Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/185/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221024
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľa : F. R., nar. XX.

XX. XXXX, R. XX , zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná 61
proti odporcovi : Rapid life životná poisťovňa a. s., Košice, Garbiarska 2, IČO : 31690904 o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh na prerušenie konania zo dňa 23.10.2013,

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, zo dňa
19.1.2012 pod spisovou značkou 3C 38/2012 ,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01
Košice zo dňa 19.01.2012 pod spisovou značkou 3C 38/2012 do právoplatnosti rozsudku
vo veci samej,

odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia
273,55 eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 16.07.2013 sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku

Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 3C 38/2012 zo dňa 19.01.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti
s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach.

Navrhovateľ poukázal nato, že uzatvoril ako poistený poistnú zmluvu s odporcom ako poistiteľom. V
zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, a to v súlade s ustanovením § 52 ods. 4 zákona č. 40 /1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občiansky zákonník ).
Odporca ako poistiteľ mal v tomto zmluvnom vzťahov postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia §

52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. z hmotnoprávneho postavenia kontrahentov poistnej zmluvy možno
bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že táto je v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníkazmluvouspotrebiteľskou.Navrhovateľpoukázalnato,žezostranyodporcumubolo doručené
oznámenie zo dňa 26.10.2010 o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku dňu 27.11.2010, v
ktorom bolo oznámené, že zostatok 18,89 eur titulom nespotrebovaného poistného mu bude vrátený
do štrnástich dní od zániku poistenia. Vzhľadom nato považoval navrhovateľ svoje povinnosti voči
odporcovi vyplývajúce z poistnej zmluvy za splnené, keďže o existencii pohľadávok voči odporcovi,

odporca navrhovateľa nikdy neinformoval. Až dňa 19.06.2013 bol navrhovateľovi doručený zo strany
Arbitrážneho súdu Košice rozhodcovský rozsudok, podľa, ktorého mu bola uložená povinnosť, aby
zaplatil odporcovi v 179,92 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Odporca v podanej
žalobe uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v častiXV. predložených poistných podmienok od zmysle, ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých
sporov arbitrážny súd. Navrhovateľ sa nemal možnosť riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským
súdom,nazákladektoréhorokovaciehoporiadkumallen5dňovúlehotuododňadoručeniarozsudku.Je

nemožné očakávať od navrhovateľa, aby sa sám dokázal kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné,
že si v tak krátkej lehote dokáže zabezpečiť advokáta. Ako vyplynulo z rozhodcovského rozsudku
rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení odporcu.
Navrhovateľovi bolo odňaté právo konať pred súdom. V ďalšom poukázal na rozhodnutie ÚS ČR s
poukazom, že ak ide o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo

všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do
úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou. Poukázal na nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá má za
následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vzhľadom na to mal navrhovateľ zato,
žerozhodcovskádoložkanebolaplatnedojednanáapretoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu
súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Odporca so žalobou nesúhlasil. Písomne sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 05. 12. 2013.

Namietal absenciu zákonných náležitostí žalobného návrhu, považoval návrh navrhovateľa za neúplný
z hľadiska ustanovenia § 79 O.s.p. v podobe neúplného a ešte aj na dôvažok nepravdivého opísania

rozhodujúcich skutočností a neurčitý z hľadiska zákona č. 244/2002 Z.z., a to § 40, ale najmä z
hľadiska § 43 zákona o rozhodcovskom konaní považoval najmä petit obsiahnutý v žalobnom návrhu.
Neurčitý výrok rozhodnutia súdu na základe neurčitého petitu ktorý bol v dispozičnej sfére navrhovateľa
je spôsobilý narušiť právne istoty odporcu, pretože navodil stav právnej neistoty, ktorý súd bude
vecne príslušný na rozhodnutie po prípadnom zrušení rozhodcovského rozsudku vo veci, ktorá bola

meritom sporu riešeným pôvodne rozhodcovským rozsudkom. Vzhľadom na prekluzívnu lehotu danú v
ustanovení § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. je neprípustné, aby zmena žaloby v časti petitu bola
pripustená súdom po uplynutí tejto lehoty z tohto titulu navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.
Poukázal na to, že z podaného návrhu je možné len analýzou vyvodiť, že hlavným dôvodom pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku má, byť dôvod, podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/ zákona

o rozhodcovskom konaní t. j., že jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Odporca
namietal, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, v ktorom primárne nejde o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale vecné skúmanie
postupu rozhodcovského súdu, čím nie dané oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona o súdnych poplatkoch. Namietal, že, ak bude súd konať aj bez splnenia

poplatkovej povinnosti navrhovateľa a teda bez splnenia všeobecných procesných podmienok dôjde tu
flagrantne k porušeniu práv na spravodlivý proces.

