Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Cpr/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112236975
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112236975.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: M.. K. M., M.., S. W.

XX, M., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti
žalovanému: Stredná zdravotná škola, so sídlom Sládkovičova 36, Prešov, právne zastúpenému JUDr.
Ivetou Hrebenárovou, advokátkou so sídlom Grešova 7, Prešov, o okamžitom skončení pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v sume 539,12 EUR na účet právneho
zástupcu žalovanej, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 12.11.2012 navrhla žalobkyňa súdu rozhodnúť o tom, že oznámenie o

okamžitom skončení pracovného pomeru je neplatné.

Na základe výzvy súdu žalobkyňa podaním súdu doručeným dňa 7.12.2012 upresnila petit žaloby a
navrhla, aby súd rozhodol, že oznámenie zo dňa 9.10.2012 o okamžitom skončení pracovného pomeru
„správca počítačovej siete“ medzi žalovanou a žalobkyňou je neplatné.

Podanímsúdudoručenýmdňa19.3.2013právnyzástupcarozšírilžalobuouloženiepovinnostižalovanej
zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 314,43 EUR a taktiež nahradiť trovy konania.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2005 vyplýva, že účastníci uzavreli pracovnú zmluvu s dohodnutým
druhom práce vo funkcii: „správca počítačovej siete“ od 1.7.2005 na dobu určitú do 30.6.2006. Z dohody
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.6.2006 vyplýva, že táto zmluva uzavretá na dobu určitú sa mení

na dobu určitú. Z dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.12.2007 vyplýva, že čiastočný
pracovný úväzok dohodnutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2005 sa mení z 0,33 na čiastočný
úväzok na 0,26.

Z oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 9.10.2012 vyplýva, že žalobkyňa sa
dňa 2.10.2012 prihlásila v dochádzkovom systéme o 13:45 hod. k výkonu práce správcu počítačovej
siete a odhlásila sa o 16:37 hod., pričom na pracovisku ako správca siete v čase od 14:30 hod. do 16:37
hod. nepracovala, nakoľko sa zúčastnila porady, ktorá vyplýva z jej hlavného pracovného pomeru. Pri
podrobnej kontrole dochádzky žalobkyne sa preukázalo takéto vykazovanie práce aj v ďalších dvoch

prípadoch, a to dňa 11.6.2012 a 22.6.2012. Svojím konaním žalobkyňa nedodržala základné povinnosti
zamestnancapodľa§81ods.b)zákonníkaprácevyplývajúcezpracovnéhopomerusprávcupočítačovejsiete. Uvedené skutočnosti považuje žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny a okamžite
so žalobkyňou ukončil pracovný pomer „správca počítačovej siete“ v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce dňom 9.10.2012, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred

prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 3.10.2012.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že dňa 8.10.2012 si ju riaditeľka zavolala na
pohovor, v rámci ktorého jej vytýkala, že bola prihlásená v dochádzkovom systéme, ktorý pracuje na
princípeodtlačkuprstaakosprávcasieteajvčasepracovnejporadyvyplývajúcejzhlavnéhopracovného
pomeru, pričom v tom čase preto nemohla vykonávať funkciu správcu počítačovej siete. Konkrétne sa

jednalo o dátum 2.10.2012 a ona skutočne uznala, že keď odchádzala na pracovnú poradu, tak sa zo
systému nedohlásila, pričom určite to nebolo úmyselné, avšak v návale pracovných a iných povinnosti
na to zabudla. Riaditeľka žalovaného jej vytkla, že obdobná chyba sa jej stala aj 2-krát v mesiaci jún,
na čo prvotne nevedela zareagovať, avšak neskôr zistila, že dňa 22.6.2012 sa vyučovanie končilo
4. vyučovacou hodinou, teda o 11:30 hod., kedy sa aj začala porada a táto skončila o 12:50 hod.,
pričom ona od 12:55 hod. začala vykonávať funkciu správcu siete a dňa 11.6.2012 bola porada cez

obedňajšiu prestávku a ona sa o 13:50 hod. prihlásila ako správca siete. Žalobkyňa ďalej poukázala
na to, že v súvislosti s prihlasovaním do elektronického systému ich ako zamestnancov nikto nejako
osobitne neškolil a problémy s prihlasovaním mali aj iní kolegovia, voči ktorým neboli vyvodzované
žiadne dôsledky. Zároveň uviedla, že ako zamestnankyňa písomne odovzdala aj tzv. výkaz mzdových
nárokovaajztýchtovýkazovvyplýva,žesineuplatňovalanejakénadbytočnéhodiny.Žalobkyňauviedla,

že v rámci mzdových nárokov za deň 2.10.2012 si neuplatnila mzdu za čas, ktorý bol evidovaný v
elektronickom systéme a táto mzda jej ani vyplatená nebola. Vypovedala, že omyl pri prihlasovaní a
odhlasovaní zo systému sa jej mohlo stať ešte 2 - 3-krát a z tohto dôvodu poprosila p. Raďákovú, ktorá
pracuje ako mzdová účtovníčka a má prístup k tomuto systému, aby jej tieto chyby opravila.

