Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/20/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107202212
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8107202212.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov: 1/ N. Q., Š. X. XXX,

2./ V. Q., Š. X. XXX, proti žalovaným : 1/ Obec Šarišské Dravce, IČO:00327794, zast. JUDr. Petrom
Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, 2/ Š. B., T., V. X, 3/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. I.
O., U.. K. XX/X, 4/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, M., W. M. 17, 5/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, B., Š. X, 6/ S. X.,
nar. XX.XX.XXXX, B., Y. X, 7/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. I. O., I. K. XX/X, 8/ V. W., W. XXX, 9/ W. K., G.
XXX, 10/ W. M.Á., E., T. XXXX/XX, 11/ Emília Sekeráková, Šarišské Dravce 192, 12/ Štefánia Knapová,
Stará Ľubovňa, W. XX, 13/ W. Q., N., X. XX, 14/ W. W., T. XXX, 15/ F. Š., T. XXX, 16/ Š. Q.G., Š. X. XX,
17/ V. Q., Š. X. XXX, 18/ W. Q., N. XXX, 19/ Š. Q., Y., I. M.. W. XX, 20/ N. E., M., Š. X, 21/ V. E., M., Š.

X, 22/ W. K., rod. E., B., Š. XX, 23/ W. K., rod. E., M., W. M. XX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že nehnuteľnosti zapísané ako parcela KNC č. XX a parcela KN H. evidované na LV č.
XXX, k.ú. Š. X., odlíšené ako par. č. XX - zastavaná plocha o výmere 171 m2, a parc. č. XXX/XX -
zastavaná plocha o výmere 149 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 82 m2, parc. č. XXX/
XX - zastavaná plocha o výmere 211 m2, ako sú znázornené v geom. pláne č. X/XXXX R.. V. Z., zo
dňa 3.3.2014, úradne overeného podľa Správou katastra M. pod č. Q.-XX/XXXX dňa 12.3.2014 patria
do dedičstva po nebohom G. Q., zomrelom XX.X.XXXX v Š. X. v podiele 216/720-in, V. Q. zomrelom

dňa XX.XX.XXXX v Š. X. v podiele 360/720-in a R. Q. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX zomrelej X.X.XXXX,
naposledy bytom Š. X. č. XXX, v podiele 125/720-in,

geometrický plán č. 5/2014 zo dňa 3.3.2014 vyhotoviteľa R.. V. Z. tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozsudku,
v prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2007 sa žalobcovia, v súlade so zmenou návrhu,
pripustenou uznesením č.k. 12C 20/2007-202 zo dňa 16.8.2010, domáhali určenia, že spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 125/720 na pozemku 1. parc. č. XX/X vo výmere 87 m2, 2. parc. č. XX/X vo výmere
84 m2, 3. parc. č. XXX/X vo výmere 296 m2, 4. parc. č. XXX/X vo výmere 418 m2, 5. parc. č. XXX/X vo
výmere 288 m2 v k.ú. Š. X. na základe geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného R.. S. L. zo dňa
12.1.2009 patrí do dedičstva po R. Q. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX zomrelej X.X.XXXX, naposledy bytom
Š. X. č. XXX, a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 216/720 na pozemku 1. parc. č. XX/X vo výmere 87

m2, 2. parc. č. XX/X vo výmere 84 m2, 3. parc. č. XXX/X vo výmere 296 m2, 4. parc. č. XXX/X vo výmere
418 m2, 5. parc. č. XXX/X vo výmere 288 m2 v k.ú. Š. X. na základe geometrického plánu č. X/XXXX O.
R.. S. L. zo dňa 12.1.2009 patrí do dedičstva po nebohom G. Q.Á. nar. X.X.XXXX zomrelom XX.X.XXXX,
naposledy bytom v Š. X., a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 360/720 na pozemku, 1. parc. č. XX/X vovýmere 87 m2, 2. parc. č. XX/X vo výmere 84 m2, 3. parc. č. XXX/X vo výmere 296 m2, 4. parc. č. XXX/
X vo výmere 418 m2, 5. parc. č. XXX/X vo výmere 288 m2 v k.ú. Š. X. na základe geometrického plánu
č. X/XXXX vyhotoveného R.. S. L. zo dňa 12.1.2009 patrí do dedičstva po nebohom V. Q.. Svoju žalobu

odôvodnili tým, že podľa výpisu z pozemkovej knihy, zápisnice č.XX, boli podielovými spoluvlastníkmi
sporných pozemkov, a to pôvodne parcely mpč. XX/d a mpč. XX V. Q. a G. Q., právni predchodcovia
žalobcov a žalovaných, pričom sporná parcela č. KN C XX a časť parcely KN C č.XXX boli vytvorené
a oddelené z pôvodných pozemkovo-knižných parciel mpč. XX/d a mpč.XX E.apísaných v pozemkovo-
knižnej zápisnici č.XX - tak, ako bolo konštatované v znaleckom posudku č.3/2000 znalca R.. B. R..

