Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 12, 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213433
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8711213433.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa Š. Y., G., G.Á.

XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. I.. K. O., S., C. X, G., proti odporcovi G.Ľ.
K. G. E. D. P., B. XXX, D. P., W.: XX XXX XXX, práv. zast. advokátskou kanceláriou I.. S. K., C. L. XX/
a, J., v konaní o zaplatenie mzdových nárokov s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.675,17 eur po odpočte zákonných zrážok s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2011 domáhal, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu
1.284,17 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 16.4.2011 do zaplatenia a 3.065,92 eur s
9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým,
že od 15.2.2006 bol pracovníkom odporcu. Dňa 1.1.2010 účastníci uzatvorili novú pracovnú zmluvu s
dohodnutým druhom práce - vedúci rastlinnej výroby - agronóm a dohodnutou základnou mzdou 719,20
eur. Ďalej sa dohodli na odmenovej nenárokovateľnej zložke mzdy do 143,84 eur. Od 5.4.2011 mu

odporca bezdôvodne odmietol prideľovať prácu s odôvodnením, že došlo ku skončeniu pracovného
pomeru dohodou. V potvrdení zo dňa 4.4.2011 odporca konštatuje dobu trvania jeho zamestnania a
dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený ako dohoda z dôvodu organizačných zmien. Vzhľadom
k odpracovanej dobe má nárok na odstupné vo výške najmenej 3-násobku priemerného mesačného
zárobku. Pretože v rozhodnej dobe pre výpočet priemerného zárobku neodpracoval stanovený počet
dní, pri výpočte odstupného mal zamestnávateľ použiť pravdepodobný zárobok, ktorým je mzda
dohodnutá v pracovnej zmluve. V období od 24.9.2010 do 28.2.2011 bol práceneschopný a následne

čerpal dovolenku z r. 2010. Odporca mu dňa 16.5.2011 poukázal iba sumu 873,43 eur, pričom celkový
nároknaodstupnépredstavoval3-násobokdohodnutejmzdy. Nevyplatenýrozdielpredstavuje 1.284,17
eur. V r. 2010 odpracoval celkom 580,5 hodín nadčasovej práce (január 10 hod., február 21,5 hod.,
marec 26 hod., apríl 59,5 hod., máj 53 hod., jún 99 hod., júl 86 hod, august 141,5 hod., september 84
hod., do 23.9.2010). Odporca mu za nadčasovú prácu neposkytol náhradné voľno. Po zohľadnení 150
hod. práce nadčas obsiahnutých v pracovnej zmluve, za ktoré mu mzda nepatrí, je odporca povinný
preplatiť mu mzdové zvýhodnenie za 430,5 hod. práce nadčas (20 nadčasových hodín v máji 2010 a

nadčasové hodiny za ďalšie mesiace). Pre nadčasovú prácu počas druhého kalendárneho štvrťroka mu
patrí mzda za odpracovanú hodinu práce nadčas vo výške 5,5883 eur a mzdové zvýhodnenie v rozsahu
25 %, čo predstavuje sumu 1,3971 eur. Za mesiace máj až jún odpracoval 119 hodín práce nadčas a
mzda spolu so mzdovým zvýhodnením predstavuje 831,26 eur. Za nadčasovú prácu v 3. kalendárnomštvrťroku v rozsahu 311,5 hod. mu prislúcha mzda spolu so mzdovým zvýhodnením vo výške 2.006,62
eur. Pri výpočte nároku vychádzal zo zárobkov dosiahnutých v mesiacoch apríl vo výške 867,44 eur, máj
vo výške 866,85 eur a jún vo výške 863,04 eur a odpracovaného počtu 504 pracovných hodín. V r. 2010

odpracoval ďalej 30 hodín práce vo sviatok, a to dňa 29.8.2010 v rozsahu 12,5 hodín, dňa 1.9.2010
v rozsahu 6 hodín a 15.9.2010 v rozsahu 11 hodín, za ktoré mu patrí mzda a mzdové zvýhodnenie v
rozsahu 50 % priemerného zárobku, čo vyčíslil na sumu 228,04 eur.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na

to, že tvrdenia navrhovateľa sú účelové a právne irelevantné. Pracovný pomer medzi účastníkmi
skončil dohodou ku dňu 4.4.2011 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom.
Preto mu nevznikol nárok na odstupné. Sumu 873,43 eur vyplatil pri skončení pracovného pomeru
navrhovateľovi na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia. Navrhovateľ nevykonával prácu nadčas,
pretože mu jej vykonanie nebolo prikázané, ani s jeho výkonom odporca nesúhlasil. Prípadné nároky
z neplatného skončenia pracovného pomeru si navrhovateľ mohol uplatniť iba v lehote dvoch mesiacov

