Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, June 24, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/26/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509201073
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1509201073.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou v právnej veci navrhovateľa: E.

Z., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 2, D., zastúpeného advokátkou Mgr. Máriou Kodajovou,
AK-Pečnianska 6, Bratislava, proti odporcom: 1/ X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., 2/ X.. C. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.-sociálne centrum svätej O., T., obaja zastúpení advokátom S.. Jánom
Pokorným, AK-Anenská 1, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 z celku nehnuteľností,
3-izbového bytu č. XX. na X.. nadzemnom podlaží bytového domu D. XX,XX, súpisné číslo XXXX na
D. č. XX v D., postaveného na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX o výmere 375m2-

zastavané plochy, parcelné číslo XXXX o výmere 435m2 - zastavané plochy a nádvoria a podielu
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch v
podiele 6995/516496, vlastníctvo zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie N..

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť ustanovenej zástupkyni Mgr.
Márii Kodajovej, so sídlom Pečnianska 6, 851 01 Bratislava trovy konania vo výške 566,21 € na účet
vedený v T. banke, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu
Bratislava V súdny poplatok vo výške 99,50 €.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 09.02.2009 sa navrhovateľka domáhala určenia, že zmluva o

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretá medzi podielovými spoluvlastníkmi a to
navrhovateľkou a odporcom v 2. rade z roku 2005, vklad povolený správou katastra pre hlavné mesto
SR Bratislavu V-XXX/XXXX zo dňa 23.05.2005 je neplatná a určenia, že darovacia zmluva uzavretá
medzi odporcom v II. rade a odporcom v I. rade z roku 2008, vklad povolený Správou katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu pod V-XXXX/XXXX zo dňa 17.03.2008 je neplatná. Svoj návrh zdôvodnila tým, že
manželstvo navrhovateľky s odporcom v 2. rade bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 68Croz
8/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 30.05.2003. D. na D. XX v D. nadobudli navrhovateľka

a odporca v 2. rade do podielového spoluvlastníctva manželov kúpnou zmluvou, vlastnícke právo
pod V-XXXX/XXXX bolo zapísané v katastri nehnuteľností dňa 28.09.1999. V roku 2005 odporca v 2.
rade navrhovateľku prinútil podpísať Zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na
základe ktorej spoločne nadobudnutý byt do podielového spoluvlastníctva prešiel do jeho výlučného
vlastníctva a navrhovateľke vyplatil sumu 340.000,- Sk s tým, že pokiaľ zmluvu nepodpíše spraví jej zo
života peklo tak, že z bytu utečie bez akejkoľvek náhrady. Vyplatené finančné prostriedky navrhovateľka
spotrebovala prevažne na riešenie svojich zdravotných problémov. Pri podpise zmluvy jej odporca v 2.radeprisľúbil,žebytvkrátkejdobeodpredáavýťažokpodelíazosvojhosizabezpečímiestovpenzióne.
Byt následne daroval odporca v 2. rade odporcovi v 1. rade a navrhovateľka sa musela presťahovať z
3-izbového bytu do 1-izbového bytu, ktorého podielovým spoluvlastníkom v 1 je odporca v 1. rade. V

tomto byte býva navrhovateľka bez akéhokoľvek právneho titulu.

Navrhovateľka ako predbežnú otázku v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy žiadala riešiť
spôsobilosť odporcu v 2. rade na právne úkony.

Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti zmlúv preukazovala navrhovateľka tým, že odporca
v 1. rade sa v poslednom čase niekoľkokrát vyjadril tak, že ju vyhodí aj z tohto bytu a odmietol jej dať

akékoľvek záruky jej nerušeného dožitia v akomkoľvek byte, preto je nútená obrátiť sa na súd.

Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním z 07.09.2009 (č.l. 53-54)
navrhla vykonanie dôkazu pripojením súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 68Croz 8/03 a vyžiadať
zo správy katastra spis č. V-XXX/XX. Na doplnenie návrhu uviedla, že zmluva, ktorou bolo zrušené
podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky s odporcom v 2. rade podpísala ako zjavne nevýhodnú v tiesni
a pod nátlakom, je postihnutá vadou absolútnej neplatnosti a obsah zmluvy je v rozpore s dobrými

mravmi. V čase podpisu zmluvy sa ceny bytov na trhu pohybovali v sume okolo 3 mil. Sk. Odporca v
2. rade pri podpise zmluvy navrhovateľke prisľúbil, že byt v krátkom čase odpredá tretej osobe a sám
si zabezpečí bývanie v niektorom neštátnom sociálnom zariadení a doplatí jej zvyšok peňazí tak, aby
si i ona mohla zabezpečiť v starobe dôstojné vlastné bývanie. Darovacou zmluvou odporca v 2. rade
previedol vlastníctvo na spoločného syna, odporcu v 1. rade, v čase keď odporca v 2. rade bol v zlom

zdravotnom stave, o ktorom odporca v 1. rade vedel, lebo bývali spolu aj s navrhovateľkou v byte na
D. v D.. Je síce pravdou, že odporca v 2. rade nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ale
navrhovateľka má za to, že vzhľadom na zdravotný stav bola jeho spôsobilosť obmedzená. Tvrdenie
odporcu v 1. rade, že navrhovateľka má zabezpečené právo na bývanie v jednoizbovom byte na S. ulici
v D. nie je pravdivé, nakoľko nie je ani vlastníčkou bytu, nemá zriadené vecné bremeno, ani nájomnú

zmluvu. Nemá žiadny titul na užívanie bytu.

Navrhovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniam odporcov v 1. a 2. rade zo dňa 07.09.2009 uviedla,
že Zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva k bytu podpísala v tiesni a pod nátlakom a tým je
postihnutá vadou absolútnej neplatnosti a jej obsah je v rozpore s dobrými mravmi. Cena bytov sa v tom
čase pohybovala v hodnote okolo 3 mil. Sk. Zdravotný stav a finančné možnosti navrhovateľky sú viac

ako žalostné. Vzniknutú situáciu, v ktorej sa nachádza si navrhovateľka nezavinila, naopak spôsobili jej
ju odporcovia v 1. a 2. rade svojou absolútnou bezohľadnosťou a nevďačnosťou.

Návrhom na mimosúdne usporiadanie veci zo dňa 28.09.2009 (č.l. 59) adresovaným právnemu
zástupcovi odporcov, navrhovateľka v zastúpení advokátkou, uviedla, že je ochotná vziať žalobu späť
v prípade, ak jej bude vyplatený doplatok z jednej polovice trhovej hodnoty spoluvlastníckeho podielu z

trojizbového bytu č. XX na D. ul. č. XX v D. vo výške 25.000 € (753.150,- Sk), za ktorú sumu je schopná
zabezpečiť si vhodné bývanie mimo D.. Odporca v 1. a 2. rade na uzavretie zmieru nepristúpili.

Podaním doručeným súdu dňa 27.11.2009 navrhovateľka žiadala pripustiť zmenu petitu návrhu a
domáhalasaurčenia,ženavrhovateľkajepodielovouspoluvlastníčkouvpodiele1zcelkunehnuteľností,
3-izbového bytu č. XX na 8. nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX na D. č. XX v D.,

postaveného na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX o výmere 435m2-zastavané plochy
a nádvoria a podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
na pozemkoch v podiele 6995/516496, vlastníctvo zapísané na LV č. XXXX k.ú. N..

