Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cb/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235968
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112235968.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu G. Ž. N. H., s miestom

podnikania Hrnčiarska 770/48, 091 01 Stropkov, IČO: 33 105 693, právne zastúpený JUDr. Ivom
Babjakom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému M.. J. O. - N.
Š., s miestom podnikania Bajkalská 1, 080 01 Prešov, IČO: 34 905 634, právne zastúpenému JUDr.
Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 35
059,36 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10 166,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 10 166,14 Eur odo dňa 09.12.2008 do 25.08.2011, s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 9 716,14 Eur odo dňa 26.08.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 415,24 eur na
účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.11.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu sumu vo výške 35 059,36 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Žalobu vo
veci samej odôvodnil tým, že žalobca v čase od 01.10.2007 do 10.10.2008 na základe ústnej objednávky
žalovaného, vykonal pre žalovaného stavebné práce v nebytových priestoroch na ulici Jarková 23
v Prešove, v celkovom objeme 70 121,42 Eur. Žalovaný práce riadne prevzal a žalobca mu za
prevedené práce vystavil faktúry, popísané v žalobe. Tieto faktúry žalovaný uhradil aj čiastočne, zvyšok
nezaplatil, ani napriek písomnej výzve zo dňa 21.12.2011. Žalovaný nepoprel žalobcov nárok, čo potvrdil
odsúhlasením zostatkov záväzkov v účtovníctve zo dňa 31.12.2011.

Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 21Rob/325/2012- 23 zo dňa 11.02.2013, súd uložil
žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 35 059,36
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 16.202,45 Eur od 26. apríla 2008
do 6. júna 2008, úrok z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 15.269,20 Eur od 7. júna 2008 do 17. júna
2008, úrok z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 14.605,32 Eur od 18. júna 2008 do 20. júna 2008,
úrok z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 7.966,54 Eur od 21. júna 2008 do 8. decembra 2011, úrok z

omeškania 9,00 % ročne zo sumy 6.966,54 Eur od 10. decembra 2010 do 15. decembra 2010, úrok z
omeškania 9,00 % ročne zo sumy 6.466,54 Eur od 16. decembra 2010 do 22. decembra 2010, úrok z
omeškania 9,00 % ročne zo sumy 5.866,54 Eur od 23. septembra 2011 do zaplatenia, úrok z omeškania
9,00 % ročne zo sumy 8.852,25 Eur od 8. septembra 2008 do 20. augusta 2009, úrok z omeškania 9,00% ročne zo sumy 8.300,00 Eur od 21. augusta 2009 do 7. septembra 2009, úrok z omeškania 9,00 %
ročne zo sumy 8.000,00 Eur od 8. septembra 2009 do 25. septembra 2009, úrok z omeškania 9,00 %
ročne zo sumy 7.800,00 Eur od 26. septembra 2009 do 30. septembra 2009, úrok z omeškania 9,00 %

ročne zo sumy 7.500,00 Eur od 1. októbra 2009 do 23. októbra 2009, úrok z omeškania 9,00 % ročne
zo sumy 7.200,00 Eur od 24. októbra 2009 do 4. novembra 2009, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo
sumy 7.000,00 Eur od 5. novembra 2009 do 10. novembra 2009, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo
sumy 6.700,00 Eur od 11. novembra 2009 do zaplatenia, úrok z omeškania 14,25 % ročne zo sumy
13.226,68 Eur od 1. novembra 2008 do 25. augusta 2011, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy

12.776,68 Eur od 26. augusta 2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 10.166,14
Eur od 9. decembra 2008 do 25. augusta 2011, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 9.716,14 Eur
od 26. augusta 2011 do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 2.103,50 Eur pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh a na účet právneho zástupcu žalobcu nahradil trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.001,12 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnený odpor na tomto súde.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7Cb/38/2013- 31 zo dňa 20.05.2013 súd postupom podľa § 173
ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť žalovanému
do vlastných rúk.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaného a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 26.10.2012,

Faktúrami č. 0700107, 800018, 800036, 800037 a 800040, Odsúhlasením zostatkov v účtovníctve
zo dňa 31.12.2011, upomienkou zo dňa 21.12.2011, výpisom zo živnostenského registra žalovaného,
výpisom zo živnostenského registra žalobcu, Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k.
21Rob/325/2012- 23 zo dňa 11.02.2013, Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7Cb/38/2013-31 zo
dňa 20.05.2013, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v čase od 01.10.2007 do 10.10.2008 na základe ústnej objednávky vykonal pre žalovaného
stavebné práce v nebytových priestoroch na ulici Jarková 23 v Prešove, v celkovom objeme 70 121,42
Eur.