od 4.4.2011. Na pojednávaní ďalej uviedol, že nie je možné počet hodín nadčasovej práce odvodzovať
z dochádzkových lístkov, tzv. streliek, ktorých hodnovernosť a pravdivosť je spochybnená. V mnohých
prípadoch bolo preukázané, že v čase, kedy mal navrhovateľ evidovanú prítomnosť na pracovisku, sa
na pracovisku nenachádzal, bol napríklad na návšteve u lekára a.i. Táto evidencia nebola organizáciou
kontrolovaná. Výzva navrhovateľa na prideľovanie práce po skončení pracovného pomeru bola právne

irelevantná, pretože v tom čase už nastala právna domnienka skončenia pracovného pomeru dohodou
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, ich vypočutím,
oboznámením listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy navrhovateľa, pracovnej náplne, manažérskej

zmluvy, potvrdenia, dochádzkových listov navrhovateľa, mzdového listu za roky 2010 a 2011, prehľadu
čerpaných dovoleniek, písomnosti - dohody o skončení pracovného pomeru, , mzdových listov a
príkazovnaprácuavýkazovprácpracovníkovI.B.,Š.B.,R.T.,E.V.,C.N.,Š.N.,R.T.D..,E.J.,prehľadu
o nadčasovej práci vyhotoveného odporcom, evidencie obedov zamestnancov v r. 2010, potvrdenia K..
K., správ poľnohospodárskych družstiev C. a G., prehľadu agrotechnických termínov odporcu v r. 2010, ,

dochádzkových listov pracovníka Ing. K. K., evidencie dochádzky menovaného, jeho odpisu mzdového
listu , vypočutím svedkov C. Š., I. X., I. B., W.. K. K. zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 1.1.2010 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu (pre manažérov), na základe ktorej odporca konštatuje
prijatienavrhovateľadopracovnéhopomerunavykonanieprácevedúcehorastlinnejvýroby-agronóma.

Ako miesto výkonu práce bolo uvedené sídlo zamestnávateľa. V zmluve sa strany dohodli na mzde
vo výške 719,20 eur s tým, že v závislosti od stanovených podmienok zamestnancovi môže byť
vyplatená aj nenárokovateľná pohyblivá zložka mzdy vo výške do 143,84 eur. V stanovenej mzde bola
zohľadnená prípadná zamestnancova práca nadčas v úhrne najviac 150 hodín ročne. Zamestnanec
mal vykonávať prácu v pracovnom čase stanovenom v rozsahu 40 hodín. Pracovná zmluva neobsahuje

podstatnú náležitosť a to deň nástupu do práce. V pracovnej zmluve je uvedené, že táto zmluva
plne nahrádza znenie pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa
15.2.2006. Z uvedeného dôvodu súd túto pracovnú zmluvu kvalifikoval ako dohodu o zmene pracovných
podmienok podľa ust. § 54 Zákonníka práce a z tejto pri posudzovaní nároku vychádzal. K pracovnej
zmluve navrhovateľ prevzal pracovnú náplň, v ktorej boli špecifikované jeho povinnosti ako pracovníka

zodpovedného za úsek rastlinnej výroby. Obsahom pracovnej náplne sú úlohy sústavnej starostlivosti
o plánovitý rozvoj rastlinnej výroby, sledovanie vývoja porastov, ich ošetrovanie, včasný zber a i..
Zároveň účastníci uzavreli manažérsku zmluvu, ktorá neobsahuje dátum jej uzavretia. V tejto zmluve
sa strany dohodli na manažérskych benefitoch, odmenách a ďalších skutočnostiach vyplývajúcich z
funkcie vedúceho rastlinnej výroby. S dátumom 4.4.2011 odporca vyhotovil pre navrhovateľa potvrdenie

s údajmi pre zápočet období pracovnej neschopnosti a trvania pracovného pomeru. V potvrdení ako
dôvod skončenia pracovného pomeru je uvedená dohoda z dôvodu organizačných zmien. Potvrdenie
je podpísané pracovníčkou Š.. Podľa výpisu z bankového účtu Č., a.s. navrhovateľa tomuto bola
odporcom poukázaná dňa 16.5.2011 čiastka 873,43 eur. V mesiacoch január až september 2010
navrhovateľovi bol zamestnávateľom vedený dochádzkový list, v ktorom boli zaznamenané príchody

a odchody navrhovateľa z pracoviska. Podľa zhodného tvrdenia strán časy príchodu a odchodu boli
zaznamenané na vrátnici družstva. Za mesiac august 2010 je dňa 29.8. /nedeľa/, zaznamenaný v
dochádzkovom liste príchod navrhovateľa na pracovisko o 6.20 hod. a odchod o 19.00 hod. V mesiaci
september 2010 je okrem iného dňa 1.9. / streda /, zaznamenaný príchod na pracovisko o 6.30 hod. aodchod o 12.30 hod.. Zároveň je k uvedenému dňu poznamenaný údaj- sviatok. Dňa 15.9. / streda/, je
zaznamenaný príchod navrhovateľa do práce o 7.45 hod. a odchod o 19.00 hod. Podľa upresnenia
navrhovateľa vo svojej výpovedi, ním uvedený počet vykázaných odpracovaných nadčasových hodín