Čo sa týka poukazovania navrhovateľom na všeobecný záver, že "rozhodcovské doložky v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi", takýto paušalizovaný,

zvyčajne ničím neodôvodnený záver nie je aplikovateľný, podľa jeho názoru na všetky existujúce
rozhodcovskej doložky. Poukázal v súvislosti s uvádzanou judikatúrou navrhovateľom, že tvrdenie,
že „konštantná judikatúra“ posudzuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku pre rozpor s
dobrýmimravmipretakýtobezobsažnýodkaznaexistujúcu,alebezbližšejcitácieneuvedenújudikatúru,
by nemal zaznieť v žiadnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, nakoľko zbavuje účastníkov konania

možnosti overiť, či sa v danom prípade skutočne jedná o ustálenú judikatúru prípadne, či táto judikatúra
skutočne dopadá na posudzovaný prípad a či jej použitie nebolo prekonané neskorším vývojom. V
ďalšomsámodporcapoukázalnacelýradajčíselneoznačenýchrozhodnutíkrajskýchsúdov,Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spolu so svojím výkladom, ako
by súd mal správne vnímať a posúdiť tieto judikáty s tým, aby dôsledne zvážil, či citovanie takzvanej

judikatúry zo strany navrhovateľa spĺňa povinnosť uloženú mu v súvislosti s predpísaným obsahom
žaloby - opísať pravdivo skutočnosti a navrhnúť dôkazy, ktoré opodstatňujú ním tvrdením nárok, ktorý
je predmetom konania.

Ohľadom zohľadnenia ods. 19 smernice č. 93/13/EHS odporca poukázal na nato, že Ústavný súd SR v

časti III. bodu 17/ str. 25 nálezu II. ÚS 499/2012, smernice č. 93/13/EHS, ktoré má pre rozhodovanie
v týchto prípadoch nezastupiteľný význam, že zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do slovenského
právneho poriadku transponovaná novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z., ktorej právnym
základom bola smernica 93/13/EHS. Z 19. bodu odôvodnenia smernice vyplýva, že jej zámerom je,aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené
kritéria : a/ či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu , b/ či, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, nejde o poistnú
zmluvu/pričomvtomtoprípadenarozdielodinýchspotrebiteľskýchzmlúvtonemálenformálnyvýznam,

ale priamo materiálny význam pre správnu aplikáciu smernice/, c/ či skúmaná podmienka v poistnej
zmluve spadá pod výnimku ustanovenú smernicou, d/ a, ak áno, potom smernicu neaplikovať alebo,
e/ ak podmienka výnimke podľa smernice nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku postupom podľa § 53 ods. 3 občianskeho zákonníka a, f/ ak nejde o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená značná nerovnováha. Porušenie

takto vymedzeného logického postupu navyše za porušenia pravidiel spravodlivého procesu, je ústavne
neprípustné a rovnako je v rozpore s výslovným zámerom smernice 93/13/ EHS. K tejto odbornej otázke
sa vyjadrila aj Národná banka Slovenska, a z jej vyjadrenia je zrejmé, že na základe správneho prekladu
smernice, nie je zámerom smernice posudzovať, podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v
poistných zmluvách, pokiaľ tieto vychádzajú do kalkulácie poistného, čo sa podľa vyjadreniach NBS, v
prípade využitia rozhodcovských konaní poisťovňami na základe rozhodcovských doložiek nepochybne

aj deje.

