Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 30, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712209208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6712209208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

Š. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V., Š. XXX/X, zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokátom so sídlom 960 01 Zvolen, Nám. SNP 41, proti odporcovi B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX J., B.. Š. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi trovy konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 12.06.2012 domáhal,
aby súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/18 na

pozemku vedenom Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správou katastra Detva, nachádzajúcom sa
v katastrálnom území Podkriváň, obci Podkriváň, okrese Detva, a to pozemku - parcele registra „E“
parc.č. XXX o výmere 41387 m2, orná pôda, zapísanom na LV č. XXX, pričom podľa zápisu na LV je
v čase vyhlásenia rozhodnutia ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu vedený odporca. Taktiež
žiadal, aby súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca je podľa zápisu v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný

vlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/18 predmetných nehnuteľností. Vlastníctvo k uvedenej
1/18 podielu na pozemku bolo zapísané Správou katastra Detva pod spisovou značkou Z-973/08,
pričom ako titul nadobudnutia je uvedený: Osvedčenie N 227/2008, Nz 24492/2008-79/2008. Listinou
na základe ktorej bol tento zápis vykonaný, je notárska zápisnica vyhotovená na Notárskom úrade JUDr.
Anny Máčajovej Nz 24492/2008, NCRIs 24227/2008. Pred vykonaním zápisu bol výlučným vlastníkom
navrhovateľ. Zároveň navrhovateľ poukazuje na to, že predpokladom vydržania je dobromyseľnosť k
vlastníckemu právu, t.j. presvedčenie osoby, ktorá pozemok užíva, že toto právo vykonáva pre seba. Na

strane odporcu nikdy nedošlo k splneniu všetkých predpokladov vydržania spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti 1/18 a teda tento sa nikdy nestal výlučným vlastníkom uvedeného spoluvlastníckeho podielu na
pozemku. Čo sa týka preukázania naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., tento
je daný tým, že z takéhoto rozhodnutia sa ako vlastník v evidencii katastra nehnuteľností nachádza
odporca.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe výpisu z LV č. XXX, katastrálne územie Podkriváň, bolo zistené, že vlastníkmi parcely č.
XXX o výmere 41387 m2, vedenej ako orná pôda, sú B. A. v 1/3, B. M. - odporca v 1/18, B. A. v 1/54, Q.M.Š. v 1/54, M. Z. v 1/54, M. A. v 1/36, J. M. v 1/36, B. A. v 1/6, M.Š. O. v 1/18, B. M. - odporca a jeho
manželka Z. M. spolu v 1/9 a Q. Š. v 1/6. Uvedený výpis je zo dňa 07.06.2012.

Na základe notárskej zápisnice č. N 227/2008, Nz 24492/2008, NCRIs 24227/2008, vyhotovenej na
Notárskom úrade JUDr. Anny Máčajovej dňa 10.06.2008 bolo zistené, že touto notárskou zápisnicou
došlo k osvedčeniu splnenia zákonných podmienok pre vydržanie v zmysle Zákona č. 323/1992 Zb. a
podľa § 134 Občianskeho zákonníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, katastrálne
územie Podkriváň, zapísané na LV č. XXX, parcela č. XXX, orná pôda o výmere 41387 m2 v 1/18 k celku

(BLV2). Zároveň sa uvádza, že podľa § 63 ods. a bod 2 Zákona č. 397/2000 Z.z. je predložené písomné
vyjadrenie Obce Podkriváň o tom, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva a taktiež takéto isté
písomné vyjadrenie sa dokladá aj od Š. A., nar. XX.XX.XXXX - navrhovateľa.

Zpísomnéhovyjadrenianavrhovateľavzmysle§63písm.a)bod1Zákonač.397/2007Z.z.bolozistené,
že tento vo vyjadrení prehlásil, že nemá námietky k úprave vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré

nadobudne notárskym osvedčením na základe vydržania pán B. M. (t.j. odporca). Uvedené vyjadrenie
je opatrené pečiatkou podľa knihy na osvedčovanie č. 153/2008, podpísaný Š. A., uvedené je rodné
číslo, bydlisko, taktiež že to bolo podpísané pred Obecným úradom v Divíne dňa 03.06.2008.

Z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Podkriváň, vyhotoveného dňa 15.08.2007 bolo zistené, že

vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/18 bol navrhovateľ.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní zistil, že podľa nich odporca nikdy
nemoholbyťdobromyseľnýotom,žezískalpozemokvpodiele1/18.Skutočnosť,žeuvedenévlastníctvo
bolo zapísané na základe notárskej zápisnice, nepreukazuje jeho nadobudnutie vlastníckeho práva,

pričom uvedenú listinu kataster vôbec neskúma a zapisuje sa len na základe záznamu do katastra
nehnuteľností.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní zistil, že on odporcovi nikdy uvedenú pôdu nepredal,
pričom odporca mu sľúbil peniaze za túto pôdu. On uvedené papiere podpísal vonku na aute, pričom

odporca mu žiadne peniaze nedal.

