Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010154
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413010154.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného A. Z. (ďalej len „obžalovaný"),
pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní
prokurátorky poverenej výkonom funkcie okresnej prokurátorky v Nových Zámkoch (ďalej len „okresný
prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa") z 29.10.2014,
sp. zn. 2T/47/2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 12. marca
2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora z 22.03.2013 sp. zn. 1Pv/681/2010 pre skutok
právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného
zákona a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenej dobe od 17.00 hodine 14.09.2010 do 06.30 hodiny 16.09.2010 v Nových Zámkoch,
na Kapisztóryho ulici číslo 6, vnikol do predajne Optika Garancia tak, že z dvora, ktorý sa nachádzal
v zadnej časti predajne, nezisteným predmetom a spôsobom poškodil rám riadne uzamknutého okna,
následne ho otvoril, a takto vošiel dnu do predajne, odkiaľ odcudzil rôzny skladový tovar, a to rámy
na okuliare rôznych značiek a typov, slnečné okuliare rôznych značiek, šnúrky, retiazky a čistiace
prostriedky na okuliare rôznych značiek a typov, roztoky na kontaktné šošovky, kufríky na vyšetrovanie
ostrosti zraku spolu s rámom, zásuvky z registračnej pokladne s finančnou hotovosťou 100,- Eur,
nezisteným predmetom poškodil sklenenú výplň na vchodových dverách predajne a stojan na okuliare,
čím spôsobil poškodenej spoločnosti F. poškodením stojana na okuliare škodu vo výške 100,- Eur a
odcudzením tovaru škodu najmenej vo výške 11.000,33 eur, poškodenému J., poškodením okna a
sklenenej výplne na vstupných dverách škodu vo výške najmenej 36,- eur a poškodenej Q. poisťovňa,
a.s., P. XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, škodu vo výške 5.585,90 eur, pretože nebolo dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku
odkázal poškodené právnické osoby L. s nimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske
súdne konanie

Napadnutý rozsudok bol okresnému prokurátorovi oznámený vyhlásením v jeho prítomnosti na hlavnom
pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 29.10.2014, ihneď po ktorom oznámení, teda včas,
podal okresný prokurátor odvolanie smerujúce proti oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého
rozsudku (a podľa jeho obsahu nepochybne v neprospech obžalovaného), ktoré odôvodnil písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa 31.12.2014 tvrdením, že súd prvého stupňa vykonal na

hlavných pojednávaniach dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vykonané dôkazy
jednotlivo a aj v súhrne vyhodnotil a vyhlásil napadnutý rozsudok, pričom dôkazná situácia sa
na hlavných pojednávaniach nezmenila, ale práve naopak, potvrdila v plnom rozsahu dokazovanie
vykonané v prípravnom konaní, čo nespochybnil ani súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, keď
dospel k jednoznačnému záveru, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zažalovaný skutok
sa stal, tento je trestným činom, avšak nebolo preukázané, že tento skutok spáchal práve obžalovaný. K
takémuto záveru dospel súd prvého stupňa napriek tomu, že nemal pochybnosti o výsledku znaleckého
skúmania latentnej biologickej stopy, získanej oterom z kľúčika od stojana na okuliare, zaisteného pod
bodom 3 pri obhliadke miesta činu, a to pokiaľ ide o následne z nej izolovanú DNA a zhodu takto
získaného DNA profilu z nej, s DNA profilom obžalovaného. Dokonca vyslovil názor, že by bolo z jeho
strany špekuláciou uvažovať o akejkoľvek zámene porovnávaných materiálov v procese analýzy DNA
iba preto, že obžalovaný spáchanie žalovaného skutku poprel. Zároveň však skonštatoval, že tento
dôkaz, vzhľadom na jeho charakter (t.j. latentná biologická stopa, ktorou môže byť napríklad slina, pot,
kúsky epitelu kože), ani sám o sebe, a ani v spojitosti s ostatnými produkovanými dôkazmi, nemôže viesť
k bezpečnému záveru o vinen obžalovaného. Súd prvého stupňa už samotným týmto konštatovaním
spochybňuje dôležitosť a dôkaznú výpovednú hodnotu zaistenej biologickej stopy z miesta činu, získanej
oterom z kľúčika od stojana na okuliare, zaisteného pod bodom 3 pri obhliadke miesta činu. Zľahčuje
a spochybňuje význam tohto usvedčujúceho dôkazu, ktorý jednoznačne preukazuje nielen prítomnosť
obžalovaného v predajni pred skutkom, ale aj to, že sa v čase zažalovaného skutku musel fyzicky v
predmetnej predajni nachádzať a manipulovať s predmetným kľúčikom od stojana na okuliare, a to bez
ohľadu na to, či zamestnankyne tejto predajne vedeli alebo nevedeli s určitosťou potvrdiť, či boli priamo
pred predmetnou krádežou uložené kľúčiky od stojanov na okuliare v zásuvke aj po skončení otváracej
doby predajne posledný deň pred krádežou, teda 14.09.2010.