Štatutárna zástupkyňa žalovaného, U. M.. V. B. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že dňa

2.10.2012 sa konala porada, pričom pri odhlasovaní z dochádzkového systému stála za žalobkyňou a
pri jej odhlasovaní si všimla určité nezrovnalosti, preto si nasledujúci deň dala preveriť dochádzkový
systém žalobkyne a zistila, že obdobná situácia nastala aj v dňoch 11.6., resp. 22.6.2012, preto si ju
hneď nasledujúci deň t.j. 3.10.2012, nie 8.10.2012 ako to tvrdila žalobkyňa, zavolala, aby jej k týmto
skutočnostiam podala vysvetlenie. Konkrétne sa jednalo o situácie, keďže sa žalobkyňa prihlásila ráno

ako učiteľka, následne sa ako učiteľka odhlásila a prihlásila sa ako správca siete, avšak prácu správcu
siete nevykonávala, keďže v tom čase boli porady, preto to mala realizovať tak, že sa ako správca
siete mohla prihlásiť až po ukončení porady, resp. v daný deň prácu správcu siete ani nevykonávať,
keďže mala iba 40-hodinový pracovný úväzok a túto prácu mohla vykonať aj inokedy. Pri prerokovaní
týchto skutočností sa žalobkyňa vyjadrila, že prihlásenie dňa 2.10.2012 považuje sa omyl a že si ani

nebude uplatňovať mzdu za tento deň, pričom čo sa týka dňa 11.6.2012 resp. 22.6.2012, tak k týmto
skutočnostiam sa žalobkyňa vtedy ani nevyjadrila a až v rámci súdneho pojednávania uviedla určité
dôvody, ktoré však nie sú korektné, pretože dňa 22.6.2012 porada začala až po 5. vyučovacej hodine
a nie po 4. vyučovacej hodine ako to tvrdí žalobkyňa, pričom porady sa nekonali hneď po vyučovaní,
pretože tam bol aj určitý priestor na obed, teda aby sa učitelia mohli najesť. Zároveň uviedla, že v rámci

plánu porád sa tieto konali vždy o 14.30 hod., avšak dňa 22.6.2012 sa porada mohla začať aj skôr, avšak
nie po 4. vyučovacej hodine, keďže sa učila aj 5. vyučovacia hodina. Ohľadom porady konanej dňa
11.6.2012 vypovedala, že táto sa konala z dôvodu prípravy celoslovenskej porady riaditeľov stredných
zdravotných škôl, pričom sa jednalo o náročnú akciu z ktorej vyplývalo množstvo úloh, preto považuje
za vylúčené, aby táto porada bola iba počas obedňajšej prestávky, teda pol hodiny, pretože za taký

krátky čas sa nedali zvládnuť všetky úlohy, ktoré s tým súviseli. Riaditeľka žalovaného sa vyjadrila aj
k preškoľovaniu v súvislosti s dochádzkovým systémom, pričom uviedla, že školenie bolo vykonané a
existujeajužívateľskýmanuál,avšakjednásaojednoduchúmanipuláciu,tedapriloženieprstaazadanie
určitej informácie, napr. služobný odchod, odchod k lekárovi, dovolenka a pod.. Ďalej uviedla, že pokiaľ
sa žalobkyňa vyjadrila, že určitý nemenovaný kolega nebol evidovaný 8 dní, tak k tomu uviedla, že sa

jedná o B.. S., ktorý nebol evidovaný 7 dní, avšak problém nastal v tom, že on pracuje ako telocvikár
a telocvičňa je v inej budove, na inej ulici, pričom on sa ráno prihlásil a následne sa už neodhlásil,
potom mal 5 dní dovolenku, pričom mal riadne vypísaný dovolenkový lístok a podstatný rozdiel je v
tom, že on si prácu riadne vykonal, čo vyplýva aj zo zápisov v triednej knihe. Zároveň uviedla, žesa nikdy nestalo, aby si niekto zo zamestnancov uplatňoval nárok na náhradu mzdy aj za čas, ktorý
neodpracoval, pričom je nesporné, že žalobkyňa si uplatnila mzdové nároky za dni 11.6. a 22.6.2012
aj za čas, ktorý neodpracovala. Poukázala na to, že nikdy nepredpokladala, že niekedy k takému

niečomu môže dôjsť, avšak po týchto skúsenostiach kontrolovala dochádzku aj za predchádzajúce
obdobie a zistila, že obdobný problém bol aj v septembri roku 2011, pričom pokiaľ by sa takáto situácia
opakovala raz, tak je to možné považovať za omyl, avšak keďže to bolo viackrát, nemôže sa ubrániť
presvedčeniu, že to nebola náhoda. Vyjadrila sa aj ku skutočnosti, že pokiaľ žalobkyňa mala chybu v
evidencii, tak túto jej opravila M.. U., pričom sa jednalo o dni 16.11.2011, resp. 30.11.2011 a je otázne,

prečo nepožiadala žalobkyňa o opravu aj napr. 11.6. resp. 22.6.2012. Riaditeľka žalovaného poukázala
aj na skutočnosť, že žalobkyňa nie veľmi vhodne vykonávala funkciu správcu siete, keďže na webovej
stránke školy napr. uverejnila aj súkromný článok o tom, ako sused žalobkyne zrezal stromy, odmietla
kolegyni nainštalovať určité programy a keď to následne urobil jeden zo žiakov, tak sa vyjadrila, že
nebude po niekom niečo opravovať, neaktualizovala webovú stránku školy, neumožnila zamestnancom
objednanej firmy namontovať počítače, na čo sa táto firma následne aj 2-krát sťažovala. Žalobkyňa

ďalej zorganizovala bez súhlasu školy kurz, pričom keď ju požiadala o vysvetlenie, táto sa za svoj
postup ospravedlnila ale záznam z pohovoru odmietla podpísať. Žalobkyňa taktiež odmietla jej ako
riaditeľke poskytnúť prístupové heslá, pričom aj keď bola viacnásobne vyzvaná, aj písomne všetky
potrebnépodkladyodovzdalaaždňa9.10.2012priukončenípracovnéhopomeru.Riaditeľkažalovaného
sa vyjadrila, že porušenie pracovnej disciplíny prerokovali aj na vedení školy, pričom dospeli k záveru,

