Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 6, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/197/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225062
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212225062.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, proti odporcovi: SR -Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21.09.2012, doručeným súdu dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla

navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II, pretože Okresný súd
Bratislava II nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
navrhovateľa,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozoZmluvyoúvereč.:XXXXXXXdlžníkom
(povinným) K. M., nar. XX.X.XXXX (súdny exekútor pridelil po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
registráciou exekučnej veci číslo EX 1293/2011) v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ sa zároveň
domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi
2143,62 eur z titulu majetkovej škody a 428,72 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ zo zmluvy o
úvere č.: XXXXXXX navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku navrhovateľa
(oprávneného), ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX,
dlžníkom (povinným) K. M., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 1293/2011. Súdny exekútor návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom predložil miestne a vecne príslušnému exekučnému

súdu, ktorým je Okresný súd Bratislava II a zároveň ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spísanú súdnym
exekútorom, prijal na ďalšie konanie, čím došlo podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
platnéhood1.6.2010do31.5.2011kzákonnémuzaloženiujehopovinnostizaoberaťsadanoužiadosťou
a rozhodnúť o nej do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, keďže exekučným titulom bolo vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie rozhodcovskej komisie, vo
vzťahu ku ktorej nebola založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, je úplne iným
právnym inštitútom ako rozsudok rozhodcovského súdu.Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.8.2011
(konanie začalo 21.1.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 210 dní).

Navrhovateľ uviedol, že nesprávny úradný postup súdu, ktorý spočíval v nevydaní rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa
prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Navrhovateľ má za to,

žekeďvšeobecnýsúdvpozíciiexekučnéhosúdukonátak,žesámrozhodujevovecisamej(lenvzávere
konania z dôvodu absolútnej nemožnosti vydať zamietavé meritórne rozhodnutie sa obmedzí na využitie
iného druhu rozhodnutia - uznesenia, ktorým odmietne vydať poverenie na vykonanie exekúcie, avšak s
rovnakými účinkami pre veriteľa a dlžníka spočívajúcimi v zániku vykonania práva), uskutočňuje činnosť,
ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc
od ust. § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z (ďalej len "ZoRK"). Exekučný súd nie je súdom v zmysle

ust. § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa navrhovateľa, exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na

takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej,
vyššie označenej, zmluvy o úver. Na jednej strane tak existuje právne relevantný exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 ZoRK a
chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne

nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského sudu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Takýto postup exekučného
súdu je podľa navrhovateľa nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej.

Navrhovateľ viedol, že mu z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla
majetková škoda 2143,62 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Navrhovateľ

si tiež uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 428,72 eur, t.j. 20% uplatňovanej istiny
s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou), pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom

čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Podľa navrhovateľa nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo k zmareniu legitímneho
očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Ako ďalšie dôvody na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol neexistenciu akéhokoľvek

účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa, spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov navrhovateľa,
ako aj u jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a
rovnosť v spoločnosti. Navrhovateľ uviedol, že postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať

sa so starostlivosťou riadneho hospodára, keď nemohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Navrhovateľ si
uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, ženastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu). Navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu

SR sp. zn.: IV. ÚS 77/02, III. ÚS 120/2010, III. ÚS 271/05.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril podaním zo dňa 3.10.2013. Odporca nesúhlasil
s návrhom a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Podľa odporcu navrhovateľ podal
zmätočné podanie, čo znamená, že neboli splnené procesné podmienky, aby súd vo veci mohol konať

a rozhodnúť. V návrhu na začatie konania nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného
konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré
majú význam pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, navrhovateľ
nepriložilanijedenrelevantnýdôkazknávrhuacelúdôkaznúpovinnosťprenášanasúdnapriektomu,že
dôkazné bremeno znáša sám. Z návrhu nie je jasné ani titul nároku na náhradu škody, nie je zrejmé, či si
navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov alebo z dôvodu

nerozhodnutia v zákonnej lehote. Odporca neuviedol aké kroky podnikol na odstránenie neželaného
stavu.

Odporca poukázal na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené od navrhovateľa prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola súdu

doručená žaloba vo vec, je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale
skôr. Odporca má preto za to, že návrh bol uplatnený na súde predčasne. Odporca uviedol, že
navrhovateľ neposkytol potrebnú súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa, čím
zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, preto nárok navrhovateľa považuje
odporca za predbežne neprerokovaný. Odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I.