Poukázali na to, že parcela KN C č. XXX V.e časťou pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely č. XX, a to
časť 5 vo výmere 211 m2, časť 7 vo výmere 73 m2 a mpč. parcely č.XX/d, časť 11 vo výmere 36 m2 a
časť 4 vo výmere 82 m2 znaleckého posudku znalca R.. B. R..

Poukázali na to, že uvedené potvrdilo aj právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu v rozsudku - č.k. 9C

268/01-76 zo dňa 19.3.2003, ktorým bolo vyslovené, že žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom sporných
parciel. Poukázali na to, že podstatou sporu je, že osoba, ktorá nesplnila zákonné predpoklady pre
vznik vlastníctva vydržaním, nadobudla vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam týmto spôsobom a
táto skutočnosť bola zaevidovaná v katastri nehnuteľností, pričom žalovaný v 1. rade odvodzuje svoje
vlastnícke právo od osvedčenia o vydržaní č. N 187/99.

Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila a uviedla, že ako žalovaná obec nie je pasívne legitimovaná,
k uvedeným nehnuteľnostiam nemá žiaden právny vlastnícky vzťah. Pôvodné rozhodnutia o osvedčení
boli notárskou zápisnicou č. N 187/99 a Nz 74/2001 opravené a samotným rozsudkom Okresného
súdu v Prešove č.k. 9C 268/01-76 bolo zrušené, Obec je však vlastníkom nehnuteľnosti označenej v

geometrickom pláne R.. B. R. zo dňa 20.5.2000, číslo B. X/XXXX, parcely č.XXX/X, katastrálne územie
X., čo je obecná cesta zakreslená na mape ešte z roku 1867 a navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Žalovaná v 9.rade - W. Q. sa vo veci vyjadrila, že od útleho detstva si pamätá, že cesta na cintorín bola

tak, ako je aj v súčasnosti. Rovnako sa vyjadrila aj žalovaná v 8. rade - Š. N. a žalovaná v 6. rade - W. M..

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi návrhom, pripojeným spisom
tunajšieho súdu č. 9C 268/2001 najmä osvedčením notárskeho úradu JUDr. Mariána Petra N 187/99 N
416/99, územným plánom obce z 3.4.2000, listom vlastníctva LV č. XX F. zápisnicou č. XX k.ú. Š. X.,

protokolmi Štátneho stavebného dozoru z 29.6.1998 a z 27.8.1997, uznesením obecného zastupiteľstva
Š. X. z 9.2.2001, žiadosťami o riešenie situácie žalobcami, pozemkovoknižnou a katastrálnou mapou
obce, geometrickým plánom R.. B. R. č. X/XX, výsluchmi svedkov a účastníkov konania, znaleckým
posudkom R.. S. L. č. X/XXXX a ostatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12C 20/2007 a vo veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 3.9.2010, č.k. 12C 20/2007 - 211, v zmysle ktorého určil, že nehnuteľnosti

zapísané v ako parcela KN C č. XX a parcela KN C XXX evidované na LV č. XXX, k.ú. Š. X., odlíšené
ako par. č. XX/X - zastavaná plocha o výmere 87 m2, a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere
296m2, parc. č. 634/8 - zastavaná plocha o výmere 418m2, parc. č. 634/9 - zastavaná plocha o
výmere 288 m2, ako sú znázornené v geom. pláne č. X/XXXX R.. S. L., zo dňa 15.1.2009 1, úradne
overeného podľa Správou katastra M. pod č. 24/09 dňa 27.1.2009 patria do dedičstva po nebohom G.

Q., zomrelom XX.X.XXXX v Š. X. v podiele 216/720- in, V.I. Q. zomrelom dňa XX.XX.XXXX v Š. L. v
podiele 360/720 - in, a R. Q. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX zomrelej X.X.XXXX, naposledy bytom Š. X. Č..
XXX, v podiele 125/720 - in, v zmysle geometrického plánu č. 5/2007 zo dňa 15.1.2009 vyhotoviteľa
R.. S. L. tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1.
rade opakovane poukazoval na kópiu z mapy bývalého pozemkového katastra z roku 1870, z ktorej
jednoznačne vyplýva stav terajšej parcely KN C č. XXX tak, ako bol zakreslený pri mapovaní v obci Š.
X. v roku 1991.

Odvolací súd ktorého vyjadreným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný uviedol, že pokiaľ
spoluvlastníctvo svojich právnych predchodcov odvodzovali žalobcovia od vlastníctva nadobudnutého
ich právnymi predchodcami v roku 1930, z výpisov pozemkovej knihy zápisníc č. XX a č. XX, vlastníctvo
právnychpredchodcovžalobcovažalovaných,atopozemno-knižnýmparcelámmpč.XX,XXF.XX/d,zapredpokladu správnej identifikácie pozemno-knižných parciel znaleckým posudkom R.. L., ostala však
nevyriešená otázka reálneho nadobudnutia vlastníctva právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných
zodpovedajúcemu skutočnému stavu v prírode.

