Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Andrej Šalata

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216813
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216813.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne L. W., E., E. XX, proti žalovanej FUTÚRUM, spoločnosť
s ručením obmedzeným Michalovce, Michalovce, námestie Osloboditeľov 70, IČO: 31 716 296,
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
19Cpr/2/2012-288 z 30.6.2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalovanému sa prisudzuje náhrada trov konania 299,26 €, z toho trovy

právneho zast. 294,76 € a súdny poplatok 4,50 €, a žalobkyňa je povinná ju zaplatiť JUDr. Vincentovi
Lechmanovi, advokátovi, Košice, Popradská 80, IČO: 42 242 665, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania
997,53 € na účet jej zástupcu, pozostávajúce z trov právneho zast. 993,03 € a zo súdneho poplatku 4,50
€, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
19Cpr/2/2012-232 zo 17.4.2013, ktorým bola žaloba zamietnutá a zároveň bolo rozhodnuté, že o
trovách sa rozhodne po právoplatnosti vo veci samej, že žalovaný si uplatnil trovy konania 997,59 €,
pozostávajúce z trov právneho zast. 993,09 € a zo súdneho poplatku za elektronické podanie 4,50 €, že
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. tak, že ich priznal úspešnej žalovanej vo výške
997,53 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zast. 993,03 € a zo súdneho poplatku 4,50 €, že nepriznal

žalovanej za 6 úkonov právnej pomoci vykonané v súvislosti s poskytovaním právnych služieb v r.2013
po 60,08 € za 1 úkon, ako si vyčíslil jej zástupca, ale po 60,07 € (1/13 výpočtového základu 781 €),
že trovy právneho zast. boli priznané podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.), že podľa § 11 ods.1 písm. a) vyhl. základná sadzba
tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za r.2012 je 58,69 € (1/13 výpočtového základu) a za r.2013
je 60,07 € (1/13 výpočtového základu), že podľa § 14 ods.1 písm. a),b),c) vyhl. (účinnej do 30.6.2013)

priznal odmenu za 7 úkonov právnej pomoci, raz 58,69 € - prevzatie a príprava zast., 6 x 60,07 € -
zastupovanie na pojednávaniach 9.1.,23.1.,27.2. a 27.3.2013, písomné vyjadrenie vo veci 17.1.2013,
vyjadrenie k odvolaniu 10.5.2013, spolu 419,11 €, že podľa § 14 ods.5 písm. b) vyhl. priznal odmenu
za 1 úkon právnej pomoci vo výške 15,02 € (1/4 zo základnej sadzby tarifnej odmeny) - zastúpenie na
pojednávaní 17.4.2013 - vyhlásenie rozhodnutia, že podľa § 16 ods.3 vyhl. patrí režijný paušál za 8
špecifikovaných úkonov právnej pomoci; 7,63 € za r.2012, 7 x 7,81 € za r.2013, spolu 62,30 €, že podľa

§ 15 písm. a),§ 16 ods.4 vyhl. priznal náhradu cestovného 171,35 € Košice - Michalovce a späť na
pojednávania 9.1.,23.1.,27.2.,27.3. a 17.4.2013 a, že podľa § 17 ods.1 vyhl. priznal náhradu za stratu
času za 25 polhodín za čas strávený cestou Košice - Michalovce a späť na pojednávania v uvedených
dňoch, spolu 325,25 €.

Uznesenie napadla včas odvolaním žalobkyňa a navrhla zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu v
napadnutom výroku a nepriznať žalovanému trovy konania. Uviedla, že prosí prihliadnuť na charakter

uplatneného nároku, keď predmetom konania bola neplatnosť skončenia jej pracovného pomeru akojediného zdroju príjmu, že po doručení rozhodnutia o skončení pracovného pomeru bola evidovaná na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, nemala okrem príspevku žiaden príjem, nepracovala
od konca augusta 2012 do 31.3.2014, lebo nemala možnosť zamestnať sa pre nedostatok voľných

pracovných miest, že od 1.4.2013 pracovala na dohodu s minimálnym príjmom cca 190 € mesačne,
že v súčasnosti je zamestnaná, tiež zarobí minimálnu mzdu, inú prácu nemôže získať, lebo nie je,
je nemajetná, nemá úspory, nevlastní nehnuteľnosti, ani dom, byt, auto, ani žiaden iný majetok a, že
nemá z čoho trovy konania zaplatiť. Dôkaz: dohoda o pracovnej činnosti s dohodnutou odmenou 2 € /
hod. z 3.4.2013, potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti z 11.2.2013,

pracovná zmluvou z 30.8.2013 s dohodnutou mzdou 170 €, rozhodnutie ÚPSVaR o vyradení z evidencie
z 23.9.2013, potvrdenie ÚPSVaR o evidovaní uchádzača o zamestnanie z 15.7.2014.

