Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/17/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200126
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200126.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov

senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu PaedDr. B. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. U., M. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Levickým, Námestie J.
Herdu 1, 917 01 Trnava proti žalovanej v 1/ rade Obci Horné Orešany, so sídlom Horné Orešany 190
a žalovanému v 2/ rade Obvodnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917
02 Trnava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného v 2/ rade č. KSÚ-OSP-2011/00828/Gi zo
dňa 19.12.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 12.1.2012 sa žalobca pôvodne domáhal preskúmania rozhodnutia
vydaného žalovanou v 1/ rade pod číslom 550/2011, opraveného dodatkom z 23.9.2011 v znení
zmenenom rozhodnutím Krajského stavebného úradu č. KSÚ-OSP-2011/00828/Gi z 19.12.2011, ktorým
krajský stavebný úrad podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s ust. § 105 ods. 1 stavebného
zákona zmenil rozhodnutie žalovanej v 1/ rade v časti uloženia pokuty za protiprávne konanie a túto
znížil z 331,93 eur na 150 eur s odôvodnením, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti stavebnému poriadku tým, že ako stavebník začal realizovať vodovodnú prípojku bez ohlásenia

drobnej stavby stavebnému úradu na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X v k.ú. Obce I. U.. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 14.8.2012 navrhoval zmeniť žalobný
návrh tak, že ako žalovaného označil Krajský stavebný úrad v Trnave, pričom na pojednávaní konanom
dňa 26.9.2013 zobral žalobu voči žalovanej v 1/ rade späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. V
žalobných dôvodoch namietal, že zo strany správnych orgánov nedošlo k presnému a úplnému zisteniu
skutkového stavu veci, čo malo za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia, ktoré má represívny
charakter. V tejto súvislosti poukázal na neprimeranosť výšky uloženej pokuty, resp. poukazoval na to, či

za takýto priestupok bolo vôbec možné uložiť pokutu, keď budovanie vodovodných prípojok je v súlade s
územnýmplánomobce.Poukázalnato,žezjehostranyišloibaodrobnústavbu,kdezákonvyžadujeiba
ohlasovaciu povinnosť, ktorá bola z jeho strany splnená podaním žiadosti o stavebné povolenie. Ďalej
namietal, že starosta obce v podobných prípadoch, ktoré boli skutkovo zhodné postupoval rozdielne.
Mal za to, že tento nekonal objektívne, ale zaujato, z titulu svojho postavenia, resp. funkcie. Žiadal, aby
súd zrušil rozhodnutie žalovaného v 2/ rade v spojení s rozhodnutím Obce Horné Orešany a vec vrátil
žalovanému v 2/ rade na ďalšie konanie.V konaní vypočutý zástupca žalovanej v 1/ rade - starosta obce B. C. uviedol, že žalobca nesplnil
podmienky na pripojenie vodovodnej prípojky, a preto mu bola uložená sankcia za správny delikt.

Poverená zástupkyňa žalovaného v 2/ rade žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na to,

že zo strany prvostupňového správneho orgánu - stavebného úradu bola uložená sankcia za stavebný
priestupok (neohlásenie drobnej stavby) vo výške 331 eur, ktorá však v danom prípade, vzhľadom na
jej výšku, nespĺňa výchovnú a preventívnu funkciu. Mal za to, že zo strany prvostupňového správneho
orgánu došlo pri ukladaní pokuty k neprimeranej tvrdosti pri aplikácii zákona, a preto výšku pokuty znížil
na 150 eur. Poukázala na to, že žalobca mohol uskutočňovať drobnú stavbu - vodovodnú prípojku len
na základe písomného oznámenia stavebného úradu.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že
zotrváva na žalobných dôvodoch uvedených v žalobe. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného v 2/ rade
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko takéto rozhodnutie považuje za diskriminačné, vydané
v rozpore so zákonom, pričom uloženú pokutu považuje za neprimeranú. Uviedol, že žalobca si splnil
podmienky ohlásenia drobnej stavby, podanie adresované žalovanému v 1/ rade označil ako žiadosť o

pripojenie na verejný vodovod, ktoré z hľadiska obsahu možno považovať za ohlásenie drobnej stavby.

Poverená zástupkyňa žalovaného v 2/ rade sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia zo
dňa 11.6.2013, pričom žalobu žiadala vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd preskúmal tak vydané rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že Obec Horné Orešany ako prvostupňový stavebný úrad listom č. 190/2011
zo dňa 23.3.2011 oznámila žalobcovi začatie konania o priestupku, ktorého sa dopustil tým, že
ako stavebník zrealizoval vodovodnú prípojku bez ohlásenia drobnej stavby na vyššie uvedených
pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. I. U., miestna časť M.. Žalobca sa priestupkového konania
nezúčastnil, žalovaný v 1/ rade rozhodnutím Č.: 550/2011 zo dňa 17.8.2011 uznal žalobcu vinným zo

spáchania priestupku proti stavebnému poriadku podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, keď
za vyššie spomínané protiprávne konanie mu bola uložená pokuta vo výške 331 eur. V odôvodnení
tohto rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca si vybudoval ďalšiu vodovodnú prípojku bez súhlasu
vlastníka alebo prevádzkovateľa verejného vodovodu, čím porušil zákon o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách č. 442/2002, § 25 ods. 1 písm. a) a f), a preto mu bola uložená pokuta vo výške

331 eur. V tejto súvislosti žalovaný v 1/ rade vykonal miestne šetrenie a to dňa 10.7.2009, pričom zistil,
že stavba je v štádiu rozostavanosti, keď na hlavné vodovodné potrubie priemeru 110 mm bol osadený
navŕtavacípásazemnásúpravaakoivodovodnáPEtrubka1-cólová.Pokiaľideovýškuuloženejpokuty,
tak poukázal na to, že pri určení druhu a výmery sankcie prihliadal na závažnosť priestupku - pripojenie
vodovodnej prípojky na verejný vodovod bez súhlasu vlastníka (prevádzkovateľa) verejného vodovodu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom v podstate uviedol tie isté námietky a
nedostatky postupu správnych orgánov ako v žalobe.