V hore uvedenej súvislosti považoval okresný prokurátor za podstatné poukázať na to, že bolo
znaleckým skúmaním jednoznačne potvrdené a preukázané aj to, že zaistená biologická stopa číslo 3
nebola ani kontaminovaná, pretože neboli na nej zistené DNA profily zmiešanej etiológie. Išlo výslovne
o DNA profil jednej osoby, a to mužského pohlavia, čo je opätovne minimálne ďalší nepriamy dôkaz
proti obžalovanému. DNA profil biologickej stopy, získanej oterom z kľúčika od stojana na okuliare,
zaisteného pod bodom 3 pri obhliadke miesta činu bol vložený do národnej databázy a porovnaný v
indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne
odsúdených osôb. Takýmto porovnaním DNA profilu stopy predmetnej stopy zaistenej v predajni F. M. v
E. Y. bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru, označenej „A. Z., nar.
XX.XX.XXXX“, s uvedením konkrétneho rodného čísla, ktoré je totožné s rodným číslom obžalovaného.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že obžalovaný síce popieral aj
skutočnosť, že by sa niekedy v uvedenej predajni optiky nachádzal, ale o opaku tohto tvrdenia svedčí
práve vyššie uvedená stopa, u ktorej znaleckým skúmaním nebola zistená kontaminácia, avšak úplne
bezdôvodne sa zaoberal úvahami o tom, že žiadnym produkovaným dôkazom nebolo preukázané, že
táto biologická stopa, ktorú označil za latentnú., pôvodcom ktorej je obžalovaný, na mieste, na ktorom
bola zaistená, vznikla práve v čase spáchania samotného skutku a v súvislosti s jeho spáchaním a
podľa súdu prvého stupňa nemožno vylúčiť to, že túto tam zanechal v inom čase.

Okresný prokurátor považoval za nevyhnutné uviesť, že žiadnym hodnoverným spôsobom nebolo
preukázané, že by sa bol obžalovaný na mieste činu nachádzal v inom čase, či už pred spáchaním
skutku alebo po ňom, ale ešte pred obhliadkou miesta činu, čo jednoznačne aj sám potvrdil vo svojich
výpovediach. Je preto zavádzajúce uvažovať len v prospech obžalovaného a spochybňovať jeho
manipuláciu s predmetným kľúčikom, ktorý sa jednoznačne v čase spáchania skutku nachádzal v
predajni, bol použitý na otvorenie stojana na okuliare, ktorý sa nachádzal vo vnútri predajni a z ktorého
stojana boli odcudzené rámy na okuliare, čiže išlo o stopu zaistenú vo vnútorných priestoroch predajne,
do ktorej bolo násilne vniknuté a nie o stopu, ktorá by sa nachádzala mimo predajne, alebo na vonkajšej
časti predajne, či v iných priestoroch bežne prístupných verejnosti. Navyše je potrebné uviesť, že tento
kľúčik od stojana na rámy okuliarov, ako aj iné podobné kľúčiky pri otváraní stojanov na rámy okuliarov
v predmetnej predajni, neposkytovali zamestnankyne predajne zákazníkom a stojany otvárali s nimi
výhradne samé, čiže je vylúčené, že by bol mal obžalovaný možnosť v inom čase, než bol čas predmetnej
krádeže, manipulovať, teda mať v rukách tento kľúčik. Jednoznačne sa preto nestotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že predmetná zaistená biologická stopa má len jedinú výpovednú hodnotu a síce tú, že
obžalovaný bol prítomný v predajni optiky pred časom zaistenia uvedenej biologickej stopy pri obhliadke
miesta činu, realizovanej po spáchaní žalovaného skutku.