I.K odvolaniu podala žalovaná nasledovné vyjadrenie: II. Má za to, že dôvody pre ktoré žalobkyňa
navrhuje zrušiť Uznesenie a nepriznať jej náhradu trov konania, nie sú dostatočné, a v konečnom
dôsledku sa javia ako krajne nespravodlivé. Vzhľadom na charakter uplatneného nároku - t.j. určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nestačí konštatovanie, že sa jednalo o jediný zdroj príjmu

žalobkyne. Je - podľa jeho názoru - nutné prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, boli
preukázané a mali vplyv na výsledok sporu. Je nepochybné, že ukončila so žalobkyňou pracovný pomer
odôvodnene, a to výlučne z dôvodov na jej strane. Je to práve žalobkyňa, ktorá nesie zodpovednosť
za svoje konanie a tak aj stratu zamestnania, a že prišla o zdroj príjmu a bola nútená si hľadať nové
zamestnanie. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa svojim konaním hrubým spôsobom porušovala

pracovnú disciplínu opakovane, na porušovanie bola riadne upozornená. Napriek tomu však neupustila
od svojho protiprávneho konania, výsledkom čoho bolo okamžité skončenie pracovného pomeru z jej
strany. Pri posudzovaní opodstatnenosti odvolania žalobkyne teda nestačí prihliadnuť len na charakter
uplatneného nároku, ale na celé konanie vrátane jeho výsledku. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa nie je
vhmotnejnúdzi,neboljejpriznanýnároknabezplatnúprávnupomoc.Vkonaníjezastúpenáadvokátom,

ktorého si sama zvolila v zmysle zák.č.586/04 Z. z. o advokácii, a teda jej boli poskytované právne
služby za odplatu. V tomto ponímaní sa odvolanie žalobkyne javí ako krajne nespravodlivé, pokiaľ trovy
právneho zast. voči svojmu zástupcovi uhradila, ale v prípade neúspechu v spore odmieta nahradiť jej
trovy právneho zast. len z dôvodov na jej strane. Ona by bola takýmto spôsobom v podstate poškodená,
najmä ak súdny spor nevyvolala, a v rámci obrany svojich práv bola v konaní úspešná. Žalobkyňa

podľa vlastného udania v súčasnosti riadne pracuje. Neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré by mala
byť obmedzená pri hľadaní si zamestnania (zdravotné dôvody, rodinné dôvody, plnenie vyživovacích
povinnosti, a p.). Argument, že v práci zarába iba minimálnu mzdu a inú si nájsť nevie, lebo nie je,
neobstojí. Žalobkyňa nemá žiadne záväzky, preto si prácu môže hľadať aj mimo svojho aktuálneho
bydliska, za prácou môže vycestovať a p. Súd správne aplikoval § 142 ods.1 O. s. p. a pri rozhodovaní

využil zásadu zodpovednosti za výsledok vo veci. Žalobkyňa pred vstupom do konania mala zvážiť
aj možnosť, že v konaní nemusí byť úspešná a súd ju môže zaviazať na náhradu trov konania v jej
prospech. Na túto skutočnosť mala byť v podstate upozornená aj svojim zástupcom, ktorého si zvolila.
Je vylúčené, aby po tom, ako žalobkyňa vo veci nemala úspech, začala argumentovať, že nie je schopná
uhradiť trovy konania úspešnému účastníkovi konania. V tomto prípade nie sú - podľa jej názoru - dané

dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd mohol prelomiť zásadu úspechu a rozhodnúť,
že náhradu trov konania neprizná. Dôkaz: 1. spis súdu č. 19Cpr2/2012. III. Na základe uvedených
skutočností navrhla potvrdiť Uznesenie, v zmysle § 219 ods.1 O. s. p., ako vecne správne.

Odvolací súd z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že pôvodne žalovaný
LUCULLUS s. r. o., Michalovce, Námestie osloboditeľov 70, IČO: 31 731 074 bol zrušený rozhodnutím

spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods.3 písm. b) Obch. zák. a v dôsledku zlúčenia
zanikol k 1.1.2015 dobrovoľným výmazom z obchodného registra a jeho právnym nástupcom sa stala
FUTÚRUM, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, Michalovce, námestie Osloboditeľov 70,
IČO: 31 716 296.