Odvolací súd prisvedčil odvolateľovi, že vychádzajúc z tradície výstavby miest a obcí v minulosti a je len
málo pravdepodobné, aby medzi kostolom, kde sa vykonávali pohrebné obrady a miestnym cintorínom
neexistovala verejná cesta, ktorej predpoklad vzniku je potrebné datovať k obdobiu od prvotného
vykonávania obradov v spojení s pochovávaním nebohých na miestnom cintoríne. Žalovaný v 1. rade
trval na existencii účelovej komunikácie najmenej od roku 1870, keď je táto zaznačená v pozemkovej

mape, pričom komunikácia mala byť v prírode reálne oddelená od susediacich nehnuteľností oplotením.
Tátoskutočnosťnepochybnejepotvrdenájasnýmvyznačenímdopozemkovoknižnejmapezroku1870.
Aktedaprávnipredchodcoviažalobcovkupovalipozemno-knižnéparcely,takjevysokopravdepodobné,
že ich kupovali reálne oddelené od účelovej komunikácie smerujúcej k cintorínu, čo by znamenalo,
že skutočnosti kupovali menej, než bolo formálne zapísané v pozemkovoknižnej knihe. Odvolací súd
poukázal na to, že v prípade určovacej žaloby je potrebné dokazovanie zamerať na vlastníctvo a

žalobcov a nie na nevlastníctvo žalovaných. Dôkazným bremenom žalobcov teda bolo preukázať
naliehavý právny záujem, ako aj titul nadobudnutia vlastníctva k žiadaným nehnuteľnostiam. Odvolací
súd poukázal na to, že na tieto skutočnosti bude potrebné doplniť dokazovanie v ďalšom konaní
smerujúce k odstráneniu nezrovnalosti medzi znaleckým posudkom R.. R. a Ing. S. L., týkajúcich
sa podstatných nezrovnalostí a to existencie alebo neexistencie neknihovanej nehnuteľnosti nakoľko

zo znaleckého posudku znalca R.. R. vyplynulo, že takáto nehnuteľnosť sa práve v spornom mieste
nachádzala aj jej výmera nebola nezanedbateľná, preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec
na nové konanie a rozhodnutie.

Súd prvého stupňa v zmysle vyjadreného v právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie

opakovaným výsluchom účastníkov konania a vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, ako aj
výsluchom znalca R.. V. Z. a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú právni predchodcovia po G.T. Q., ktoré je dané tou skutočnosťou, že
predchádzajúca žalobkyňa v 1. rade - R. Q. a žalobca v 2. rade sú jeho nevesta a vnuk a žalovaní v 2.

až 23 rade. Po V. Q. je právnym nástupcom žalobca v 2. rade.

Podľa výpisu z pozemkovo-knižnej zápisnice č.19 boli podielovými spoluvlastníkmi v jednej polovici
parcely mpč. 34/d a č.39 pôvodne V. Q. a G. Q..

Žalovaná v 1. rade požiadala Notársky úrad JUDr. Mariána Petru o vydanie osvedčenia o vyhlásenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, medzi inými aj parciel KN C č.43 - zastavaná plocha o výmere 171 m2
a KN C č.634 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1328 m2.

Na základe vydaného osvedčenia notárskym úradom bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľností v

prospech žalovanej.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C 268/01 mal súd zistené, že vo veci pôvodná žalobkyňa R. Q., V.
Q. a Š. Q., žalobcovia v 2. a 3. rade, sa domáhali proti žalovanej obci Š. X., určenia, že žalovaný nie
je držiteľom tejto nehnuteľnosti - parciel KN C č.XXX o výmere 1328 m2 a parc. č. XX o výmere 171

m2 k.ú. obce Š. X., ktoré vznikli z pôvodných mpč. XX/d F. XX., kde súd rozsudkom č.k. 9C 268/01-76
zo dňa 19.3.2003 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 2Co 346/03 - 90, 2Co 502/03 zo dňa
19.11.2003 návrhu vyhovel.
Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, dospeli k záveru, že žalovaná pri realizácii stavby rozšírenia
oplotenia cintorína si vlastnícky vyporiadala nehnuteľnosti podľa § 8 ods.3 zák.č.293/92 Zb. vydaním

osvedčenia. Účelom osvedčenia o vyhlásení vlastníctva bolo zapísanie vlastníctva záznamom do
katastra nehnuteľností v prospech obce Š. X.. Žalovaná - obec vyhlásila, že novovytvorené parcely v
súčasnosti drží a dobromyseľne užíva na verejné účely ako miestnu komunikáciu a verejný cintorín už
viac ako po 25 rokov.

