Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200036
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu MAVEBA, spoločnosť s ručením
obmedzeným, so sídlom Železničiarska 6, Hanušovce nad Topľou, právne zastúpeného JUDr. Martinou
Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému Slovenskej
inšpekcii životného prostredia - ústredie, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného č. 43 960 026 12/9162-32248/Leg zo dňa 14. novembra 2012 na základe
žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 43 960 026 12/9162-32248/Leg zo dňa 14. novembra 2012

v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia
Košice Č.j.: 43 965 025 12/6705-20813/Kub zo dňa 26. júla 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p.
a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 480,73 € v lehote 10 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej,
advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný orgán podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003

Z.z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) Č.j.: 43
965 025 12/6705-20813/Kub zo dňa 26.07.2012 podľa § 58 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov a zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán vykonal v dňoch 20.05.2008, 27.05.2008,
04.06.2008 a 29.09.2008 u žalobcu kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 223/2001 Z.z. o
odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
odpadoch“) a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva. Výsledky
kontroly sú podrobne popísané v protokole z kontroly č. 118/2008 zo dňa 29.09.2008. Na základe
výsledkov kontroly a zistených porušení ustanovení zákona o odpadoch a ďalších všeobecne záväzných

právnych predpisov odpadového hospodárstva uložil žalobcovi pokutu rozhodnutím č. 43 965 047
09/7756-29160/Kub zo dňa 10.09.2009, proti ktorému sa žalobca odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 43
960 037 09/9544-40659/Leg zo dňa 14.12.2009 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
10.09.2009 potvrdil. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného žalobou na Krajskom súde v Prešove,ktorý rozsudkom č.k. 3S/11/2010-87 zo dňa 28.01.2011 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného
zo dňa 14.12.2009 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.09.2009
zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Na základe odvolania podaného žalovaným proti rozsudku krajského

súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 8Sžp/10/2011 zo dňa 22.03.2012 rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3S/11/2010 zo dňa 28.01.2011 potvrdil. Dôvodom zrušenia citovaných
rozhodnutí podľa názoru Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola
nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pre nedostatok dôvodov, pretože
nie je dostatočne odôvodnené, prečo za kontrolou zistené nedostatky nebolo možné alebo účelné

uloženie opatrení na nápravu podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o odpadoch; chýba odôvodnenie, na
základe akých zákonných ustanovení a správnej úvahy dospel správny orgán k záveru, že žalobca je
odosielateľom a príjemcom nebezpečného odpadu a že staré vozidlá sú nebezpečným odpadom a nie
sú uvedené znenia zákonných ustanovení, podľa ktorých správny orgán pri rozhodovaní postupoval.

Konštatoval, že prvostupňový správny orgán v ďalšom konaní odstránil nedostatky, na ktoré upozornil

Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd Slovenskej republiky, a ktoré boli dôvodom na zrušenie rozhodnutí
správnych orgánov. Vyzval žalobcu na doplnenie dokazovania a podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) mu dal možnosť v súvislosti so skutočnosťami
uvedenými v citovaných rozsudkoch, vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, spôsobu ich zisťovania,
ako aj podať návrh na doplnenie v lehote najneskôr do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca požiadal

prvostupňový správny orgán, aby v ďalšom konaní pri vydávaní rozhodnutia zohľadnil všetky ním
predložené dôkazy v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, v odvolaní proti rozhodnutiu
žalovaného, ako aj vo vyjadreniach a konaniach pred Krajským súdom v Prešove a Najvyšším súdom
Slovenskej republiky. Následne prvostupňový správny orgán na základe kontrolou zisteného skutkového
stavu vydal rozhodnutie Č.j.: 43 965 025 12/6705-20813/Kub zo dňa 26.07.2012, ktorým uložil žalobcovi

pokutu v celkovej výške 1 600,- € následovne:
- podľa § 78 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 330,- € eur za to, že v kontrolovanom
období ako odosielateľ a zároveň príjemca nebezpečného odpadu kategórie č. 16 01 04 - N vôbec
neohlásilustanovenéúdajezevidencienakópiáchsprievodnýchlistovnebezpečnýchodpadov(ďalejlen
„SLNO“) príslušnému Obvodnému úradu životného prostredia (ďalej len „OÚŽP“) vo Vranove nad Topľou

a Krajskému úradu životného prostredia (ďalej len „KÚŽP“) v Prešove podľa ust. 12 ods. 4 vyhlášky č.
283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška č. 283/2001 Z.z.“) za prepravy odpadu kategórie č. 16 01 04 - N uskutočnené zo zariadení
na zber starých vozidiel prevádzkovaných fyzickou osobou - podnikateľom A. M. - TATRY-SOS, A. a
spoločnosťouEKOS,spol.sr.o.,StaráĽubovňa,čímporušilust.§20ods.2písm.b/zákonaoodpadoch,

- podľa § 78 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 330,- € za to, že v kontrolovanom
období prevádzkoval zariadenie na zber a spracovanie starých vozidiel v rozpore so súhlasom
na zber a spracovanie starých vozidiel vydaným rozhodnutím OÚŽP vo Vranove nad Topľou č.
2006/01513-06 zo dňa 01.12.2006 podľa ust. § 7 ods. 1 písm. l/ zákona o odpadoch tým, že
nedodržal podmienku č. 5 citovaného súhlasu, pretože novouzatvorené zmluvy na odber odpadov

vznikajúcichprispracovanístarýchvozidielsoprávnenouprávnickou/fyzickouosobou(Rámcovázmluva
o ekologickom zneškodnení odpadov č. 60/EKO/2007 zo dňa 28.11.2007, Zmluva o bezplatnom
odbere opotrebovaných pneumatík zo dňa 10.03.2008, Zmluva o poskytnutí služieb č. 10/2008 zo
dňa 22.03.2008) nepredložil príslušnému OÚŽP vo Vranove nad Topľou v termíne do 10 dní po ich
uzatvorení,

- podľa § 78 ods. 2 písm. f/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 340,- € za to, že v roku 2007 odpad
kategórie č. 16 01 22 - O a v roku 2008 odpad kategórie č. 16 01 19 - O odovzdal spoločnosti
KRASPLAST spol. s r.o., Terchová, t.j. osobe, ktorá nebola oprávnená na nakladanie s týmito druhmi
odpadov podľa zákona o odpadoch, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 19 ods. 1 písm. f/ zákona
o odpadoch,

- podľa § 78 ods. 2 písm. g/ zákona odpadoch pokutu vo výške 400 € za to, že v kontrolovanom
období ako odosielateľ a zároveň príjemca odpadu kategórie č. 16 01 04 - N prijatého zo zariadení
na zber starých vozidiel, prevádzkovaných fyzickou sobou - podnikateľom A. M. - TATRY-SOS,
A. a spoločnosťou EKOS, spol. s r.o., Stará Ľubovňa, neviedol evidenciu o tomto prepravovanom
nebezpečnom odpade na tlačive SLNO, čím porušil ust. § 20 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch,

- podľa § 78 ods. 2 písm. zh/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 200 € za to, že v období od 15.05.2007
do 05.06.2008 pri prevzatí starých vozidiel od občanov a iných pôvodcov do kontrolovaného zariadenia
na spracovanie starých vozidiel vystavoval potvrdenia o prevzatí starých vozidiel v rozpore s prílohou č.
2 vyhlášky č. 125/2004 Z.z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o spracúvaní starých vozidiel a o niektorýchpožiadavkách na výrobu vozidiel v znení vyhlášky č. 227/2007 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška
č. 125/2004 Z.z., pretože predmetné potvrdenia neobsahovali dátum odovzdania v časti 1. údaje o
držiteľovi starého vozidla, čím porušil ust. § 52 ods. 1 písm. k/ zákona o odpadoch.

