Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 11, 2012

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/97/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909213668
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7909213668.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Zuzana

Komorovská, správkyňa Konkurznej podstaty úpadcu: Trebišovské strojárne, a.s v likvidácii, IČO:
31703861, so sídlom Trebišov, Ruskovská 1034/4, sídlo správkyne: Košice, Kuzmányho 57 odporcovi:
SR-Finančné riaditeľstvo Banská Bystrica, Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice o zaplatenie
11.949,82€ t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi 11.949,82€ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť sumu 11.949,82€. Návrh odôvodnila
tým, že ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Trebišovské strojárne, a.s. v likvidácii, Trebišov
omylom poukázala na účet vtedy ešte Daňového úradu v Trebišove sumu 360.000,- Sk a ani napriek

písomnej výzve z 30.7.2007 odporca peňažné prostriedky nevrátil.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Priznal, že navrhovateľka poukázala ešte v roku 2004 na účet odporcu
sumu 360.000,- Sk z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu. Túto sumu použil ako úhradu za daňové
nedoplatky úpadcu, ktoré boli riadne prihlásené do konkurznej podstaty úpadcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:

Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 27.3.1997, č.k. K 323/96-21 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka Trebišovské strojárne, a.s. v likvidácii, so sídlom v Trebišove, na ul. Ruskovská 1034/4, IČO:
31703861 a za správkyňu podstaty ustanovil týmto uznesením navrhovateľku.

Uznesením z 18.5.2006, č.k. 1K/323/96-261, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.7.2006 Krajský súd v
Košiciach previedol rozvrh speňaženia konkurznej podstaty úpadcu. V bode 4 s názvom Pohľadávky

veriteľov II. triedy je konštatované, že sa uspokojuje Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava sumou
400.782,- Sk.

V bode 2 s názvom Pohľadávky oddelených veriteľov sa konštatuje, že sa uspokojuje veriteľ Slovenská
konsolidačná, a.s. Bratislava pôvodne /Daňový úrad Trebišov/ sumou 58.082,- Sk.

Listom zo 7.12.2004 navrhovateľka oznámila odporcovi, že týmto dňom mu poukazuje platbu 360.000,-

Sk z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu z titulu nároku oddeleného nároku veriteľa.Z prihlášky odporcu z 25.4.1997 adresovanej navrhovateľke súd zistil, že odporca touto prihláškou
uplatnil pohľadávku na úhradu dlhov úpadcu na nezaplatených daniach v celkovej výške 12.978.640,-
Sk.

Potom, čo navrhovateľka poukázala odporcovi sumu 360.000,- Sk, odporca vydal platobné poukazy,
ktorým preúčtoval túto sumu na úhradu nedoplatkov úpadcu na daniach a to dňa 21.12.2004 a dňa
29.12.2004.

Listom doručeným odporcovi 1.7.2009 vyzvala navrhovateľka odporcu, aby vrátil na jej účet omylom
zaslanú platbu vo výške 360.000,- Sk. Odporca listom z 30.7.2009 oznámil navrhovateľke sumu
360.000,- Sk prijal dňa 21.12.2004 na svoj exekučný účet ako nedoplatok úpadcu na daniach. Odôvodnil
to tým, že správca dane podľa § 58 ods. 6 zák. č. 511/1992 Z.z. je povinný prijať každú platbu na daň i
keď nie je vykonávaná daňovým subjektom a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil
daňový subjekt.

Vtejtoveciprvostupňovýsúduznesenímz28.10.2010,č.k.12C/97/2010-80zastavilkonaniearozhodol,
že po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpi vec na konanie Daňovému riaditeľstvu
Banská Bystrica, Daňový úrad Trebišov. Prvostupňový súd tak rozhodol potom, čo sa stotožnil vtedy s
tvrdením odporcu, že odporca bol oprávnený prijať sumu 360.000,- Sk ako daňový nedoplatok úpadcu

a preto je na konanie daná právomoc daňového riaditeľstva a nie súdu, pokiaľ ide o nárok navrhovateľky
na vrátenie týchto prostriedkov. Proti uvedenému uzneseniu však navrhovateľka podala odvolanie a
odvolací súd Krajský súd v Košiciach z 2.12.2010, č.k. 2 Co/327/2010-97 zrušil uznesenie súdu I. stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil, keď mal zato, že rozhodnúť o tom, či vrátenie platby, ktorú navrhovateľka odporcovi uhradila

je alebo nie je dôvodné, patrí do právomoci daňových orgánov, pretože v danom prípade podľa názoru
odvolacieho súdu ide o právne posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez
právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto je podľa § 7 ods. 1 O.s.p. daná
právomoc súdu na konanie v tejto veci. Ďalej odvolací súd uviedol, že v danom prípade v tejto veci
nie je možné aplikovať ustanovenie § 58 ods. 8 zák. č. 511/1992 Z.z., podľa ktorého je správca daní