V priebehu konania bolo zistené, že na základe tohto osvedčenia žalovaná obec bola zapísaná ako
vlastník a aj toto osvedčenie slúžilo na zápis do katastra nehnuteľností.Žalobcovia v tamojšom konaní predložili dôkaz o svojom vlastníctve listom vlastníctva č. XX a
pozemkovo-knižnou zápisnicou č.XX, kat. územie Š. X., kde parcela mpč. XX/d F. XX bola vlastnícky
zapísaná tak v pozemkovo-knižnej zápisnici č.XX na ich právnych predchodcov, ako aj v liste vlastníctva

č.XX. V konaní vedenom pod sp. zn. 9C 268/01 bolo konštatované, že žalobcovia preukázali
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným parcelám zákonným spôsobom.

Vo výroku rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9C 268/01-76 zo dňa 19.3.2003 bolo presne konštatované, že
žalovaná Obec nie je vlastníkom parciel KN č.XX - orná pôda o výmere 171 m2, kat. územie Š. X., v časti

parcely KN XXX - zastavaná plocha o výmere 1.328 m2 - tak, ako to bolo vyznačené na geometrickom
pláne znaleckého posudku č.X/XXXX R.. B. R., časti 5, z parcely mpč. XX o výmere 211 m2, v časti 7
mpč. XX o výmere 73 m2, v časti 11 mpč. XX/d o výmere 36 m2, v časti 4 mpč. XX/d o výmere 82 m2,
ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2 Co 346/03, 2 Co 502/03-72 zo dňa 19.11.2003
potvrdený.

Z obsahu spisu 9C 268/01 mal súd zistené, že na základe tohto rozsudku nebola vykonaná zmena v
katastri nehnuteľností pre chyby znaleckého posudku, čo zrejme viedlo k podaniu žaloby v danej právnej
veci.

Súd vykonal znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom R.. S. L., znaleckým posudkom č.X/XXXX,

mal súd zistené, že na základe analýzy katastrálnych podkladov znalcom v kat. území Š. X. nebol
zjednotený operát, preto vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z týchto období sú evidované graficky
v pozemkovo-knižnej mape a písomne v pozemkovo-knižných zápisniciach. Sporné parcely neboli v
pozemkovo-knižnej mape zakreslené ako parcely so samostatným parcelným číslom, ale ako súčasť
parciel mpč.XX, XX F. XX/d. Zobrazená je v mape pozemkového katastra. Táto mapa bola vytvorená

v roku 1876 a zobrazuje polohopis užívacieho stavu, pričom však nie právneho stavu. Znalcom bolo
konštatované, že parcela KN C č.XX (ktorá bola osvedčená žalovanou) je podľa pozemkovo-knižných
parciel delená na novovytvorené parcely č.XX/X - a pôvodne vytvorená z parcely mpč. XX, zapísanej
v zápisnici č.XX, kde spoluvlastníci boli evidovaní právni predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2.
až 19. rade. Z parcely č.XX/X, vytvorenej z parcely mpč. XX/e, zápisnica č.XX (ktorá však nebola

evidovaná na právnych predchodcoch žalobcov a žalovaných v 2. až 23 rade). Parcelu KN C č.XXX
tvoria parcely označené znalcom, č.XXX/X : bola pôvodne vytvorená z parcely mpč.XX, zápisnica č.XX
(ktorú rovnako nevlastnili právny predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2. až 19 rade), parcely č.XXX/
X vznikla z parcely mpč.XX zápisnice č.XX, kde skutočne boli zapísaní v pozemkovo-knižnej evidencii
ako spoluvlastníci právni predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2. až 19. rade, z parcely č.XXX/X

z parcely mpč.XX zápisnice č.XX, kde sú evidovaní ako spoluvlastníci právni predchodcovia žalobcov
a žalovaných v 2. až 19 rade, parcela č.XXX/X vytvorená z parcely mpč.XX/d zápisnice č.XX, kde sú
evidovaní ako spoluvlastníci právni predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2. až 19. rade a z parcely
č.XXX/XX vlastník podľa listu vlastníctva č.XXX teda žalovaná obec.

Žalovaná obec sa vo veci vyjadrila, poukázala na to, že jej je známe, že v predchádzajúcom súdnom
spore, v konaní sp.zn. 9C 268/01 o určenie, že žalovaná nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností,
kde bol vypracovaný geometrický plán znalcom R.. B. R. Č..X/XXXX, ktorý bol podkladom pre
rozhodnutie súdu vo veci samej. Poukázala na to, že závery znaleckého posudku znalca R.. B. R.
a znaleckého posudku znalca S. L., ktorý majú spoločný predmet, sú diametrálne odlišné. Uviedol,