Ďalej uviedol, že žalobca podal listom zo dňa 10.08.2012 odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu v zákonnej lehote. Namietal, že prvostupňový správny orgán dôsledne nerešpektuje
vyslovený právny názor oboch súdov a teda považuje vydané rozhodnutie za nezákonné. Napadnuté
rozhodnutie je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné, výšky uložených pokút sú výsledkom ľubovôle

prvostupňového orgánu a nie je možné zistiť, či pri ukladaní pokút postupoval podľa § 79 ods. 2
zákona o odpadoch. K vytýkanému nedostatku, že neviedol evidenciu o prepravovanom nebezpečnom
odpade kategórie č. 16 01 04 - N na kópii tlačiva SLNO prijatého zo zariadení na zber starých vozidiel,
prevádzkovaných fyzickou osobou - podnikateľom A. M. -TATRY-SOS, A. a spoločnosťou EKOS, spol.
s r.o., Stará Ľubovňa, ako aj k nedostatku, že neohlásil ustanovené údaje z evidencie na kópiách SLNO
príslušnému OÚŽP vo Vranove nad Topľou a KÚŽP v Prešove za prepravy odpadu kategórie č. 16

01 04 - N uskutočnených z týchto zariadení žalobca v odvolaní uviedol, že považuje uloženú pokutu
za nezákonnú, pretože napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu
a nesprávneho právneho posúdenia, predovšetkým nerešpektovania zákonných definícií odosielateľa,
prepravcu a prijímateľa nebezpečného odpadu. Podľa jeho názoru záver prvostupňového správneho
orgánu, že je odosielateľom nebezpečných odpadov, pretože v sídle zberných zariadení nebezpečný

odpad prevzal, nie je v súlade s platnou legislatívou, predovšetkým § 20 zákona o odpadoch,
ktorý obsahuje definície a podľa ktorého odosielateľom nebezpečného odpadu je ten, kto uzatvoril s
dopravcom zmluvu, ktorej predmetom je preprava nebezpečného odpadu a príjemcom nebezpečného
odpadu ten, komu sú odpady podľa zmluvy určené. Žalobca zabezpečil prepravu tohto odpadu od
zberateľa starých vozidiel A. M. - TATRY SOS, A., ktorý podľa právoplatného rozhodnutia č. 43 960

022 09/7209-24937/Leg zo dňa 28.07.2009 je samostatným subjektom oprávneným na zber starých
vozidiel a má teda všetky evidenčné a ohlasovacie povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o odpadoch,
teda aj povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o prepravovaných nebezpečných odpadoch a vyplniť tzv.
SLNO. Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán rozhodnutím, v ktorom vyslovil názor, že žalobca
je odosielateľom nebezpečného odpadu, poprel svoje rozhodnutie č. 43 960 022 09/7209-24937/Leg

zo dňa 28.07.2009 vo veci A. M. - TATRY SOS, A., ktorým zamietol jeho námietky, že je len jeho
zbernýmdvorom.Podľazákona,akúčastníkkonaniajeodosielateľom,potombymuselabyťpreukázaná
existencia zmluvy medzi odosielateľom a prepravcom a takáto zmluva neexistuje. Prvostupňový správny
orgán nepreukázal, že došlo k preprave tzv. vysušeného motorového vozidla, ktoré neobsahuje látky,
ktorých vlastnosti zodpovedajú vlastnostiam podľa prílohy č. 4 zákona o odpadoch. S poukázaním na

ust. § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch, kde je povinnosťou držiteľa odpadu viesť evidenciu o
druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá a o ich zhodnotení a zneškodnení je toho názoru, že
občan ako držiteľ odpadu (starého vozidla) by mal vypísať SLNO a odovzdať tento odpad zbernému
miestu. K nedostatku, ktorý sa týkal prevádzkovania zariadenia na zber a spracovanie starých vozidiel
v rozpore so súhlasom na zber a spracovanie starých vozidiel v dôsledku nedodržania podmienky č. 5

citovaného súhlasu žalobca uviedol, že nemohol reálne uvedený termín dodržať, pretože je preukázané,
že jednotlivé zmluvy mu boli doručené až po uplynutí tejto lehoty a po upozornení kontrolným orgánom
požiadal o predĺženie lehoty uvedenej v podmienke č. 5 tohto súhlasu. Rozhodnutím OÚŽP vo Vranove
nad Topľou č. 2009/01187-02 zo dňa 02.09.2009 došlo k zmene podmienky č. 5 pôvodného súhlasu,
podľa ktorej bola lehota predkladania novouzatvorených zmlúv na odber odpadov, vznikajúcich pri

spracovaní starých vozidiel s oprávnenou právnickou/fyzickou osobou príslušnému OÚŽP Vranov nad
Topľou predĺžená na 60 dní od ich uzatvorenia a doručenia zmluvnému partnerovi. V tejto súvislosti
prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom neodôvodnil, najmä sa nevysporiadal so skutočnosťou,
že zo strany pracovníkov príslušného úradu neboli voči žalobcovi žiadne výhrady vo vzťahu k zasielaniu
uzatvorených zmlúv.

Knedostatkutýkajúcehosaodovzdaniaodpadukategórieč.160122-Ovroku2007aodpadukategórie
č. 16 01 19 - O v roku 2008 spoločnosti KRASPLAST spol. s r.o., Terchová, t.j. osobe, ktorá nebola
oprávnená na nakladanie s týmito druhmi odpadov podľa zákona o odpadoch uviedol, že prvostupňový
správny orgán nedostatočne prihliadal na skutkový stav a to skutočnosť, že spoločnosti KRASTPLAST,
spol. s r.o. Terchová bola komodita autoplasty doručená výnimočne za účelom skúšky novej technológie

na spracovanie odpadov a vďaka vykonaniu týchto skúšok získala táto spoločnosť oprávnenie na
zhodnocovanie uvedených odpadov. Týmto spôsobom žalobca prispel k dosiahnutiu účelu zákona v
zmysle § 3 zákona o odpadoch a teda v konečnom dôsledku prispel k ochrane životného prostredia,čo je základným zámerom a cieľom zákona. Preto uloženie pokuty za tento nedostatok považuje za
neodôvodnené.
K nedostatku týkajúceho sa vystavovania potvrdenia o prevzatí starých vozidiel v rozpore s prílohou

č. 2 vyhlášky č. 125/2004 Z.z. v období od 15.05.2007 do 05.06.2008, pretože predmetné potvrdenia
neobsahovali dátum odovzdania v časti 1. údaje o držiteľovi starého vozidla uviedol, že v tomto prípade
išlo o formálnu chybu, ktorá bola okamžite odstránená. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že nedostatky,
ktoré boli kontrolou zistené, sú iba formálneho charakteru a nejde teda o nedostatky, ktoré by priamo
ohrozovali alebo poškodzovali životné prostredie, na čo mal prvostupňový správny orgán pri ukladaní

sankcií prihliadať. Podľa § 79 ods. 2 zákona o odpadoch sa pri ukladaní pokuty prihliada najmä na
závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia,
prípadne na mieru ich poškodenia a pritom z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je
zrejmé, v čom videl takú závažnosť protiprávneho konania žalobcu za tieto formálne pochybenia.
Poukázal opätovne na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku
sp.zn. 3Sžp 3/2008, podľa ktorého zákon o odpadoch nepočíta s uložením sankcie v každom prípade

a umožňuje podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona upozorniť držiteľa odpadu na porušenie povinností.
Namietal výšku pokút za jednotlivé zistené nedostatky, pretože prvostupňový správny orgán pôvodne
jednou sumou určenú pokutu rozdelil, avšak žiadnym spôsobom výšku jednotlivých pokút neodôvodnil.
Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné.

Žalovaný konštatoval, že dôkladne preskúmal celý obsah spisu predložený prvostupňovým správnym
orgánom, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj dôvody uvádzané žalobcom a dospel k
záveru, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne a pri uložení pokuty podľa § 78 ods. 1 písm.
g/ a § 78 ods. 2 písm. a/, f/, g/, zh/ zákona o odpadoch rozhodol v súlade so zákonom.

Dôvodil, že žalobca je podľa § 18 ods. 1 zákona o odpadoch zodpovedný za nakladanie s odpadmi.
To znamená, že je zodpovedný za dodržiavanie všetkých zákonných povinností, ktoré mu vyplývajú zo
zákona o odpadoch a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva.
K vytýkanému nedostatku, že žalobca neviedol evidenciu o prepravovanom nebezpečnom odpade
kategórie č. 16 01 04 - N na kópii tlačiva SLNO prijatého zo zariadení na zber starých vozidiel,

prevádzkovaných fyzickou osobou - podnikateľom A. M. -TATRY-SOS, A. a spoločnosťou EKOS, spol.
s r.o., Stará Ľubovňa a neohlasoval ustanovené údaje z evidencie na kópiách SLNO príslušnému OÚŽP
vo Vranove nad Topľou a KÚŽP v Prešove za prepravy odpadu kategórie č. 16 01 04 - N uskutočnených
z týchto zariadení na zber starých vozidiel uviedol, že pokuta za vyššie uvedené nedostatky bola
uložená na základe dostatočne zisteného stavu veci. Vo napadnutom rozhodnutí prvostupňový správny

orgán vyčerpávajúco zdôvodnil uloženie pokuty za porušenie povinností odosielateľa a príjemcu
nebezpečného odpadu, ako aj to, že bez pochybností išlo o prepravu odpadu, ktorý nebezpečnú
vlastnosť mal a teda je podľa vyhlášky č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov správne
zaradený ako odpad kategórie č. 16 01 04 - staré vozidlá, kategória „N“ - nebezpečný, a preto je potrebné
s ním nakladať v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa nebezpečného odpadu aj pri jeho preprave.