že pokiaľ si niekto dá preplatiť jednu hodinu duplicitne, a to ešte opakovane, tak sa jedná o závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Riaditeľka žalovaného sa vyjadrila, že z evidencie dochádzky vyplýva,
že žalobkyňa dňa 22.6.2012 vykonávala prácu učiteľky do 12:51 hod. a od tohto času začala vykonávať
správcu siete do 17:11 hod., pričom aj keď zo zápisníc o poradách nevyplýva konkrétny čas konania
porady, porada sa začala o 13:00 hod. a trvala asi do 15:00 hod., preto pokiaľ si žalobkyňa ako správca

siete uplatnila odpracovaný čas 4,25 hodín, tak tento údaj nie je pravdivý, pretože žalobkyňa mohla
vykonať správcu siete asi len od 15:00 hod. do 17:10 hod., teda niečo vyše dvoch hodín, avšak mzdový
nárok si uplatnila za 4,25 hodín. Dňa 11.6.2012 si žalobkyňa uplatnila mzdový nárok ako správca siete
od 13:50 hod. do 16:50 hod., avšak keďže porada začala o 14:30 hod. a trvala hodinu až hodinu a pol,
žalobkyňa si mohla uplatniť mzdový nárok vykonávania funkcie správcu až od 15:30 resp. 16:00 hod.,

teda nie tri hodiny, ale asi iba polovicu tohto času.

Svedkyňa U.. I. A. vypovedala, že od 1.9.2012 pracuje u žalovaného ako zástupkyňa pre
všeobecnovzdelávacie predmety a taktiež je vedúcou komisie všeobecnovzdelávacích predmetov.
Uviedla, že riaditeľka školy zistila nezrovnalosti v dochádzkovom systéme žalobkyne, preto ju poverila,
aby preverila jej dochádzku asi pol roka spätne, pričom zistila, že dňa 2.10.2012 žalobkyňa bola na

poradeakoučiteľka,avšakzároveňbolaevidovanáakosprávcasiete,tedaževykonávalaprácusprávcu
siete, čo je však vylúčené, pretože nemohla zároveň vykonávať prácu učiteľa, ako aj správcu siete.
Obdobná situácia bola zistená aj 2-krát v mesiaci jún, pričom keďže žalobkyňa bola na to upozornená,
náhradu mzdy za deň 2.10.2012 si už však neuplatnila, avšak za dva dni v mesiaci jún si takto duplicitne
uplatnila aj náhradu mzdy, ktorá jej bola vyplatená. Svedkyňa ďalej uviedla, že čo sa týka práce s

elektronickým dochádzkovým systémom, všetci zamestnanci boli ňou osobne zaškoľovaní pri samotnej
registrácii do systému, v rámci ktorého sa odoberali odtlačky prstov, pričom v systéme sú evidentne
vyznačené ikony, z ktorých vyplýva, čo je potrebné stlačiť pri zadaní dovolenky, lekárskeho ošetrenia
a pod., pričom pokiaľ mal niekto z kolegov problém s evidovaním, oslovil ju a ona mu vysvetlila ako
to má urobiť. Uviedla, že sa jedná o veľmi jednoduchý systém, pričom dňa 22.8.2012 sa konalo aj

školenie, ktoré bolo na dobrovoľnej báze a ktorého sa zúčastnila všetci pedagogickí zamestnanci,
ale žalobkyňa sa ho nezúčastnila. Zároveň uviedla, že žalobkyňa sa u nej osobne nikdy nesťažovala,
že má nejaké problémy s týmto systémom, ani ju nepožiadala o pomoc. Svedkyňa uviedla, že po
zistení skutočnosti týkajúcich sa dochádzky žalobkyne, to bolo riešené aj na vedení školy, pričom sa
zhodli na tom, že pokiaľ si žalobkyňa dala preplatiť duplicitne náhradu mzdy, táto okolnosť je závažným

porušením pracovnej disciplíny a vedenie školy rozhodlo o tom, že so žalobkyňou bude okamžite
ukončený pracovný pomer „správca siete“. Následne bolo okamžité skončenie pracovného pomeru
prerokované aj v odborovej organizácii bez účasti žalobkyne a potom aj za účasti samotnej žalobkyne,
ktorá však záznam z prerokovania odmietla podpísať, avšak ústne vyjadrila sa asi v tom zmysle, že
súhlasí s okamžitou výpoveďou, keďže tým získa čas, ktorý bude môcť venovať rodine. Ohľadom

začiatku a ukončenia jednotlivých porád svedkyňa vypovedala, že dňa 11.6.2012 sa konala porada
v súvislosti s celoslovenskou poradou učiteľovu stredných zdravotníckych škôl a keďže sa jednalo orelatívne náročnú akciu, porada trvala minimálne hodinu a pol, pretože bolo potrebné pripraviť všetky
podrobnosti ohľadom porady, umiestnenia žiakov, prípravy objektu okolia a pod., pričom porada začala o
14:30 hod., tak ako všeobecne porady začínali. Čo sa týka porady zo dňa 22.6.2012, svedkyňa uviedla,

že sa jednalo o klasifikačnú poradu, ktorá mohla začať aj skôr, v danom prípade asi o 13:00 hod.,
keďže sa táto konala po 5. vyučovacej hodine, ktorá končí o 12:20 hod. a učitelia ešte majú priestor na
obedňajšiu prestávku, pričom táto porada trvala minimálne hodinu a pol. V súvislosti so začiatkom tejto
porady svedkyňa uviedla, že ona vyučovala ešte 5. hodinu, ktorá bola zapísaná ako triednická hodina,
pričom spolu so žiakmi upratovala okolie školy.