že parcela KN C XXX, podľa znaleckého posudku znalca R.. R. je súčasťou pozemkovo-knižnej
parcely č. XX zapísanej v zápisnici č.XX a časť 8 o výmere 522 m2 neknihovanej parcely. Pri
záveroch oboch znaleckých posudkoch teda spočíva zásadný rozdiel v tejto časti, pretože závery
posudku R.. L. túto skutočnosť postrádajú. Poukázal tiež na to, že samotnú žalobu je potrebné pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnuť aj vzhľadom na tú skutočnosť, že zo skutkových

okolností o tvrdení účastníkov konania nepochybne vyplynulo, že žalovaná obec ako prístupovú cestu
k cintorínu dobromyseľne nepretržite spravuje a užíva od roku 1876. Túto jedinú a možnú prístupovú
cestu k cintorínu sústavne užívajú podľa potreby všetci obyvatelia obce, ako aj tí občania, ktorí majú
pochovaných svojich príbuzných na miestnom cintoríne v obci Š. X.. Cesta bola zo strany obce Š. X.
vždy dobromyseľne a nerušene užívaná až do roku 2000, kedy začal z podnetu žalobcov súdny spor

vedený na Okresnom súde v Prešove v konaní 9 C 268/01.

Vo veci bol vypočutý svedok B. W., ktorý vo veci uviedol, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli
predmetnú nehnuteľnosť niekedy v roku 1930, pričom išlo o pozemkovo-knižné parcely č.XX F. XX.Tieto však nadobudli v takom stave, v akom sa dovtedy užívali. Poukázal na to, že v rokoch 2005 až
2007 pracoval pre správu Geodézie a vypracovával podklady pre pripravujúcu sa registráciu obnovenia
evidencie pozemkového operátu týkajúcu sa kat. územia Š. X.. Poukázal na to, že v samotnej písomnej

evidencii v pozemkovo-knižných zápisniciach boli skutoční vlastníci jasní, avšak užívací stav bol taký,
že na predmetných parcelách bola vždy zriadená cesta, ktorá bol aj takto užívaná. V období 70-tych
rokov miestny národný výbor vykonával na tejto aj odvodňovacie terénne práce a úpravy, pričom v tomto
čase skutoční vlastníci nehnuteľností, teda právni predchodcovia žalobcov, voči uvedeným úpravám nič
nenamietali.

Čo sa týkalo parciel č.XX/X F. XX/X geometrického plánu R.. S. L., uviedol, že táto parcela patrila rodine
Q., avšak parcela č.XX a z nej vytvorená časť parcely č.XX/X patrila iným osobám. V danom prípade
pritom ide o pokračujúcu komunikáciu z parcely KN C č.XXX.

Žalobca v 2. rade vo veci uviedol, že predmetné nehnuteľnosti vlastnil V. Q., následne tieto boli vo

vlastníctve jeho matky F. Q. (pôvodne žalobkyne v 1. rade). Poukázal na to, že so zriadením predmetnej
cesty nikdy nesúhlasili. Uviedol, že v rokoch 1974 písomne nebohý uviedol, že predmetné nehnuteľnosti
vlastnil Ján Gernát, následne tieto boli vo vlastníctve jeho matky Anny iadená N. Q., V. O., ako aj
F. N., písomne namietali zriadenie účelovej komunikácie obcou. Uviedol, že pokiaľ bola zakreslená
cesta z roku 1870, išlo o cestu, ktorá viedla k hospodárstvu, ktoré bolo zriadené pod cintorínom. Cesta

sa nikdy nepoužívala ako bežne prístupová cestu k cintorínu, užívaná bola iba v prípade cirkevného
obradu.Napožiadanie,presmútočnýsprievod,bolasprístupňovanávlastníkmilenpretentojednorazový
účel. Poukazoval na to, že jeho právni predchodcovia vždy namietali proti zriadeniu tejto účelovej
komunikácie, pričom určité časové obdobie bola osadená aj dopravná značka „zákaz vjazdu“ na základe
ich žiadosti. Uviedol, že v roku 1999 z úradnej tabule obecného úradu zistili, že obec má záujem dať

si osvedčiť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, na čo boli podané námietky, ktoré neboli akceptované.
Následne v roku 2001 boli nútení podať žalobu. Čo sa týka oplotenia, toto bol nútený realizovať si tak,
ako je to zrejmé z fotodokumentácie, nakoľko rodinný dom, ktorý sa nachádzal v blízkosti tejto cesty,
bolo potrebné v dôsledku ochrany pred ťažkou mechanizáciou takto realizovať.

Súd vo veci vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu opätovne ustanovil znalca, ktorého
úlohou bolo vyhotoviť kontrolný znalecký posudok na základe mapových podkladov, chronologicky
zdokumentovať zmeny v evidencii katastra nehnuteľnosti od roku 1870 po súčasnosť a taktiež sa vyjadriť
sa k zakresleniu spornej cesty z roku 1870, ako aj vyjadriť sa k záverom znaleckých posudkov R.. B.
R. a R.. S. L..

Znalec R.. V. Z. vypracoval znalecký posudok č. 16/2013 ktorý na základe uznesenia súdu vykonal
ohliadkuspornejnehnuteľnostivykonalzamerania,prelokalizáciuatransformáciupôvodnýchmapových
podkladov.