Stotožňujesasnázoromprvostupňovéhosprávnehoorgánu,žežalobcajeodosielateľomnebezpečných
odpadov, pretože v sídle zariadení na zber nebezpečný odpad prevzal. Ako vyplynulo z výsledkov
kontroly, pre žalobcu vykonávali zber starých vozidiel fyzická osoba - podnikateľ A. M. - TATRY-SOS
A. a spoločnosť EKOS, spol. s.r.o., Stará Ľubovňa, ktorí túto činnosť vykonávali na základe platných
súhlasov vydaných podľa ust. § 7 ods. 1 písm. l/ zákona o odpadoch. Kontrolou vykonanou u vyššie

uvedených subjektov bolo zistené, že títo vykonávali pre žalobcu zber starých vozidiel zaradených podľa
Katalógu odpadov ako odpad kategórie č. 16 01 04 - N a žalobca takto vyzbierané staré vozidlá z týchto
zariadení na zber starých vozidiel prepravoval svojimi vlastnými dopravnými prostriedkami do zariadenia
na zber a spracovanie starých vozidiel v G. E. J., ktorého je prevádzkovateľom. Týmto spôsobom bolo v
období od 01.07.2007 do 01.07.2008 prevzatých do zariadenia žalobcu na zber a spracovanie starých

vozidiel 1024 ks starých vozidiel od fyzickej osoby - podnikateľa A. M. - TATRY-SOS, A. a v období od
01.07.2007 do 24.09.2008 prevzatých 155 ks starých vozidiel od spoločnosti EKOS spol. s r.o., Stará
Ľubovňa, ktoré do predmetného zariadenia dopravila svojimi vlastnými dopravnými prostriedkami. Staré
vozidlá odovzdali ich držitelia zberným spoločnostiam za účelom ich následného spracovania, pričom
podľa ust. § 49 ods. 10 zákona o odpadoch staré vozidlo je odpadom, ak ho jeho držiteľ nepreviedol

na iného na účely jeho využitia ako motorového vozidla a teda okamihom prevzatia starých vozidiel v
zariadeniach na zber sa tieto stali odpadom. Staré vozidlá boli preberané do zariadenia na zber starých
vozidiel A. M. -TATRY - SOS, A., ktorému bol rozhodnutím OÚ ŽP v Poprade č.j. 2007/00607/04-KJ zo
dňa 21.03.2007 udelený súhlas na zber starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. 1/ zákona o odpadoch.Predmetom tohto súhlasu je zber starých vozidiel, ktoré sú vozidiel, ktoré sú odpadom s kategóriou
číslom 16 01 04 - staré vozidlá - kategória N nebezpečný odpad a odpad kategória č. 16 01 06 - staré
vozidlá neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné dielce - kategória O ostatný odpad.

Argumentoval, že prvou povinnosťou, ktorou je zariadenie na zber starých vozidiel povinné zo zákona
o odpadoch splniť, je zaradiť podľa vyhlášky č. 284/2001 Z.z. prevzaté staré vozidlá. Kontrolou bolo
preukázateľne zistené, že zariadenie na zber starých vozidiel A. M. - TATRY - SOS, A. prijaté staré
vozidlá v počte 1 024 ks zaradil podľa Katalógu odpadov do kategórie č. 16 01 04 N. Následne bol

povinný k prijatým odpadom - starým vozidlám - plniť ďalšie zákonné povinnosti podľa § 52a zákona o
odpadoch a vyhlášky č. 125/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spracúvaní starých vozidiel
a o niektorých požiadavkách na výrobu vozidiel v znení neskorších predpisov, napr. evidenčné a
ohlasovacie povinnosti, ale aj odovzdanie prevzatých starých vozidiel zariadeniu na spracovanie starých
vozidiel,prektorénazákladezmluvy,vykonávatentozber.PretožesubjektA.M.-TATRY-SOSprevzaté
starévozidlázaradildokategórieč.160104N,potomichajtaktozaradenéodovzdalžalobcovi,tedaako

nebezpečnýodpad.Tátoskutočnosťjednoznačneabezpochybnostípotvrdzuje,žesaideonebezpečný
odpad. V ust. § 20 zákona o odpadoch sú stanovené pre odsledovanie prepravy akéhokoľvek
nebezpečného odpadu povinnosti odosielateľa a príjemcu nebezpečného odpadu. Zákon nestanovuje
jednoznačne, že povinnosti odosielateľa na seba preberá pôvodca, prevádzkovateľ zariadenia na zber,
resp. ten u koho sa odpad bezprostredne nachádza. Povinnosťou vyššie uvedeného zariadenia na zber

starých vozidiel, na základe zmluvy, bolo zbierať staré vozidlá - nebezpečný odpad kategórie č. 16 01
04 N a následne ich odovzdávať spracovateľovi (žalobcovi), ktorý zabezpečil ich odvoz a následné
spracovanie. Žalobca sa tak stal držiteľom starého vozidla ešte v mieste prevádzky zariadenia na zber
starých vozidiel a tým na seba prevzal všetky povinnosti pri preprave nebezpečných odpadov. Stal
sa teda odosielateľom, ako aj príjemcom nebezpečného odpadu a preto mal plniť všetky povinnosti,

ktoré mu z ust. § 20 zákona o odpadoch vyplývali, okrem iného vypĺňať aj tlačivo SLNO, ktoré je
nevyhnutnousúčasťoupriprepravekaždéhodruhunebezpečnéhoodpadu.Prvostupňovýsprávnyorgán
vnapadnutomrozhodnutívyslovilnázor,žežalobcajeajodosielateľomnebezpečnéhoodpadu,nepoprel
svoje rozhodnutie č. 43 960 022 09/7209-24937/Leg zo dňa 28.07.2009, ktorým zamietol námietky
subjektu A. M. - TAŤTRY-SOS, A., že je len zberným dvorom žalobcu. Napadnuté rozhodnutie vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti v tejto časti týkajúcej sa porušenia § 20 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o
odpadoch vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a je v súlade s ust. 46 Správneho poriadku.

Na základe uvedených skutočností konštatoval, že žalobca v kontrolovanom období ako odosielateľ a
zároveň aj ako príjemca odpadu kategórie č. 16 01 04 - N (prijatého zo zariadení na zber starých vozidiel

prevádzkovaných subjektom A. M. - TATRY-SOS A. a spoločnosťou EKOS, spol. s.r.o., Stará Ľubovňa)
neviedol evidenciu o tomto prepravovanom nebezpečnom odpade na tlačivách SLNO, čím porušil ust.
§ 20 os. 2 písm. a/ zákona o odpadoch a zároveň ako odosielateľ a príjemca nebezpečného odpadu
neohlásil ustanovené údaje z evidencie na kópiách SLNO príslušnému OÚŽP vo Vranove nad Topľou
a KÚŽP v Prešove podľa ust. § 12 os. 4 vyhlášky č. 2832001 Z.z. za prepravy odporcu kategórie č. 16

01 04 - N uskutočnených zo zariadení na zber starých vozidiel, čím porušil ust. § 20 ods. 2 písm. b/
zákona o odpadoch.