Svedkyňa K. U. vypovedala, že v súvislosti so žalobkyňou nastal problém v súvislosti s evidenciou jej
dochádzky, keďže bolo zistené, že asi v 2 - 3 prípadoch si nadmerne uplatnila mzdu asi za 2 - 3 hodiny
za jeden deň. Uviedla, že má okrem iného na starosti pripravovať podklady pre vypracovanie výplat,
pričom pri tom vychádza z písomných mesačných výkazov mzdových nárokov, ktoré sa porovnávajú s
evidenciou dochádzky, konkrétne s príchodom a odchodom, pričom uviedla, že keď to porovnávala u
žalobkyne nezistila nejaký problém, pretože ju nenapadlo, že táto by si mohla duplicitne uplatniť mzdové

nároky. Svedkyňa zároveň uviedla, že z dokladov týkajúcich sa dochádzky za mesiac jún roku 2012 nie
je možné ani presne určiť, že žalobkyňa si vyúčtovala časový fond naviac v takom a v takom rozsahu,
pretože problém bol v tom, že žalobkyňa si účtovala čas odpracovaný ako správca siete aj v čase, keď
bola porada, na ktorej bola ako učiteľka, pričom ako správca siete si teda vyúčtovala čas zodpovedajúci
dĺžke porady v uvedených dňoch, teda dňa 11.6. a 22.6.2012.

Svedok X. S. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že na škole pracuje ako učiteľ telesnej výchovy,
pričom telocvičňu majú v budove bývalého ukrajinského gymnázia na ul. Dilongovej, čo je od školy asi
5 minút peši a on niekedy končil vyučovanie aj o 16:30 hod., a keďže mal aj nejaké iné povinnosti,
úplne zabudol, že sa má ešte ísť do školy odhlásiť z dochádzkového systému, pričom pokiaľ si
pamätá, tak následne nastupoval na dovolenku, ktorú si tiež zabudol zadať do tohto systému a z tohto

dôvodu bol písomne pokarhaný. Uviedol, že manipulácia s elektronickým dochádzkovým systémom
je úplne jednoduchá, pretože iba si zadá osobné číslo, priloží prst a zaeviduje sa tam, obdobne je to
aj pri odchode. Zároveň uviedol, že on osobne nikdy nemal problém s evidenciou dochádzky, okrem
spomínaného prípadu, keď sa zabudol ísť do školy odhlásiť. Potvrdil, že v súvislosti s používaním
tohto systému boli ako zamestnanci preškolení, pričom keď to bolo zavádzané, tak im bolo samozrejme

predvedené, ako to funguje.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Súd z hľadiska aplikácie právneho predpisu na prejednávanú vec vychádzal z príslušných ustanovení
zákonníka práce účinných ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo
strany žalovaného ku dňu 9.10.2012.

Podľa § 68 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to
iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov

odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo
dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods.
4 a 5. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so
zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej
dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie

ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke azamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť
pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v

záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,

g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu

bankového spojenia.

§ 74 Zákonníka práce zrušený predpisom č. 257/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.septembra 2011.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že účastníci uzavreli
pracovnú zmluvu na dohodnutý druh práce - správca počítačovej siete s tým, že tento pracovný pomer
bol uzavretý od 1.7.2005 pôvodne na dobu určitú a na čiastočný úväzok 0,33, pričom na základe

dohôd o zmene pracovnej zmluvy bol na základe dohody zo dňa 28.6.2006 pracovný pomer zmenený
na dobu určitú na základe dohody zo dňa 30.12.2007 na úväzok 0,26. Súd mal taktiež preukázané,
že žalovaný doručil žalobkyni dňa 9.10.2012 okamžité skončenie pracovného pomeru so skutkovým
vymedzením tak, ako to už bolo vyššie citované. Právny zástupca žalobkyne v rámci svojich písomných
ako aj ústnych vyjadrení poukázal na to, že na dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru

nemožno prihliadať z dôvodu nedodržania zákonnej prekluzívnej lehoty. V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že žalovaný sa o dôvodoch okamžitého
skončenia pracovného pomeru dozvedel dňa 3.10.2012, kedy riaditeľka školy, t.j. štatutár žalovaného,
dala preveriť dochádzkový systém žalobkyne a zistila, že žalobkyňa bola v dňoch 2.10.2012, 22.6.2012
a 11.6.2012 evidovaná v čase pracovnej porady vyplývajúcej z jej pracovného pomeru učiteľky tak,

že vykonáva prácu vo funkcii správcu siete, pričom za dni 22.6. a 11.6.2012 si žalobkyňa uplatnila
ako správca siete aj mzdové nároky za čas ktorý strávila na poradách ako učiteľka, teda duplicitne
aj z titulu funkcie učiteľky, aj z funkcie správcu siete. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby sa
žalovanýdozvedel,tedazískalvedomosťotom,žesažalobkyňadopustilatakéhotokonaniaskôr,pričom
pokiaľ právny zástupca žalobkyne argumentoval skutočnosťou, že z výsluchu svedkyne U. vyplynulo,