Ako predbežnú otázku žiadala vyriešiť spôsobilosť odporcu v 2. rade na právny úkon - prevod
vlastníckeho práva k bytu darovacou zmluvou vklad vlastníctva V-XXXX/XXXX povolený dňa

17.03.2008, ktorou sa odporca v 1. rade stal výlučným vlastníkom opísaných nehnuteľností.Súd uznesením na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov sporu, konanom dňa 11.12.2009 pripustil
zmenu petitu návrhu.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 18.06.2009 uviedol, že navrhovateľka nie je zmluvnou

stranou darovacej zmluvy, uzavretej medzi odporcom v 1. a 2. rade a v zmysle § 80 písm. c) OSP
v návrhu naliehavosť právneho záujmu na určení nepreukázala, resp. nie je zistiteľný. Navrhovateľka
uviedla v návrhu v rozpore s ustanovením § 79 ods. 1 OSP nepravdivé údaje. K trvalému pobytu je
prihlásená na adrese S. ul. X v D.. Podieloví spoluvlastníci byt kompletne zariadili novým nábytkom,
ktorý si navrhovateľka sama vybrala. Samotný byt bol vybraný cez realitnú agentku doporučenú právnou

zástupkyňou navrhovateľky. Navrhovateľka okrem elektrickej energie a káblovej televízie nehradí žiadne
náklady spojené s užívaním bytu. Navrhovateľka sa domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho
v zriadení práva doživotného užívania bytu. Nakoľko v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu na
D. ulici v D. v prospech navrhovateľky takéto vecné bremeno neexistovalo, odporca v 1. rade nevidel
dôvod na jeho zriadení k bytu na S. ulici v D.. Napriek tomu, že neexistuje písomná nájomná zmluva
medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľkou, odporca má za to, že práva navrhovateľky na bývanie sú

chránené ustanoveniami OZ.

Odporca v 1. rade návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť nakoľko navrhovateľka nepreukázala
naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy a uplatnil náhradu trov konania.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2009 žiadal návrh zamietnuť, nakoľko
navrhovateľka nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na takomto určení a uplatnil náhradu trov

konania. Súčasne namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky na určovacom výroku
v časti darovacej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nebola účastníčkou tejto zmluvy.
Rovnako namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľky na vykonanie dôkazu preskúmaním zdravotného
stavu odporcu v 2. rade

v súvislosti s darovacou zmluvou. Odporca v 2. rade nemá ani len obmedzenú spôsobilosť na právne

úkony, preto je tento návrh navrhovateľky protiprávny a neprimeraným zásahom do osobnostných práv
odporcu v 2. rade.

Odporcovia v 1. a 2. rade, prostredníctvom právneho zástupcu, ako reakciu na zmenu petitu návrhu,
podaním doručeným súdu 22.02.2010 (č.l. 78 - 80) namietali nedostatok naliehavosti právneho záujmu
navrhovateľky na určení, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností z dôvodu, že nie je pravdou,

že nemá zabezpečené právo na dôstojne bývanie. Odporca v 1. rade jej umožnil bývanie v 1-izbovom
byte na S. X v D., ktorej náklady na bývanie v prevažnej väčšine aj hradí, a ktorého podielovým
spoluvlastníkom v 1 je odporca v 1. rade. Navrhovateľke ponúkol uzavretie nájomnej zmluvy na dobu
neurčitú za regulované nájomné, ktorú odmietla.

Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie, výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi

založenými do spisu, oboznámil sa s obsahom pripojených spisov: 68Croz 8/2003 vo veci o rozvod
manželstva 7C 362/2007 vo veci určenia vlastníctva k bytu, 16C 159/2007 vo veci o určenie príspevku
na rozvedenú manželku a zistil skutkový stav nasledovne.

Navrhovateľkaprostredníctvomprávnejzástupkynenapojednávaníuviedla,ženazisťovaníspôsobilosti
odporcu v 2. rade na uzavretie darovacej zmluvy s odporcom v 1. rade ako predbežnej otázke netrvá.

Odporca v 2. rade nebol ku dňu konania o určenie vlastníctva pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Navrhovateľka má za to, že odporca v 2 rade, pokiaľ nebude preukázaný opak, si ako bývalý manžel
navrhovateľky bol vedomý toho, že uzatvoril darovaciu zmluvu s odporcom v 1. rade dobrovoľne, nie v
tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok.

Naliehavosť právneho záujmu na určení navrhovateľka zdôvodnila tým, že odporca v 2. rade v rozpore

s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ obišiel ustanovenie zmluvy o vyporiadaní a zrušení podielovéhospoluvlastníctva tým, že odporca v 2. rade previedol darovacou zmluvou na odporcu v 1. rade
nehnuteľnosť čím mu nevznikla povinnosť vyplatiť rozdiel z trhovej ceny nehnuteľnosti v prípade prevodu
na tretiu osobu. Táto skutočnosť by zo strany navrhovateľky zakladala možnosť podania žaloby na

odporcuv2.rade,atožalobynaplnenie.Hodnotanehnuteľnosti,resp.cenovýodhadrealitnejkancelárie
v marci 2008, ktorú odporca v 1. rade nadobudol dňa 02.02.2008 od odporcu v 2. rade na základe
darovacej zmluvy bol cca. 2.545.000,- Sk (84.478,52 €). Hodnota nehnuteľnosti vo februári 2005 v čase
vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola 2.270.000,- Sk (68.386 €). Hodnota nehnuteľnosti v
súčasnej dobe je cca. 79.500 € (2.395.000,- Sk). Odporca v 1. rade zriadil záložné právo v prospech

C., a.s. podľa V-XXXXX zo dňa 23.05.2008 a toho istého dňa odporca v 1. rade nadobudol na základe
zmluvy byt na S. XX v D. v podiele 1.

V zmysle § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmäo:...c)určení,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.

Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu
predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Žalobca v danom právnom

vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporností a ochranu svojich práv a
oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa

určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom
sporu a predíde sa žalobe na plnenie).

Naliehavý právny záujem súd posudzoval v zmysle § 80 písm. c) OSP vo väzbe na konkrétny určovací

petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľkinho práva alebo neistoty v jej právnom
vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľky predpokladal teda
posúdenie, či daná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jej práva a či snáď
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné

konanie.

Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom
nehnuteľností, lebo rozsudok súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť jedným z predpokladov zapísania
osoby vlastníka v súlade s právnym stavom.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) v platnom znení - Vklad je úkon správy katastra; vkladom
vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 34 ods. 2, katastrálneho zákona - Právo k nehnuteľnostiam podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo
rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou.

Podľa § 41 ods. 1, 2 katastrálneho zákona - (1) Práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva
a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi
katastra. (2) Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili
zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis
do katastra.

Podľa § 46 ods. 2 katastrálneho zákona - Pri zápise údajov o právach k nehnuteľnostiam (§ 1 ods. 1) sa
ako vlastník zapíše osoba uvedená vo verejnej listine alebo v inej listine, ak sa nepreukáže niečo iné.Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľnostípodľaosobitnýchpredpisov,akosobitnýzákonneustanovujeinak(§133ods.2OZ).Vklad
je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 1 z.č.