Znalcov záver, po zameraní skutkového stavu v teréne bol, že zistil, že reálna cesta a parcela KN C
č. XXX v zelenej výplní sa nachádza v priestore bývalej neknihovanej parcely - verejnej cesty (č. listu
spisu 374, znaleckého posudku strana č. 13) konštatoval, že je nesporné, že novovytvorené parcely
KN C č. XXX/XX, KN C č. XXX/XX, KN C č. XXX/XX a KN C č. XX boli vytvorené z pôvodných
pozemkovoknižných parciel mpč. č. XX F. mpč. XX/d, zapísaných v pozemno-knižnej zápisnici č. XX.

Znalec uviedol, že v spise boli uložené tri geometrické dokumentácie. Geometrický plán vyhotovený
R.. W. N. a znalecký posudok R.. B. R. vykazuje rovnaký stav k pôvodným nehnuteľnostiam, vrátane
existencie neknihovanej verejnej cesty. A potvrdil, že zistili identický stav, ako v týchto dvoch
dokumentoch. Proti týmto trom geometrickým materiálom s rovnakým záverom stál znalecký posudok

R.. S. L., ktorý vykazoval rozdielny stav práve k pôvodným nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že
znalec R.. S. L. nesprávne a zavádzajúco konštatoval, že sporná cesta pozemkovo knižnej mape nie
je zobrazená ako parcela so samostatným parcelným číslom. V katastrálnom území Š. X. existuje
stará pozemková kniha a z toho dôvodu pôvodné nehnuteľnosti sú definované v dvoch operátoch
teraz označovaných ako nezjednotený operát. Pozemková kniha ručila za vlastníkov a pozemkový

kataster ručil za geometrický tvar a polohu pozemkov. Pri zakladaní pozemkovej knihy sa zaknihovali
a parcelným číslom označili iba pozemky patriace dominikálnu alebo rustikálnu pôdu. To znamená,
že do pozemkovoknižnej mapy - náčrtu sa zakreslili iba pozemky, ktoré sa zaknihovali a zapísali
do pozemkovo knižného protokolu pre konkrétneho vlastníka. Pozemky, ktoré mali verejný charakterako cesty, vodné toky, riečištia, verejné priestranstva a pod. sa nezapisovali do pozemno- knižných
protokolov. V starej pozemkovej knihe neexistuje pozemkovoknižná zápisnica, kde by bol zapísaný a
zaknihovaný neknihovaný pozemok. Znalec preskúmal dostupné archívy za účelom získania všetkých

mapovýchpodkladovzobrazujúcichpôvodnénehnuteľnostivspornomúzemí.Prvým reálnymmapovým
podkladom je mapa bývalého pozemkového katastra s platnosťou vyhlásenou v roku 1870. Táto mapa
bola vyhotovená približne v období zakladania pozemkovej knihy. V mape platnej od roku 1870 je sporná
cesta súčasťou katastrálnej parcely č. XXXX, ktorú tvorilo verejné priestranstvo pri kostole, cesta popred
rodinné domy a cestách okolo kostola k cintorínu (č. listu spisu 368 strana znaleckého posudku 7).

Preskúmalajostatnépodkladypozemkovéhokatastraazistil,ževroku1909spornácestaajvpopisných
údajoch pozemkovéhokatastrabolavedenáakoverejnýmajetok. Taktiežpäťdesiatychrokochminulého
storočia bola spracovaná mapa jednotnej evidencie pôdy, kde taktiež je evidovaná sporná cesta, ako
vidieť na snímku (č. listu spis 371 strana 10 znaleckého posudku). Po založení evidencie nehnuteľnosti
od 1. 4. 1964 bola spracovaná mapa evidencie nehnuteľností, kde predmetná mapa evidovala sporný
pozemok ako miestnu komunikáciu.

V prípade zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov mal znalec za úlohu
vymedziť rozsah zásahu a tento zakresliť do geometrického plánu. V prílohe č. 1 znaleckého posudku
predložil návrh geometrického plánu, kde novovytvorené parcely KN C č. XXX/XX, KN C č. XXX/XX, KN
C č. XXX /. a KN C č. XX predstavujú časť pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. XX a mpč. XX/

d zapísaných v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX k.ú. Š. X..

K záverom znaleckého posudku R.. S. L., kontrolný znalec uviedol, že návrh geometrického plánu
vychádza z nesprávnej fikcie a neexistujúcej pozemkovoknižnej mapy. Hranice pôvodných pozemkov
riešené v geometrickom pláne nemajú oporu v žiadnom mapovom podklade, ktorý by mal právne

vypovedaciu schopnosť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa
vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a

ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby
( §134 ods. 1, 2, 3, 4 OZ).

Vdanomprípadesasúdnajskôrzaoberalotázkou,čimajúžalobcovianapožadovanomurčenínaliehavý
právny záujem (keďže ich žaloba je z hľadiska procesnej povahy žalobou o určenie, či tu právo je alebo
nie je v zmysle § 80, písm. c/ O.s.p.), pričom dospel k záveru, že tomu tak je, pretože rozsudok
vyhovujúci žalobe mohol byť predpokladom pre uplatnenie si vlastníckeho práva žalobcov.