K námietke žalobcu v súvislosti s vytýkaným nedostatkom pri prevádzkovaní zariadenia na zber a
spracovanie starých vozidiel v rozpore so súhlasom na zber a spracovanie starých vozidle v dôsledku

nedodržania podmienky č. 5 vyššie citovaného súhlasu uviedol, že právoplatným rozhodnutím boli
žalobcovi stanovené podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia a žalobca je povinný
ich dodržiavať. Ak považoval podmienku za nesplniteľnú, mohol sa proti vydanému rozhodnutiu odvolať
alebo kedykoľvek počas platnosti tohto rozhodnutia požiadať o jeho zmenu a o predĺženie termínu
zasielania uzatvorených zmlúv na príslušný úrad. Žalobca však nenamietal znenie tohto súhlasu a teda

ani podmienku č. 5, to znamená, že s ňou súhlasil. Kontrolou bolo zistené, že žalobca túto podmienku
rozhodnutia nedodržal a až po vykonaní kontroly prvostupňovým správnym orgánom požiadal o jej
zmenu. Pretože prevádzkoval zariadenie na spracovanie starých vozidiel na základe právoplatného
súhlasu, bol povinný dodržiavať všetky jeho podmienky. Tým, že nedodržal včas a v plnom rozsahu
podmienku č. 5 súhlasu, prevádzkoval zariadenie v rozpore s predmetným súhlasom a uloženú pokutu

preto žalovaný považuje za zákonnú a námietky žalobcu za nedôvodné. Posudzovanie skutočnosti, že
pracovníci príslušného OÚŽP nemali žiadne výhrady vo vzťahu k zasielaniu uzatvorených zmlúv nie je v
kompetenciiprvostupňovéhosprávnehoorgánu,anivrozsahuzákonaoodpadoch,apretoprvostupňový
správny orgán nemá právo, ani povinnosť sa s touto skutočnosťou zaoberať.K námietke žalobcu, ktorá sa týkala nedostatku, a to odovzdania odpadu kategórie č. 16 01 22 - O (v roku
2008) a odpadu kategórie č. 16 01 19 - O (v roku 2008) spoločnosti KRASPLAST spol. s r.o., Terchová,

t.j. osobe, ktorá nebola oprávnená na nakladanie s týmito druhmi odpadov podľa zákona o odpadoch
argumentoval, že prvostupňový správny orgán posúdil skutkový stav správne. Žalobca je okrem iných
zákonných povinností vo vzťahu k vyprodukovaným odpadom povinný odovzdať odpad len osobám,
ktoré sú oprávnené na nakladanie s predmetným druhom odpadu. Ako vyplynulo z protokolu z kontroly,
žalobca odovzdal vyššie uvedené druhy odpadov spoločnosti KRASPLAST, spol. s r.o., Terchová, ktorá

v čase preberania odpadov, t.j. v roku 2007 a 2008 nemala udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia
na zhodnocovanie odpadov pre odpady kategórie č. 16 01 22 - O a č. 16 01 19 - O. Týmto konaním
žalobca jednoznačne porušil § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch a za tento správny delikt mu bola
uložená pokuta v súlade so zákonom, a preto námietky žalobcu považuje za neopodstatnené. Naplnenie
účelu zákona o odpadoch podľa § 3, a to zabezpečenie zhodnocovania odpadov, je síce v súlade
s požiadavkami tohto zákona, toto sa však musí jednoznačne vykonávať iba v súlade s príslušnými

ustanoveniami zákona o odpadoch. Preto zo strany žalobcu nemôže byť zľahčovaný skutkový stav
tvrdením, že predmetné odpady boli do spoločnosti doručené výnimočne.

K vytýkanému nedostatku a námietkam žalobcu, ktoré sa týkali vystavovania potvrdenia o prevzatí
starých vozidiel v rozpore s prílohou č. 2 vyhlášky č. 125/2004 Z.z. uviedol, že kontrolou sa jednoznačne

preukázalo, že žalobca v období od 15.05.2007 do 05.06.2008 pri prevzatí starých vozidiel od občanov
a iných pôvodcov do kontrolovaného zariadenia na spracovanie starých vozidiel vystavoval potvrdenia
o prevzatí starých vozidiel v rozpore s prílohou č. 2 vyššie citovanej vyhlášky. Tieto potvrdenia
neobsahovali dátum odovzdania v časti 1. Údaje o držiteľovi starého vozidla, čím jednoznačne porušil
§ 52 ods. 1 písm. k/ zákona o odpadoch. Žalobca mal tlačivo vyplniť riadne v čase jeho vystavenia, tak

ako to vyžaduje citovaná vyhláška. Skutočnosť, že tento nedostatok žalobca odstránil neznamená, že
išlo o formálnu chybu, a že to nie je možné považovať za správny delikt, za ktorý sa pokuta neuloží.

K námietkam žalobcu týkajúcich sa nedôvodnosti uložených pokút argumentoval, že zákon o odpadoch
nedelí ustanovené povinnosti na formálne, neformálne a iné. Nesplnenie ním stanovených povinností

považuje za správne delikty a protiprávny stav. Preto nedostatky zistené kontrolou nie je možné
považovať len za formálne nedostatky, ale za jednoznačné porušenie povinností, ktoré vyplývajú
zo zákona o odpadoch, a ktoré sú takými správnymi deliktami, za ktoré sa podľa § 78 citovaného
zákona ukladá pokuta. Skutočnosti, že v dôsledku kontrolou zistených nedostatkov nedošlo k priamemu
ohrozeniuzdraviaľudíresp.poškodenieživotnéhoprostrediabolizohľadnenétak,žeuloženépokutyboli

stanovené v spodnej časti rozhrania pokút z celkovej možnej výšky pokuty, ktorú mohol prvostupňový
správny orgán za jednotlivé porušenia zákona o odpadoch uložiť. Tvrdenie žalobcu, že prvostupňový
správny orgán neodôvodnil, prečo bolo vo vzťahu k vyššie uvedeným kontrolou zisteným formálnym
nedostatkom účelné ukladať pokutu, považuje za neopodstatnené a zavádzajúce, pretože v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je uvedené, že v prípade uvedených kontrolou zistených nedostatkov ide o

správne delikty, ktorými v danom čase, kedy zákon vyžadoval určitý zákonný postup, došlo k porušeniu
zákona o odpadoch. Z tohto dôvodu nebolo možné uložiť opatrenia na nápravu, ktoré nezmenia
nedodržanie povinností subjektu v určenom čase, ktorý už uplynul, t.j. v okamihu nakladania s odpadmi,
v ktorom sa malo postupovať v súlade so zákonom o odpadoch. Pri ukladaní pokuty prvostupňový
správnyorgánpostupovalpodľa§79ods.2zákonaoodpadoch.Vodôvodnenívydanéhorozhodnutiasa

podrobne zaoberal dôvodmi jej uloženia, pričom prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv
nauloženiepokuty.Ustanovenie§73ods.2zákonaoodpadochumožňujevprípadoch,kedyjetoúčelné
alebo možné, napriek porušeniu povinností, pokutu neuložiť. Táto možnosť úvahy a voľby prislúcha
iba správnemu orgánu a vzhľadom na ust. § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku neprislúcha
právo preskúmavať, či táto voľba bola účelná a vhodná, pričom s uvedenou skutočnosťou sa stotožnil aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 8Sžp 10/2011 zo dňa 22.03.2012, keď uviedol, že je len
na úvahe správneho orgánu, či uloží opatrenie na nápravu alebo pristúpi priamo k sankčnému postihu,
avšak zákonnému použitiu správnej úvahy zodpovedá jej náležité odôvodnenie, čo zrealizované bez
pochybností bolo.

K námietke žalobcu vo vzťahu k výške pokuty za jednotlivé zistené nedostatky dôvodil, že vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán presne stanovil výšky pokuty za jednotlivé
porušenia zákona o odpadoch, riadil sa ust. § 78 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch a výšky uložených
pokút, ako aj zákonnosť uloženia jednotlivých pokút sú náležite odôvodnené, takže je možné zistiť,ako dospel správny orgán pri stanovení výšky pokuty za jednotlivé porušenia právnych povinností.
Pri stanovení výšky pokuty za jednotlivé kontrolou zistené nedostatky prihliadal na množstvo starých
vozidiel (1 179 ks), ktoré žalobca v kontrolovanom období do svojho spracovateľského zariadenia

prepravil zo zariadení na zber starých vozidiel prevádzkovaných fyzickou osobou - podnikateľom A.
M. - TATRY-SOS, A. a spoločnosťou EKOS, spol. s r.o., Stará Ľubovňa, pričom o týchto prepravách
starých vozidiel v kontrolovanom období neviedol evidenciu na SLNO a ustanovené údaje neohlásil na
kópiách SLNO príslušným úradom životného prostredia. Ďalej prihliadal aj na skutočnosť, že v prípade
uvedených nedostatkov týkajúcich sa nevedenia evidencie o prepravách starých vozidiel na SLNO, ako

aj neohlásenia ustanovených údajov z evidencie na kópiách SLNO príslušným úradom, ani do dňa
vydania tohto rozhodnutia nedokladoval odstránenie kontrolou zisteného protiprávneho stavu. Taktiež
prihliadal na skutočnosť, že žalobca si v kontrolovanom období pri spracovaní starých vozidiel neplnil
základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch, ak vystavoval potvrdenia o prevzatí starých
vozidiel v rozpore s prílohou č. 2 vyhlášky č. 125/2004 Z.z. a odpady kategórie č. 16 01 22 - O a 16
01 19 - O odovzdal osobe neoprávnenej na nakladanie s týmito odpadmi podľa citovaného zákona. V

konečnom dôsledku prvostupňový správny orgán zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca podnikol kroky
na odstránenie kontrolou zisteného nedostatku, ktorý sa týkal vystavovania potvrdenia o prevzatí starých
vozidiel v rozpore s prílohou č. 2 vyhlášky č. 125/2004 Z.z. tým, že od 05.06.2008 vo vystavovaných
potvrdeniach o prevzatí starých vozidiel uvádzal v časti 1. Údaje o držiteľovi starého vozidla dátum
odovzdania, ako aj to, že spoločnosť KRASPLAST spol. s r.o., Terchová je od 10.10.2008 oprávnená na

nakladanie s odpadmi kategórie č. 16 01 19 - O a 16 01 22 - O, a teda kontrolou zistený stav týkajúci
sa týchto nedostatkov naďalej nepretrváva.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec

žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe zrušujúceho
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S 11/2010 zo dňa 28.01.2011, potvrdeného rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžp 10/2011 zo dňa 22.03.2012. Týmito rozsudkami
bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 43 960 037 09/9544-40659/Leg v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu č. 43 965 047 09/7756-29160/Kub zo dňa 10.09.2009.