162/1995 Z.z.- katastrálny zákon) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia
správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona). Právne účinky vkladu zo zmluvy
o prevode vlastníctva bytu a zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru podľa § 5 zákona
č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov vznikajú ku dňu doručenia návrhu na vklad (§ 28 ods. 5
katastrálneho zákona). Vkladom sa rozumie zápis do katastrálnych operátov, vklad povoľuje katastrálny

úrad rozhodnutím. Právne účinky vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu
o jeho povolení.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe, ktorá je spôsobilým a prípustným prostriedkom ochrany jej

vlastníckeho práva, spôsobilé zlepšiť právne postavenie navrhovateľky a uspokojivo odstrániť jej
neistotu v danom právnom vzťahu.

Navrhovateľka ako účastníčka konania vo svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že od podania
návrhu sa zmenili okolnosti v tom smere, že tesne po operácii bola umiestnená v A. dôchodcov na
N. ulici v D.. Na základe akého rozhodnutia bola umiestnená v Domove dôchodcov uviesť nevedela.
V predmetnom domove dôchodcov sú umiestnení väčšinou 80-90 roční ľudia a v tomto Domove
dôchodcov nechce ostať.

ZoZmluvyoposkytovanísociálnychslužiebč.63/5X7/2010uzavretejmedziposkytovateľom:Zariadenie
pre seniorov A. na N. 2 v D. a navrhovateľkou je preukázané, že zmluvu navrhovateľka podpísala.
Navrhovateľka uviedla, že zmluvu podpísala, nakoľko jej do bytu na S. v D. chodili pracovníci Sociálneho
úradu a vlastne sa rozhodlo, že je sociálne odkázanou osobou, a preto bola umiestnená v Domove
dôchodcov. Mesačný poplatok predstavuje sumu takmer 100 € stanovenú v zmluve a okrem toho sa

platia náklady za spotrebu elektriny. V súvislosti so zmluvou o poskytovaní sociálnych služieb bolo
poskytovateľom uvedené, že v prípade ak nebudú uhrádzané mesačné platby, tak odstúpi od zmluvy a
tieto čiastky potom budú vymáhané od odporcu v 2. rade ako bývalého manžela.

Následne dňa 06.11.2010 navrhovateľka s odporcom v 2. rade počas súdneho konania opätovne
uzavreli manželstvo v poradí tretie, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. - N. vo zväzku

XX, ročník XXXX, strana XXX, por.č. XXX.

Po rozvode manželstva (druhého rozvodu v roku 2003) vzhľadom na nízky dôchodok a zdravotné
problémy, ktoré mala, žiadala odporcu v 2. rade, aby jej vyplatil podiel z bytu na D. ulici v D.. Mala za
to, že byt sa predá a osamostatní sa. Následne jej odporca v 2. rade oznámil, že si má zriadiť účet, na
ktorý jej postupne prišla suma až do výšky 340.000,- Sk.

Túto sumu považovala za pôžičku a zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nepodpisovala s tým, že predáva svoj podiel, nakoľko po operácii by sa aj tak nemala kam vrátiť. O
tom, čo podpísala sa dozvedela až z rozhodnutia, ktoré jej bolo doručené katastrom nehnuteľností a
z vysvetlenia predchádzajúcej právnej zástupkyne. O kúpu bytu, ktorého podielovou spoluvlastníčkou
bola navrhovateľka bol záujem. Byt bol ponúknutý na predaj a na túto ponuku sa ozvalo viac záujemcov.

Právna zástupkyňa jej povedala, že sa vlastne pripravila o byt. Navrhovateľka ostala šokovaná a na
základe tejto skutočnosti jej odporca v 2. rade rukou spísal splnomocnenie, že môže ostať bývať v byte.
Po operácii, keď sa vrátila do bytu na D. ul. v D., odporca v 2. rade jej povedal, že už tam nebýva a
za sumu, ktorá jej bola poskytnutá si mohla kúpiť garsónku. Dňa 19.12.2007 odporcovi v 2. rade bola
zistená parkinsonova choroba a bol mu doporučený A. dôchodcov v T.. V tom čase s odporcom v 2. rade

bola navrhovateľka spoločne na psychiatrii. Následne vo februári 2008 odporca v 2. rade darovacou
zmluvou previedol vlastníctvo bytu na odporcu v 1. rade. Dovtedy bývali spoločne v tomto byte. Pred
uzavretím darovacej zmluvy sa o tomto spôsobe hovorilo v súvislosti s tým, že bolo veľa záujemcov o
byt, ale odporca v 1. rade a jeho partnerka mali záujem o byt a chceli ho pre seba. Navrhovateľka chcela
pôvodne po vyporiadaní nejaký malý byt mimo D., nakoľko pochádza zo stredného Slovenska. Hneď po

nadobudnutí vlastníctva na základe darovacej zmluvy odporca v 1. rade navrhovateľku nútil opustiť byt.Dňa 15.06.2008 ju presťahoval spolu s otcom odporcovej partnerky pánom W. do bytu na S. ul. v D..
V tom čase S.. N., bývalá právna zástupkyňa navrhovateľky, žiadala vyplatenie vyporiadacieho podielu,
aby si navrhovateľka mohla nájsť náhradný byt. Odporca

v 1. rade jej hľadal byt, konkrétne podmienky na byt navrhovateľka nemala, požadovala len pokoj a
vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania. Hneď v mesiaci október 2008 po nasťahovaní
bola navrhovateľka v dome na S. prepadnutá a okradnutá o čom je záznam na polícii. Odporcovi v
1. rade povedala výslovne, že v tomto byte nechce ostať a napriek jej nesúhlasu ju presťahovali do
bytu na S. ul. v D.. Zo začiatku, všetci, odporca v 1. rade, jeho partnerka, aj otec partnerky mali kľúče

od bytu. Pred poslednou operáciou navrhovateľka vymenila zámok s tým, že dala kľúč aj odporcovi
v 1. rade. Navrhovateľka podpisovala zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s
úmyslom „Ako pôžičku s tým, že odporcovi v 2. rade poskytnuté peniaze, ktoré potrebovala na lekársku
starostlivosť bude vracať v mesačných splátkach.“ Navrhovateľka mala zdravotné problémy spôsobené
úrazom v roku 2005, prasknutú panvu a narazenú kostrč. V tej súvislosti jej bolo zistené tretie až štvrté
štádium coxartrózy a v tejto súvislosti bola nutná totálna endoprotéza oboch kĺbov. Peniaze potrebovala

výslovnevsúvislostisoperácioukĺbov.Okremobdobiatesnepooperáciibolanavrhovateľkasebestačná
a nie je odkázaná na starostlivosť inej osoby. O operáciách a zdravotných problémoch odporcovia
v 1. a 2. rade mali vedomosť, žili v tom čase v spoločnej domácnosti. Zaplatenie sumy vo výške
340.000,- Sk je preukázateľné výpisom z účtu, ktorý bol vedený na meno navrhovateľky v T. banka,
a.s., ktorý existuje dodnes. Konkrétne náklady súvisiace s operáciou nemá navrhovateľka k dispozícii,

jedine doklad týkajúci sa ošetrenia u zubnej lekárky, kde zaplatila navrhovateľka cca. 70.000,- Sk za
mostík a ošetrenie, ktoré náklady boli zaplatené z poskytnutých peňazí odporcom v 2. rade. Operácia
bedrového kĺbu sa uskutočnila v zime roku 2006. V čase, keď bývala v byte na D. ul. v D. navrhovateľka
nehradila náklady spojené s užívaním bytu, zabezpečovala starostlivosť o domácnosť, t.j. prala, varila,
žehlila a starala sa týmto o domácnosť a v tom čase teda aj o odporcu v 1. a 2. rade. Odporca v