Žalovaný práce prevzal a žalobca mu vystavil Faktúru č. 0700107 zo dňa 31.12.2007 na sumu 652 948,-
Sk ( 21 673,90 Eur), s lehotou splatnosti dňa 10.01.2008, Faktúru č. 800018 zo dňa 31.03.2008 na sumu
488 115,- Sk ( 16 202,45 Eur), s lehotou splatnosti dňa 25.04.2008, Faktúru č. 800036 zo dňa 28.08.2008
na sumu 266 683,- Sk ( 8 852,25 Eur), s lehotou splatnosti do 07.09.2008, Faktúru č. 800037 zo dňa
30.09.2008 na sumu 398 467,- Sk ( 13 226,68 Eur), s lehotou splatnosti dňa 31.10.2008 a Faktúru č.

800040 zo dňa 28.11.2008 na sumu 306 265,- Sk ( 10 166,14 Eur), s lehotou splatnosti dňa 08.12.2008.

Faktúra č. 0700107 bola žalovaným uhradená v plnej výške dňa 22.04.2008.

Faktúra č. 800018 bola uhradená žalovaným čiastočne vo výške 10 335,91 Eur, splátkami dňa

06.06.2008 suma 933,25 Eur, 17.06.2008 suma 663,88 Eur, 20.06.2008 suma 6 638,78 Eur, dňa
08.12.2010 suma 500,00 Eur, dňa 09.12.2010 suma 500,00 Eur, dňa 15.12.2010 500,00 Eur, 22.12.2010
suma 500,00 Eur, dňa 22.09.2011 suma 100,00 Eur.

Faktúrač.800036bolauhradenážalovanýmvovýške2152,25Eursplátkami,atodňa20.08.2009suma

552,25 Eur, dňa 07.09.2009 suma 300,00 Eur, dňa 25.09.2009 suma 200,00 Eur, 30.09.2009 300,00
Eur, dňa 30.09.2009 suma 300,00 Eur, dňa 23.10.2009 suma 300,00 Eur, dňa 04.11.2009 suma 200,00
Eur a dňa 10.09.2009 suma 300,00 Eur.

Faktúra č. 800037 bola uhradená dňa 35.08.2011 sumou 450,00 Eur a Faktúra č. 800040 bola uhradená

dňa 25.08.2011 v sume 450,00 Eur.

Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy písomnou upomienkou zo dňa 21.12.2011.

Žalovaným bolo podpísané Odsúhlasenie zostatkov záväzkov ku dňu 31.12.2011, kde podpísal svoje

záväzky v celkovej výške 35 059,36 Eur, a to vyplývajúcich z Faktúr 800018, 800036, 800037 a 800040.Žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra podniká pod obchodným menom M.. J. O. - ABL šport,
s miestom podnikania Bajkalská 1, 080 01 Prešov, IČO: 34 905 634, žalobca podniká pod obchodným
menom G. Ž., ALFA stav, s miestnom podnikania 091 01 Stropkov, Hrnčiarska 770/48, IČO: 33 105 693.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobcom uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, keďže sa poznali a
boli kamaráti. Požiadal ho o rekonštrukciu domu na Jarkovej 23 v Prešove. Dal si urobiť aj ceny od
iných firiem v Prešove, nakoniec sa so žalobcom dohodli, že túto rekonštrukciu urobí on. Išlo o ústne
uzatvorenú zmluvu o dielo. Pokiaľ ide o dohodu o cene za danú prestavbu, žalovaný uviedol, že to bola

jeho
chyba, nakoľko nekontroloval vykonané práce zo strany žalobcu. Spolu s jeho spoločníkom dostali úver
na zakúpenie predmetného domu, avšak ani cent na prestavbu. Zo spoločníkom nemali žiadne peniaze
na prestavbu tohto domu. Chceli prevádzkovať predajňu, preto požiadali žalobcu o zrekonštruovanie
dolného priestoru. Mysleli, že so spoločníkom to utiahnu z tržieb a obratu. Pokiaľ ide o cenu, v
žiadnom prípade si nemyslel, že cena bude tak rozsiahla, ako ju fakturoval žalobca. So žalobcom si

dohadovali cenu za jednotlivé výkony, čo urobí a čo má následne fakturovať. Fakturácia medzi nimi
dohodnutá nebola. Žalobca vykonal pre nich úpravu, zrekonštruoval dolné priestory, horné a urobil aj
veniec na podkrovný byt. Práce boli ukončené v roku 2009. Dielo malo vady, ktoré oznamoval ústne
žalobcovi. Pokiaľ ide o odsúhlasenie zostatku v účtovníctve zo dňa 31.12.2011, toto podpísal, avšak
s ním nesúhlasil. Vo faktúrach sa uvádzali veci, s ktorými v žiadnom prípade nesúhlasil, chcel ich so