v písomnom návrhu zodpovedá počtu hodín za jednotlivé mesiace od 15.30 hod. do času vyznačenia
odchodu v dochádzkovom liste. Čas do 7.00 hod. navrhovateľ v jednotlivých mesiacoch do nadčasových
hodín nezapočítaval. Predložené dochádzkové listy ďalej konštatujú počet odpracovaných dní a dni
čerpania dovolenky. Z odpisu mzdového listu navrhovateľa za rok 2010 je zrejmé, že v mesiaci apríl
odpracoval 21 dní (168 hod. a bola mu priznaná mzda 686,51 eur a prémie 137,30 eur). V mesiaci

máj odpracoval 19,5 dňa (156 hod. a bola mu priznaná mzda 667,83 eur a prémie 133,57 eur).V
mesiaci jún odpracoval 22 dní (176 hod. a bola mu priznaná mzda 719,20 eur a prémie 143,84 eur). V
mesiaci júl odpracoval 21,5 dní (172 hod. a bola mu priznaná mzda 702,85 eur a prémie 140,57 eur).
V mesiaci august odpracoval 22 dní (176 hod. a bola mu priznaná mzda 719,20 eur a prémie 143,84
eur). V mesiaci september odpracoval 16 dní (128 hod. a bola mu priznaná mzda 523,05 eur a prémie
104,61 eur). Za uvedený mesiac má ďalej vykázaných 40 hodín PN a 1 deň čerpania dovolenky. V

mesiacoch október až december má vykázanú práceneschopnosť, rovnako ako v mesiacoch január
a február 2011. V mesiaci marec 2011 má vykázané čerpanie dovolenky v počte 23 dní, za ktoré mu
bola vyplatená náhrada mzdy. V mesiaci apríl má vykázané čerpanie dovolenky v počte 2 dní. Bola
mu vyplatená náhrada mzdy za dovolenku a okrem iného suma 951,- eur vyznačená ako odstupné.
Odporcom bol vyhotovený dokument s uvedením dátumu vyhotovenia 4.4.2011 pod názvom dohoda

o skončení pracovného pomeru, podľa ktorého pracovný pomer zamestnanca Š. Y. končí dohodou
strán dňa 4.4.2011. Dokument ďalej konštatuje, že strany sa dohodli o vyplatení odchodného spolu so
mzdou za mesiac apríl. Podľa výplatnej pásky vyhotovenej navrhovateľovi za mesiac apríl 2011, táto
obsahuje údaj o vyplatení odstupného 951,- eur. Z odpisov mzdových listov X. I. B. D.., Š. B., R. T., E.
V. vyplýva, že u menovaných pracovníkov je evidovaná tiež práca počas soboty a nedele, sviatkov ako

aj práca cez čas. Pracovník I. B. D.. v mesiaci september má vykázanú prácu vo sviatok v rozsahu 16
hodín a prácu počas soboty a nedele v rozsahu 8,8 hod.. Prácu vo sviatok v mesiaci september majú
vykázanúajostatníuvedenípracovníci.Odporcombolstanovenýprehľadnadčasovejprácepracovníkov
organizácie, z ktorej je zrejmé, že pracovník Š. B. vo funkcii traktoristu v mesiacoch apríl až december
2010 vykázal 388 nadčasových hodín v rastlinnej výrobe. Pracovník Milan Kupčo vo funkcii traktoristu v

danom období vykázal 421 nadčasových hodín v rastlinnej výrobe + opravy. Pracovník Eduard Kolárik
vykázal v roku 2010 v rastlinnej výrobe za obdobie od mesiaca marec do mesiaca december 322,5 hodín
a pracovník I. B. v mesiacoch apríl až október 317,5 nadčasových hodín. U navrhovateľa za obdobie od
mesiaca január do dňa 23.9.2010 vyčíslil počet hodín evidovaných nad rozsah stanoveného počtu vo
výške 519,5 a u pracovníka C. N. - mechanizátora 201,5 hodín. Odporcom súdu bola doručená evidencia