Súd prvého stupňa nepovažoval nepriame dôkazy, ktoré boli v prejednávanej veci vykonané, za
presvedčivé a tým ani za dôkazy usvedčujúce obžalovaného, čo okresný prokurátor považuje v kontexte
so všetkými vykonanými dôkazmi za neopodstatnené. Neprihliadol ani na existujúci motív konania
obžalovaného, na ktorý sám v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal. Nepriame dôkazy totiž
nepovažoval za také, ktoré by tvorili ucelenú reťaz nepriamych dôkazov. S takýmto názorom súdu
prvého stupňa sa okresný prokurátor taktiež nestotožnil a v podrobnostiach poukázal na obsah svojej
záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 29.10.2014, ktorá obsahuje vyhodnotenie
relevantných dôkazov vykonaných v kontradiktórnom procese, ako aj na to, že boli vykonané také
nepriame dôkazy, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako súhrn nepriamych, na seba logicky nadväzujúcich
dôkazov, preukazujúcich, že zažalovaný skutok bol spáchaný, je trestným činom, tomuto trestnému
činu zodpovedá použitá právna kvalifikácia a že skutok spáchal obžalovaný. Súd prvého stupňa
oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku odôvodnil aj tým, že postupoval v zmysle zásady trestného
konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku (zásada prezumpcie neviny), z ktorej vyplýva jednak
pravidlo „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a jednak, že nedokázaná vina
má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina. Okresný prokurátor nespochybnil opodstatnenosť
tejto zásady v trestnom konaní, ale v tomto konkrétnom prípade podľa jeho názoru nebola použitá
dôvodne a správne, pretože jeden rozhodujúci, priamy a ničím nespochybniteľný dôkaz, identifikujúci
páchateľa skutku - obžalovaného, a to na základe biologickej stopy (hoci podľa súdu latentnej), ktorú
tento zanechal na mieste činu a ucelená reťaz nepriamych dôkazov, motív a pohnútka páchateľa
tak, ako to je uvedené v odôvodnení predmetnej obžaloby, ako aj v jeho záverečnej reči, preukázali
opodstatnenosť tvrdenia, že páchateľom predmetného trestného činu je práve obžalovaný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy okresný prokurátor Krajskému súdu v
Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o oslobodení obžalovaného podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku
spod obžaloby a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa s tým, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa k odvolaniu okresného prokurátora vyjadril prostredníctvom v odvolacom konaní mu
ustanoveného obhajcu a to písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 03.03.2015. Napadnutý
rozsudok považoval za vecne správny a riadne odôvodnený a odvolanie okresného prokurátora za
nedôvodné tvrdiac, že „mohla nastať zámena porovnávacích materiálov v procese analýzy DNA“ a
preto „ stotožnenie odobratej údajne latentnej biologickej stopy nemôže prejudikovať záver o spáchaní
skutku obžalovaným a teda ani o jeho vine. Na základe vykonaných dôkazov v uvedenom konaní
nebolo preukázané, že latentná biologická stopa obžalovaného zaistená na mieste činu vznikla práve v
čase spáchania samotného skutku“. Mal za to, že záujme ochrany jeho legitímnych práv je podstatné
rešpektovať zásadu prezumpcie neviny a zásadu „in dubio pro reo - pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ a stotožniac sa s názorom, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam, ako
dokázaná nevina, odvolaciemu súdu navrhol odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožniac sa s písomnými
dôvodmi odvolania okresného prokurátora mala za to, že súd prvého stupňa pri hodnotení v
prejednávanej veci vykonaných dôkazov nepostupoval podľa zásady trestného konania obsiahnutej v § 2
odsek 12 Trestného poriadku a preto dospel k nesprávnym právnym názorom a oslobodzujúcemu výroku
o vine napadnutého rozsudku. V konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojac sa k písomnému vyjadreniu
k odvolaniu okresného prokurátora a poukážuc na obsah svojich vyjadrení prednesených v konaní
predchádzajúcom napadnutému rozsudku mal za to, že nebolo žiadnym spôsobom dokázané, že
obžalovaný sa v čase spáchania zažalovaného skutku nachádzal na mieste činu a súčasne poukázal
aj na dĺžku trestného konania v prejednávanej veci, ktorou by došlo k porušeniu práva obžalovaného
na včasnú ochranu, z ktorých hľadísk považuje napadnutý rozsudok za zákonný. V konečnom návrhu
odvolaciemu súdu navrhol odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyhlásil, že je nevinný, že spolupracoval so súdom
prvého stupňa, ktorému navrhoval vykonanie dôkazov vo svoj prospech a pripojil sa tak k vyjadreniu
ako aj ku konečnému návrhu svojho obhajcu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku v
prejednávanej veci, odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie
06.02.2015, preskúmal oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku, iba proti ktorému odvolanie
okresného prokurátora podané v neprospech obžalovaného (na podanie ktorého bol podľa § 308 odsek 1
veta prvá Trestného poriadku oprávnenou osobou) smerovalo a konanie tomuto výroku predchádzajúce
a to aj z hľadísk, či nemajú chyby síce odvolaním okresného prokurátora nevytýkané, ktoré by však mohli
odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371odsek 1 Trestného poriadku
(žiadne také chyby však nezistiac).