žalobcomprekonzultovať.Pokiaľideočiastkovéplatby,uvedenévžalobe,nedásapovedať,abyuznával
zvyšok vyplývajúci z faktúr. Pokiaľ ide o prácu žalobcu, prehliadal isté veci, čo môže dosvedčiť aj jeho
spoločník. Priebežne platil veci, avšak zo strany žalobcu bola práca predražená, niektoré práce neboli v
skutočnosti vôbec vykonané. Zároveň žalobcu upozorňoval, že nemá dostatok finančných prostriedkov
na rekonštrukciu.

Na pojednávaní dňa 30.01.2014 bola zo strany žalovaného a jeho právneho zástupcu vznesená
námietka premlčania uplatneného nároku. Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že
žalovaný nárok uvedený v žalobe vôbec neuznáva, celú vec považuje za predraženú záležitosť, zároveň
s poukazom na splatnosť jednotlivých faktúr uvedených v žalobe a skutočnosť, kedy bola žaloba súdu

doručená, žiadal žalobu z dôvodu premlčania zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu námietku premlčania zo strany žalovaného považoval v celom rozsahu za
nedôvodnú, poukázal na odsúhlasenie zostatkov v účtovníctve zo dňa 31.12.2011, ktoré bolo podpísané
žalovaným a kde žalovaný jednoznačne uznal svoj záväzok, vyplývajúci z faktúr, ktoré sú predmetom

tejto žaloby.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,

oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu

dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 397 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutia doby stanovenej v zákone pri vykonaní práva, znamená
výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce nárok nezaniká, nemôže
byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok
oprávneného účastníka trvá aj naďalej. Stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.

Súd je toho názoru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je v tomto konaní v celom rozsahu
dôvodná.

Právny zástupca žalovaného, ako aj žalovaný vzniesli na pojednávaní dňa 30.01.2014 námietku

premlčania uplatneného nároku a to s poukazom na dátumy splatnosti jednotlivých faktúr a časový úsek
podania žaloby. Mali za to, že uplynula štvorročná premlčacia doba na vykonanie tohto práva.

Právny zástupca žalobcu poukazoval na skutočnosť, že právo žalobcu vyplývajúce z vystavených faktúr,
nie je premlčané, a to v dôsledku existencie listinného dôkazu a to odsúhlasenia zostatku v účtovníctve

ku dňu 31.12.2011, ktoré je možné považovať za uznanie záväzku zo strany žalovaného. Je ním
vlastnoručne podpísané a teda z jeho strany došlo k platnému uznaniu záväzku.

Súd je toho názoru, že s takouto právnou argumentáciou nie je možné súhlasiť.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Všetky ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie, majú kogentnú povahu, to

znamená, že súd sa od nich nemôže odchýliť, preto ak po uplynutí premlčacej doby premlčania sa
dovolala povinná osoba, súd nemôže takéto premlčané právo v rozhodnutí priznať.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, je premlčacia doba štyri roky.

Súd skúmal, či listinný dôkaz predložený žalobcom a to inventarizácia a odsúhlasenie pohľadávok a
záväzkov - odsúhlasenie zostatku v účtovníctve ku dňu 31.12.2011, spĺňa náležitosti uznania záväzku
podľa Obchodného zákonníka.

Z odsúhlasenia zostatkov ku dňu 31.12.2011, ktoré sa nachádza na čl. 8 súdneho spisu, vyplýva podpis

žalovaného a faktúry č. 80018 na sumu 5866,54 Eur, faktúra č. 800036 na sumu 6 700,00 Eur, faktúra
č. 800037 na sumu 12 776,68 Eur, faktúra č. 800040 na sumu 9 716,14 Eur, spolu 35 059,36 Eur.

Tento listinný dôkaz žalovaný nepovažoval za uznanie predmetnej pohľadávky žalobcu.Toto podľa názoru súdu nemožno považovať za uznanie záväzku, nemožno tu aplikovať ustanovenie
§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie

nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

V danom prípade, podľa názoru súdu nedošlo k uznaniu záväzku, nová premlčacia doba preto nezačala
plynúť od tohto dátumu, ale začala podľa názoru

súdu plynúť vždy u každej jednotlivej faktúry deň, nasledujúci po jej splatnosti podľa ustanovenia § 391
ods. 1 Obchodného zákonníka.