čerpaných obedov navrhovateľa v mesiacoch január až september, z ktorej je zrejmé, že v každom
mesiaci navrhovateľ odobral určitý počet obedov. Odporca súdu predložil doklad o tom, že navrhovateľ
sa dňa 29.3.2010 podrobil odbornému vyšetreniu v odbornej ambulancii C.. K. C.. C.. C. K. listom zo
dňa 25.6.2012 súdu oznámila, že navrhovateľ je jej pacientom a v mesiacoch január až september
2010 nebol v ambulancii lekára za účelom vyšetrenia a predpísania liekov. Podľa správ G. K. C., toto

družstvo nemá zriadenú funkciu agronóma. Družstvo obhospodaruje cca 1450 ha poľnohospodárskej
pôdy. Funkciu agronóma vykonáva predseda družstva, ktorý si za nadčasovú prácu čerpá náhradné
voľno v zanedbateľnom rozsahu. Profesia agronóma predstavuje hlavne racionálnu a duševnú prácu
s vyťaženosťou 5-6 mesiacov v roku. Podľa správy G. K. G., toto v r. 2010 hospodárilo na výmere
1400 ha. Na družstve sú vytvorené dve funkčné miesta agronómov. Agronóm 1 vykázal v mesiacoch

apríl až október roku 2010 nadčasovú prácu v rozsahu 540,5 hodín a agronóm 2 155 hodín. Odporca
vyhotovil evidenciu agrotechnických termínov v r. 2010 na úseku rastlinnej výroby, ktoré začínali dňom
16.3. rozmetaním priemyselných hnojív a končili dňom 30.9. rozmetaním maštaľných hnojív. Najviac
agrotechnických termínov v počte 14 je uvedených v mesiaci august, 12 v mesiaci júl, a 12 v mesiaci
september. Odporcom boli súdu predložené výkazy práce z r. 2010 pracovníkov R. T., I. B., Š. B., C. T.

a príkazy na prácu a výkaz práce, v ktorých je uvedený deň výkonu práce, druh vykonanej práce, čas
jej vykonávania, dátum vyhotovenia. Z dochádzkových lístkov svedka Ing. K. K. v r. 2011 vyplýva, že
v mesiaci máj má poznamenaných celkom 5 hodín nadčasov, jún 24,5 hodín nadčasov, júl 22,5 hodín,
august 58,5 hodín a september a október 26 hodín nadčasov. V r. 2012 u menovaného pracovníka je
evidovaný príchod o 7.00 hod. a odchod o 15.30 hod., prerušenie pracovného času a celkový počet

odpracovaných hodín s tým, že mesačnú evidenciu dochádzky potvrdzuje svojim podpisom. Súčasťou
evidencie je počet hodín schválených nadčasov, ktoré sú evidované od mesiaca máj do mesiaca
august. Z odpisu mzdového listu daného pracovníka za r. 2011, 2012 vyplýva, že danému pracovníkovinebola preplatená nadčasová práca. Z vyjadrenia štatutárneho zástupcu odporcu vyplýva, že odporca
hospodári na výmere cca 970 ha.

Svedkyňa C. Š. uviedla, že u odporcu pracuje vo funkcii samostatnej účtovníčky a náplňou jej práce
je aj mzdová agenda. THP pracovníci, ku ktorým patril aj navrhovateľ, mali priznané mesačné platy.
Všeobecne THP pracovníci nemajú preplácanú nadčasovú prácu. Pracovníci v robotníckych profesiách
takúto prácu vykonávajú a je im aj preplácaná. Navrhovateľ mal stanovený 40 hodinový pracovný čas,
avšak čas príchodu na pracovisko a odchodu z pracoviska nebol uvedený. Navrhovateľovi bol vedený

dochádzkový list, ktorý slúžil na to, aby vedela, koľko dní odpracoval a či neprítomnosť v práci má
pokrytú dovolenkou a i.. Počet odpracovaných hodín podľa dochádzkového listu sledovaný nebol. Dňa
5.4.2012 navrhovateľovi vyhotovila údaje k zápočtu s dátumom 4.4.2011. V potvrdení nebol uvedený
dôvod skončenia pracovného pomeru, pretože sama nevedela ako pracovný pomer skončil. Po príchode
navrhovateľa následne po jeho vyjadrení, že W.. T. mu sľúbil trojmesačné odstupné, do potvrdenia
dopísala, že sa jedná o dohodu z dôvodu organizačných zmien. Odstupné spravidla bolo vyplácané

pracovníkom pri takomto skončení pracovného pomeru. V súčasnej dobe už môže zamestnávateľ
vyplatiť odstupné z akéhokoľvek dôvodu. Pri vyhotovení potvrdenia nemala k dispozícii písomnú dohodu
o skončení pracovného pomeru. V mesiaci apríl 2011 dostala pokyn od ekonómky družstva, W.. E., aby
ku mzde navrhovateľa vypočítala a vyplatila tiež odstupné za 3 mesiace vo výške minimálnej mzdy.
U robotníckych profesií sa dochádzkový lístok nestotožňuje s výkazom práce a za odpracovaný čas

sa považuje iba ten, ktorý je uvedený vo výkaze. U vedúcich pracovníkov výkaz práce nie je vedený.
Navrhovateľ vykonával nadčasovú prácu napríklad pri výkone jarných prác až po jesenné práce, kedy
musel byť na poli.