Odporca poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná
individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Považoval
za nepochybné, že navrhovateľ svojím podpisom na konci všeobecných poistných podmienok dňa

26.05.2008 potvrdil, že si všeobecné poistné podmienky prečítal a následne obdržal jedno vyhotovenie.
Na konci tlačiva všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného textu všeobecných
poistných podmienok sa nachádzajú osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v poistnej zmluve,
pričom v osobitných zmluvných dojednaniach uvedených v zmluve je zrejmé, že poistník a poisťovňa
týmto vyjadrili spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku

akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných
poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Mal zato,
že poisťovňa pri uzatváraní rozhodcovskej doložky splnila podmienku, že poistník mal právo možnosť
ovplyvniť dojednania rozhodcovskej doložky, poskytla poistníkovi možnosť dodatočného odmietnutia

rozhodcovského konania po uzatvorení poistenia - v lehote tridsiatich dní, poistený bol pred uzatvorením
poistenia autorizovanou treťou osobou náležite informovaný a mal možnosť si vyžiadať akékoľvek ďalšie
informácie. Osobitné dojednania mohol teda poistník prijať alebo aj neprijať a mal teda dve alternatívy.
Neprijatie osobitných dojednaní nemalo za následok to, že by poistný vzťah nevznikol. Osobitné
dojednania totiž boli samostatným právnym úkonom oddeliteľným od textu všeobecných poistných

podmienok a poistnej zmluvy. Uviedol, že v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky
nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navrhovateľ
súhlasil so znením rozhodcovskej doložky, a teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený skúmať. Odporca taktiež nesúhlasil
s podaným návrhom odklad vykonateľnosti. Poukázal na to, že povolenie odkladu vykonateľnosti, by

sa malo použiť naozaj výnimočne, a v tomto, prípade neexistujú skutkové okolnosti, ktoré takýto odklad
vykonateľnosti.

Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013 žiadal odporca prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109
ods. 2 písmena c) O.s.p. a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 6Cdo

1/2012 zo dňa 21.03.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu vyslovil
v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k
dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
ÚS 402/2008 zo dňa 01.04.2009 "ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou
nezaoberaladovolanieodmietol.potomaninemoholmeritórneformulovaťzáverynižšíchsúdov" aj,keď

vdanomprípadeideonáleztýkajúcisatrestnejvecitietosúaplikovateľnéajnapostupNajvyššiehosúdu
pre rozhodovanie vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 382/2013 zo dňa 10.07.2003 na Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu ktorou za
namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca mal za to, že sa

zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania
navrhol, aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia
konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom pod sp.zn.
II. ÚS 382/2013.Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že odporca sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej
republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Nemožno
urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu, ku ktorému
týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie

vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Za
týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. v predmetnej právnej veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi a to návrhom,
obsahom rozhodcovského spisu 3C 38/2012, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami,

vyjadrením odporcu ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 26.05.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 27.11.2010 na základe listu odporcu zo dňa 26.10.2010, ktorým bola
predmetná poistná zmluva zo strany odporcu, na žiadosť navrhovateľa zrušená.

Následne si odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 179,92 eur a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici 41,
uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 179,92 eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej

výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C 38/2012 zo dňa 19.01.2012
bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 179,92 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,- eur, ktorý mu bol doručený dňa 19.06.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľa, aby
všetky spory s odporcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné
dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie

účastníkovkonania,žepodpisomvyjadrujúsvojuvôľu,ženamiestosúdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,
praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných
podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi v poukázal na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky mu neboli

riadne vysvetlené, nevedel o uzatvorení rozhodcovskej doložky, tento inštitút mu vôbec nie je známy
a teda nebola individuálne dojednaná tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník.
Sprostredkovateľkou mu bolo dokonca oznámené, že po dvoch rokoch nič nebráni tomu, aby poistná
zmluva bola zrušená a finančné prostriedky mu budú vrátené.

Podľa názoru odporcu rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a preto je platná a na základe
uvedených tvrdenie navrhovateľa o jej neprijateľnosti považuje za nesprávne.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na

návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a navrhovateľ je
spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia

rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred

predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľom ako
spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od

ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku odporcu súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.04.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4 ods.2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si

uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a
uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Zároveň je nedôvodná námietka odporcu na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z..

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený dňa 19.6.2013 a žaloba bola podaná 16.07.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54

ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 01.01.2008 je výslovne uvedená aj
neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia
zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými

písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podaťžalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že

všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu k uzatváraniu rozhodcovských doložiek sa zaoberal aj Ústavný súd v Českej republike III.
ÚS 562/2012, v náleze zo dňa 24.10.2013, kde uviedol, v prejednávanej veci išlo o zmluvu, ktorá
mala spotrebiteľský charakter, nakoľko v predmetnej zmluve na jednej strane vystupoval sťažovateľ
v postavení spotrebiteľa a na strane druhej v pozícii dodávateľa o subjekt v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Ústavný súd poukázal na to, že z týchto dôvodov je nutné na posúdenie

spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej
právnej veci bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti, pričom právna úprava
zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne preferuje požiadavku konkretizácie (individualizácie)
osoby rozhodcu.