2. rade navrhovateľke, po v poradí druhom rozvode manželstva, neposkytoval na jej osobnú potrebu
pravidelne peňažné čiastky. Ak jej poskytol nejakú sumu, použila ju na zaplatenie liekov. Odkedy bol
odporca v 2. rade umiestnený v T., poskytoval z času na čas peniaze, keď prišiel za ňou na návštevu,
posledne v súvislosti s presťahovaním do domova dôchodcov zaplatil sťahovacie auto a iné náklady v
sume 300 €. Náklady spojené s bývaním v byte na S. ul. v D. neplatila vzhľadom na nízky dôchodok,

tieto za ňu platil odporca v 2. rade odporcovi v 1. rade (obdarovanému), hradila spotrebu elektrickej
energie, UPC a to odporcovi v 1. rade. Odporcovia v 1. a 2. rade refundáciu nákladov neuplatňovali a
navrhovateľka by ani nebola schopná platiť náklady z 200 € dôchodku. Navrhovateľka prostredníctvom
právnej zástupkyne podala na súd žalobu o určenie vlastníctva k bytu dňa 13.12.2007, vedenú tunajším
súdom pod sp.zn. 7C 362/2007, ktoré konanie bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Dňa

26.06.2008 navrhovateľka podala návrh na pozbavenie spôsobilosti odporcu v 2. rade na tunajší súd,
tento návrh následne vzala späť.

Odporca v 2. rade vo výsluchu účastníka konania uviedol, že podľa jeho názoru Zmluvu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavreli s navrhovateľkou platne. Časové súvislosti si bližšie
nepamätal. Zmluva bola pripravovaná advokátom, t.č. súčasným právnym zástupcom odporcov v 1. a

2. rade. Potvrdil, že navrhovateľka chcela svoj podiel bytu predať a chcela si kúpiť nejaký 1-izbový byt
alebo garsónku. Odporca v 2. rade si nepamätal, či to bolo pred operáciou navrhovateľky. Keďže mal
obavu, že navrhovateľka byt odpredá cudzej osobe, navrhol jej, že jej podiel na byt za sumu 340.000,-
Sk odkúpi. V tom čase mal odporca v 2. rade k dispozícii sumu cca 350.000,- Sk. Mal v úmysle v byte
ostať bývať a nie odpredávať ho. Dohoda o ďalšom vyrovnaní v prípade predaja bytu bola vlastne z

dôvodu, že v budúcnosti sa mohlo niečo stať, čo by ho nútilo byt

odpredať, odporca v 2.rade si bol vedomý toho, že byt má vyššiu hodnotu, nevedel akú a preto bola
dohoda o prípadnom ďalšom vyrovnaní. Darovaciu zmluvu následne uzavrel v roku 2008 s odporcom
v 1. rade pod podmienkou, že zabezpečí navrhovateľke bývanie, mohla to byť garsónka alebo byt.
Podľa odporcu v 2. rade sa navrhovateľka k finančným prostriedkom správala nezodpovedne, a preto

nechcel, aby navrhovateľka dostala finančné prostriedky, ktoré by minula, ale podmienkou darovacej
zmluvy bolo zabezpečenie bývania pre navrhovateľku odporcom v 1. rade. V čase uzatvárania zmluvy o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nebola diskusia o potrebe finančných prostriedkov
na operáciu. Navrhovateľka chcela svoj podiel predať. Finančné prostriedky zo zmluvy jej vyplatil
okamžite po podpise. Navrhovateľka ostala v byte bývať a do roka a pol peniaze z vyporiadania minula.

Podľa vedomosti odporcu v 2. rade si navrhovateľka náhradné bývanie nezabezpečovala. Následnebola odporcovi v 2. rade zistená parkinsonova choroba a vzhľadom na jeho zdravotný stav, potreboval
opateru. Dňa 28.02.2008 sa presťahoval do domova dôchodcov v T.. Pred odchodom do tohto domova
sa s navrhovateľkou rozprával, že dostane samostatné bývanie, nejakú garsónku. Do vlastníctva to

nebolo myslené, nakoľko navrhovateľka by bola schopná byt predať a peniaze minúť. Darovacia zmluva
na odporcu v 1.rade, ktorý je mladším synom odporcu v 2. rade, previedol vlastníctvo 3 - izbového
bytu. V darovacej zmluve priamo nebolo uvedené právo bývania navrhovateľky, resp. vyriešenie bývania
navrhovateľky. Odporca v 2. rade poukázal na tú skutočnosť, že v podstate sa rovnakou mierou postaral
o obidvoch svojich synov. Podľa jeho vedomosti v zmluve nie je žiadne ustanovenie týkajúce sa práva

bývania navrhovateľky, má za to, že sa to dohodlo ústne a bolo zabezpečené bytom na S. v D., kde
navrhovateľka má možnosť bývať. Odporca v 1. rade nebol v darovacej zmluve zaviazaný takouto
povinnosťou. Odporcovi v 2. rade bola zistená parkinsonova choroba v roku 2006. V decembri 2007
mali záujemcu na kúpu bytu, ktorý ale požadoval do 2 týždňov byt uvoľniť a keďže náhradné ubytovanie
nemali,nedošlokpredajubytuavyplatenúkúpnucenumuselivrátiť.Bytbolponúkanýnapredajzasumu
3 mil. Sk. Zo strany realitnej kancelárie bola ponuka 2,5 mil. Sk. V decembri roku 2007 bolo obdobie,

kedy ceny nehnuteľností boli najvyššie.

Ako vyjadrenie k výsluchu navrhovateľky odporca v 2. rade uviedol, že pre neho navrhovateľka nevarila
ani nežehlila. Keď varila v sobotu a nedeľu, tak jej dal extra peniaze na zakúpenie potravín v sume
250-400 Sk. Všetky náklady spojené s užívaním bytu na D. ul. v D. platil výlučne sám. Kupoval všetky
základné ťažké nákupy ako zemiaky ovocie, minerálky. Keď odišiel do T. poskytoval pravidelne každý

mesiac sumu 70 až 100 € k rukám navrhovateľky, buď v čase keď prišiel za ňou do D. alebo keď prišla
navrhovateľka za ním do T.. Posledne jej poskytol 300 € v auguste a v septembri 2010 a prisľúbil jej, že
jej bude poskytovať mesačne 200 € ako príspevok vzhľadom na to, že vie aký má dôchodok. Odporca
potvrdil, že mu je známa navrhovateľkina sociálna situácia.