Vzhľadom a to, že žalovaná obec namietala, že predmetnú parcelu v celosti č. XXX a parcelu č. XX
dobromyseľne užívala od roku 1870, je nutné uviesť, že v uhorskom práve, ktoré platilo na Slovensku
do r. 1950 sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Podmienky
držby boli 1. držobná spôsobilosť nadobúdateľa (ktorou vtedy nemohla byť obec ako právnická osoba)
2. nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie 3. dobromyseľnosť, ktorá sa predpokladala, teda len zlý úmysel

nadobúdateľa vylučoval vydržanie, č. 4 uchopenie sa držby, 5. nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanej
zákonom.

Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. obmedzil predmet vydržania a odlišne upravil vydržacie doby (10
ročná premlčacia doba pre nehnuteľnosti), vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 1.1.1951 podľa

predtým platného uhorského práva, skočili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre vydržanie
nehnuteľnosti (t.j. k 1.1.1961 566 0z Z R. 1950). Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v pôvodnom znení
vydržanie neupravil, preto po 1.4.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť
vydržaním, a to ani vtedy ak vydržacia doba začala plynúť pred 1.4.1964. Po vydaní zákona č. 131/1982Zb. (účinnosť 1.4.1983), ktorým bol novelizovaný zákon č. 40/1964 Zb. bolo upravené, nadobudnutie v
prospech právnických osôb sa vôbec neumožňovalo a nadobudnutie v prospech fyzických osôb nie je
predmetomtohotosporu.Ažsúčasnáúpravavydržaniazavedená zákonomč.509/1991Zb.od1.1.1992

zrušila obmedzenia predmetov spôsobilých na vydržanie a vylúčenie vydržania právnickou osobou.
Podľa § 872 ods. 6 OZ možno do vydržacej doby podľa § 134 OZ započítať aj dobu držby uskutočnenej
pred 1.1.1992 a to aj v prípade tiež ak išlo o vydržanie subjektom nespôsobilým vydržať vlastnícke
právo (t.j. právnickou osobou).
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu

záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná iba v časti.
Podľa znaleckého posudku znalca R.. B. R., za ktorý ako správny označil aj kontrolný znalec R.. V.
Z. časť spornej parcely - parcely KN C č. XXX mala byť vytvorená z neknihovaného pozemku a časť
z pôvodných pozemkovoknižných parciel ktoré boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a
žalovaných v 2. až v 23. rade. Jedná sa o parcely mpč. XX, XX F. XX/d. Konkrétne diely č. 7 o výmere
73 m2, diel č. 10 o výmere 40 m2, diel č. 11 o výmere č. 36 m2. Geometrický plán R.. W. N. a znalecký

posudok R.. B. R. vykázali rovnakú plochu 149 m2, zabratej do miestnej komunikácie pozemkov, ktoré
boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných 2 až 23 rade.
Čo do petitu žaloby o určenie, že parcely zapísané na LV č. XXX, k.ú. Š. X., ako parcela KN C č. XX a
parcela KN C č. XXX a odlíšené ako parc. č. XX/X vo výmere 87 m2, 2. parc. č. XX/X vo výmere 84 m2,
3. parc. č. XXX/X vo výmere 296 m2, 4. parc. č. XXX/X vo výmere 418 m2, 5. parc. č. XXX/X vo výmere

288 m2 v k.ú. Š. X. na základe geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného R.. S. L. zo dňa 12.1.2009,
patria do dedičstva po právnych predchodcov žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 2. až v 23. rade,
súd vyhovel iba čiastočne a to v zmysle záverov znaleckého dokazovania vykonaného znalcom R.. V.
Z., tak, že par. č. XX - zastavaná plocha o výmere 171 m2, a parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o
výmere 149 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 82 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná

plocha o výmere 211 m2, ako sú znázornené v geom. pláne č. X/XXXX R.. V. Z., zo dňa 12.3.2014,
úradne overeného podľa Správou katastra Sabinov, patria do dedičstva po neb.právnych predchodcoch
žalobcov a žalovaných v 2. až 23 rade, a v prevyšujúcej časti t. j. parcely znalcom špecifikovanej pod
číslom XXX/X o výmere 719 m2, žalobu zamietol.
Najzreteľnejšie,podľageometrickéhoplánuvypracovanéhoznalcomV.Z.jemožnéidentifikovať parcelu

č. XX, táto nikdy nemohla byť komunikáciou nakoľko aj podľa mapového podkladu cesta nachádzajúca
sa na parcele KN C č. XXX v súčasnosti ako asfaltová vozovka, aj podľa snímky z roku 1870, spájala
kostol a cintorín, parcela č. XX naopak pretína túto cestu, následne znalec bez pochybnosti označil v
časti pôvodných parciel mpč. ktoré boli zabraté na výstavbu komunikácie a to z mpč. v XX, XX a XX/d,
ktoré boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov v 1. a v 2. rade a žalovaných v 2 až v 23. rade.