že sa o skutočnosti, že žalobkyňa bola duplicitne evidovaná v dňoch 22. resp. 11.6.2012 dozvedela
najneskôr začiatkom mesiaca júl, kedy pripravovala podklady pre výplatu mzdy, súd poukazuje na to,
že z výsluchu tejto svedkyne vyplynulo iba to, že táto aj keď porovnávala písomný mesačný výkaz
mzdových nárokov s elektronickou dochádzkou, tak nezistila žiaden problém, pretože ju ani nenapadlo,aby si mohla žalobkyňa duplicitne uplatniť mzdové nároky, pretože z týchto dokladov nie je možné
presne určiť v akom presnom rozsahu si žalobkyňa účtovala časový fond navyše, pretože táto si
účtovala odpracovaný čas ako správca siete aj v čase, keď bola porada, na ktorej bola vo funkcii

učiteľky, pričom ako správca siete si vyúčtovala čas zodpovedajúci dĺžke porád v uvedených dňoch.
Vzhľadom na špecifikum učiteľského povolania a to, že pracovný čas učiteľa v školstve je tvorený jednak
vyučovacím procesom, ale zároveň aj prácou na doma, resp. absolvovaním porád, čo vyplýva aj z
dochádzkového systému, z ktorého je zrejmé, že bez ohľadu na čas strávený v škole, resp. bez ohľadu
na počet odučených hodín, dochádzkový systém automaticky doratáva zamestnancom žalovaného

časový fond do 7,5 hodín denne, podľa názoru súdu vyplýva, že nie je v možnostiach pracovníčky, ktorá
pripravuje podklady pre mzdové nároky zistiť určité odchýlky, a to aj s poukazom na špecifikum, že
pri pedagogických zamestnancoch mala súbežný pracovný pomer iba žalobkyňa a nie je nelogické, že
pracovníčka, ktorá mala na starosti prípravu podkladov pre uplatnenie mzdových nárokov, ktorá nie je
pedagogickým zamestnancom a ktorá sa inkriminovaných porád nezúčastňovala, nemohla spochybniť
údaje zaznamenávané elektronickým systémom a to aj s poukazom na to, že po odhlásení žalobkyne zo

systému ako učiteľky, jej systém automaticky doratával pracovný čas do 7,5 hodín a po jej prihlásení ako
správca siete jej začal započítavať čas odpracovaný ako správca siete až do času, kým sa žalobkyňa
ako správca siete neodhlásila. Z týchto okolností podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný
sa nemohol dozvedieť o dôvodoch okamžitého skončenia už na začiatku mesiaca júl roku 2012, ale až
dňa 3.10.2012, keď došlo k prevereniu a zisteniu nedostatkov v evidencii a uplatnení mzdových nárokov

žalobkyne,aztohtodôvodupretoniejedôvodnánámietkanedodržaniaprekluzívnejlehotypreokamžité
skončenie pracovného pomeru, keďže žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer so žalobkyňou v
zákonnej lehote do dvoch mesiacoch odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel (§ 68
ods. 2 Zákonníka práce).

Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu riaditeľky žalovaného, ako aj svedkyne Valkovej, čo

nepoprela ani samotná žalobkyňa vyplýva, že porady sa konali so začiatkom o 14:30 hod., pričom
klasifikačná porada zo dňa 22.6.2012 sa začala skôr, avšak až po 5. vyučovacej hodine, ktorá končí o
12,20 hod (o čom svedčí aj zápis v triednej knihe v triede I.C - čl. 60 spisu) a obedňajšej prestávke, teda
o 13:00 hod., resp. ako uviedla svedkyňa Valková najskôr o 12:45 hod.. Právny zástupca žalobkyne sa
v tomto ohľade vyjadril, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázanie začiatku porád,

resp. ich ukončenia, pričom súd v tomto ohľade poukazuje na to, že minimálne svedeckou výpoveďou
svedkyne A. bolo preukázané, kedy porady začali, pričom práve žalobkyňa, ktorá tvrdila iné skutočnosti,
teda, že porady začali skôr, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, a ani nenavrhla vykonanie
žiadnych dôkazov.

Čo sa týka porady zo dňa 22.6.2012, aj keď je na základe vykonaného dokazovania pravdepodobnejší

záver o tom, že porada sa začala o 13:00 hod., aj keby súd vychádzal zo skutočnosti, že porada začala
o 12:45 hod., pričom je aj všeobecne známe, že klasifikačné porady sú z časového hľadiska náročné,
tak pokiaľ by súd vychádzal z výsluchu svedkyne A., ktorá uviedla, že táto porada trvala minimálne
jeden a pol hodiny, tak táto neskončila skôr ako o 14:15 hod. a preto sa žalobkyňa, ktorej povinnosťou
bolo zúčastniť sa tejto porady nemohla prihlásiť ako správca siete už o 12:51 hod.. Obdobne to platí aj

pre poradu konanú dňa 11.6.2012, ktorá podľa svedkyne Valkovej trvala taktiež minimálne hodinu a pol
(bez ohľadu na to, že svedkyňa sa tejto porady nezúčastnila, čo zároveň neznamená, že nemôže mať
vedomosť o tom ako dlho porada trvala), keďže sa jednalo o prípravu celoslovenskej porady učiteľov
stredných zdravotníckych škôl, čo bola relatívne náročná akcia, pričom keďže sa porady začínali o
14:30 hod., táto porada mohla byť ukončená najskôr o 16:00 hod., čo vyplýva aj z dochádzky učiteľov,

ktorých dochádzku si súd náhodne vyžiadal, pričom odchody učiteľov S., S., I. X. T. korešpondujú s touto
skutočnosťou (najskorší odchod je u učiteľky T. o 15:58 hod.). V súvislosti s klasifikačnou poradou zo
dňa 22.6.2012 z odchodu týchto učiteľov vyplýva, že najskorší odchod je evidovaný u učiteľa Kríža a to
o 15:11 hod., z tohto teda vyplýva, že klasifikačná porada trvala vyše dvoch hodín a žalobkyňa sa mohla
zapísať ako správca siete až po cca 15:00 hod..