Odporca v 2. rade poprel, že by bola vedená medzi ním a S.. N., právnou zástupkyňou navrhovateľky

komunikácia ohľadne vyporiadania a zaplatenia podielu navrhovateľke, nakoľko s JUDr. N. sa prvý krát
stretol až v rámci tohto konania. Odporca v 1. rade neposkytol odporcovi žiadnu refundáciu nákladov
za užívanie bytu navrhovateľkou na S. ul. a ani o ne nežiadal. Odporca v 2. rade to považoval za
poskytovanie pomoci navrhovateľke ako bývalej manželke v rámci tých 200 €, ktoré prisľúbil, že jej bude
poskytovať. O uvádzanej skutočnosti navrhovateľkou, že bol podaný návrh na pozbavenie spôsobilosti

nemal vedomosť, absolvoval veľa vyšetrení ale o takejto skutočnosti nevedel.

Odporca v 1. rade, syn navrhovateľky a odporcu v 2. rade, vo výsluchu účastníka konania uviedol, že v
decembri 2007 ukončil splácanie lízingu na motorové vozidlo. Keďže

jeho mesačný príjem v hrubom je vo výške 597 € bol sa informovať ohľadne hypotekárneho úveru,
nakoľko s priateľkou si chceli vyriešiť bytovú situáciu. Na tak nízky príjem by mu banka poskytla v tom

čase úver max. 110.000,- Sk ako spotrebný úver. Keďže sa zhoršil zdravotný stav otca, odporcu v 2.
rade a otec si vybavoval pobyt v domove dôchodcov, chceli riešiť pre navrhovateľku bytovú situáciu, aby
mohla mať samostatné bývanie. V tom čase už bola navrhovateľka zastúpená S.. N.. Navrhovateľka
menila názory a postoje čo sa týkalo bývania. Priateľku odporcu v 1. rade neznášala od začiatku a
neustále ju osočovala, preto prijal darovanie bytu od odporcu v 2. rade. Zriadením záložného práva na

tento byt mu banka poskytla hypotekárny úver, z ktorého bol zakúpený za 2,5 mil. Sk 1-izbový byt po
rekonštrukciinaS.ulicivD.azvyšokbolpoužitýnarekonštrukciu3-izbovéhobytu,ktorýmuotecdaroval.
O spôsobe vyrovnania medzi odporcom v 2. rade a navrhovateľkou vedomosť nemal napriek tomu,
že s nimi býval v spoločnej domácnosti. Odporca v 1. rade má za to, že splnil podmienku zabezpečiť
bývanie navrhovateľky tým, že jej umožnil bývanie v 1- izbovom byte, ktorého vlastníkmi je odporca v 1.

rade v 1 spolu s priateľkou. Náklady na bývanie v tomto byte hradil v prevažnej väčšine sám. Pôvodne
mali odporca spolu s priateľkou záujem zriadiť v prospech navrhovateľky vecné bremeno doživotného
bývania na S. v D., ale nakoľko sa navrhovateľka správa nepriateľsky, toto vecné bremeno nezriadili. Na
byte na S. ulici prebieha rekonštrukcia domu. V rámci rekonštrukcie môže dochádzať k výskytu hmyzu
alebo rušivých momentov. Odporca v 1. rade potvrdil, že má vedomosť, že navrhovateľka má nízky

dôchodok, ale nepožadoval od nej platenie nákladov na byt. Odporca v 2. rade mu mesačne uhrádza
sumu 87,97 €, čo predstavuje náklady, ktoré by musela navrhovateľka platiť ako náklady bývania. Zo
svojho nízkeho platu by popri platení úveru a nákladov na bývanie uvedenú sumu už neutiahol. Kedy
sa prvý krát dozvedel o podmienkach finančného vyrovnania medzi rodičmi si nepamätal, lebo ho to
nezaujímalo. Ako uviedol bol šťastný, že má strechu nad hlavou. Odporca v 1. rade potvrdil, že vedel,že v prípade predaja malo dôjsť k nejakému vyrovnaniu. O podmienkach bližšie nevedel, v týchto
právnických veciach sa nevyzná, nezaujímalo ho to, bolo to medzi rodičmi. Vedel, že navrhovateľka
dostala určitú sumu, ktorú minula. Zmluvu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rodičov videl a aj

čítal až po uzavretí darovacej zmluvy, odporca v 2. rade mu spomenul, že v prípade, že sa byt bude
predávať, že je tam podmienka vyrovnania. O odstúpenie od darovacej zmluvy nemal dôvod, mal
uloženú podmienku od odporcu 2. rade, zabezpečiť navrhovateľke náhradné ubytovanie.

Navrhovateľka splnomocnením zo dňa 05.10.2000 udeleným odporcom v 2. rade navrhovateľke, ktorým
v prípade nepredvídanej nehody vážneho zdravotného postihu, či úmrtia ju splnomocnil k prebratiu

odporcových úspor na všetkých účtoch a vkladných knižkách vrátane poistenia, vyvrátila tvrdenie o jej
nespôsobilosti hospodáriť s finančnými prostriedkami.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 68Croz 8/2003 zo dňa 29.04.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 30.05.2003, bolo manželstvo navrhovateľky s odporcom v 2. rade, uzavreté 04.10.1999 (druhé
manželstvo účastníkov), rozvedené. Zo spisu súd zistil, že sa jednalo o druhé manželstvo účastníkov.
Prvé manželstvo účastníkov uzavreté 03.10.1964 bolo na návrh odporcu v 2. rade rozvedené rozsudkom

Okresného súdu v Galante č.k. 6C 159/79-22 dňa 06.03.1980, právoplatným dňom 12.03.1980 a v tom
čase maloleté deti boli zverené do výchovy a opatery navrhovateľky. Z prvého manželstva sa narodili
dve deti X. Z.,

nar. 10.08.1975 a X. Z. nar. XX.XX.XXXX (odporca v 1. rade). Ako príčina rozvratu manželstva bola
odporcom v 2. rade ako navrhovateľom konania o rozvod manželstva uvedená intímna známosť s inou

ženou. Súd ako príčinu rozvratu manželstva ustálil neveru odporcu v 2. rade za trvania manželstva.

Po rozvode prvého manželstva účastníci po určitej dobe začali znovu bývať v jednom byte, avšak
spoločnú domácnosť neviedli. Neskôr z iniciatívy oboch uzavreli manželstvo v októbri 1999 druhý krát.
Súčasťou dôkazov založených v spise je aj vyjadrenie Krízového centra Aliancie žien Slovenska zo
14.04.2003, v ktorom je uvedené, že za pomoci krízového centra mala navrhovateľka vypracovaný plán

bezpečia, aby mohla čeliť agresívnemu a násilnému správaniu zo strany odporcu v 2. rade. Krízové
centrum vyjadrilo obavu, že správaním odporcu v 2. rade je ohrozené zdravie navrhovateľky. V súdnom
konaní bolo vyslovené, že navrhovateľka sa pravdepodobne stala obeťou najmä psychického násilia.
Navrhovateľka ako dôvod podania návrhu na rozvod manželstva uvádzala požívanie alkoholických
nápojov odporcom v 2. rade a agresívne správanie, pri ktorom ju fyzicky napadol a vyháňal z bytu.

Odporca v 2. rade tieto príčiny rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľkou v plnom rozsahu poprel.
Príčinu rozvratu manželstva súd zistil ako odlúčenie účastníkov ako i rozdielnosť pováh a životných
návykov. Tvrdenia navrhovateľky preukázané neboli.