Namietal, že napriek v odôvodnení citovaných rozsudkov uvedeným nedostatkom prvostupňový správny
orgán vydal napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré však vyslovený právny názor oboch súdov
dôsledne nerešpektuje. Napadnuté rozhodnutie je naďalej nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
uložené pokuty resp. určenie ich výšok sú výsledkom ľubovôle prvostupňového správneho orgánu, bez

reálneho a odôvodniteľného zdôvodnenia tak, aby bolo možné zistiť či prvostupňový správny orgán
postupoval pri ukladaní pokút podľa ust. § 79 ods. 2 a § 73 ods. 2 zákona o odpadoch.

Považuje uloženú pokutu za nezákonnú, rozhodnutie o porušení zákona vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, predovšetkým nerešpektovania

zákonných definícií odosielateľa, prepravcu a prijímateľa nebezpečného odpadu.

Dôvodil, že prvostupňový správny orgán ho v rozhodnutí považuje za odosielateľa aj príjemcu
nebezpečného odpadu, čím mu mala vzniknúť povinnosť viesť evidenciu za vykonané prepravy tohto
nebezpečného odpadu na tlačivách SLNO a ustanovené údaje z evidencie za vykonané prepravy tohto

nebezpečného odpadu ohlásiť na kópiách SLNO príslušnému OÚŽP vo Vranove nad Topľou a KÚŽP
Prešov. Tento názor, že žalobca je odosielateľom, pretože v sídle zberných zariadení nebezpečného
odpadu odpad prevzal, podľa jeho názoru neobstojí. Podľa ust. § 20 zákona o odpadoch, ktoré obsahujú
legálne definície, odosielateľom nebezpečného odpadu je ten, kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ktorej
predmetomjeprepravanebezpečnéhoodpadu.Príjemcomjeten,komusúodpadypodľazmluvyurčené.

Podľa jeho názoru je v rozpore s uvedenou definíciou, aby samotná skutočnosť, že prevzal nebezpečný
odpad znamenala, že sa stal aj jej odosielateľom. Potom každý prepravca, ktorý prevezme nebezpečný
odpad sa stáva aj jej odosielateľom, no v takom prípade nemá zmysel rozlišovať medzi odosielateľom
ako samostatným subjektom a prepravcom ako samostatným subjektom. Ako uvádza prvostupňový
správny orgán, žalobca mal uzatvorenú zmluvu so zariadením na zber starých vozidiel. Povinnosťou

zariadenia na zber starých vozidiel bolo na základe tejto zmluvy zbierať staré vozidlá, ktoré sa stali
nebezpečným odpadom prevzatím v zariadeniach na zber a následne toto zariadenie malo odovzdať
nebezpečný odpad na prepravu.Argumentoval, že zabezpečil prepravu tohto odpadu od zberateľa starých vozidiel A. M. - TATRY-
SOS, ktorý podľa právoplatného rozhodnutia č. 43 960 022 09/7209-24937/Leg zo dňa 28.07.2009 je
samostatným subjektom oprávneným na zber starých motorových vozidiel a má teda všetky evidenčné a

ohlasovacie povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o odpadoch, teda aj povinnosť viesť a uchovávať
evidenciu o prepravovaných nebezpečných odpadoch a vyplniť tzv. SLNO. Zberateľ teda nie je jeho
pobočkou, ale samostatným subjektom, ktorý odovzdal nebezpečný odpad na prepravu, teda on je
odosielateľom nebezpečného odpadu. Je toho názoru, že prvostupňový správny orgán týmto tvrdením,
že je žalobca odosielateľom a príjemcom nebezpečného odpadu poprel svoje rozhodnutie č. 43 960

022-09/7209-24937/Leg zo dňa 28.07.2009 vo veci A. M. - TATRY-SOS, ktorým zamietol námietky
odvolateľa, že je len zberným dvorom žalobcu. Na vyslovenie záveru o tom, že je odosielateľom
nebezpečného odpadu musela byť preukázaná existencia zmluvy medzi odosielateľom a prepravcom
a takáto zmluva neexistuje. Prvostupňový správny orgán nepreukázal, že došlo k preprave tzv.
vysušeného motorového vozidla, ktoré neobsahuje látky, ktorých vlastnosti zodpovedajú vlastnostiam
podľa vyhlášky č. 4 zákona o odpadoch. Poukázal na ust. § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch,

podľa ktorého je povinnosťou držiteľa odpadu viesť evidenciu o druhoch a množstve odpadov, s ktorými
nakladá a o ich zhodnotení a zneškodnení, teda občan ako držiteľ odpadu by mal vypísať SLNO a
odovzdať zbernému miestu. V tejto časti závery prvostupňového správneho orgánu podľa jeho názoru
vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu veci a vydané rozhodnutie nezodpovedá ustanoveniu §
46 Správneho poriadku. Okrem iného rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

keď žalovaný právnu normu, v tomto prípade ust. § 20 zákona o odpadoch, nesprávne interpretoval na
zistený skutkový stav a túto nesprávne vyložil.

K porušeniu ust. § 7 ods. 1 písm. l/ zákona o odpadoch, ku ktorému malo dôjsť tým, že nepredložil
novouzatvorené zmluvy na odber odpadov s oprávnenou osobou príslušnému správnemu orgánu v

lehote 10 dní od ich uzatvorenia dôvodil, že objektívne nemohol uvedený termín dodržať, pretože je
preukázané, že jednotlivé zmluvy mu boli doručované až po uplynutí tejto lehoty a že po upozornení
kontrolovaným orgánom požiadal o predĺženie lehoty a rozhodnutím Obvodného úradu životného
prostredia vo Vranove nad Topľou č. 2009/01187-02 o dňa 02.09.2009 došlo k predĺženiu lehoty na 60
dní od uzatvorenia a doručenia zmlúv od zmluvného partnera. V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový

správny orgán uloženie pokuty za toto porušenie žiadnym spôsobom neodôvodnil, najmä sa nevyrovnal
soskutočnosťou,žezostranypracovníkovpríslušnéhoúradunebolivočinemužiadnevýhradyvovzťahu
k zasielaniu uzatvorených zmlúv. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že posudzovanie skutočnosti, že
pracovníci príslušného úradu životného prostredia nemali výhrady k zasielaniu uzatvorených zmlúv
nie je v kompetencii prvostupňového správneho orgánu, ani v rozsahu zákona o odpadoch, a teda

nebolo jeho povinnosťou, ani povinnosťou žalovaného sa touto skutočnosťou zaoberať. Uviedol, že
pokiaľ teda Obvodný úrad životného prostredia vo Vranove nad Topľou nemal výhrady k zasielaniu
uzatvorených zmlúv, táto skutočnosť nasvedčuje o miere závažnosti konania žalobcu a teda bolo
povinnosťou žalovaného sa s touto skutočnosťou v rámci hodnotenia skutkového stavu zaoberať.

Ďalej namietal, že správny orgán nedostatočne prihliadal aj na skutkový stav a to skutočnosť, že
spoločnosti KRASPLAST spol. s r.o., Terchová bola komodita autoplasty (odpad kategórie č. 16 01
22 - O a č. 16 01 19 - O) doručená výnimočne za účelom skúšky novej technológie na spracovanie
týchto odpadov. Vďaka vykonaniu týchto skúšok získala táto spoločnosť oprávnenie na zhodnocovanie
uvedených odpadov. Týmto spôsobom prispel žalobca k dosiahnutiu účelu zákona podľa ust. § 3

zákona o odpadoch a naplnil aj podmienku na zabezpečenie zhodnocovania odpadu určenú príslušným
obvodným úradom a teda v konečnom dôsledku prispel k ochrane životného prostredia, čo je základným
zámerom a cieľom zákona. Poukázal pritom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky už judikoval,
že zákony nemožno vykladať prísne formálne, ale je potrebné pri ich výklade a aplikácii postupovať v
súlade s účelom a zámerom, ktorý zákonodarca vydaním zákona sledoval. Preto aj v tomto prípade

považuje uloženie pokuty za neodôvodnené.