Svedok I. X. uviedol, že u odporcu pracoval do 30.12.2011 v rôznych funkciách, okrem iného vo funkcii

predsedu družstva. Dňa 23.9.2010 v popoludňajších hodinách spolu s Ing. T. sa dostavili na pole, kde
navrhovateľ agresívne vykročil k p. T. a nadával. V poslednej chvíli sa navrhovateľ zastavil. Štatutárnym
zástupcom bol následne oboznámený s tým, že urobil chybu, má sa dostaviť za ním v nasledujúci
deň a pravdepodobne mu bude daná výpoveď. V čase, kedy navrhovateľ bol jeho podriadeným sa
stávalo, že tohto videl sedieť v kancelárii za notebookom a vtedy sa navrhovateľ vyjadril, že ešte

čosi ráta. Kedy opustil pracovisko už uviesť nevedel. Dochádzkové listy samostatne nekontroloval.
Navrhovateľ vedel, ako sa na družstve pracuje. Osobne sa ho nikdy nepýtal, či môže alebo nemôže
robiť nadčasy. Pracovník v poľnohospodárstve v čase sezóny vstáva o 04.00 hod. a pri nepriazni
počasiaopravujemechanizmy.Nepoznádružstvo,kdebypracovnícinevykonávalinadčasy.Navrhovateľ
ho nikdy nepožiadal o súhlas s prácou do večerných hodín, ani o zaplatenie nadčasu. Sám však

podriadeným nadčasové hodiny podpisoval. Zvyčajne pracovníci pracovali od 07.00 hod. do 15.30 hod..
Náplň práce agronóma vyžadovala výkon kontroly u podriadených pri realizácii prác. O rozsahu prác
sa rozhodovalo na pracovných poradách.

Svedok I. B. uviedol, že u odporcu pracoval do r. 2010 ako traktorista. O skončení pracovného pomeru

navrhovateľa nemal vedomosť. Spomenul si na udalosť, kedy pri výkone poľných prác za prítomnosti
p. T., X. a navrhovateľa sa strhol nejaký krik a navrhovateľ ho následne odoslal realizovať orbu. Výkon
práce nadčas mu nariaďoval p. N. tak, že do výkonu mu napísal hodinu, dokedy má prácu vykonávať.
Výkaz práce po ukončení dňa mu kontroloval aj navrhovateľ a rovnako ho kontroloval aj pri výkone prác.

Štatutárna zástupkyňa odporcu W.. I. E. uviedla, že u odporcu pracuje vo funkcii ekonómky a zároveň
je členkou predstavenstva. Navrhovateľ od incidentu už v organizácii nepracoval. Určitý čas bol
práceneschopný. Sama vyhotovila návrh dohody o skončení pracovného pomeru s navrhovateľom bez
uvedenia dôvodov. Dohoda mu k podpisu predložená nebola, pretože v čase, kedy sa navrhovateľ
dostavil na pracovisko, sa nikto zo štatutárnych zástupcov na pracovisku nenachádzal. Podľa jej

vedomostí sa p. T. a navrhovateľ dohodli na tom, že po ukončení práceneschopnosti si navrhovateľ
vyčerpá dovolenku a dňom 4.4. pracovný pomer skončí. Nadčasová práca je preplácaná iba
pracovníkom v robotníckej profesii. V organizácii nie je obvyklým, aby sa pracovalo vo sviatok.
Samostatne evidenciu nadčasovej práce vedúcich zamestnancov organizácia nesleduje, pretože títo
boli uzrozumení, že nadčasy sa im nepreplácajú. Štandardný pracovný čas zamestnancov je od 7.00

hod. do 15.30 hod.. Navrhovateľovi formulovala vyplatenie finančných prostriedkov ako odchodné. V
skutočnosti sa jednalo o nenárokovateľnú čiastku. Má vedomosť o liste zástupcu navrhovateľa zo dňa
25.7.2011, ktorým žiadal o prideľovanie práce. Osobne sa o prácu nezaujímal. P. Š. nedala pokyn vydať
navrhovateľovi zápočtový list. Tento doklad musel podpísať štatutárny zástupca.Svedok W.. K. K. uviedol, že u odporcu pracuje od mesiaca október 2010 vo funkcii agronóma. S
navrhovateľom sa na pracovisku stretol asi dvakrát, kedy tento sa dostavil za účelom ukončenia

určitých prác. Jeho pracovná náplň v zimných mesiacoch predstavuje plánovanie osevných postupov,
hnojivových plánov. Najintenzívnejšími mesiacmi pre výkon práce sú mesiace marec až máj počas sejby
a v mesiacoch august a september. V mesiaci máj začína zelená žatva, kedy je potrebné byť pri strojoch,
ktoré sú v službách. V mesiaci jún prebieha žatva strukovinovo-obilných miešaniek. Každý rok je iný.
V r. 2010, kedy ukončil štúdium, bol veľmi daždivý a v tomto roku bola nepriaznivá situácia pre žatvu

ako aj ďalšie poľné práce. To malo súvis so započatím žatevných prác a i.. Je potrebné prijímať rýchle
rozhodnutia a využívať priaznivé dni. V r. 2012 došlo k zmene evidencie dochádzky zamestnávateľom,
kde sám schvaľuje vykázaný pracovný čas, v ktorom sú už zahrnuté aj hodiny nadčasov.