ÚS 16/02, podľa ktorej samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní, nakoľko skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom

konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporcu preto nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Odporca vzniesol námietku
premlčania, podľa jeho názoru, lehota na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
uplynula tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku.

Navrhovateľ nepreukázal vznik a ani výšku škody. Odporca uviedol, že navrhovateľ ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Akákoľvek výška nákladov na správu

informačného systému a udržiavanie systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy
ajejuplatneniepovažovalodporcazaúčelové.Požadovaťpaušálnesumyzažalobcomveľmivšeobecne
uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Vznik a výšku skutočnej škody je navrhovateľ povinný
preukázať dôkazmi, k čomu v tomto konaní nedošlo. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal tak vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé
prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur na základe nálezov
Ústavného súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy Ústavný súd vychádza z významu sporu
pre navrhovateľa, zo skutočnosti, či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu a zo skutočnosti, či
sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ sťažnosť nebola podaná, je neprijateľné, aby sa

priznávala náhrada nemajetkovej ujmy, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať.
Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého pocity
členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, v čom spočíval ním uvedený "zánik podnikateľských

aktivít a podnikateľských plánov" navrhovateľa, a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
navrhovateľa". Odporca vzhľadom na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedol, že
navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskejkomisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať

akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
navrhovateľa považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ
uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť
práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Súčasne v takejto situácii platí, že
aj v prípade porušenia práva žalobcu, už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované

za dostačujúce.

Súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí sa na
pojednávanie dňa 4.12.2013 nedostavili, hoci boli riadne predvolaní. Právny zástupca navrhovateľa, ani
odporca svoju neúčasť ničím neospravedlnili, ani nepožiadali odročiť pojednávanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 39Er/2104/2010 súd zistil, že na základe návrhu na
vykonanie exekúcie navrhovateľa ako oprávneného na podklade exekučného titulu rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 1.12.2009 sp.
zn.: SR 20227/09 vydaného v prospech oprávneného proti povinnému K. M.I., nar. XX.X.XXXX, bola
doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010 žiadosť súdneho exekútora O.. X. D. o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 15538/10. Uznesením zo dňa 4.1.2011 č. k. 39Er/2104/2010-10,
exekučný súd exekúciu zastavil v časti dojednaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z

dlžnej sumy 221,03 eur od 19.7.2009 do zaplatenia, pretože dojednané zmenkové úroky priznané
rozhodcovským rozsudkom sú v rozpore s dobrými mravmi a platným právom. Dňa 14.1.2011 vydal
tunajší súd poverenie č. XXXX XXXXXX*, ktorým poveril súdneho exekútora O.. X. D. vykonaním
exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 221,03 eur spolu so zákonným úrokom 6 %
ročne z dlžnej sumy od 2.10.2009 do zaplatenia, trovy konania 112,22 eur, trovy právneho zastúpenia

v exekučnom konaní a trovy exekúcie. Exekučné konanie na základe súdom vydaného poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je doteraz skončené.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu (v

znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 2, vety pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného (navrhovateľa) proti povinnej K.

M., nar. XX.X.XXXX, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 39Er/2104/2010 bola žiadosť o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 1.12.2009 sp. zn.: SR 20227/09
doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010. Okresný súd Bratislava II dňa 4.1.2011 vydal uznesenie,
ktorým exekúciu zastavil v časti dojednaného zmenkového úroku. Dňa 14.1.2011 súd vydal poverenie

na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*. Z uvedených skutkových okolností vyplýva, že súd rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 36 dňoch od podania
žiadosti. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že 15-dňová lehota platí len v
prípade, že súd nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom. V tomto prípade súd zistil čiastočný
rozpor exekučného titulu so zákonom v časti zmenkového úroku. Zákon nestanovuje žiadnu lehotu

na rozhodnutie o zastavení exekučného konania v časti zmenkového úroku. Zákon rovnako nerieši, v
akej lehote má súd rozhodnúť, keď zistí čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom. Navrhovateľ
sa domáhal náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu. Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného

postupu, existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postupom je podľa § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom
v konaní, ale skúmal nedodržanie zákonnej lehoty. V zmysle súčasného znenia zákona č. 514/2003

Z.z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu. Avšak právna
úprava zákona č. 514/2003 Z. z. účinná v období namietaného nesprávneho úradného postupu
nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri
výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatného rozhodnutie vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovalebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, súd má preto na základe § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. za to, že je oprávnený skúmať

existenciu nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva, že 15-dňová lehota neplatí v prípade, že exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských komisií. Rozhodnutím rozhodcovskej komisie sa
rozumie aj rozhodcovský rozsudok, ako to potvrdzuje aj autentický výklad zákonodarcu, ktorý v tomto

zmysle pozmenil znenie § 41 ods. 2 písm. d). Z uvedeného vyplýva, že nebol splnený prvý predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Bratislava II. V tomto konaní súd nebol viazaný 15-dňovou lehotou na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.