Z elektronickej evidencie dochádzky zo dňa 2.10.2012 súd zároveň zistil, že žalobkyňa sa zaevidovala
do systému ako správca siete o 13:45 hod., pričom porada začala o 14:30 hod., čo vyplýva aj z oznamu
o konaní porady v uvedený deň, pričom nie je vylúčené, aby žalobkyňa vykonávala funkciu správcu
siete v čase od 13:45 hod do 14:30 hod., avšak túto funkciu nemohla vykonávať v čase porady a teda
žalobkyňa sa o 14:30 hod. mala odhlásiť ako správca siete (čo by samo o sebe bolo možné považovať

za „omyl“), pričom aj z údajov elektronickej dochádzky ostatných už spomínaných učiteľov vyplýva, žeporada mohla skončiť o cca 16:30 hod. a samotná žalobkyňa sa z dochádzkového systému odhlásila o
16:37 hod., z čoho vyplýva, že po ukončení porady už funkciu správcu siete nevykonávala.

Z vyššie uvedených skutočností mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa porušila svoje

pracovné povinnosti a žalovaný túto skutočnosť vyhodnotil tak, že žalobkyňa porušila závažne pracovnú
disciplínu a z tohto dôvodu s ňou okamžite ukončil pracovný pomer. V súvislosti s posúdením, či
sa jedná o závažné porušenie pracovných povinností resp. pracovnej disciplíny, súd poukazuje na
skutočnosť, že v Zákonníku práce a taktiež ani v žiadnom inom právnom predpise nie je explicitne
uvedené, čo predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, resp. menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny. V tomto ohľade je teda úlohou súdu vyhodnotiť túto skutočnosť s ohľadom
na osobu zamestnanca, funkciu ktorú zastáva, doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
situáciu za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia, spôsob a intenzitu porušenia
konkrétnych pracovných povinností, dôsledky porušenia pracovných povinností pre zamestnávateľa, či
zamestnanec svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21Cdo/2596/2011). V súvislosti s intenzitou porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne právny

zástupca žalovaného s poukazom na citované rozhodnutie poukázal na viacnásobné a opakujúce sa
previnenia žalobkyne v súvislosti s plnením pracovných povinností, ktoré predchádzali samotnému
ukončeniu pracovného pomeru a to, pokus zorganizovať na pôde žalovanej bez jej vedomia a súhlasu
kurz, uverejnenie súkromného článku na internetovej stránke školy bez akejkoľvek vecnej súvislosti
s účelom stránky školy, odmietnutie opravy systému Microsoft Office, neaktualizovanie webovej

stránky, dvojnásobné znemožnenie prístupu technikom spoločnosti PC style, s.r.o. na server žalovanej,
zaznamenanie žalobkyne v dochádzkovom systéme dňa 12.9.2011 ako správca siete od 13:00 hod. do
17:30 hod., pričom v uvedenom čase sa žalobkyňa zúčastnila pracovnej porady, teda plnila si pracovné
povinnosti pedagogického zamestnanca. V súvislosti s vyhodnotením intenzity porušenia pracovnej
disciplínymásúdzato,žeajpokiaľbyvôbecnebraldoúvahyžalovanýmnamietanéporušeniapracovnej

disciplíny pred okamžitým ukončením pracovného pomeru, teda nevychádzal by z iných dôvodov než
sú tie, ktoré žalovaný vymedzil v rámci okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj tak by dospel
k záveru, že konanie žalovanej nemožno označiť ako náhodné, tak ako sa táto vyjadrila k porade zo
dňa 2.10.2012, teda že sa iba v návale povinností zabudla odhlásiť zo systému ako správca siete,
pretože takéto opakované vykazovanie duplicitného vykonávania práce nie je, podľa názoru súdu,

náhodné, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa si aj v rámci ňou ručne vypisovaných výkazov
mzdových nárokov uplatnila nárok na náhradu mzdy aj za obdobie, keď preukázateľne funkciu správcu
siete nevykonávala, a teda už túto samotnú skutočnosť je podľa názoru súdu potrebné hodnotiť ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože žalobkyňa mala vedomosť o tom, že porady sa konali,
a preto si za čas porád jednoznačne nemala uplatniť mzdové nároky ako správca siete. V tomto

ohľade súd taktiež poukazuje na to, že žalobkyňa v minulosti v dvoch prípadoch požiadala M.. U.
o opravu dochádzky v dochádzkovom systéme. Z výsluchu tejto svedkyne vyplynulo, že žalobkyňa
v týchto prípadoch neodišla z pracoviska v čase, ktorý bol evidovaný v systéme, ale v inom čase,
preto jej to svedkyňa „pravdepodobne v dobrej viere“ opravila, pričom žalobkyni nič nebránilo, aby
požiadala o opravu dochádzkového systému aj v uvedených dňoch, resp. aby si minimálne nevykázala

mzdové nároky za čas, keď sa konali porady a žalovaná evidenčne vykonávala prácu správcu siete.
V tomto ohľade taktiež nie je podľa názoru súdu smerodajné, že škoda, ktorá mala byť spôsobená
žalovanej je podľa právneho zástupcu žalobkyne iba vo výške 14,40 EUR, keďže v tomto ohľade
je podstatná skutočnosť, že žalobkyňa takto konala opakovane, okrem dní uvedených v okamžitom
skončení pracovného pomeru, aj dňa 12.9.2011, pričom vzhľadom na uplynutie objektívnej lehoty podľa

§ 68 ods. 2 Zákonníka práce, žalovaný nemohol použiť aj tento dôvod ako dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa, ktorá
z hľadiska zavinenia konala minimálne vo forme vedomej nedbanlivosti, závažne porušila pracovnú
disciplínu a okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej žalovaný doručil dňa 9.10.2012 je platné.

