Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sd/216/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200635
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200635.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: A., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j erozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2013
a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p..

Krajský súd n e p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2013 na podklade § 65 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietla navrhovateľovi
žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 10. júna 2013 s odôvodnením, že z obsahu spisového
materiálu, z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava, Kutuzovova 8, č.
XXXXXXXXXXXXXXXX-VÚSZ/DO X zo dňa 23. júla 1999 mu bol priznaný starobný dôchodok
podľa § 132 - 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,

ktorý mu je naďalej vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Bratislava z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným
dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie
ktorého k 1. máju 1988 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho
priznanie)podľazákonač.100/1988Zb.súčasnevylučujemožnosťvznikunárokunastarobnýdôchodok
podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote rozsiahly návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne

č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2013, ktorým mu odporkyňa zamietla jeho žiadosť o priznanie
starobného dôchodku, ktorého priznania sa domáhal žiadosťou zo dňa 10. júna 2013 na
základe splnenia podmienok, ktoré sú predpokladom pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa §
65 a nasl. ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V jeho písomných dôvodoch v
podstate uviedol, že rozhodnutie odporkyne napadá v celom rozsahu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na zákonné ustanovenia, z ktorých podľa jeho
názoru je zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle, aby predmetné dôchodky boli považované za

výsluhové (91 zák. č. 114/1998 Z.z., § 125 ods. 4 a 13 zákona č. 328/2002 Z.z.) a na ustanovenia,
kde sa výslovne uvádza, ktoré starobné dôchodky (napr. profesionálnych vojakov, ak ich služobný pomer
trval menej ako 15 rokov) sa považujú za starobné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení § 125 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z.z.. Zároveň poukázal i na ustanovenie § 260 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého dávky dôchodkového zabezpečenia (teraz poistenia)a priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú po 31. decembri 2003 za
dávky podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Z uvedeného potom vyplýva, že jeho dôchodok je výsluhovým a
už sa ďalej nemôže považovať za starobný dôchodok a už vôbec podľa zákona č. 461/2003 Z.z., podľa

ktorého sa za starobné dôchodky považujú iné starobné dôchodky, priznané podľa iných zákonných
ustanovení účinných pred 1. januárom 2004. Uviedol, že odporkyňa navyše vo svojom rozhodnutí vôbec
neodôvodnila, na základe akého ustanovenia, a ktorého právneho predpisu je vylúčená možnosť nároku
na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení v znení
neskorších prepisov, ktoré podmienky splnil, pri súčasnom poberaní výsluhového dôchodku. Jej záver

je tak nepreskúmateľný. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie
a priznať mu starobný dôchodok.

Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na ich písomné
stanovisko zo dňa 7. októbra 2013.

Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne nie

je v súlade so zákonom, preto ho bolo potrebné zrušiť z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p.
a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu a dávkového spisu sociálnej poisťovne zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10. júna
2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Napadnutým rozhodnutím navrhovateľovi bola žiadosť
o priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietnutá. Rovnako z obsahu dávkového spisu zistil, že
navrhovateľovi rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Kutuzovova 8, Bratislava,
č. XXXXXXXXXXXXX/X - VÚSZ/ DO X zo dňa 23. júla 1999 podľa ustanovenia § 132 ods. 1
písm. a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bol priznaný
starobný dôchodok k 01.05.1998 vo výške 6220 Sk mesačne. Na základe § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o

sociálnom zabezpečení vojakov priznaný navrhovateľovi od 1. 5. 1998 miesto doterajšieho starobného
dôchodku výsluhový dôchodok, ktorý od tohto dňa zvýšil na 6 967 Sk mesačne s odôvodnením, že podľa
§ 91 zák. č. 114/1998 Z.z., starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa par.
132 zákona č. 100/1988 Zb., a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové
dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a zvyšujú sa od tohto

dňa o 12%. Pre nárok a výšku uvedeného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba poistenia
od 6. septembra 1960 do 30. apríla 1998, z toho 36 rokov v I. kategórii funkcií a 1 rok
v II. kategórii funkcií.

Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania a uviedol, že zotrváva naďalej na návrhu na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 8. júla 2013 z dôvodov

uvedených v jeho písomných dôvodoch zo dňa 5. augusta 2013 a zo dňa 27. februára 2014. Opätovne
uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odporkyne, ktorá v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedla, že mu
bol priznaný starobný dôchodok Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, nakoľko tento mu však
bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 91 zák. č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení. Po tom, ako
mu bol priznaný výsluhový dôchodok od. 1. mája 1998 odišiel z vojenského útvaru, v ktorom vykonával

prácu vojenského lekára a začal pracovať ako praktický lekár pre dospelých v nemocnici v Bojniciach s
poliklinikou Prievidza už v civilnej službe. Od uvedeného obdobia až doposiaľ stále pracuje ako praktický
lekár. Za uvedené obdobie riadne odvádzal a odvádza všetky odvody do Sociálnej poisťovne a má
odpracovaných v civilnej službe viac ako 15 rokov, preto spĺňa všetky podmienky na to, aby mu bol
priznaný starobný dôchodok za uvedené obdobie podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Podľa § 132 ods. 1) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň, a) 55 rokov, ak
vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej

20 rokov službu v ostatných prípadoch.Podľa § 91 ods. 1) zákona č. 114/1998 Z.z. starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol
nárok podľa § 132 zákona 100/1988 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú
za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a

zvyšujú sa od tohto dňa o 12%.

Podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ak uvedený zákon
neustanovuje inak.

V prejednávanej veci nie je sporné, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia, Kutuzovova 8, Bratislava, č. XXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/DO X zo dňa 23. júla 1999

podľa ustanovenia § 132 ods. 1 písm. a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok ku dňu 1. máju 1998 vo výške 6220 Sk mesačne. Na
základe § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov bol priznaný navrhovateľovi od
1. mája 1998 miesto doterajšieho starobného dôchodku výsluhový dôchodok, ktorý od tohto dňa zvýšil
na 6 967 Sk mesačne s odôvodnením, že podľa § 91 zák. č. 114/1998 Z.z., starobné dôchodky z I. a II.

kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., a tento nárok trvá ku dňu
účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili
ku dňu jeho účinnosti a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Pre nárok a výšku uvedeného dôchodku
bola navrhovateľovi zhodnotená doba poistenia od 6. septembra 1960 do 30. apríla 1998, z toho
36 rokov v I. kategórii funkcií a 1 rok v II. kategórii funkcií.

Nie je sporné ani to, že navrhovateľ od 1. mája 1998 odišiel z vojenského útvaru, v ktorom vykonával
prácu vojenského lekára a začal uvedeným dátumom hneď pracovať ako praktický lekár pre dospelých v
nemocnici v Bojniciach, s poliklinikou Prievidza, teda svoju činnosť vykonával už v civilnej službe. Podľa
tvrdenia navrhovateľa túto činnosť vykonával (vykonáva doposiaľ) viac ako 15 rokov.

S ohľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že odporkyňa vychádzala z

nesprávneho právneho posúdenia vecí, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a rozhodnutie je aj
nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť (§250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p.), keď dôchodok
priznaný navrhovateľovi Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, Kutuzovova 8, Bratislava, č.
XXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/DOXzodňa 23.júla1999jednoznačnenepovažovalazavýsluhový
v zmysle § 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a považovala ho za starobný. Z obsahu

spisového materiálu, ale i z vyjadrenia navrhovateľa jednoznačne vyplýva že navrhovateľ pracoval ku
dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku v civilnom sektore vo funkcii praktického lekára
pre dospelých v Nemocnici v Bojniciach s poliklinikou Prievidza a za to obdobie, resp. i doposiaľ riadne
odvádzal a odvádza všetky odvody do Sociálnej poisťovne.

Odporkyňa bola povinná pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav vecí, a na tento

účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1, 2 zsp).

Náležitosti rozhodnutia vydaného v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti zák. č.
461/2003 Z.z. sú upravené v ust. § 209 tohto zákona. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na jej
rozhodnutie, ako hodnotila dôkazy, na základe ktorých rozhodla.

V ďalšom konaní je potrebné vykonať, podľa názoru súdu, dokazovanie na tvrdenie navrhovateľa,
vysporiadať sa s osobným listom dôchodkového (poistenia) zabezpečenia, z ktorého jednoznačnevyplýva, že navrhovateľ pracoval v civilnom sektore viac ako 15 rokov a odvádzal všetky odvody
do všeobecného systému poistenia.

Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v

dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V.
časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania.

Nie je preto úlohou súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu odporkyne a nie je ani jeho úlohou
vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou skutočného stavu veci už v
administratívnom konaní.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo

v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmajú zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov
verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.) a ich úlohou nie je hľadať dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie
správneho orgánu potvrdené. Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôže
nahrádzať jeho dôvody.

Podľa názoru súdu rozhodnutie odporkyne je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 209 ods. 1

až 6 zák. č. 461/2003 Z.z.). Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie vo veciach, v ktorých rozhoduje
podľa § 179 ods. 1 zsp, sa vydáva písomne a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní alebo opravnom prostriedku. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení

dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala a ako sa vyporiadala s
tvrdením navrhovateľa a ním predložených dôkazov (209 ods. 1, 2, 4 zsp).

Odôvodnenie nemá náležitosti podľa § 209 ods. 4 zsp, predovšetkým nie sú v ňom uvedené skutočnosti,
ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ďalej akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Rozhodnutie, ktoré v

odôvodnení obsahuje len odkaz na príslušné právne predpisy, je podľa názoru krajského súdu
nepreskúmateľné.

Krajský súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250 q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v ďalšom konaní po doplnení
dokazovania v potrebnom rozsahu podrobným oboznámením sa so všetkými dôkazmi, najmä po

komplexnom posúdení osobného listu dôchodkového zabezpečenia až ku dňu podania žiadosti o
priznanie starobného dôchodku, opätovne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok rozhodne po
náležitom zistení a zhodnotení všetkých hľadísk, vymedzených v zákone a svoje nové rozhodnutie aj
dostatočným spôsobom odôvodní (§ 209 zsp.).

Krajský súd zhodnotil hore uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru,

že rozhodnutie odporkyne je nesprávne, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce, nepreskúmateľné, preto ho bolo potrebné z dôvodov § 250 q ods. 2
a § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Dokazovanie v predmetnej
veci je nad rámec dokazovania vykonávacieho konania pred súdom v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo
sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní
úspešný, preto má právo na náhradu trov konania proti odporkyni. Keďže navrhovateľovi žiadne trovy

nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením
dátumom vyhotovenia odvolania, proti ktorému

rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.