K tvrdeniu navrhovateľa, že exekučný súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul,

a to rozhodcovský rozsudok, súd poukazuje na to, že exekučný súd v exekučnom konaní nepreskúmaval
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona
a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Zákon v tomto ustanovení ale ukladá exekučnému súdu povinnosť vydať
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie až po vykonaní prieskumnej činnosti exekučného súdu,

v rámci ktorej súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Znamená to, že postup exekučného súdu (prieskumná činnosť) ustanovený
právnou normou, ktorou je v danom prípade Exekučný poriadok, bezprostredne predchádza a súvisí s
rozhodovacou činnosťou exekučného súdu, ktorá sa prejaví v samotnom rozhodnutí vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie exekútorovi alebo zamietnutím žiadosti exekútora o udelenie poverenia v

závislosti na výsledku prieskumnej činnosti exekučného súdu, ktorá predchádza vydaniu samotného
rozhodnutia.

Z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu
Českej republiky (viď rozsudky NS SR sp. zn. 4Cdo 60/2003, sp. zn. 4Cdo 24/2004, rozhodnutie NS ČR

sp. zn. 129/1997), ktorých závery sú, podľa názoru súdu aplikovateľné aj na činnosť súdu (jeho úradný
postup), činnosť súdu, ktorá sa prejaví v samotnom rozhodnutí, ako i vydanie samotného rozhodnutia,
nie je možné subsumovať pod nesprávny úradný postup.

V danom prípade výsledkom prieskumnej činnosti príslušného exekučného súdu podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 39Er 861/2012 bolo
vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti dojednaného zmenkového úroku. Ak navrhovateľ namieta nesprávnosť právneho
posudzovania otázky splnenia predpokladov a podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
exekučným súdom v jeho prieskumnej činnosti, vylučuje tým možnosť označiť tento postup za

nesprávny na účely zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Právne posúdenie exekučného súdu, ku ktorému dospel v rámci prieskumnej činnosti, sa totiž
premietlo v samotnom rozhodnutí, ktorým rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti dojednaného zmenkového úroku. Žaloba navrhovateľa na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, založená aj na namietanom nesprávnom

úradnom postupe exekučného súdu spočívajúcom v nesprávnom právnom posúdení otázky splnenia
predpokladov a podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom v jeho
prieskumnej činnosti, je teda podaná na súd nedôvodne. Z tohto dôvodu a z dôvodu neexistencie
nesprávneho úradného postupu súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ ide o existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ako
druhého predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súd dospel k záveru, že navrhovateľ
ich existenciu v konaní nepreukázal. Čo sa týka náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa vykonávanou vo veci správy a
vymáhania pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody,

je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je navrhovateľ povinný preukázať.
Navrhovateľ nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval vznik majetkovej škody, ani
jej prípadnú výšku. Škodu vyčíslil paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu
informačného systému a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnémusúdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde. Súd zastáva názor, že paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou. V

tomto prípade ide iba o jednostranné, žiadnymi dôkazmi nepodložené tvrdenia navrhovateľa. Pokiaľ ide
o argument navrhovateľa, že z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, preukazujúce škodu spočívajúcu
v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdavkoch a nákladoch spojených so
stratou času zamestnanca, mal súd za to, že od začatia konania mal navrhovateľ dosť času a

príležitostí na predloženie predmetných dôkazov, aj inou ako korešpondenčnou cestou. Dôkazné
bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody zaťažuje navrhovateľa, ktorý na preukázanie vzniku
škodyžalobcanepredložilvkonanížiadendôkaz,okremsvojhotvrdenia.Nakoľkonavrhovateľneuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.