je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonávaná daňovým subjektom a bude s ňou
zaobchádzať rovnakým spôsobom, ako by ju platil daňový subjekt. Zároveň sa v odôvodnení uznesenia
odvolacieho súdu uvádza, že navrhovateľka nebola oprávnená poukázať vyššiu sumu, ako je určená
právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach, ktorým tento rozvrhol sumu získanú speňažením
konkurznej podstaty. Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 1K 323/96-161, ktoré nadobudlo

právoplatnosť4.7.2006odporcovinauspokojeniejehonárokupripadlotýmtouznesenímiba58.052,-Sk.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ poukázala odporcovi omylom sumu 360.000,- Sk, išlo o plnenie nad
rozsah, ktorý bol určený právoplatným rozhodnutím súdu a toto rozhodnutie je záväzné aj pre odporcu
a teda nešlo o plnenie za daňový subjekt, ako to má na mysli ust. § 58 ods. 8 zák. č. 511/1992 Z.z..

V konkurznej veci rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní Slovenskej konsolidačnej,
a.s. Bratislava proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.5.2009, č. 1K/323/1996-312,
ktorým Krajský súd Košice zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu a zbavil navrhovateľku funkcie
správkyne konkurznej podstaty. Najvyšší súd SR uznesením z 26.1.2012, č. 5Obo/5/2012 zrušil vyššie
uvedenéuznesenieKrajskéhosúduvKošiciachavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Vdôvodochuznesenia

najvyššieho súdu sa okrem iného uvádza: „ Z odvolania veriteľa, ktorému podľa výroku rozvrhového
uznesenia mala byť správkyňou konkurznej podstaty vyplatená suma 5.198.450,- Sk, bola vyplatená len
časť sumy 4.383.450,- Sk. Skutočnosť, že suma 360.000,- Sk mu vyplatená nebola nie je sporná, lebo
uznala to aj navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu. To, že sumu vyplatila inému subjektu /daňovému
úradu/, bez právneho dôvodu, nie je riadnym splnením rozvrhu a preto nebol možný postup podľa § 44

ods. 1 písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní.“ Ďalej sa v uznesení najvyššieho súdu uvádza, že nie
je povinnosťou veriteľa, ktorý podal odvolanie, si pohľadávku vo výške 360.000,- Sk vymáhať od iného
subjektu, ktorému správca - teda navrhovateľka časť jeho pohľadávky omylom poukázala. Preto až po
uspokojení odvolateľa aj v sume 360.000,- Sk bude možné konštatovať, že rozvrhové uznesenie bolo
splnené a zrušiť konkurz vedený na majetok úpadcu.

Tieto skutočnosti súd zistil z návrhu navrhovateľky, z výpovede účastníkov a z listinných dôkazov, ktoré
sú vyššie uvedené v dôvodoch tohto rozsudku.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil odporcovi
povinnosť uhradiť pre navrhovateľku 11.949,82€ /360.000,- Sk/. V konaní bolo preukázané, že

navrhovateľka omylom poukázala odporcovi sumu 360.000,- Sk. Túto skutočnosť potvrdzujú vyššie
uvedené uznesenia Krajského súdu v Košiciach 1K/323/1996-261, v ktorých bol rozvrh speňaženej
podstaty vykonaný tak, že táto suma skutočne mala byť uhradená pre veriteľa Slovenská konsolidačná,
a.s. Bratislava a navrhovateľka ju omylom poukázala odporcovi. Ide teda o plnenie zo strany
navrhovateľky pre odporcu bez právneho dôvodu. Podľa vyššie uvedených uznesení Krajského súdu

v Košiciach v konaní 1K/323/1996 navrhovateľka mala poukázať odporcovi len 58.002,82 Sk, čo
aj osobitnou platbou pre odporcu vykonala. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nie je sporná. Súd
poukazuje na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 2.12.2010, č.k. 2Co/327/2010-97, v
ktorom odvolací súd vyslovil právne záväzný názor pre súd I. stupňa. Podľa § 226 O.s.p. súd I. stupňa je
povinnýtentozáväznýprávnynázorrešpektovať.Pokiaľodporcanavrhovaleštevovecivykonaťdôkazy,

súd jeho žiadosti nevyhovel. Dôkazy, ktoré odporca navrhol vykonať nemajú súvis s prejednávanou
vecou, ide o dokazovanie, ktoré môže mať praktický význam len v konaní o konkurze a vyrovnaní. V
tomto konaní o návrhu navrhovateľky súd nemôže ani predbežne posudzovať, či postup konkurzného
súdu bol v súlade s platnou právnou úpravou. Súd v tejto veci môže vychádzať iba z právoplatných
rozhodnutí vydaných v konkurznom konaní.

Trovy konania účastníkom nevznikli, ani si nároky na náhradu trov konania neuplatňovali a preto súd o
trovách konania účastníkov nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3

vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.