Súd je toho názoru, že u faktúry č. 0700107, splatnej dňa 10.01.2008 na sumu 21 673,90 Eur, premlčacia
doba začala plynúť dňom 11.01.2008 a uplynula dňa 11.01.2012.

U faktúry č. 800018 na sumu 16 202,45 Eur, splatnej dňa 25.04.2008 premlčacia doba začala plynúť
dňom 26.04.2008 a uplynula dňa 26.04.2012.

U faktúry č. 800036 na sumu 8 852,25 Eur splatnej dňa 07.09.2008 začala plynúť 08.09.2008 a uplynula
dňa 08.09.2012.

U faktúry č. 800037 na sumu 13 226,68 Eur, splatnej dňa 31.10.2008 začala plynúť dňa 01.11.2008 a
uplynula dňom 01.11.2012.

Keďže návrh na súd bol doručený súdu až dňa 05.11.2012, t.j. po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby

stanovenej zákonom, nárok vyplývajúci z týchto štyroch faktúr, súd považoval v celom rozsahu za
premlčaný.

Podľa ustálenej súdnej praxe, inventarizácia pohľadávok v účtovníctve, nie je uznaním záväzku, ale
odsúhlasením účtovného zostatku evidovaného v účtovej evidencii zmluvných strán. Z predloženej

evidencie jednoznačne vyplýva, že žalovaný súhlasil s vykázaným zostatkom. Z danej listiny nemožno
vyvodiť úmysel žalovaného uznať svoj záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka, ale iba úmysel
žalovaného odsúhlasiť evidenčný stav z hľadiska jeho celkového zostatku.

Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad,

treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Dané odsúhlasenie zostatkov v účtovníctve, vypracoval žalobca ako veriteľ, adresoval ho žalovanému
ako dlžníkovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ak vzniknú pochybnosti, či ide o uznanie záväzku,
alebo o odsúhlasenie inventárneho stavu, treba tento listinný dôkaz vykladať v neprospech osoby,

ktorá ho použila ako prvá, a to podľa ustanovenia § 266 ods.4 Obchodného zákonníka. Odsúhlasenie
zostatkov vypracoval žalobca a ako veriteľ ho adresoval dlžníkovi v tomto konaní žalovanému.

Súd uvádza, že ak žalobca, ktorý sám vypracoval tento listinný dôkaz a považuje ho za uznanie
záväzku zo strany žalovaného, avšak žalovaný ho nepovažuje za uznanie záväzku, treba pri výklade

vôle žalovaného, ktorý prejavil pripojením svojej pečiatky a podpisu na predmetný listinný dôkaz, použiť
interpretačnépravidlo,podľaktoréhotakýtospornýprejavtrebavykladaťvneprospechosoby,ktorátento
výraz použila ako prvá, a to z dôvodu, aby to preventívne do budúcna viedlo túto osobu v prejednávanej
veci žalobcu k tomu, aby pri používaní tlačív na odsúhlasenie zostatkov v účtovníctve používal výrazy
jednoznačné, ktoré by neboli na úkor druhej strany, ak druhá strana nesledovala ten cieľ, ako sledoval

žalobca. Znamená to, že
ak žalobca vypracoval, teda použil prvý výraz v spornom listinnom dôkaze, vzbudzujúce pochybnosti, či
tento listinný dôkaz je aj uznaním pohľadávok, alebo iba odsúhlasím inventárneho stavu pohľadávok, je
trebatentolistinnýdôkazvykladaťpodľaustanovenia§266ods.4Obchodnéhozákonníkavneprospech
žalobcu, ktorý ho vypracoval a považovať ho preto iba za odsúhlasenie zostatkov inventárneho stavu

pohľadávok nie zároveň aj za uznanie záväzku zo strany žalovaného ako dlžníka.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/1497/2013 zo dňa
11.07.2013, podľa ktorého odvolací súd celkom ignoroval prvú časť právnej vety ustanovenia § 323ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje celkom jednoznačné požiadavky na existenciu prejavu
vôle dlžníka uznať záväzok. Samotná inventarizácia zostatkov pohľadávok ( identifikácia vzájomných
pohľadávok), ktoré účastníci proti sebe evidujú, ako je zachytená v predmetnej listine, žiadny prejav

vôle, smerujúci k uznaniu záväzku neobsahuje.