Z odôvodnenia prvotného textu žaloby predloženej žalobkyňou vyplýva, že táto sa stará o osobu blízku,

ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, konkrétne o svojho otca, pričom v tejto súvislosti
ako prílohu žaloby predložila kópiu prvej strany preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
avšak v tomto ohľade neprodukovala žiadne iné dôkazy, pričom v rámci ňou realizovaného doplnenia
žaloby resp. doplnenia žaloby po prevzatí právneho zastúpenia, ani po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
nenavrhla žiadne dôkazy preukazujúce túto skutočnosť, preto sa súd vzhľadom na kontradiktórnosť

konania nezaoberal posúdením tohto dôvodu, pričom iba na základe predloženia kópie preukazunemožno preukázať starostlivosť o túto osobu a žalobkyňu preto nie je možné považovať s poukazom
na § 68 ods. 3 Občianskeho zákonníka za zamestnanca, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Súd mal zároveň za preukázané, že okamžité skončenie bolo prerokované odborovou organizáciou
dňa 3.10.2012, a to jednak bez prítomnosti žalobkyne, ako aj za jej prítomnosti. V tomto ohľade je
ale potrebné konštatovať, že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo s účinnosťou od
1.9.2011 zrušené ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti zástupcu zamestnancov pri skončení
pracovného pomeru, preto takéto prerokovanie z hľadiska právneho posúdenia ani nebolo potrebné.

Právny zástupca žalobkyne okrem svojho vyjadrenia v rámci záverečnej reči súdu predložil aj písomné

záverečnévyjadrenie,pričomsúdmázapotrebukniektorýmnámietkamzaujaťsvojestanovisko.Právny
zástupca žalobkyne okrem iného poukázal aj na to, že pochybenie žalobkyne dňa 2.10.2012, keď sa
zabudla odhlásiť z dochádzkového systému je len nedodržaním pracovného postupu, čo nemožno
považovať za zavinené a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd k tejto skutočnosti uvádza, že
pokiaľ by bolo u žalobkyne aj po kontrole dochádzky dňa 3.10.2012 zistené iba to, že dňa 2.10.2012 sa

zo systému zabudla odhlásiť ako správca siete a následne išla na poradu, tak aj podľa názoru súdu by
nebolo možné kvalifikovať toto jej konanie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z vykonaného
dokazovania, ale vyplynuli iné závery, ku ktorým sa súd už vyjadril vyššie. Pokiaľ právny zástupca
žalobkyne namietal skutočnosť, že neexistujú žiadne písomné dôkazy o upozornení na porušenie
pracovnej disciplíny žalobkyne ako správcu siete, tak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z

predložených listinných dôkazov naopak vyplýva, že žalovaná neposkytla riaditeľke školy prístupové
heslá, neaktualizovala webovú stránku, odmietla opravy počítačov, neumožnila prístup technikom
inej žalovaným objednanej spoločnosti na server žalovanej, čo podľa názoru súdu jednoznačne
svedčí o tom, že žalobkyňa aj v minulosti porušila pracovnú disciplínu aj keď tieto porušenia neboli
žalovaným hodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v dôsledku ktorých by bol so

žalobkyňou okamžite ukončený pracovný pomer. Právny zástupca ďalej namietal skutočnosť, že
žalovaná nepreukázala, aby bolo prihlasovanie a odhlasovanie z dochádzkového systému súčasťou
pracovnejnáplneapracovnýchpovinnostízamestnancovžalovanej,čosúdpovažujezaúplneabsurdné,
pretože je nepochybné, že pokiaľ žalovaný zaviedol elektronický dochádzkový systém je jednou z
najzákladnejších povinností zamestnancov prihlasovať sa a odhlasovať sa práve prostredníctvom

tohto dochádzkového systému, a to bez ohľadu na to, či je táto povinnosť aj písomne zakotvená v
nejakom z interných dokumentov žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z výsluchu
svedkov vyplynulo, že sa jedná o jednoduchý prehľadný systém, pričom v rámci evidencie dochádzky
s ním iní zamestnanci nemali žiaden problém (okrem zaevidovania celodenného ošetrenia, resp.
dovolenky). Taktiež nemožno akceptovať námietku týkajúcu sa skutočnosti, že žalovaná vo svojom

pracovnom poriadku nepojednáva a nešpecifikuje dôvody, ktoré považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, čo nie je jednak povinnosťou zamestnávateľa a takéto vymedzenie neobsahuje ani
samotný Zákonník práce, keďže vzhľadom na rozmanitosť a rôznorodosť pracovnoprávnych vzťahov ani
nemožno explicitným spôsobom presne definovať a obsiahnuť pojem závažného porušenia pracovnej
disciplíny, pričom je práve úlohou súdu vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu vyhodnotil,