V predmetnom konaní, vzhľadom na namietnutie neplatnosti zmluvy o zrušení podielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadania medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade, súd považoval tieto

tvrdenia navrhovateľky, ako jej subjektívne pocity, ktoré mohli ovplyvniť jej konanie za účelom vyriešenia
rodinnej situácie. Z rovnakých dôvodov sa súd zaoberal i lekárskymi správami odporcu v 2. rade, ktorého
vážny zdravotný stav mohol ovplyvniť správanie sa k navrhovateľke v čase spoločného bývania.

Zmluvou č. 14 0 9268 99 o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva zo dňa 31.03.1999,
uzavretou medzi Hlavným mestom SR Bratislava ako prevádzajúcim a navrhovateľkou a odporcom v

2. rade ako nadobúdateľmi, sa navrhovateľka a odporca v 2. rade stali podielovými spoluvlastníkmi
bytu č. 30 na 8. nadzemnom podlaží bytového domu na D. XX, XX, súpisné číslo XXXX, č.
vchodu XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
spoluvlastníckeho podielu na pozemku, parc.č. XXXX, parc.č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na
nebytových priestoroch. Nadobudnutím vlastníctva bytu zanikol spoločný nájom bytu účastníkov. Vklad

vlastníckeho práva bol povolený pod V- XXXX/XX dňa 28.09.1999.

Zmluvou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (č.l. 5-8) uzavretou podľa § 141
Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade dňa 23.05.2005 sa účastníci
zmluvy ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1, nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, katastrálneúzemie N., vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, t.j. vyššie špecifikovaného bytu na D. č. XX
v D., dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že výlučným vlastníkom
nehnuteľností opísaných v čl. II zmluvy sa stáva odporca v 2. rade a hodnotové vyporiadanie

spoluvlastníctva - dohoda o cene bolo stanovené v sume 340.000,- Sk s tým, že v prípade, že dôjde
k odpredaju bytu, kedykoľvek v budúcnosti za vyššiu cenu ako 680.000,- Sk, odporca v 2. rade vyplatí
navrhovateľke 1 z rozdielu medzi predajnou cenou a sumou 680.000,- Sk.

Predmetom zmluvy bol byt pozostávajúci z troch obytných miestností a príslušenstva o výmere 69,95m2.
K spoluvlastníckemu podielu na byte prináležal vlastnícky podiel na

nebytovom priestore, ktorého výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 6995/1027360 k
nebytovým priestorom bola navrhovateľka a to: sklad pre vlastnú potrebu o podlahovej ploche 11,76m2
vo vchode č. XX, na 1. poschodí domu a sklad pre vlastnú potrebu o podlahovej ploche 16,40m2 vo
vchode 21 na 1. poschodí domu. V čase uzavretia zmluvy sa trhová cena bytu pohybovala vo výške
do 3.000.000 Sk.

V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že čl. 4 bod 2 zmluvy je nejasný, neurčitý a nie je

uvedený spôsob vyplatenia.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka - (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. ...

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka - (1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka - (1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka - Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 OZ - (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony
vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené
inaknežslovamisavykladajúpodľatoho,čospôsobichvyjadreniaobvykleznamená.Pritomsaprihliada
na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa§37OZ-(1)Právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný
pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 OZ - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 133 ods. 2 OZ - (1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2)
Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Ak ide o nehnuteľnosť, dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva musí mať, okrem predpísaných

náležitostí právneho úkonu (§ 34 a nasl. OZ) aj písomnú formu. Takúto dohodu je nutné chápať ako
zmluvu o prevode vlastníctva. Musia byť splnené

podmienky vyplývajúce z ust. § 133 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého pri zmluvnom prevode nehnuteľnej veci
sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. (katastrálnyzákon).Zformálnehohľadiskabolozrušeniepodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkovvykonanévsúlade
so zákonom a prevod nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu v 2. rade bol zavkladovaný v
katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností pri zápise vkladu vlastníckeho práva neskúma platnosť

právneho úkonu urobeného účastníkmi zmluvy.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C 362/2007 v právnej veci navrhovateľky proti odporcovi v 2. rade
o určenie vlastníctva k bytu súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 13.12.2007
domáhala rovnako ako v tomto konaní určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v podiele 1 z dôvodov, že
po rozvode manželstva boli s odporcom v 2. rade nútení ostať spolu bývať v spoločnom byte, pretože

odporca nesúhlasil s výmenou bytu za dva menšie, prípadne s odpredajom a rozdelením výťažku.
Vzhľadom na neustále stresy zo spolužitia v spoločnom byte sa navrhovateľkin zdravotný stav radikálne
zhoršil. Napriek liečeniu a chirurgickému zákroku v marci 2006, zdravotný stav navrhovateľky bol taký,
že si nebola schopná zabezpečiť prácou dostatočný príjem. Bola poberateľkou starobného dôchodku
vo výške 5.478,- Sk a dávok v hmotnej núdzi. (Od roku 1980 poberateľkou čiastočného, neskôr plného
invalidného dôchodku). V roku 2005 odporca, podľa tvrdenia navrhovateľky, ju donútil podpísať Zmluvu

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej prešli spoločne nadobudnuté
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu a navrhovateľke vyplatil sumu 340.000,- Sk s tým, že
ak zmluvu nepodpíše, spraví jej zo života peklo, že z bytu utečie bez akejkoľvek náhrady. Vyplatené
finančné prostriedky navrhovateľka spotrebovala v prevažnej miere na riešenie zdravotných problémov.
Pri podpise zmluvy odporca mal prisľúbiť, že v priebehu roka - dvoch, byt odpredá a výťažok rozdelí.

Navrhovateľka vzhľadom na okolnosti bola nútená zmluvu podpísať a tým pristúpiť na tieto nevýhodné
podmienky. K odpredaju bytu nedošlo a po uplynutí času dohodnutého na odpredaj nehnuteľností jej
odporca pohrozil, že navrhovateľku úplne vyhodí z jeho bytu, v ktorom sa môže zdržiavať len dovtedy
dokiaľ sa k nemu bude slušne správať.

Spolu s návrhom navrhovateľka ako dôkazy založila do spisu zmluvu o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, výpis z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný k.ú. N. zo dňa 20.02.2006
(vlastník bytu odporca v 2. rade), Inzerát S&C Consulting zo 07.09.2007 na predaj 3-izbového bytu na D.
ul. v D. za cenu 3.250.000,- Sk v pôvodnom stave. Spolu s návrhom vo veci samej žiadala navrhovateľka
vydanie predbežného opatrenia na zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. Návrh na vydanie predbežného
opatrenia bol vylúčený na samostatné konanie uznesením 22P/21/2007 (vo veci o pozbavenie odporcu

v 2. rade spôsobilosti na právne úkony) zo dňa 08.01.2008 a pripojený k spisu 7C 362/2007. Z dôvodu
zhoršeného zdravotného stavu navrhovateľky, požiadala jej právna zástupkyňa o prerušenie konania
listom z 24.01.2008. Uznesením zo dňa 29.04.2008 č.k. 7C 362/2007-33 súd konanie vo veci samej,
ako aj o vydanie predbežného opatrenia zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľkou na výzvu súdu v zmysle