Aj v tejto právnej veci podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, sa uvádza „pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený,
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne“ z obsahu dojednaní vyplýva, výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov má v moci jedine

odporca.

Z tohto pohľadu Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá
v tomto obdobnom znení naplňuje znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvolávania nerovné
postavenie medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá

je vo svojom dôsledku je spôsobila viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania,
v danej právnej veci v prípade navrhovateľa.

V ďalšom opätovne sa súd stotožnil s vyjadrením právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky,
že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä

transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená,
pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom,
ktorého určí práve odporca takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov
konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom
dojednaniu nezaviazal.

Súdmalzato,žerozhodcovskádoložkanachádzajúcesavpoistnejzmluveuzatvorenejmedziodporcom
a navrhovateľom ako spotrebiteľom v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV.
nebola navrhovateľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako

je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - navrhovateľovi prakticky bola odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je

aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačenéhoformulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa,
keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len odporca bez
možnosti navrhovateľa podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. II: ÚS 2164/2010
vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť
aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté
podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo
vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t.j. spotrebiteľa, pričom
dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia

inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného odporcom tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- eur a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-

dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci

predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Súd ďalšom poukazuje čo sa týka množstva námietok odporcu, že vychádzal z rozhodnutia Krajského

súdu v Prešove v obdobnej právnej veci č. konania 16Co 191/2013 - 104, kde súd konštatoval, že
slovenský preklad smernice časti prílohy po bodom q/ je nesprávny. Odvolací súd však konštatoval,
že si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke ako perfektné individuálne
zmluvnévyjednanie,akspotrebiteľnepoznájehoobsah(vedľajšípredmetzmluvy).Jetakmernotorietou,
že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa dealeri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných

pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálnej
vyjednanie má kampaňovitý charakter. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ, pritom
nepoznal jeho obsah je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, v čím je spojené ďalšie
zvýšenie nákladov spotrebiteľa. O to sa, ale súd musí postarať, pretože štát má medzinárodný záväzok
chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov (čl. 196 zmluvy o fungovaní EÚ). Príloha smernice, ktorá

obsahuje zoznam nekalých podmienok, ustanovuje pod písm. q/,,... najmä vyžadovať od spotrebiteľa,
aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne arbitrážou...“ Ide o vzorový zoznam, a
preto aj keby odporúčanie pod písm. q/ smernica neobsahovala, vlastne by to nemalo praktický význam
a dopad pre slovenského zákonodarcu, ktorý mohol upraviť okruh neprijateľných podmienok podľavlastných predstav. A je nerozhodujúce, či vzorový zoznam vôbec obsahuje klauzulu o rozhodcovskej
doložke, je rovnako irelevantné, ak zoznam obsahuje určité znenie týkajúce sa rozhodcovskej doložky.
V konečnom dôsledku slovenský zákonodarca ani neprevzal znenie smernice pod bodom q/ prílohy v

jej znení. Rovnako je nerozhodujúce, či sa bude operovať termínom „doložka“ alebo „podmienka“ v
prílohe smernice.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh navrhovateľa v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho

vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku úspešnému
navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania.

Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia, keďže v konaní bola zastúpená advokátom

za4úkonyprávnejslužby(prevzatieaprípravazastúpenia,písomnépodanie-návrhnazačatiekonania,
účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013, účasť na pojednávaní dňa 16.01.2014 ) - s odmenou 3x á 60,07
eur za jeden úkon právnej služby, s odmenou 1 x 61,87 za úkon vykonaný v roku 2014 a s paušálnou
náhradou režijných výdavkov 3 x á 7,81 eur a 1 x 8,04 eur vrátane, celkom uplatnený nárok z titulu trov
právneho zastúpenia 273,55 eur.

Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov
- podľa ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sadzbách vyčíslených
právnym zástupcom navrhovateľa.

Pretože navrhovateľ ktorému súd priznal náhradu trov konania, bola v konaní právne zastúpená ,
platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle
ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.