Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 12, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/186/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210227157
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1210227157.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: C. H., D. C.,

B.. R. XXXX/X, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, dňa 12. 04. 2013 takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľkajeodporcovipovinnázaplatiťnáhradutrovprávnehozastúpeniaodporcuvovýške180,57
Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 06.12.2010 domáhala

preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. XX/XX/XX.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporca uzatvoril dňa 15. 07. 2008 s navrhovateľkou
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej ako spoludlžníčka neobdržala žiadny
úver a finančné prostriedky z tejto zmluvy boli poskytnuté jej bývalému manželovi. Keďže jej bývalý
manžel prestal úver splácať, odporca podal žalobu na Slovenský arbitrážny súd v Bratislave, ktorý dňa
18. 10. 2010 vydal Rozhodcovský rozsudok č. XX/XX/XX a rozhodol tak, že obaja sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť čiastku 1.540,52 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.07.2010
do zaplatenia a trovy konania vo výške 49,79 Eur. Tento rozsudok namieta, a to tak z formálnych
ako aj materiálnych dôvodov. Pokiaľ ide o formálne dôvody, namieta že ako účastníčka zmluvného
vzťahu nebola informovaná o termíne, kedy mal súd o tejto veci rozhodovať, nebola jej doručená
žaloba ani upomienky. Písomnosti týkajúce sa zmluvného vzťahu jej boli doručené až spoločne s
rozhodcovskýmrozsudkom.Uvedenépovažujezabezprecedentnéodňatieprávakonaťpredpríslušným
orgánom o svojich právach. Pokiaľ ide o materiálne dôvody, namieta, že zmluvné pokuty, ktoré boli v

rozsudku zahrnuté do istiny neboli dohodnuté. Taktiež je nesprávne uvedená ročná percentuálny miera
nákladov (RPMN). Zmluva tiež bola nastavená jednostranne v prospech odporcu, pričom ide o zmluvu
spotrebiteľskú.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2011, v ktorom
uviedol, že navrhovateľka mala možnosť podať proti rozhodcovskému rozsudku žalobnú odpoveď,
čo by malo za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľka teda sama nevyužila

právo uplatňovať vlastné tvrdenia a skutočnosti v priebehu rozhodcovského konania. Navrhovateľka
nesprávne stotožňuje vlastnú procesnú pasivitu so situáciou, kedy by nemala možnosť uplatniť svoje
práva v konaní. Pokiaľ ide o údajnú absenciu dojednaní zmluvných sankcií, toto tvrdenie navrhovateľky
nekorešponduje s obsahom zmluvy o revolvingovom úvere. Hodnota ročnej percentuálnej mierynákladov bola vyčíslená v súlade s § 2 písm. d) Zákona č. 258/2001 Z. z. a z obsahu žaloby
nevyplýva žiadny dôvod či podklad na takéto tvrdenia. Pochybným je aj tvrdenie o tom, že v prípade
navrhovateľky ide o spotrebiteľa. Tvrdenia o tom, že zmluvné dojednania sú v neprospech navrhovateľa

sú neurčité a všeobecné. Návrh žiada zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky pred dožiadaným súdom, oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a oboznámením sa s obsahom rozhodcovského
spisu sp. zn. XX/XX/XX a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 07. 2008 vyplýva, že bola uzavretá medzi
odporcom ako veriteľom, K. H. ako dlžníkom a navrhovateľkou ako spoludlžníkom. Úverový limit bol
dohodnutý vo výške 564,30 Eur (17.000,- Sk), priemerná RPMN za úvere 70,61 %.