Vo vzťahu k vytýkanému nedostatku, že vystavoval potvrdenia o prevzatí starých vozidiel v rozpore s
prílohou č. 2 vyhlášky č. 125/2004 Z.z. namietal, že išlo v tomto prípade len o formálnu chybu, ktorá bola
okamžite odstránená, pričom príslušnému zamestnancovi bolo uložené venovať pozornosť prípadným

zmenám legislatívy v danej oblasti, čo považuje za dostatočné opatrenie na nápravu a prechádzanie
takýmto nedostatkom. Nepopiera, že v danom prípade k porušenia zákona došlo, avšak ide o menej
závažné porušenie, resp. také, ktoré žiadnym spôsobom neohrozilo zdravie, životy ľudí, ani nepoškodilo
životné prostredie.Uviedol, že žalovaný potvrdil správnosť uloženia pokút, avšak žiadnym spôsobom neodôvodnil ich
opodstatnenosť. Zhodne s prvostupňovým správnym orgánom uviedol, že v prípade kontrolou zistených

nedostatkov ide o správne delikty, ktorými v danom čase, keď zákon vyžadoval postup podľa ustanovení
zákona, došlo k porušenia zákona o odpadoch. Z tohto dôvodu nebolo možné uložiť opatrenia na
nápravu, ktoré nezmenia nedodržanie povinnosti subjektu v určenom čase, ktorý už uplynul, t.j. v
okamihu nakladania s odpadmi, v ktorom sa malo postupovať v súlade so zákonom. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžp 10/2011, kde v jeho odôvodnení je

uvedené, že z ust. § 73 ods. 2 zákona o odpadoch ako generálneho pravidla aplikovaného pri zistenom
porušení povinnosti vyplýva, že pokutu uloží orgán štátneho dozoru až subsidiárne, t.j. ak kontrolovaný
subjekt nevykoná opatrenie na nápravu alebo opatrenie nie je možné alebo účelné uložiť. Vyššie
uvedené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je odôvodnením nemožnosti uloženia opatrenia na
nápravu, keďže v danom čase už k porušeniu zákona došlo. Nie je však odôvodnením neúčelnosti
takéhoto postupu, teda prečo sa v danom prípade nedosiahol neuložením pokuty účel zákona o

odpadoch. Neúčelnosť uloženia pokuty v daných prípadoch nebola zo strany správnych orgánov
žiadnym spôsobom zdôvodnená, preto rozhodnutie naďalej trpí nepreskúmateľnosťou. Z napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé v čom videl správny orgán takú závažnosť protiprávneho konania žalobcu
spočívajúceho v neuvedení dátumu na potvrdenie o prevzatí starého vozidla, resp. ako sa tým ohrozilo
zdravie ľudí, či životného prostredia. Rovnako to platí aj vo vzťahu k ostatným zisteným nedostatkom,

ktoré sú administratívneho charakteru. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
bolo úlohou správneho orgánu uviesť prečo v týchto konkrétnych prípadoch nepostačovalo upozorniť
kontrolovanýsubjektnaporušeniepovinnostiatedaprečoboliuvedené,ajkeďlenformálne,resp.menej
závažné nedostatky posúdené za tak závažné, poškodzujúce zdravie ľudí a životné prostredie, že bolo
nevyhnutné uložiť pokutu.

Namietal aj výšku uloženia pokuty za jednotlivé zistené nedostatky a navrhol, aby súd v rámci plnej
jurisdikcie preskúmal aj správnosť uložených pokút. Správny orgán pôvodne jednou sumou určenú
pokutu rozdelil, žiadnym spôsobom však výšku jednotlivých pokút neodôvodnil. Nie je tak zrejmé nielen
to, prečo za to ktoré porušenie pokutu uložil, ale ani to, prečo ju už uložil v tej ktorej výške a prečo pokutu

v danej výške považoval za zákonnú. Preto je v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľné. Poukázal na
odporúčanie výboru ministrov R(91) členským štátom o správnych sankciách, ktoré obsahuje všeobecné
princípy pre správne trestanie. Jedným z princípov je riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa
ukladá sankcia. Platí to aj pre riadne zdôvodnenie výšky uloženej sankcie, a to aj v prípade, ak zákon
neustanovuje hľadiská pre stanovenie výšky pokút.

Kžalobesavyjadrilžalovanýpísomnýmpodanímzodňa19.02.2013,vktoromuviedol,žetrvánasvojom
stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí a že sa všetkými skutočnosťami uvedenými v žalobe
dôsledne zaoberal v priebehu odvolacieho konania. Žalobca neuviedol žiadnu novú skutočnosť, ktorá
by zmenila stanovisko žalovaného k predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania je v danom prípade postup a rozhodnutia správnych orgánov vo veci
uloženia pokuty žalobcovi podľa § 78 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoodpadoch“)zaporušeniepovinností
vyplývajúcich z tohto zákona.Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia žalovaného a administratívneho spisu Slovenská inšpekcia
životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor inšpekcie odpadového

hospodárstva (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vykonal v dňoch 20.05., 27.05., 04.06. a
29.09.2008 u žalobcu kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o odpadoch a ďalších všeobecne
záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva. Výsledky kontroly sú popísané v protokole
z kontroly č. 118/2008 zo dňa 29.09.2008. Za kontrolou zistené nedodržanie ustanovení zákona
o odpadoch a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva uložil

prvostupňový správny orgán žalobcovi pokutu
podľa § 78 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch vo výške 330,- € za porušenie ust. § 20 ods. 2 písm.
b/ zákona o odpadoch
podľa § 78 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 330,- €
podľa § 78 ods. 2 písm. f/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 340,- € za porušenie povinnosti ust. §
19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch

podľa § 78 ods. 2 písm. g/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 400,- € za porušenie ust. § 20 ods. 2
písm. a/ zákona o odpadoch
podľa § 78 ods. 2 písm. zh/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 200,- € za porušenie § 52 ods. 1 písm.
k/ zákona o odpadoch.
Jednotlivé uložené pokuty sčítal a celkovú výšku uloženej pokuty určil sumou 1 600,- €.

Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo nie je možné z odôvodnenia rozhodnutia zistiť, či
prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokút postupoval podľa ust. § 79 ods. 2 a § 73 ods. 2
zákona o odpadoch. Správne orgány tým nerešpektovali právny názor zrušujúceho rozsudku Krajského

súdu v Prešove č.k. 3S 11/2010 zo dňa 28.01.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžp 10/2011 zo dňa 22.03.2012. Ďalej namietal nedostatočne zistený
skutkový stav a nesprávne právne posúdenie správnych orgánov pri konštatovaní, že žalobca sa
považuje podľa § 20 zákona o odpadoch za odosielateľa aj príjemcu nebezpečného odpadu. Vo vzťahu
k uloženým pokutám namietal, že správne orgány žiadnym spôsobom výšku pokút neodôvodnili, a preto

považuje napadnuté rozhodnutia aj v tejto časti za nepreskúmateľné a nezákonné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o odpadoch tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí,
práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní
s odpadmi, zodpovednosť za porušenie povinnosti na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie

recyklačného fondu.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o odpadoch, štátny dozor v odpadovom hospodárstve je zisťovanie, ako
právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia dodržiavajú tento zákon, všeobecne záväzné právne
predpisy vydané na jeho vykonanie a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí vydaných na základe tohto

zákona. Štátny dozor u osôb, ktorým bol udelený súhlas (§ 7) alebo autorizácia (§ 8 až 14), sa vykonáva
najmenej jedenkrát za štyri roky.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o odpadoch, ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie povinnosti alebo
iný nedostatok v činnosti kontrolovaného, upozorní ho na to a ak je to možné alebo účelné, uloží mu

opatrenie na nápravu a určí mu lehotu, v ktorej má opatrenie na nápravu vykonať. Ak kontrolovaný
nevykoná v určenej lehote opatrenie na nápravu, alebo ak opatrenie na nápravu nie je možné alebo
účelné uložiť, orgán štátneho dozoru uloží kontrolovanému pokutu.