Podľa § 60 ods. 1, 2 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode
musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa
pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 76 ods. 1 ZP, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou

z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného

mesačného zárobku.

Podľa § 85 ods. 1 - 3 ZP, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii
zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.

Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe
nasledujúcich dní.

Podľa § 91 ods. 5 ZP, prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.

Podľa § 97 ods. 1 ZP, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa
alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia
pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa § 121 ods. 1, 2 ZP platného do 31.12. 2010 za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá

mzdaamzdovézvýhodnenienajmenej25%jehopriemernéhozárobku.Zamestnancovi,ktorývykonáva
rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho
priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna
za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom
prípademumzdovézvýhodnenienepatrí.Akzamestnávateľneposkytnezamestnancovináhradnévoľno

počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí
zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť,
že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.
Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov podľa prvej vety,

môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné,
systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité
procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná
prácanadčas,najviacvšakvúhrne150hodínročne.Vtýchtoprípadochzamestnancovizaprácunadčas
nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže za túto dobu

čerpať náhradné voľno.Podľa § 122 ods. 1, 5 ZP, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové
zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu
vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím
na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto
prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

Podľa § 136 O.s.p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno

zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Ako čiastočne dôvodný súd vyhodnotil návrh v časti priznania
mzdy a mzdového zvýhodnenia za nadčasovú prácu a priznania mzdy a mzdového zvýhodnenia za
prácu vo sviatok. Z pracovnej zmluvy z článku 3 bod 5 vyplýva, že strany sa dohodli na tom, že v

mzde už bude zohľadnená prípadná zamestnancova práca nadčas v úhrne najviac 150 hodín ročne.
Súčasťoudohodyvšaknebolaprácavosviatok.Užztohtodojednaniajenepochybné,žezamestnávateľ
počítal s prípadnou prácou nadčas navrhovateľa. Odporca však neviedol žiadnu evidenciu nadčasovej
práce navrhovateľa s odôvodnením , že tomuto výkon práce nadčas nebol prikázaný a prácu nadčas
vôbec nevykonával. S týmto tvrdením odporcu sa súd nestotožnil. Z výpovede svedkov C. Š., I. X. a

v konečnom dôsledku aj Ing. K. K., vyplýva, že práca agronóma vyžaduje v určitom období (jar, leto,
jeseň) výkon nadčasovej práce.
Tú nepochybne navrhovateľ vykonával s vedomím a konkludentným súhlasom odporcu. Z pripojenej
správy Poľnohospodárskeho družstva K. G., susediaceho s odporcom je nepochybné, že v danej funkcii
pracovníci vykázali v mesiacoch apríl až september 2010 nadčasovú prácu. Výkon nadčasovej práce

agronóma v danom období vyplýva aj z toho, že odporca sám vykázal nadčasovú prácu u navrhovateľovi
podriadených pracovníkov, voči ktorým mal navrhovateľ povinnosť kontroly. Pretože odporca vôbec
neviedol prácu nadčas navrhovateľa, čo tomuto nemôže byť na ujmu a navrhovateľom vykázaná
nadčasová práca podľa evidencie dochádzky sa javí ako neúplná a nadnesená, opäť s prihliadnutím
k nadčasovej práci vykázanej v porovnateľnom družstve, podriadenými a rozsahom agrotechnických

termínov, súd rozsah odôvodnenej nadčasovej práce ustálil podľa vlastnej úvahy. Navrhovateľ sám
spochybnil rozsah vykázaných hodín tým, že síce poukázal na evidenciu pracovného času vedenú
zamestnávateľom, no sám ako nadčasovú prácu považoval iba časové obdobie od 15.30 hod. do doby
opustenia pracoviska. Časový úsek od dostavenia sa na pracovisko do 7.00 hod. si do odpracovanej
doby nezapočítal. Počas trvania pracovného pomeru sa ani raz nezaujímal o to, aký počet nadčasov

mu odporca vykazuje. Aj keď odporca nevysvetlil stanovenie pracovného času pre zamestnancov v
riadiacich funkciách tak, ako to predpokladá ust. § 85 ods.1 Zákonníka práce, všeobecne v organizácii
bolo zaužívané pravidlo, že pracovník nastupuje do práce o 7.00 hod. a pri zohľadnení 30-minútovej
prestávky na obed prácu končí o 15.30 hod. Navrhovateľovi bol stanovený týždenný pracovný čas v
rozsahu 40 hodín. Pri ustálení nadčasovej práce navrhovateľa súd preto vychádzal z porovnateľného

počtu nadčasových hodín vykázaných pracovníkom vo funkcii agronóm v r. 2010 na PD G. Veľká ako
aj z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy obhospodárovanej daným družstvom. Súd nezohľadnil
porovnateľný počet nadčasových hodín pracovníka odporcu vo funkcii agronóma v rokoch 2011 a
2012, pretože zo samotného vyjadrenia svedka Ing. K. K., ktorý túto funkciu vykonával, agrotechnické
termíny a náročnosť práce sú v jednotlivých rokoch rozdielne, najmä v dôsledku vplyvov počasia.