Žalovaný v 2/ rade ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2011/00828/Gi zo dňa
19.12.2011 právoplatným dňa 28.12.2011 zmenil tak, že uloženú pokutu zo strany prvostupňového
správneho orgánu znížil na 150 eur. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca bol

uznaný vinným zo spáchania priestupku proti stavebnému poriadku podľa § 105 ods. 1 písm. a)
stavebného zákona.Predmetom správneho konania vedeného na stavebnom úrade Obce Horné Orešany je teda správny
delikt podľa zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Sankcie
za porušenie ust. § 106 tohto zákona sa ukladajú na princípe objektívnej zodpovednosti. K tomu je

potrebné zdôrazniť, že ukladanie peňažných pokút je jedným z mála prostriedkov na zabezpečenie
stavebnej disciplíny, ktoré má stavebný úrad v rámci svojej pôsobnosti k dispozícii. Taktiež je potrebné
posúdiť, či správne orgány v danom prípade vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri
vyslovení právneho záveru, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 105 ods. 1 písm. a)
stavebného zákona a v prípade, že áno, tak bolo potrebné posúdiť, či výšku uloženej pokuty možno

považovať za primeranú.

Podľa ust. § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu
uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia, alebo na základe ohlásenia.

Podľa § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných
stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné
prostredie.

Podľa ust. § 139b ods. 7 písm. c) stavebného zákona, za drobné stavby sa považujú aj prípojky stavieb a
pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných
stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.

Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona stavebník je povinný vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu
uskutočnenie drobnej stavby. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť

len na základe stavebného povolenia.

Krajský súd dospel v predmetnej veci k záveru, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový orgán
sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, a to najmä v súvislosti so zistením
skutkového stavu veci, čo v podstate nerozporoval ani žalobca. Nemožno však súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že podanie označené ako žiadosť o pripojenie sa na verejný vodovod z hľadiska obsahu

nahrádza ohlásenie drobnej stavby. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca mohol
uskutočňovať drobnú stavbu - vodovodnú prípojku len na základe písomného oznámenia stavebného
úradu, že tento proti uskutočneniu stavby nemá námietky. Podľa názoru súdu správne orgány oboch
stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný
stav, a preto ich právne závery pokiaľ ide o priestupkovú zodpovednosť boli správne, nakoľko žalobca

jednoznačne porušil ustanovenie § 105 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, keď priestupku sa dopustil
tým, že ako stavebník začal realizovať vodovodnú prípojku bez ohlásenia drobnej stavby stavebnému
úradu.

Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách právnej
úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých

dôvodov sankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej výšky. Podľa názoru súdu zo strany
druhostupňového správneho orgánu - žalovaného v 2/ rade došlo k správnemu a odôvodnenému
zníženiu sankcie, ktorú súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval za primeranú tak z hľadiska
represívneho, ako aj z hľadiska preventívneho. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca ako
stavebník sa dopustil správneho deliktu, nakoľko realizoval drobnú stavbu - vodovodnú prípojku bez

toho, že by stavebnému úradu ohlásil túto drobnú stavbu. Je potrebné konštatovať, že zodpovednosť za
správny delikt podľa ust. § 106 stavebného zákona je konštruovaná na báze objektívnej zodpovednosti
bez liberačných dôvodov, čo znamená, že účastník konania zodpovedá za správny delikt bez ohľadu na
zavinenie. Taktiež je potrebné zopakovať, že pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie súd dospel k záveru,že táto vzhľadom na porušenie povinnosti žalobcu (tento nepožiadal o dodatočné povolenie stavby)
ako aj s poukazom na závažnosť, dĺžku konania a následky, tak táto bola uložená v dolnej hranici
zákonom stavebného rozpätia, zo strany druhostupňového správneho orgánu bola primerane znížená

s prihliadnutím na okolnosti prípadu a jej konečná výška zodpovedá požiadavke generálnej prevencie.

Za tohto stavu teda správne orgány postupovali v konaní v medziach zákona rešpektujúc ústavné
a zákonné práva žalobcu, pričom ani v procesnom postupe správnych orgánov sa nevyskytli také
vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. V danom prípade oba správne
orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, keď
rozhodnutia správnych orgánov obsahujú zákonné ustanovenia, ktoré boli žalobcom porušené, popis

skutku správneho deliktu, pričom žalobca podľa názoru súdu jednoznačne porušil povinnosti, ktoré mu
vyplývali zo stavebného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade ako nedôvodnú zamietol,
konanie voči žalovanej v 1/ rade podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, nakoľko žalobca v priebehu konania
zobral žalobu späť vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi
súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.