Okrem náhrady majetkovej ujmy sa navrhovateľ taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch, pretože podľa navrhovateľa samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nie je dostatočným
zadosťučinenímvzhľadomnaujmu,ktoránavrhovateľovivzniklanesprávnymúradnýmpostupom.Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká len v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva,
že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu
má navrhovateľ povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej
lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu,
následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku

na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. je súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena
účastníkom konania. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 467/08 právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu nie je absolútne, ale
v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej

uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky nemateriálnej ujmy u právnických
osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní rozhodovaní a problémy spôsobené
vedeniu spoločnosti. Navrhovateľ tvrdil, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila jeho

ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Svoje tvrdenia navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Súd nemôže
priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe nekonkrétnych tvrdení navrhovateľa, ktorý nepreukázal a
nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli ovplyvnené. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa,
že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať

vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, súd mal za to,
že navrhovateľ nevyužil svoju zákonnú možnosť podať sťažnosť na prípadné prieťahy. Okrem toho s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 675/2011 má súd za to, že
nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v

rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou
konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na fungovaní právnickej osoby nejakým
spôsobom podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo, nie je tu daná priama príčinná súvislosť.

Nemajetková ujma nie je závislá len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností

konkrétneho prípadu. Zo strany súdu pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
potrebná dôkladnejšia analýza skutkového stavu a komplexnejšie právne zhodnotenie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo mohlo mať za následok nedodržanie zákonnej lehoty
na vydanie poverenia. S poukazom na uvedené má súd za to, že by bolo neprimerané a neúčelné,
aby bola navrhovateľovi, ktorý v spotrebiteľskej zmluve použil zmluvnú podmienku odporujúcu dobrým

mravom, priznaná nemajetková ujma v peniazoch. Súd zastáva názor, že nedodržanie zákonnej
lehoty na vydanie poverenia v tejto exekučnej veci, nemohlo spôsobiť neistotu, alebo vznik akejkoľvek
škody či nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ nijako nepreukázal ani vznik
skutočnej škody ani nemajetkovej ujmy, je nepravdepodobné, že by za obdobie, ktoré uplynulo oddoručenia žiadosti o udelenie poverenia do vydania poverenia, došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval
navrhovateľ v návrhu. Je neprípustné, aby navrhovateľ prenášal podnikateľské riziko v podobe zániku
alebo insolvencie povinného na súd. Pri posudzovaní formy a výšky nemajetkovej ujmy je potrebné

zohľadniť aj navrhovateľovu podnikateľskú aktivitu. Navrhovateľ poskytuje spotrebiteľské úvery fyzickým
osobám s nízkou bonitou, preto mu musí byť jasné, že existuje riziko insolvencie povinného, a že
exekučné konanie môže trvať pomerne dlho, čo so sebou nesie vyššie finančné náklady, ako aj
psychickú záťaž. Vzhľadom na dĺžku času, ktorá ubehla od uplynutia 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia súdu a na ostatné okolnosti daného

prípadu, je dostatočným zadosťučinením pre navrhovateľa konštatovanie porušenia jeho práva.

Súd nepovažuje za správny ani názor navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú
ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným
súdom Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s
prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností
prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať.

Poukazovanie navrhovateľa na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti
s nárokom na nemajetkovú ujmu, súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre
zo dňa 01.03.2012, sp. zn. 9Co/285/2011, v ktorom tento súd výslovne uviedol, že samotné porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu. Súd
preto nemohol skúmať porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
žiadne konanie, v ktorom by bol konštatovaný prieťah v konaní, sa neviedlo (navrhovateľ to ani netvrdil
ani nepreukázal Aj keby sa potvrdilo porušenie základných práv navrhovateľa i v tomto prípade by bolo
potrebnépreukázaťexistenciukonkrétnejnemajetkovejujmy.Navrhovateľvšakvzniknemajetkovejujmy

nepreukázal.

Navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je
existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej
a nemajetkovej ujmy. Aj v prípade, že by navrhovateľ vznik majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy preukázal, navrhovateľ nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak. Navrhovateľ
nepreukázal, že v prípade dodržania zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie by
došlo priamo úmerne k skoršiemu vymoženiu pohľadávky a skoršiemu skončeniu exekučného konania.

Zuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovvyplýva,ženavrhovateľnepreukázalsplnenie

všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Čo sa týka odporcom vznesenej námietky premlčania, súd zastáva názor, že táto bola neopodstatnená.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade mohlo dôjsť k vzniku škody resp. nemajetkovej
ujmy u žalobcu najskôr po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (9.12.2010), teda dňa 24.12.2010. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody (počas predbežného prerokovania nároku neplynie premlčacia lehota) boli doručené
odporcovi podľa jeho vyjadrenia dňa 23.04.2012. Návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa

27.09.2012, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko úspešnému odporcovi v konaní
žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu proti navrhovateľovi, ktorý nemal vo veci úspech, nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v 2 vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).