Zobsahurozhodcovskéhospisusp.zn.XX/XX/XXvyplýva,žeSlovenskýarbitrážnysúdrozhodolvoveci

žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. c/a 1. K. H., 2. C. H. rozsudkom sp. zn. XX/XX/XX zo dňa
18. 10. 2010 tak, že žalovaní sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.540,52 Eur
s príslušenstvom a trovami konania a tým, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého žalovaného v
rozsahu poskytnutého plnenia. Rozsudok bol navrhovateľke (tam žalovanej v II. rade) doručený dňa 18.
11. 2010, odporcovi (tam žalobcovi) dňa 29. 10. 2010. Doručenie rozhodcovského rozsudku žalovanému

v II. rade z obsahu spisu nevyplýva. Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaný sa
môže k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do siedmych dní od doručenia žalobného
návrhu. V prípade, že sa žalovaný v stanovenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho
zrušuje.

Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že na podanom návrhu trvá, pôžičku si bral bývalý manžel, ktorý ju
ale asi neplatil. Nemá to z čoho zaplatiť, je nezamestnaná, poberá len hmotnú núdzu. Plne sa pridržiava
návrhu.

Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že považuje za procesne neprípustné, že sa navrhovateľka

domáha zrušenia celého rozhodcovského rozsudku, teda aj vo vzťahu k druhému účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý návrh na začatie tohto konania nepodal.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 41 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník

rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa,
keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku.

Podľa § 42 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ustanovenia týkajúce sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve vylúčiť

okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).

Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti.
Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení

podľa § 8.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na
zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však

potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný

bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je

oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj
podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia má súd za preukázané, že
návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného
práva, nakoľko konania sa nezúčastnili všetci účastníci rozhodcovského konania.

Ako to vyplýva z rozhodcovského spisu sp. zn. XX/XX/XX účastníkmi rozhodcovského konania boli
odporca (v rozhodcovskom konaní žalobca), navrhovateľka (v rozhodcovskom konaní žalovaná v II.
rade) a K. H. (v rozhodcovskom konaní žalovaný v I. rade), pričom bolo rozhodnuté, že žalovaní súspoločneanerozdielnepovinnízaplatiťžalobcovisumu1.540,52Eurspríslušenstvomatrovamikonania
s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia.

Navrhovateľka je len jedným zo žalovaných v rozhodcovskom konaní sp. zn. 79/10/10 ( t. j. povinným/
dlžníkom ) a v zmysle Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 79/10/10 zo
dňa 18. 10. 2010 jej záväzok uhradiť žalovanú sumu predstavuje spoločný záväzok navrhovateľky s K.
H., t. j. hmotnoprávne spoločenstvo (§ 511 Občianskeho zákonníka).

S poukazom na uvedené, má súd za to, že nakoľko v prejednávanej právnej veci okruh účastníkov
konania netvoria všetci účastníci rozhodcovského konania, hoci sa rozhodnutie v prejednávanej právnej
veci dotkne všetkých účastníkov rozhodcovského konania, t. j. aj K. H., ktorý nie je účastníkom tohto
konania, návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Ak K. H. ako druhý žalovaný v rozhodcovskom konaní, nemal záujem vstúpiť do konania na strane

navrhovateľov, potom musel v konaní vystupovať na strane odporcu.

Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť
navrhovateľku o tom, že v spore nie je samostatne aktívne legitimovaná, pretože by nešlo o poučenie
o procesných právach a povinnostiach, ktoré je súd oprávnený v konaní poskytnúť, ale o poučenie o

hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný, ani oprávnený poskytnúť (§ 5 ods. 1 O. s. p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a odporcovi priznal náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia odporcu, ktoré
pozostávajú z:

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 68,40 Eur (vrátane 20 % DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 21. 01. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 07. 02. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 17,10 Eur (vrátane 20 % DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní 29. 04. 2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),

3/ Režijný paušál - 3 x 8,89 Eur, spolu 26,67 Eur (vrátane DPH) (§16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky).

Trovy právneho zastúpenia spolu 180,57 Eur.

Súd odporcovi priznal náhradu trov konania, tak ako boli vyčíslené podaním zo dňa 11. 04. 2013 nakoľko

boli vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
odporca podať návrh na exekúciu.