Podľa § 78 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch, pokutu do 6 638,78 € uloží príslušný orgán štátnej

správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nesplní
ohlasovaciu povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. h/, § 20 ods. 2 písm. b/, § 21 ods. 1 písm. g/ a
n/, § 41 ods. 17 písm. b/, § 41 ods. 18 písm. b/, § 42 ods. 5 písm. b/, § 42 ods. 12 písm. b/, § 43 ods.
5 písm. b/, § 43 ods. 7 písm. b/, § 44 ods. 6 písm. b/, § 44 ods. 7 písm. b/, § 44a ods. 5 písm. b/, § 44a
ods. 6 písm. b/, § 46 ods. 6 písm. b/, § 46 ods. 7 písm. b/, § 48 ods. 8 písm. b/, § 48 ods. 9 písm. b/,

§ 54 ods. 5 písm. b/ a § 54 ods. 6 písm. b/.

Podľa § 20 ods. 2 písm. b/ zákona o odpadoch, odosielateľ nebezpečných odpadov a ten komu sú podľa
zmluvyuvedenejvodseku1nebezpečnéodpadyurčené(ďalejlenpríjemcanebezpečnýchodpadov“)súpovinní ohlasovať ustanovené údaje z evidencie podľa písm. a/ obvodnému úradu životného prostredia
príslušnému podľa sídla alebo miesta podnikania odosielateľa nebezpečných odpadov a príjemcu
nebezpečných odpadov v prípade, že súhlas na prepravu nebezpečných odpadov vydal krajský úrad

životného prostredia aj tomuto úradu.

Podľa § 78 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch, pokutu do 16 596,95 € uloží príslušný orgán štátnej
správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá vykonáva
činnosť, na ktorú sa vyžaduje súhlas podľa § 7 alebo autorizácie podľa § 8 bez tohto súhlasu alebo

autorizácie alebo v rozpore s nimi, okrem prípadu podľa § 21 ods. 1 písm. a/.

Podľa § 7 ods. 1 písm. l/ zákona o odpadoch, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú
súhlas na zber alebo spracovanie starých vozidiel.

Podľa§78ods.2písm.f/zákonaoodpadoch,pokutudo16596,95€uložípríslušnýorgánštátnejsprávy

odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezabezpečí
podľa § 19 ods. 1 písm. d/, e/ a f/ zhodnotenie alebo zneškodňovanie odpadov.

Podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný odovzdať odpady len
osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo

zneškodnenie sám.

Podľa § 78 ods. 2 písm. g/ zákona o odpadoch, pokutu do 16 596,95 € uloží príslušný orgán štátnej
správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osoba - podnikateľovi, ktorá nevedie
alebo neuchováva evidenciu podľa § 41 až 45, podľa § 19 ods. 1 písm. g/, § 20 ods. 2 písm. a/, § 21

ods. 1 písm. f/, § 41 ods. 17 písm. a/, § 41 ods. 18 písm. a/, § 42 ods. 5 písm. a/, § 42 ods. 12 písm.
a/, § 43 ods. 5 písm. a/, § 43 ods. 7 písm. a/, § 44 ods. 6 písm. a/, § 44 ods. 7 písm. a/, § 44a ods. 5
písm. a/, § 44a ods. 6 písm. a/, § 46 ods. 6 písm. a/, § 46 ods. 7 písm. a/, § 48 ods. 8 písm. a/, § 48
ods. 9 písm. a/, § 54 ods. 5 písm. a/ a § 54 ods. 6 písm. a/ alebo nevedie prevádzkovú dokumentáciu
podľa § 21 os. 1 písm. e/.

Podľa § 20 ods. 2 písm. a/ zákona o odpadoch, odosielateľ nebezpečných odpadov a ten komu sú podľa
zmluvy uvedenej v odseku 1 nebezpečné odpady určené (ďalej len „príjemca nebezpečných odpadov“)
sú povinní viesť a uchovávať evidenciu o prepravovaných nebezpečných odpadoch.

Podľa § 78 ods. 2 písm. zh/ zákona o odpadoch, pokutu do 16 596,95 € uloží príslušný orgán štátnej
správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osoba - podnikateľovi, ktorá nakladá
s elektroodpadom v rozpore s § 54g.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu, ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Po preskúmaní výroku a odôvodnenia napadnutých rozhodnutí súd dospel k záveru, že prvostupňový
správny orgán a žalovaný nesprávne a v rozpore so zákonom rozhodli pri ukladaní pokuty žalobcovi.
Z označenia ust. § 78 zákona o odpadoch, na základe ktorého bola žalobcovi uložená pokuta je

nesporné, že ide o správne delikty. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie
právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty, ktoré konkrétny zákon takto
označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich
typovejspoločenskejnebezpečnostivyjadrenejvznakochskutkovejpodstaty,uinýchsprávnychdeliktov
a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú

svojoupovahounajbližšiepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,opostih
správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Iné správne delikty a z toho vyvodené
následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu.

Je všeobecne známou skutočnosťou, že priestupky v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva majú trestnoprávny charakter. Preto konanie o nich podlieha ochrane zaručenej v čl. 6 Dohovoru o
ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(právonaspravodlivésúdnekonanie),čl.7(zákaztrestubez
zákona) a čl. 13 (právo na účinné opravné prostriedky. Trestnoprávny charakter majú aj ostatné správne
delikty. Právna úprava správnych deliktov nemá s výnimkou priestupkov kodifikovanú všeobecnú časť.V prípade neexistencie pozitívnej právnej úpravy musia správne orgány a súdy vychádzať z analógie
zákona (analogia legis), prípadne analógie práva (analogia juris). Využitie metódy analógie je limitované
podmienkou, že je to na prospech účastníka konania a nevedie to k ujme na hodnotách, na ktorých je

verejný záujem.

Na rozdiel od trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov,
neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých
správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť analógiu

legis, tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata spočíva v absorpcii sadzieb (teda príslušný trest pohlcuje
miernejší). Zbiehajúce delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých
sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby
za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na
charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je
ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať

pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa
ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 28/2007).

Prvostupňový správny orgán v danom prípade pri ukladaní sankcie za správne delikty žalobcovi túto

absorpčnú zásadu neaplikoval a nesprávne uložil sankciu tak, že výšky sankcií za jednotlivé správne
delikty sčítal. V konaní sa z uvedených dôvodov vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť
rozhodnutia. Ak teda žalovaný za takýchto okolností potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, rozhodol v rozpore so zákonom.

Prvostupňový správny orgán a žalovaný pochybili aj pri ukladaní pokuty podľa § 78 ods. 2 písm.
zh/ zákona o odpadoch pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 52 ods. 1 písm. k/ zákona o
odpadoch. Za porušenie povinnosti a ukladanie pokuty je vždy potrebné aplikovať ustanovenia právneho
predpisu účinného v čase, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany kontrolovaného subjektu.
Podľa zákona o odpadoch účinného v čase porušenia povinnosti žalobcu (k 31.12.2008) podľa § 52

ods. 1 písm. k/ zákona o odpadoch, podľa ktorého je spracovateľ starých vozidiel povinný vystaviť pri
prevzatí starého vozidla na spracovanie potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie podľa
vzoru ustanoveného vykonávacím predpisom (§ 68 ods. 3 písm. j/) a jeden exemplár odovzdať držiteľovi
starého vozidla, prípadne inej osobe, od ktorej staré vozidlo prevzal, ak túto povinnosť za neho nevykoná
osoba vykonávajúca zber starých vozidiel (§ 52a) je možné uložiť pokutu podľa § 78 ods. 2 písm. zi/,

teda nie zh/, tak ako to uvádza žalovaný a prvostupňový správny orgán.

Podľa § 74 ods. 1 zákona o odpadoch, ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie
sa podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V odseku 2 citovaného
ustanovenia zákon o odpadoch upravuje, na ktoré konania sa všeobecné predpisy o správnom konaní

nevzťahujú, s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti (§ 5, § 7 ods. 10, § 22 ods. 7, § 15, § 16, § 24
ods. 2, § 64, § 69 písm. c/, § 76 ods. 5, § 11 ods. 4, § 19 ods. 10 až 14). Z uvedeného je teda nesporné,
že na konanie o ukladaní pokút za správne delikty sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,
t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a

poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.Výrok rozhodnutia správneho orgánu je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje
rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Výrok musí byť formulovaný presne,
určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku

musíbyťpredovšetkýmzrejméčobolopredmetomrozhodovania,nazákladeakéhoprávnehopredpisua
ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Ak teda správny orgán vo výroku rozhodnutia neoznačil
správne ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého uložil za porušenie povinnosti pokutu,
takýto výrok nie je presný a v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku.