Celkovo PD K. G. v r. 2010 vykázalo nadčasovú prácu pracovníkom vo funkcii agronóma 598 hodín,
z toho v mesiaci apríl 109,5 hod., máj 56 hod., jún 48 hod., júl 121,5 hod., august 181,5 hod. a
september 81,5 hod. Dané družstvo hospodári na celkovej výmere 1400 ha. Pri zohľadnení výmery
970 ha obhospodárovanej odporcom, z celkovej výmery PD K. odporca hospodári na výmere v rozsahu
69.28 %. Pri zohľadnení percentuálneho podielu výmery odporcu a celkového počtu nadčasových hodín

PD G. - E. matematickým prepočtom rozsah hodín nadčasovej práce zodpovedá 414 hodinám / 69.28
% z 598 /, z toho v mesiaci apríl 76 hodín, máj 39 hodín, jún 33 hodín, júl 84 hodín, august 126 hodín
a september 56 hodín. Navrhovateľ si uplatnil nadčasovú prácu už v mesiaci január vo výmere 10
hod., február 21,5 hod., marec 26 hod.. Nadčasovú prácu odôvodnil vypracovaním osevných plánov,
zavádzaním výpočtovej techniky a i.. Výkon nadčasovej práce za tieto mesiace súd navrhovateľovi

nepriznal, vychádzajúc z toho, že stanovená dĺžka pracovnej doby pri praxi navrhovateľa sa javila
ako postačujúca pre plnenie daných pracovných úloh. Súd navrhovateľovi uznal nadčasovú prácu za
mesiacaprílvrozsahu59,5hod.,ktorázodpovedározsahuevidovanejnadčasovejpráciporovnateľného
družstva. Z uplatnenej nadčasovej práce za mesiac máj vo výške 53 hod. súd navrhovateľovi uznal 39hod., za mesiac jún z 99 hod. 33 hodín, za mesiac júl z 86 hod. 84 hodín, za mesiac august zo 141,5
hod. 126 hodín, a za mesiac september z 84 hod., 56 hodín, teda porovnateľný počet hodín nadčasovej
práce na Poľnohospodárskom družstve G. - E.. Celkom teda súd priznal navrhovateľovi nadčasovú

prácu v rozsahu 397,5 hod. a po odpočítaní 150 hod. zohľadnených v pracovnej zmluve navrhovateľovi
patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za 247,5 hod. nadčasovej práce. Je povinnosťou odporcu preto
navrhovateľovi zaplatiť mzdu za nadčasovú prácu v mesiaci júl v rozsahu 65,5 hod., august 126 hod.
a september 56 hod. Pri výpočte súd vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa k 1.7.2010, pre
výpočet ktorého zohľadnil uhradenú mzdu za mesiac apríl za 168 hodín 823,81 eur, máj za 156 hodín

801,4 eur a jún za 176 hodín - brutto zárobok 863,04 eur. Navrhovateľ teda vykazoval brutto priemerný
hodinový zárobok 4,9765 eur. Minimálne mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas predstavuje 25 %
priemernéhozárobku,čojevdanomprípade1,244eur.Za247,5hodínnadčasovejprácenavrhovateľovi
prislúcha brutto mzda 1.539,57 eur (4,9765 + 1,244) x 247,5. Súd do priemerného zárobku na rozdiel
od navrhovateľa nezapočítal čas dovolenky ani náhradu mzdy za dovolenku, vychádzajúc z ust. § 134
Zákonníka práce.

Pretoženavrhovateľvpracovnejzmluveztitulufunkcienemalzohľadnenúprácuvosviatok,prislúchamu
za vykonanú prácu mzdové zvýhodnenie. Preukázateľne navrhovateľ tak, ako jeho podriadení pracoval
dňa 29.8.2010 v rozsahu 12,5 hodín, dňa 1.9.2010 v rozsahu 6 hodín a dňa 15.9.2010 v rozsahu 11
hodín. Pretože sa jedná vo všetkých prípadoch o dni sviatkov, prislúcha mu za tieto dni mzda a mzdové

zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Za mesiac august mu takto prináleží brutto
čiastka 93,30 eur/ 12,5 hod. x (4,9765 +2,488 eur)/ a za mesiac september 42,30 eur/ 17 hod. x
2,488 eur)/. Pri výpočte mzdového zvýhodnenia za mesiac september súd zohľadnil to, že odporca
navrhovateľovi mzdu za dni 1. a 15-teho, čo bola vždy streda, vo výplate za mesiac september uhradil,
čo je zrejmé z odpisu mzdového listu navrhovateľa. Patrí mu teda iba mzdový príplatok.