Právna nástupkyňa žalovaného bola vyzvaná, aby písomné oznámila, o. i., v akom rozsahu prešli

na ňu práva a povinnosti pôvodného žalovaného a či si uplatňuje trovy konania, ktoré si uplatnil a
vyčíslil zástupca pôvodného žalovaného JUDr. V. Lechman, advokát, a právna nástupkyňa žalovaného
uviedla, že sa stala 1.1.2015 univerzálnym právnym nástupcom zaniknutého pôvodného žalovaného v
dôsledku Zmluvy o zlúčení uzatvorenej vo forme Notárskej zápisnice N399/2014,NZ 58910/2014,NCRIs
59801/2014, spísanej 16.12.2015, notárkou JUDr. Annou Čermákovou (citovala znenie Čl.2 ods.1 tejto

zmluvy) a, že z uvedeného je zrejmé, že vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodného žalovaného ateda aj do uvedeného súdneho sporu, keďže v tomto spore vznikla pohľadávka pôvodného žalovaného
voči žalobkyni, preto si ako právna nástupkyňa pôvodného žalovaného uplatňuje trovy právneho zast.
v zmysle jeho vyčíslenia vykonaného zástupcom pôvodného žalovaného, JUDr. V. Lechmanom v plnej

výške (997,53 €).

Podľa § 211 ods.2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 107 ods.4 O. s. p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Vsúladescitust.asozreteľomnazistenéskutočnosti,bolovodvolacomkonanípokračované správnou

nástupkyňou pôvodného žalovaného.

Aj keď žalobkyňa výslovne neoznačila odvolací dôvod, skutočnosti v odvolaní uvedené sa dajú podradiť
pod odvolací dôvod upravený v § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t. j., že súd vec nesprávne právne posúdil.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1, 3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie
(§ 219) uznesenia ani na jeho zrušenie ( § 221 ods.1), preto ho podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že
žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy konania 299,26 €, pozostávajúce z trov právneho zast.
zástupcu právneho predchodcu žalovanej JUDr. V. Lechmana 294,76 € a súdneho poplatku 4,50 €, do
3 dní od právoplatnosti uznesenia, lebo súd vec sčasti nesprávne právne posúdil, keď nepoužil § 150

ods.1 O. s. p. a ani jeho nepoužitie nijako neodôvodnil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
rozhodnutie, v ktorom sa konanie končí.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia § 150 ods.1 O. s. p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad,
pričom jeho výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane

účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi. Súd je povinný skúmať, či v

prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovenípovinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V sporovom konaní (ako je to nepochybne v
prejednávanej veci) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci. Zo slovného znenia uvedeného ust. vyplýva, že ide o ust. výnimočné, ktoré má súdu umožniť,

aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť na zvláštnosti jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade
na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do

úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia, najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §
150 ods.1 O. s. p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov
v priebehu konania a p. V cit. ust. je stanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, dáva mu možnosť, aby za splnenia predpokladov
v tomto ust. uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého

sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ust. umožňuje
tak presadiť aplikáciu § 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na
úctu k právam iných osôb.) a docieliť tak - pokiaľ možno - spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia

zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť
v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov a to obidvoch) jeho aplikácie.

V prejednávanej veci mal súd prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania na § 150 ods.1 O. s. p.

Argumentácia žalovanej, že žalobkyňa pred vstupom do konania mala zvážiť aj možnosť, že v konaní
nemusí byť úspešná, by bola dôvodná, ak by rozhodnutie nebolo založené aj na hodnotení stupňa

intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ktoré súd hodnotí podľa konkrétneho prípadu, jeho okolností
a prípadných dôsledkov, ktoré z porušenia vyplynuli, pretože intenzitu porušenia pracovnej disciplíny,
ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru
Z. p. neupravuje.

Žalobkyňa predloženými dôkazmi dostatočne preukázala svoju nepriaznivú finančnú situáciu a tiež

preukázala, že tento stav u nej pretrváva dlhodobo a, že vynakladá dostatok úsilia na jeho prekonanie,
avšak bez výraznejších výsledkov. Z predložených dôkazov možno vyvodiť záver, že ak by bola povinná
zaplatiť priznané trovy konania, výrazne by to zhoršilo jej postavenie a znamenalo by to pre ňu
neprimeranú tvrdosť. Naproti tomu žalovaná nepreukázala, žeby zníženie trov konania malo za následok
výrazné zhoršenie jej finančnej situácie alebo výrazné zmenšenie jej majetku.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, boli preto priznané trovy právneho zast. žalovanej znížené o
70 %, a bol urobený záver, že je v možnostiach žalobkyne, ako neúspešnej účastníčky v konaní, zaplatiť
žalovanej 294,76 €, ako trovy právneho zast. a 4,50 € za zaplatený súdny poplatok.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.