§ 10 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.05.2008, nakoľko
navrhovateľka, zastúpená právnou zástupkyňou nepodala voči uznesenie riadny opravný prostriedok a
ani nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku v lehote na podanie odvolania. Uznesenie bolo doručované
len navrhovateľke.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16C 159/2007 navrhovateľky proti odporcovi v 2. rade o určenie

príspevku na rozvedenú manželku súd zistil, že podaním doručeným súdu 22.11.2007 navrhovateľka
uplatňovala nárok na príspevok na výživu vo výške 2.500,- Sk mesačne z dôvodov, zlého zdravotného
stavu, jediným príjmom bol starobný dôchodok po vzniku nároku na vyplácanie starobného dôchodku
(predtým plný invalidný dôchodok) a s poukazom na výšku starobného dôchodku odporcu, ako aj
skutočnosť, že sa stal výlučným vlastníkom spoločne nadobudnutého majetku, bytu, pričom sa jej

vyhrážal, že ju z bytu vyhodí. Ako listinné dôkazy založila navrhovateľka do spisu Prepúšťaciu správu
zo dňa 09.03.2006 - operácia bedrového kĺbu, potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 11.07.2003, že
navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 3.919,- Sk a zo dňa 20.11.2007 v sume
5.478,- Sk, Lekársku správu zo dňa 24.04.2003 preukazujúcu trvalé sledovanie navrhovateľky ako aj
odporcu v 1. rade ako pacientov. Konanie bolo uznesením zo dňa 25.06.2008 č.k. 16C 159/2007-28

zastavené pre späťvzatie návrhu v celom rozsahu podaním z 23.06.2008 z dôvodu, že medzi účastníkmi
došlo k mimosúdnej dohode. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 16.07.2008. Uznesenie ako aj
návrh a poučenie účastníka konania bolo doručené aj odporcovi v 2. rade.Z výpisu z Katastra nehnuteľností, listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. N. zo dňa 05.02.2009 súd zistil, že
výlučným vlastníkom bytu a spoluvlastníckych podieloch na nehnuteľnostiach pod č. 33 je odporca v 1.
rade titulom Darovacej zmluvy V-XXXX/XXXX zo dňa 17.03.2008. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX,

k.ú. Petržalka zo dňa 06.01.2008 vyplýva, že titulom Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva (v katastri nesprávne zapísané vyporiadanie BSM) V-XXX/XXXX z 23.05.2005 sa
výlučným vlastníkom stal odporca v 2. rade.

Z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neplatný sa považuje nielen právny úkon,
ktorý odporuje zákonu alebo ktorý zákon obchádza, ale aj taký právny úkon, ktorý je síce v súlade so

zákonom a ani zákon neobchádza, avšak sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi môže
byť preto dôvodom neplatnosti len vtedy, ak právny úkon zodpovedá zákonu, t.j. nie je v rozpore so
zákonom a ani zákon neobchádza.

Právne úkony v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon urobil s prihliadnutím na to, že treba
chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený. Rozpor s dobrými mravmi môže byť

namietaným dôvodom neplatnosti právneho úkonu len vtedy, ak tento úkon nie je v rozpore so zákonom
a ani zákon neobchádza.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade je absolútne neplatná v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka aj v spojitosti s konkrétnymi náležitosťami zmluvy o prevode

vlastníckeho podielu bytu, resp. vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj zneužitím postavenia
navrhovateľkyvdanomzáväzkovomvzťahuavzmysle§37ods.1Občianskehozákonníkapreabsenciu
podstatných náležitostí právneho úkonu. Zmluva o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v znení,
ako bola podpísaná navrhovateľkou a odporcom v 2. rade nevyjadrovala vôľu navrhovateľky a súd
dospel k záveru, že ani vôľu odporcu v 2. rade. Je preukázané výsluchmi účastníkov, že navrhovateľka

mala záujem po rozvode manželstva o predaj podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
tretej osobe a o finančné vyporiadanie v jednej polovine.

Z dôvodu hmotnej núdze, do ktorej sa navrhovateľka dostala nie vlastnou vinou, ale z dôvodu zlého
zdravotného stavu, súhlasila s vyplatením čiastky 340.000,- Sk a po odpredaji bytu doplatením rozdielu.
Cenavyporiadaniaprevádzanéhospoluvlastníckehopodielu,vrátanejejsplatnostijevrozporesdobrými

mravmi. Odporca v 2. rade v prípade, že by súd vychádzal z tvrdenia právneho zástupcu, že cena
bola stanovená dohodou v sume 340.000,- Sk, aj keď sa nejednalo o bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, pri jej uzatváraní porušil dobré mravy. Navyše v konaní sa preukázalo, že odporca
mal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie ceny podielu pre prípad zrušenia podielového
spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania ako aj znenia zmluvy súd dospel k záveru, že nakoľko

navrhovateľka nutne potrebovala peňažné prostriedky a odporca v 2. rade ako sám uviedol v tom
čase mal len sumu 340.000,- Sk, si poskytnutie týchto prostriedkov zabezpečil zmluvou o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva (tak ako uvádzala navrhovateľka) so zachovaním spoločnej domácnosti
účastníkov a pre prípad prevodu bytu tretej osobe, podmienkou odpočítať poskytnutú sumu z podielu
pripadajúceho na navrhovateľku.

V konaní bolo preukázané, že pri uzatváraní zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu v 2. rade išlo o nátlakové konanie voči navrhovateľke pri
podpise zmluvy, čo preukazuje fakt, že sa navrhovateľka uspokojila iba so sumou 340.000,- Sk a
nebola jej vyplatená minimálne suma 1.100.000,- Sk, čo je zjavný nepomer trhovej ceny bytu a výšky
vyporiadacieho podielu. S touto sumou sa uspokojila z dôvodu, že finančné prostriedky potrebovala na

operácie a hradenie nákladov súvisiacich s jej zdravotným stavom, predmetný byt spoločne s odporcom
v2.radeužívalaazmluvaobsahovalaustanovenieodoplatenívprípadepredajabytu.Odporcav2.rade
o finančnej situácii navrhovateľky vedel, žili v spoločnej domácnosti takmer nepretržite (od 1964-1980,
2000-2003, 2010-doteraz) 20 rokov - až na rozchod v roku 1980 prakticky stále a počas konania došlo
k opätovnému uzavretiu manželstva. Odporca v 2. rade dosahoval vysoký príjem a v súčasnosti je

finančne zabezpečený starobným dôchodkom.Napriek skutočnosti, že zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obsahovala
záväzok, v prípade odpredaja bytu doplatenie ceny podielu, z darovacej zmluvy nevyplývali pre odporcu
v 1. rade ako obdarovaného žiadne povinnosti voči navrhovateľke a ako sám uviedol vo svojom výsluchu

anihotonezaujímalo,nakoľkotobolvzťahmedzirodičmi.Súdvtejtosúvislostipoukazujenaskutočnosť,
že odporca v 1. rade žil s rodičmi v spoločnej domácnosti, o ktorých finančných a majetkových pomeroch
vedel, preto, aj keď v darovacej zmluve nebol priamo zaviazaný povinnosťou vyplatiť rozdiel trhovej
ceny podielu navrhovateľke, vyživovacia povinnosť k rodičom mu vyplýva z ustanovení Zákona o
rodine. Spôsob, akým zabezpečil navrhovateľke náhradné bývanie, vysťahovanie z bytu po tom, čo

zo zdravotných dôvodov bol odporca v 2. rade na vlastnú žiadosť umiestnený v Dome opatrovateľskej
služby v T., odhlásenie z miesta trvalého pobytu, následne snaha umiestniť navrhovateľku v domove
dôchodcov, prijímanie peňažných prostriedkov od odporcu v X. rade na náklady spojené s užívaním bytu
navrhovateľkou na S. 2 v D., skutočne mohlo vyvolať v navrhovateľke právnu neistotu a dôvodnosť obáv
a tým aj dôvodnosť uplatnenia svojich práv na súde.