Na základe vykonaného dokazovania naopak vplynulo, že obec je vlastníčkou pôvodne neknihovanej
parcely v súčasnosti znázornenej v znaleckom posudku R.. V. Z. č. XXX/X o výmere 719 m2. Z výsluchu
svedkov a žalobcov mal súd preukázané, že ohľadom komunikácie boli v minulosti nezhody aj s vedením
miestneho národného výboru.
Svedok B. W. jednoznačne potvrdil, že skutoční vlastníci predmetnej nehnuteľnosti boli zrejmí aj keď

užívací stav bol taký, že tam bola zriadená komunikácia, ktorej všeobecné užívanie žalobcovia, resp.
ich právny predchodcovia vždy namietali.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu 9C 268/2001 mal súd zistené, že žalobca v 2. rade a jeho právna
predchodkyňa podaním doručeným Obecnému úradu v Š. X. dňa 13.3.2001 sa domáhali úpravy
pomerov prechodu na cintorín realizovaním spoluvlastníckeho práva s tým, že prechod by bol povolený

len pohrebnému vozu a smútočnému sprievodu s tým, žeby súčasťou cesty boli zátarasy, ktoré by bránili
osobným motorovým vozidlám prechod cez takto zriadenú komunikáciu.

V priebehu konania však, žalobcovia v 1. a 2.rade opierali svoje tvrdenia o vlastníckom práve svojich
právnych predchodcov k predmetnej komunikácii o lokalizačný náčrt (č. listu spisu 367 znaleckého

posudku č. 6), znalec R.. V. Z. však uviedol, že tento náčrt bol kreslený voľnou rukou technickými
neodborníkmi zrejme v období zakladania pozemkovej knihy, lokalizačné náčrty nedefinujú hranice
pozemkovoknižných parciel, ich geometrický tvar a polohové určenie, boli vypracované iba približne.
Poukázal na to, že teda v prípade hranice pôvodných pozemkov riešené v geometrickom pláne R.. S.
L. nemajú oporu v žiadnom mapovom podklade, ktorý by mal právne vypovedaciu schopnosť.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavuzisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia, na ktorých ležalo dôkazné bremeno
preukázať súdu, že ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti v rozsahu v súčasnosti evidovanej
parcely označenej v znaleckom posudku R.. V. Z. XXX/X, toto neuniesli.

Dôvody podania žaloby zostali po vykonanom dokazovaní v rovine tvrdenia, podľa názoru žalobcov

v 1. a 2.rade mapa pozemkového katastra z roku 1870 znázorňuje len užívací stav nie vlastníctvo a
sporná plocha bola užívaná len pre cirkevnej účely, uvedené tvrdenia však okrem vyššie citovaného
lokalizačného náčrtu žiadne dôkazy nepotvrdili.

Naopak znalec R.. V. Z. poukázal na to, že okrem platnej mapy z roku 1870 kde sporná cesta bola
súčasťou katastrálnej parcely č. 1105 preskúmal aj podklady pozemkového katastra a zistil, že v roku

1909 sporná cesta bola aj v popisných údajoch pozemkového katastra vedená ako verejný majetok,
ďalej z kópie mapy bývalého pozemkového katastra v neskoršom vydaní, je taktiež jednoznačné, že od
kostola k cintorínu uviedla cesta s parcelným č. XXXX a druhá verejná cesta k cintorínu mala parcelné
č. XXXX (č. listu spisu 370) následne aj v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola spracovaná
mapa jednotnej evidencie pôdy, kde je taktiež evidovaná sporná cesta (č. listu spisu 371) a po založení

evidencie nehnuteľností od 1.4.1964 bola spracovaná mapách evidencie nehnuteľností, kde predmetná
mapa evidovala sporný pozemok ako miestnu komunikáciu.
Cieľomdôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremenavrozsahu,vktoromspočívanaúčastníkovi
konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav
zakladajúci jeho právo nastal.Dôkaznýmbremenom(vspojitostisdôkaznoupovinnosťou)sarozumie

zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov.

Naviac aj viacerí zo žalovaných v 2. až 23. rade, ktorí boli žalovaní ako právni nástupcovia po G. Q.,
sa vo veci vyjadrili a uviedli, že cesta bola zriadená od kedy si pamätajú.

Z týchto dôvodov súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia po úprave petitu,
tak aby bol v súlade s označením a výkazom výmer v zmysle predloženého geometrického plánu
ustanoveného znalca R.. V. Z., z celkového pohľadu však nepresahujúc predmet konania a teda v rámci
návrhu žalobcov.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Keďže vo veci ide o väčší počet účastníkov konania na strane žalovaných súd o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.