Plnením tejto svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej, prieskumnej
povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 10 Trestného poriadku vykonal
všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné
stíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine
obžalovaného.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb konania oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúceho,
ktoré by boli porušením ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§
321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Aj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu
výroku o vine napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na ďalej uvedené
aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a
zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 písmeno c/
Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd
bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a v podstate aj úplné
poukazuje.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v
súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo
aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci
tiež, a podľa názoru odvolacieho súdu aj opodstatnene rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký

dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný
dokazovať).

Podľa názoru odvolacieho súdu odvolaním okresného prokurátora súdu prvého stupňa vytýkané
hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení §
2 odsek 12 Trestného poriadku neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by
jednotlivo alebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci jednak nasvedčovali tomu, že k namietaným
skutkovým zisteniam súd prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického
myslenia a uvažovania, jednak spochybňovali opodstatnenosť použitia jedného zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny (ktorá znamená, že nedokázaná vina
má rovnaký dôsledok a význam, ako dokázaná nevina) a ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z dôvodov vyššie uvedených a napokon správne a úplne, ale aj dostatočne zrozumiteľne vyplývajúcich
z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa k
oslobodzujúcemu výroku o vine obžalovaného v prejednávanej veci dospel nielen opodstatnene, teda
výsledkom v prejednávanej veci vykonaného dokazovania (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), ale aj zákonu (§ 321 písmeno d/ Trestného poriadku) zodpovedajúcim spôsobom, pretože
aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že v prejednávanej
veci zažalovaný skutok spáchal obžalovaný.

Následne súd prvého stupňa zákonu zodpovedajúcim spôsobom rozhodol aj o všetkými v prejednávanej
veci poškodenými právnickými osobami podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku riadne a včas
uplatnených nárokoch na náhradu škody, s ktorými ich podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal
na občianske súdne konanie.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali zrušenie odvolaním
okresného prokurátora (podaným podľa § 308 odsek 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaného)
napadnutého oslobodzujúceho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa § 322 odsek 1
Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, odvolanie okresného
prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).