Rovnako súd poukazuje na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23Cdo/63/2012
zo dňa 24.04.2012, podľa ktorého písomné uznanie určitého záväzku v zmysle ustanovenia § 323
ods. 1 Obchodného zákonníka, je jednostranným úkonom dlžníka adresovanom veriteľovi. Účinky

uznania záväzku preto nemôžu nastať prípadným ( samotným zaradením záväzku) dlžníkom do svojho
účtovníctva bez písomného uznania záväzku voči tvrdenému veriteľovi.

Pokiaľ ide o čiastkové platenie jednotlivých faktúr, súd je toho názoru, že nedošlo zo strany žalovaného
k uznaniu zvyšku dlžných súm. Rovnako je potrebné poukazovať na rozsiahlu judikatúru nielen
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky, podľa ktorých čiastočné plnenie nemusí

byť vždy uznaním záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Čiastkové plnenie musí byť
poskytnuté za takých okolností, že je možné v konkrétnom prípade usudzovať, že jeho poskytnutím
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pritom neukladá
dlžníkovi, kedy má prejaviť, či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky.
Pokiaľ tak dlžník nepovie veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nie je možné z takejto

skutočnosti dôvodiť a vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzok voči veriteľovi ( rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1336/2010- zo dňa 28.04.2011).

Súd je tak toho názoru, že žalovaný jednoznačne vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že celú
záležitosť považoval zo strany žalobcu za predraženú, zároveň absentovala dohoda o fakturácii, vady

reklamoval ústne u žalobcu, teda nie je možné jednoznačne vyvodiť, že zaplatením čiastkových faktúr,
uznával aj zvyšok dlžnej sumy v doručených faktúrach.

V tejto súvislosti súd má za to, že z piatich uplatnených faktúr touto žalobou, ktorá bola súdu doručená
dňa 05.11.2012 sú štyri faktúry a to č. 0700107, faktúra č. 800018, faktúra č. 800036 a faktúra č. 800037,

s poukazom na lehotu splatnosti premlčané, keďže žaloba bola na súd doručená až dňa 05.11.2012.

Z tohto dôvodu súd žalobný návrh vyplývajúci z predmetných faktúr z dôvodu vznesenej námietky
premlčania žalovaným, ktorú súd považoval za dôvodnú, žalobný návrh v tejto časti zamietol.

Žalovaného zaviazal zaplatiť iba dlžnú sumu vyplývajúcu z faktúry č. 800040 zo dňa 28.11.2008, znejúcu
na sumu 10 166,14 Eur, s lehotou splatnosti dňa 08.12.2008, ktorú s poukazom na doručenie žaloby
na súd nepovažoval za premlčanú.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v súlade
s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a žalovaného zaviazal zaplatiť úroky z omeškania a to deň nasledujúci po
splatnosti uvedenej faktúry so zohľadnením skutočnosti, že sumu 450,00 Eur zaplatil žalovaný žalobcovi
dňa 25.08.2011.

Vo zvyšnej časti, ako súd už vyššie uviedol, návrh žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania
žalovaným, ktorú súd vyhodnotil v celom rozsahu za dôvodnú, žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Právny zástupca žalovaného si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
05.02.2014,kdežiadalpriznaťodmenucelkovozadvaúkonyprávnejpomoci,vrátanerežijnéhopaušálu,

celkovo žiadal priznať sumu 988,66 Eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného trovy konania celkovo za dva úkony právnej pomoci a to
príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 29.01.2014 a účasť na pojednávaní dňa 30.01.2014.Súd pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci vychádzal z hodnoty sporu vo výške 35 059,36
Eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 486,29 Eur.

Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), c)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Právnemu zástupcovi žalovaného patrila odmena celkovo za dva úkony právnej pomoci vo výške 972,58

Eur ( 2 x 486,29 Eur), zároveň mu postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patril 2 x
režijný paušál vo výške po 8,04 Eur, celkovo 16,08 Eur. Celkovo mal právny zástupca žalovaného nárok
na odmenu vo výške 988,66 Eur.

Súd pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu žalovaného v tomto konaní podľa § 142 ods. 2 O.s.p.,
mal za to, že neúspech žalovaného predstavoval 29 %, jeho

úspech predstavoval 71 %, preto právny zástupca žalovaného mal nárok na trovy právneho zastúpenia
iba vo výške 42 %, t.j. rozdiel úspechu a neúspechu ( 71% - 29%).

Celkovo tak súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného trovy právneho zastúpenia iba vo výške 42
%, t.j. v sume 415,24 Eur ( 42 % z 988,66 eur).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.