo zvyšnej časti
uplatneného nároku žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda porušenie
právnej povinnosti žalovaným, vznik škody a najmä príčinnú súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a škodou.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
naúradnejtabulisúdudňa3.4.2014podľa§156ods.3O.s.p.Popreskúmaníobsahuspisu,oboznámení
sa s dôvodmi odvolania žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu

nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovýmsúdom.Súdprvéhostupňasavosvojomrozsudkuvysporiadalsovšetkýmiargumentami
žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací

súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo sporné, že dňa 22.07.2004 došlo k poistnej udalosti -
poškodeniu poistného motorového vozidla žalobcu, ani že žalovaný poukázal žalobcovi poistné plnenie

vo výške 36.976,-- Eur. Na zvyšok poistného plnenia vo výške 11.822,50 Eur (392,43 Eur) spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 392,43 Eur od 01.04.2005 do zaplatenia zaviazal súd prvého
stupňa žalovaného prvým výrokom rozsudku č.k. 32Cb/104/2007- 214 zo dňa 30.04.2013. Uvedený
výrok nebol zo strany žalovaného napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť. Odvolanie
žalobcu smeruje proti výroku, ktorým súd vo zvyšku (t.j. v časti náhrady škody vo výške 43.250,-- Sk --

1.435,63 Eur, úrokov z omeškania vo výške 7.563,-- Sk 251,04 Eur a úrokov z omeškania nad priznanú
výšku 6%) žalobu zamietol a výroku o trovách konania.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že žalobca v
konaní nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 43.250,--

Eur Žalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré uvádza v rozsudku prvostupňový súd na strane
9, nepreukazujú konkrétny vznik nákladov v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, ani ich
odôvodnenú potrebu, pretože k úhrade poistného plnenia (čiastočnej) vo výške 36.976,-- Eur došlo po
oznámení žalovaného o likvidovaní poistnej udalosti č. 0422963 zo dňa 27.05.2005 po ukončení šetrenia
poistnej udalosti. Žalobca v konaní nepreukázal nevyhnutnosť jednaní so zástupcami spoločnosti

žalovaného v Bratislave v dňoch 29.11.2004, 07.12.2004, 04.01.2005 a 10.01.2005, nepreukázal
príčinnú súvislosť vynaložených nákladov na služobné cesty v súvislosti s jeho pohľadávkou. Navyše, v
tom čase nebola jeho pohľadávka zročná, keďže k likvidácii poistnej udalosti došlo až dňa 27.05.2005.

Podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. veta prvá, plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ ukončil vyšetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. veta druhá, vyšetrovanie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa
nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistnému na požiadanie primeraný preddavok.

Splatnosť plnenia poisťovne teda závisí od skončenia tohto vyšetrovania.

Vyšetrovaniesapodľaods.3musívykonaťbezzbytočnéhoodkladu.Aksanemôžeskončiťdo1mesiaca
od doby, keď sa poistiteľ dozvedel o poistnej udalosti, je povinný na požiadanie poskytnúť poistenému

primeraný preddavok.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.Vzhľadom k tomu, že tvrdené vynaložené náklady sa netýkali zročnej pohľadávky, ani nebolo
preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným a vznik škody v príčinnej súvislosti s konaním

žalovaného, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď v časti náhrady škody žalobu zamietol.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie,
ktorým zamietol nárok na náhradu škody, nezdôvodnil. Súd prvého stupňa sa na strane 9 a 10 rozsudku
dostatočne podrobne vysporiadal so žalobcom uplatneným nárokom na náhradu škody vo výške

43.250,-- Eur a dostatočne zdôvodnil, prečo neboli splnené predpoklady vzniku škody podľa § 420 Obč.
zák.

Odvolací súd považuje rozsudok za vecne správny i v časti zamietnutia nároku na úroky z omeškania
vo výške 7.563,--, ako aj v časti priznaného úroku z omeškania len vo výške 6% zo sumy 392,43 Eur
podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

Podľa § 261 ods. 6 Obch. zák., účinného do 31.01.2004, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvy typ v Občianskom
zákonníku, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa s poukazom na citované ustanovenie správne aplikoval pri rozhodovaní ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to aj pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania. Odvolací súd v tejto
časti (rozhodovaní o úrokoch z omeškania) v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku
prvostupňovým súdom.

Vzhľadom k tomu, že rozsudok prvostupňového súdu je v odvolaním napadnutej časti vecne správny,
odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o trovách
konania.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p., podľa

ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny k účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa správne konštatoval
úspech žalovaného vo výške 81,13% a žalobcu vo výške 392,43 Eur, a teda pokiaľ by žalovanému
vznikli trovy konania, mal by žalovaný nárok na ich náhradu v pomernej výške, t.j. v rozdiele úspechu
a neúspechu, ktorý predstavuje 62,26%.

Tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa, žalobcovi v danom prípade právo na náhradu trov konania
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nevzniklo. Uvedené rozhodnutie o trovách konania je v súlade so zákonom a
nejedná sa o rozhodovanie v neprospech žalobcu, ale o rozhodnutie podľa pomeru úspechu v konaní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.