Súd z vyjadrenia odporcu na pojednávaní zistil, že on si tam kúpil dom a túto pôdu aj užíval. Nasadil
si tam aj stromky. Čo sa týka listiny o osvedčení, tak navrhovateľ túto nepodpisoval na kapote aute,
ale u notárky.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Predovšetkýmsúdpoukazujenato,ževuvedenomkonanísanezaoberalpodmienkami,čijealebonieje

navrhovateľ vlastníkom uvedeného podielu 1/18 predmetného pozemku a či uvedený pozemok odporca
získal, resp. nezískal v súlade s hmotnoprávnymi predpismi Občianskeho zákonníka. Predovšetkým sa
však súd v uvedenom konaní zaoberal tou skutočnosť, že či sú účastníkmi konania osoby, ktoré by v
takomto konaní týmito účastníkmi mali byť. Súd na základe LV č. XXX, k.ú. Podkriváň mal preukázanú
tú skutočnosť, že v súčasnosti je podielových spoluvlastníkov uvedeného pozemku celkovo 11 osôb.

Samotný odporca je spoluvlastníkom nielen tej 1/18, ktorej sa navrhovateľ domáha, ale aj 1/9 spolu s Z.
M., rod. C., ktorú tiež nadobudol na základe notárskej zápisnice - osvedčenia v roku 2008.
V občianskom súdom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv.
spoločenstvo účastníkov konania, t.z. že účastníkmi konania musia byť všetci účastníci, na ktorých
sa môže rozhodnutie súdu vzťahovať a to či už na strane navrhovateľa, alebo na strane odporcu.
Účastníkom je osoba, ktorej svedčí skutočnosť, že o jeho právach, resp. povinnostiach sa má v

konaní rozhodovať a určenie okruhu účastníkov, je v rámci sporových konaní výlučne na strane
navrhovateľa, ktorý disponuje konaním a teda tento má vo svojej dispozícii možnosť označiť všetkých
účastníkov, na ktorých sa má uvedené rozhodnutie vzťahovať. O tom, či ide o procesné spoločenstvo
účastníkov, je rozhodujúca povaha predmetu konania, ktorá vyplýva zo samotného hmotné práva.
Hmotný charakter podielového spoluvlastníctva vyjadruje mieru, akou sa môžu spoluvlastníci podieľať

na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva k tej-ktorej spoločnej veci. Teda podiel nevyjadruje
určitú časť spoločnej veci, ku ktorej by bol spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje vlastnícke
právo, ale vyjadruje len právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a určuje, akým
spôsobom sa spoluvlastníci počas trvania spoločného vlastníctva podieľajú na správe spoločnej
veci, nákladoch na ňu vynaložených ... Práva každého spoluvlastníka sú potom ideálnym spôsobom

dané, ako aj obmedzované právom ostatných spoluvlastníkov. V rámci charakteru podielového
spoluvlastníctva potom je potrebné poukázať, že tá-ktorá vec, v tomto prípade nehnuteľnosť, sa počas
trvania spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi reálne nerozdeľuje, ale ostáva spoločnou pre všetkých
spoluvlastníkov. Samotné právo inej osoby, ktorá sa domáha nejakého práva k tejto veci, sa potom
nemôževzťahovaťlennaurčitúkonkrétnučasťtejtonehnuteľnosťkeďžeideoideálnypodiel,vktoromsa

nevie komu ktorá konkrétna časť nehnuteľnosti patrí, keďže sú všetci ideálnymi spoluvlastníkmi, každý
v určitom podiele. Z uvedeného súdu teda vychádza, že účastníkmi takýchto konaní musia byť všetci
podieloví spoluvlastníci tej-ktorej nehnuteľnosti.
Čo sa týka otázok účastníctva osôb v rámci konaní, či už vysporiadania vlastníckych vzťahov, resp.
určovania kto je vlastníkom nejakého podielu, v týchto konania už uvedený rozsah spoluvlastníctva

a účastníkov konania bol riešený aj v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn.
4Cbo/173/2006, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že „Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí
smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností.“ Taktiež v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.12.2002, sp.zn. 30Cdo/1333/2002 sa uvádza,
že pokiaľ osoby, ktoré nie sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností, nebudú účastníkmi konania,

žalobca by nemal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe
vyššie uvedených skutočností, keďže okruh účastníkov uvedeného sporového konania nie je podľa súdu
úplný, nemohol súd uvedenej žalobe vyhovieť a preto ju zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov,
nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, hoci v prípade ich vzniku by mal na tieto nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).