či zamestnávateľ určité konanie svojho zamestnanca správne posúdil ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny a z tohto dôvodu s takýmto zamestnancom napr. aj okamžite skončil pracovný pomer. Právny
zástupca žalobkyne ďalej namietal skutočnosť, že napriek tomu, že z rokovania vedenia školy sa
majú vyhotovovať písomné zápisy, takýto dôkaz nebol predložený a preto je nezistiteľné, či okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bolo platne na vedení školy rozhodnuté. V tomto ohľade

súd poukazuje na to, že prípadné „rozhodnutie“ vedenia školy je v tom smere právne bezvýznamné,
keďže okamžité skončenie pracovného pomeru je podpísané riaditeľkou školy, ktorá je štatutárnym
zástupcom školy, pričom na druhej strane z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vedenie školy
prerokúvavalo konanie žalobkyne a jej konanie posúdilo ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
v dôsledku čoho s ňou bol okamžite ukončený pracovný pomer. Právny zástupca žalobkyne zároveň

namietal „problémy s odhlasovaním“, pričom v tomto ohľade súd poukazuje na to, že z výsluchu svedkýň
A. X. U. nevyplynulo, že by mali existovať určité problémy s odhlasovaním. Svedkyňa A. sa vyjadrila
iba k tomu, že ona nahadzovala do systému iba „P-éčko“, teda celodenné ošetrenie zamestnancov a
uviedla aj to, že žalobkyňa sa nikdy nesťažovala na nefunkčnosť systému a nejaké problémy a nikdy ju
ani nepožiadala v tomto ohľade o pomoc. Svedkyňa U. sa vyjadrila, že žalobkyňa ju dvakrát požiadala

o opravu v dochádzkovom systéme, pričom iní zamestnanci pokiaľ si pamätá, ju o to nežiadali. Právnyzástupca žalobkyne sa zároveň vyjadril, že aj svedok S. zadefinoval, že takéto konanie nepovažuje
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne, ak
žalovaný vyhodnotil takéto konanie u žalobkyne ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, je jeho

rozhodnutie diskriminačné. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že „takéto konanie“ nebolo jednoznačne
totožné s konaním žalobkyne, pretože svedok S., ktorý vyučoval telesnú výchovu aj v neskorých
popoludňajších hodinách, v inej budove, na inej ulici si svoju prácu aj vykonal, čo potvrdil v ručne
písanom výkaze mzdových nárokov, avšak tento sa iba po vyučovacej hodine nevrátil späť do školy
a neodhlásil sa zo systému, pričom následne čerpal dovolenku, ktorú mal riadne vopred vypísanú a

preto nebol dlhšie obdobie (7 dní) v rámci elektronického dochádzkového systému evidovaný, avšak
tento svedok si duplicitne neuplatnil žiadny mzdový nárok a preto podľa názoru súdu toto jeho konanie
nemožno absolútne stotožňovať s konaním žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne sa taktiež vyjadril, že
zamestnanci žalovaného neboli školení na používanie dochádzkového systému a viackrát sa sťažovali
na problémy s jeho používaním. Tieto tvrdenia, ale nevyplývajú z vykonaného dokazovania, keďže z
výsluchu svedkov, minimálne S. X. A. vyplynulo, že zamestnanci boli školení už pri registrovaní do

systému, čo je aj podľa názoru súdu úplne logické, pričom počas prázdnin bolo aj osobitné školenie,
ktoré bolo na dobrovoľnej báze a ktorého sa žalobkyňa nezúčastnila. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že žalobkyňa nenavrhla, ani neprodukovala žiadne dôkazy, týkajúce sa skutočnosti, že zamestnanci
neboli školení, resp. že sa viackrát sťažovali na problémy s týmto dochádzkovým systémom. Právny
zástupca žalobkyne ďalej poukázal na to, že bolo zistené, že do dochádzkového systému je možné

vstupovať, oprávnenie má riaditeľka a zástupkyňa Valková, preto žalobkyňa spochybňuje výstupy z tohto
systému z hľadiska ich pôvodnosti a nezameniteľnosti údajov. Súd v tejto súvislosti opätovne považuje
toto tvrdenie za absurdné, a to s poukazom na to, že totožné časové údaje vyplývajú aj z výkazov
mzdových nárokov, ktoré žalobkyňa vlastnoručne vypísala a podpísala. Navyše je úplne logické, že
riaditeľka resp. aj zástupkyňa majú takéto oprávnenie, pričom v minulosti ho mala aj svedkyňa U., keďže

samozrejme aj zamestnávateľ musí mať možnosť vstupu do tohto systému napr. aj pre prípad, že sa
stanú určité omyly, pričom aj samotná žalobkyňa požiadala dvakrát o úpravu určitých nekorektností v
systéme a keďže žalobkyňou ručne vypísané výkazy z časového hľadiska korešpondujú s výstupmi z
elektronického systému, má súd za to, že pochybnosti žalobkyne sú v tomto smere neopodstatnené.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami,
§§ 10 ods. 1, 11 ods. 1 písm. a), 13 ods. 3 a 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za
5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaniach v dňoch 10.4.2013,

17.5.2013, 11.9.2013 a 17.9.2013), každý úkon po 68,37 EUR (60,07 podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky
+ 8,30 EUR ako 1/3 zo sumy 24,90 EUR podľa § 13 ods. 3 cit. vyhlášky) s tým, že pojednávanie dňa
17.5.2013 trvalo 3 hodiny 25 minút, preto súd priznal žalobcovi dvojnásobok tejto sumy t.j. 136,74 EUR.
Trovy právneho zastúpenia preto predstavujú spolu 410,22 EUR + 39,05 EUR (režijný paušál 5 x 7,81
EUR) t.j. spolu 449,27 Eur + 20% DPH = 539,12 EUR.

Súd právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal náhradu trov konania za úkon označený ako písomné
podanie na súd vo veci samej zo dňa 12.9.2013, keďže tento úkon nepovažoval za potrebný pre účelné
uplatnenie práv žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.