Odporca v 2. rade obišiel ustanovenie zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

o vyplatení polovice rozdielu medzi predajnou cenou a sumou 680.000,- Sk navrhovateľke tým, že
vlastníctvo k bytu previedol na odporcu v 1. rade darovacou zmluvou a týmto spôsobom nebol odporca
v 2. rade povinný vyplatiť tento rozdiel trhovej ceny, aj keď podľa vlastného vyjadrenia bol finančne
zabezpečený.

Je preukázané ako cenovými reláciami realitných kancelárii z roku 2005, 2008, tak aj samotnými

výsluchmi účastníkov, že si boli vedomí, že hodnota bytu v čase uzatvorenia zmluvy o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ako aj v čase uzatvorenia darovacej zmluvy predstavovala
sumu od 2.270.000,- Sk do 3.000.000,- Sk, dokonca účastníci zhodne potvrdili, že mali záujemcu o kúpu
bytu, ale keďže mal o byt záujem odporca v 1. rade k predaju bytu tretej osobe nedošlo a tým ani k
vyplateniu trhovej hodnoty navrhovateľkinho podielu.

Odporca v 1. rade po nadobudnutí vlastníctva k bytu darovacou zmluvou, navrhovateľku ako vlastník
bytu z trvalého pobytu odhlásil. Presťahoval ju a prihlásil k pobytu do 1-izbového bytu, ktorého je
podielový spoluvlastník v podiele 1 s treťou osobou, ktorý zakúpil z poskytnutého úveru bankou pri
súčasnom zriadení záložného práva k bytu na D. ul. v D., ktorý si navrhovateľka dobrovoľne nevybrala.
Navrhovateľka sa prihláseniu k trvalému pobytu na adrese S. X v D. nemohla brániť, pretože nemá

žiadne práva ani k nehnuteľnosti ani k bytu. Počas súdneho konania navrhovaná nájomná zmluva
na byt S. X v D., zo strany odporcu v 1. rade a tretej osoby, s ktorou nemala žiadny právny vzťah
založený na príbuzenstve, vzhľadom na okolnosti prípadu, stav bytu a bytového domu, sociálnu
situáciu navrhovateľky bola značne nevýhodná so stanovením podmienok, ktoré boli pre navrhovateľku
neprijateľné. Okrem iného, odporca v 1. rade, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy byt v

hodnote cca. 2.500.000,- Sk, navrhovateľke v navrhovanej zmluve o nájme bytu uviedol, že je oprávnený
nájomnú zmluvu vypovedať podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo s poukazom na znenie
citovaného ustanovenia prakticky znamená, že odporca v 1. rade alebo tretia osoba ak budú potrebovať
byt pre niekoho z rodiny alebo z dôvodu, že sa navrhovateľka dostane do hmotnej núdze a nebude
schopná platiť 3 mesiace určené poplatky spojené s užívaním bytu v sume 75,23 €, ktorú sumu, ako

bolo zistené z dokazovania poskytoval odporcovi v 1. rade odporca v 2. rade, môžu spôsobiť, že
navrhovateľka sa môže kedykoľvek dostať na ulicu. Takto navrhnutá zmluva navrhovateľke neposkytuje
žiadnu právnu istotu, javí sa ako účelový prostriedok na skončenie sporu s navrhovateľkou.

Vykonaným dokazovaním a s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka súd
dospel k záveru, že žaloba o určenie vlastníctva k vo výroku špecifikovanej nehnuteľnosti bola dôvodne

podaná, právny úkon zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V 440/2005 zo dňa
23.05.2005 je absolútne neplatná pre absenciu obligatórnych podmienok právneho úkonu v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
preto návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel.Podľa § 149 ods. 2 OSP ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie
na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného
predpisu.

Osobitným predpisom je zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z..

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z. z. ak oprávnená osoba spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom na priznanie náhrady trov
konania, súd prizná náhradu trov konania namiesto oprávnenej osobe advokátovi, ktorý je oprávnený
vo vlastnom mene a na svoj účet náhradu trov konania aj vymáhať.

Osobitným predpisom v zmysle § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona je Občiansky súdny poriadok a to

konkrétne príslušné ustanovenia o náhrade trov konania - § 142 až 151a OSP.

Súd teda o náhrade trov konania ustanovenej zástupkyne Mgr. K. J. vzhľadom na plný úspech
navrhovateľky v predmetnom konaní rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 2 OSP a
§ 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z.z., pričom ustanovenej zástupkyni K.. K. J. priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia za 8 úkonov právnej služby, advokátska odmena vyčíslená podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v roku 2010 - 55,49 €, 2011 - 57 €

1/ prevzatie a príprava zastúpenia 03.03.2010 ................................................................ 55,49 €

2/ písomné vyjadrenie navrhovateľky 22.04.2010 .......................................................... 55,49 €

3/ Osobná účasť na pojednávaní 23.04.2010 .................................................................. 55,49 €

4/ Osobná účasť na pojednávaní 11.06.2010 .................................................................. 55,49 €

5/ Osobná účasť na pojednávaní 24.09.2010 .................................................................. 55,49 €

6/ Osobná účasť na pojednávaní 12.11.2010 § 14 ods. 5 písm. b) 1 ............................. 13,87 €

7/ Osobná účasť na pojednávaní 06.04.2011 § 14 ods. 5 písm. b) 1 ............................. 14,25 €

8/ Osobná účasť na pojednávaní 24.06.2011 .................................................................. 57,00 €

Spolu advokátska odmena (5x55,49 = 277,45 + 13,87 + 14,25 + 57) 362,57 €. Režijný paušál v zmysle
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 6x7,21 = 43,26 +(2x7,41) 14,82 = 58,08 €. Náhrada za stratu
času stráveného cestou na Okresný súd Bratislava V podľa § 17, ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. - sídlo

advokáta je v obvode iného súdu - v roku 2010 8polhodín x 12,02 € = 96,16 €, - v roku 2011 4 polhodiny
x 12,35 € = 49,40 €. Náhrada za strata času spolu 145,56 €. Spolu trovy právneho zastúpenia 362,57
+ 58,08 + 145,56 = 566,21 €.

V zmysle ustanovenia § 149 ods. 2 OSP sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne
trovy právneho zastúpenia zaplatiť ustanovenej zástupkyni.Navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 veta
prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom
znení (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho

návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Odporcovia v 1. a 2. rade boli v spore neúspešní, preto ich súd zaviazal
povinnosťou zaplatiť súdny poplatok podľa položky č. 1, písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch a to v sume 99,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom

súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,

- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinní dobrovoľne neplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. 233/1995 Z.z.)