Ako bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu, vo veci porušenia povinnosti žalobcu, za ktorú mu správne orgány uložili pokutu podľa §
78 zákona o odpadoch, bolo už rozhodované skoršími rozhodnutiami prvostupňového správneho
orgánu č. 43 965 04709/7756-29160/Kub zo dňa 10.09.2009 a rozhodnutím žalovaného č. 43 960 037
09/9544-40659/Leg zo dňa 14.12.2009, ktoré na základe žaloby žalobcu boli preskúmané Krajským
súdom v Prešove a ktorý rozsudkom č.k. 3S 11/2010-87 zo dňa 28.01.2011 rozhodol tak, že rozhodnutie

žalovaného zo dňa 14.12.2009 spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa
10.09.2009 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Na základe odvolania žalovaného proti
rozsudku krajského súdu vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 8Sžp
10/2011 zo dňa 22.03.2012, ktorý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil. Zrušenie rozhodnutí zo
strany Krajského súdu v Prešove sa týkalo aplikácie ust. § 73 ods. 2 zákona o odpadoch, podľa ktorého

ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovaného
upozorní ho na to, a ak je to možné alebo účelné uloží mu opatrenie na nápravu a určí mu lehotu,
v ktorej má opatrenie na nápravu vykonať. Ak kontrolovaný nevykoná v určenej lehote opatrenie na
nápravu alebo ak opatrenie na nápravu nie je možné alebo účelné uložiť, orgán štátneho dozoru uloží
kontrolovanému pokutu.

V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku uviedol, že z § 73 ods. 2
ako generálneho pravidla aplikovaného pri zistenom porušení povinnosti vyplýva, že pokutu uloží orgán
štátneho dozoru až subsidiárne („...uloží mu opatrenie...“), t.j. ak kontrolovaný nevykoná opatrenie na
nápravu alebo opatrenie nie je možné alebo účelné uložiť, v každom prípade však je povinný uviesť

náležité a dostatočné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že neúčelnosti alebo nemožnosti
uloženia opatrenia na nápravu a až následne pristúpiť k uloženiu pokuty. Ďalej okrem iného uviedol, že
zo strany krajského súdu nebol vyslovený názor, podľa ktorého by žalovaný ako aj prvostupňový správny
orgán bol viazaný rozhodnúť ohľadne zistených porušení zákona o odpadoch uložením opatrenia alebo
uložením pokuty, voľba druhu sankcie náleží správnemu orgánu za súčasného zachovania zákonných

podmienok, t.j. ak dospeje k záveru, že uloženie opatrenia na nápravu nie je možné a účelné a tento
záver náležite zdôvodní.

Súd sa v danom prípade stotožňuje s námietkou žalobcu, že neúčelnosť uloženia pokuty v daných
prípadoch nebola zdôvodnená zákonným spôsobom. Odôvodnenie, že v prípade kontrolou zistených

nedostatkov u žalobcu ide o správne delikty, ktorými v danom čase, kedy zákon vyžadoval postup
podľa ustanovení zákona, došlo k porušenia zákona o odpadoch a z tohto dôvodu nebolo možné uložiť
opatreniananápravu,ktorénezmenianedodržaniepovinnostisubjektuvurčenomčase,ktorýužuplynul,
t.j. v okamihu nakladania s odpadmi, v ktorom sa malo postupovať v súlade so zákonom je irelevantné.
Z ust. § 73 ods. 2 zákona o odpadoch je nepochybné, že opatrenia na nápravu môže orgán štátneho

dozoru uložiť ak zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovaného, t.j. ukladá
opatrenia v čase kedy k porušeniu povinnosti došlo. Ustanovenie § 73 ods. 2 nemá teda na mysli
ukladanie opatrení v štádiu prevencie zameranú na predchádzanie protiprávneho konania ukladaním
opatrení na nápravu. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného teda
nevyplýva akú správnu úvahu použili a na základe akých skutočností dospeli k záveru, že v prípade

jednotlivých porušení právnej povinnosti žalobcu nebolo možné a účelné uložiť opatrenia nápravu, ale
pristúpili k uloženiu pokuty. Za takýchto okolností sú rozhodnutia správnych orgánov v tomto smere
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov vychádza z nedostatočne

zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia tak žalobcu správne orgány označujú
za odosielateľa aj príjemcu nebezpečného odpadu, s touto námietkou sa súd nestotožňuje. Definíciu
odosielateľa a príjemcu nebezpečného odpadu upravuje zákon o odpadoch v ust. § 20 ods. 1 a 2.Podľa § 20 ods. 1 zákona o odpadoch, ten, kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ktorej predmetom je
preprava nebezpečných odpadov, je povinný

a)zabezpečiťprepravunebezpečnýchodpadovvsúladestýmtozákonomavprípade,žesanaprepravu
nebezpečných odpadov vyžaduje súhlas podľa § 7, aj v súlade s týmto súhlasom,
b) vykonať prepravu nebezpečných odpadov dopravnými prostriedkami, ktoré
vyhovujú ustanoveniam všeobecne záväzných právnych predpisov o preprave nebezpečných vecí;
ak nevykonáva prepravu sám, je povinný zabezpečiť ju u dopravcu oprávneného podľa osobitných

predpisov.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o odpadoch, odosielateľ nebezpečných odpadov a ten, komu sú podľa zmluvy
uvedenej v odseku 1 nebezpečné odpady určené sú povinní

a) viesť a uchovávať evidenciu o prepravovaných nebezpečných odpadoch,

b) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie podľa písmena a) okresnému úradu
príslušnému podľa sídla alebo miesta podnikania odosielateľa nebezpečných
odpadov a príjemcu nebezpečných odpadov; v prípade, že súhlas na prepravu
nebezpečných odpadov vydal okresný úrad v sídle kraja , aj tomuto úradu,
c) umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 73) kontrolu

nakladania s odpadmi v priebehu prepravy; na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu33) a poskytnúť
pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom,
d) vykonať opatrenie na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom
hospodárstve (§ 73).

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z administratívneho spisu podľa výsledkov
kontroly pre žalobcu vykonávali zber starých vozidiel fyzická osoba - podnikateľ A. M. - TATRY SOS,
A. a spoločnosť EKOS, spol. s r.o., Stará Ľubovňa, ktorí túto činnosť vykonávali na základe platných
súhlasovvydanýchpodľaust.§7ods.1písm.l/zákonaoodpadoch.Ďalejkontroloubolozistené,žetieto
subjekty vykonávali pre žalobcu zber starých vozidiel zaradených podľa katalógu odpadov ako odpad

kategórie č. 16 01 04 - N a žalobca takéto vyzbierané staré vozidlá z týchto zariadení na zber starých
vozidiel prepravoval svojimi vlastnými dopravnými prostriedkami do zariadenia na zber a spracovanie
starých vozidiel v Hanušovciach nad Topľou, ktorého je prevádzkovateľom. Túto skutočnosť žalobca ani
nespochybňoval. V tomto prípade nie je možné úplne formalisticky vykladať ust. § 20 ods. 1 a 2, tak ako
torealizovalžalobcastvrdením,žekpreukázaniu,žejeodosielateľomnebezpečnéhoodpadubymusela

byť preukázaná existencia zmluvy medzi odosielateľom a prepravcom a takáto zmluva neexistuje.
Definíciu odosielateľa a príjemcu nebezpečného odpadu je potrebné vykladať z hľadiska samotného
významu a logického výkladu citovaného ustanovenia. Pretože žalobca je sám prevádzkovateľom
zariadenia na zber a spracovanie starých vozidiel a zároveň si prepravu starých motorových vozidiel zo
zariadení na ich zber prepravoval vlastnými dopravnými prostriedkami je nesporné, že spĺňa definíciu

odosielateľa nebezpečných odpadov, ako aj jeho príjemcu bez ohľadu na to, či má uzatvorenú zmluvu
s prepravcom, nakoľko prepravu vykonáva sám.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vec posúdiť a rozhodnúť tak, aby výrok a
odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo kritériám uvedeným v ust. § 46 a 47 Správneho poriadku a aby
bolo dostatočne odôvodnené čo do právneho posúdenia, ako aj ukladania pokuty. Správne orgány sú
pri rozhodovaní viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v sume 480,73 €. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
70,- € a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) za tri úkony právnej

pomoci - prevzatie a príprava veci 16.11.2012 v hodnote právneho úkonu 127,16 €, spísanie a podanie
žaloby 14.01.2013 a účasť na pojednávaní 18.09.2013 v hodnote jedného právneho úkonu 130,16 €, čo
predstavuje spolu 387,84 €; režijného paušálu 1 x 7,63 € a 2 x 7,81 €, t.j. spolu 23,25 €.Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.