Nebolo preukázané, aby pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dohodou z dôvodu organizačných
zmien tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Ukončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov
navrhovateľ odvodzuje z potvrdenia, ktoré mu odporca vystavil a z výplatnej pásky. Je nepochybné, že
samotné písomné potvrdenie nie je právnym úkonom smerujúcim ku skončeniu pracovného pomeru.

Okolnosti, za ktorých pracovník odporcu, ktorý nebol štatutárnym zástupcom a ktorý rovnako nie je
oprávnený skončiť pracovný pomer s pracovníkom za organizáciu do potvrdenia uviedol údaj o dôvode
skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu organizačných zmien, vysvetlila svedkyňa C. Š. .
Svedkyňa nemala relevantnú vedomosť o dôvode skončenia pracovného pomeru a údaj zapísala iba
na základe vlastnej domienky. Rovnako výplatná páska vyhotovená navrhovateľovi za mesiac apríl,

v ktorej je uvedený údaj o vyplatení odstupného, nepreukazuje dôvod skončenia pracovného pomeru.
Vyplatenúčiastkuodporcadefinovalakoodmenusúvisiacusodchodomnavrhovateľa. Dôvodskončenia
pracovného pomeru je obligátornou súčasťou dohody o skončení pracovného pomeru, ak sa pracovný
pomer skončil z dôvodu organizačných zmien. Nebolo preukázané, aby takáto dohoda s daným
dôvodom bola uzatvorená písomne, či ústne. Sám navrhovateľ spochybnil uzavretie akejkoľvek dohody

o skončení pracovného pomeru, resp. vyslovil neplatnosť rozviazania pracovného pomeru dohodou, no
zmeškal zákonnú lehotu na uplatnenie svojho práva na súde. Odporca počas celého konania tvrdil,
že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo porušenie pracovných povinností navrhovateľom. Z
predložených listinných dôkazov a výpovedí účastníkov je možné usudzovať, že o možnom skončení
pracovného pomeru dohodou po ukončení práceneschopnosti navrhovateľa účastníci jednali, dňa

4.4.2010 mali vec uzavrieť, no daného dňa sa nestretli, uvedeného dňa po vyčerpaní dovolenky
navrhovateľ sa nedostavil na pracovisko a nežiadal o prideľovanie práce a nasledujúceho dňa mu bolo
vydané potvrdenie. Pracovný pomer teda skončil konkludentnou dohodou dňom 4.4. 2010 bez uvedenia
dôvodov. Navrhovateľovi teda neprislúcha odstupné v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce.

Pretože z priznanej mzdy a zo mzdového zvýhodnenia, ktoré bolo vyčíslené v brutto čiastke je
zamestnávateľ v súlade s ust. § 131 Zákonníka práce povinný vykonať zákonné zrážky, súd rozhodol o
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu po odpočte týchto zákonných zrážok.

Súd nezohľadnil obranu odporcu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ sa pri uzatváraní pracovného

pomeru sám vzdal svojich nárokov z možnej nadčasovej práce, prípadne práce vo sviatok, pretože
nikdy počas trvania pracovného pomeru tieto nároky voči odporcovi nevzniesol. Nebolo preukázané,
aby navrhovateľ takýto prejav voči odporcovi urobil a zrejme takýto prejav by sám osebe bol neplatnýmprávnym úkonom, pretože navrhovateľ by sa vzdal svojich práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti
(574 ods. 2 OZ).

Navrhovateľovi v súlade s ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády SR č.87/1995 Z. z. prislúcha z peňažnej
pohľadávky zákonný úrok z omeškania od 1.1.2011. Vychádzajúc z ust. § 121 ods. 1 posledná veta
Zákonníka práce, platného do 31.12.2010, odporca od výkonu práce nadčas neposkytol navrhovateľovi
čerpanie náhradného voľna v lehote 3 kalendárnych mesiacov, teda v mesiacoch október až december.
Odo dňa nasledujúceho bol preto povinný mzdu za prácu nadčas navrhovateľovi vyplatiť, k čomu

nedošlo.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Vychádzajúc z pomeru úspechu v konaní podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., odporcovi by prislúchala
pomernáčasťnáhradytrovkonania.Súdvšakzvážil,žesúdanédôvodyhodnéosobitnéhozreteľapodľa

§ 150 O.s.p., pre ktoré úspešnejšiemu účastníkovi náhrada trov neprislúcha. Súd zohľadnil najmä to,
že odporca neviedol riadnu evidenciu nadčasovej práce u navrhovateľa, tomuto vydal potvrdenie o tom,
že dôvodom skončenia pracovného pomeru mali byť organizačné zmeny., čím mohol byť navrhovateľ
uvedený do omylu vo svojich nárokoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.