Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9514100191
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Hrubala
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9514100191.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozhodujúc v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu a sudcov JUDr. Jozefa Šutku a JUDr. Jána Giertliho, v trestnej
veci proti obvinenému H. C. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Tr. zák. a iné, o obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
SR v Bratislave číslo VII/1 Gv 67/13/1000-592 z 22.12.2014, dňa 11. februára 2015 na neverejnom

zasadnutí takto

r o z h o d o l :

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku súd obžalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR v Bratislave zo dňa 22.12.2014, predloženú súdu dňa 22.12.2014, evidovanú
pod spisovou značkou VII/1 Gv 67/13/1000-592 na obvinených
1, H. C., nar. XX.XX.XXXX,
2, V. O., nar. XX.XX.XXXX,

3, H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
4, J. Y., nar. XX.XX.XXXX,
5, V. F. nar. XX.XX.XXXX,
6, Mgr. H. F., nar. XX.XX.XXXX,
7, J. L., nar. XX.XX.XXXX,

8, H. L., nar. XX.XX.XXXX,
9, H. L., nar. XX.XX.XXXX,
10, G. S., nar. XX.XX.XXXX,
11, H. G., nar. XX.XX.XXXX,
12, E. O., nar. XX.XX.XXXX,
13, C. L., nar. XX.XX.XXXX,

XX, K. M., nar. XX.XX.XXXX,
15, H. P., nar. XX.XX.XXXX,
16, K. G., nar. XX.XX.XXXX,

o d m i e t a a v e c v r a c i a p r o k u r á t o r o v i,

nakoľko v konaní zistil závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce
práva obhajoby.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave (ďalej „prokurátor") dňa
22.12.2014 pod vyššie uvedenou spisovou značkou podal obžalobu na obvinených

1, H. C., nar. XX. XX. XXXX v Bratislave, trvalo bytom Y.

XXXX/X,Bratislava, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody K.,2, V. O., nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, trvalo bytom P. XXXX/XX, X. - B., toho času vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby B.,

3, H. Y., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvalo bytom E.F. R. XXXX/XX, J., toho času vo výkone väzby v
I. na výkon väzby A.,

4, J. Y., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvalo bytom P. XXXX/XX, V., toho času vo výkone väzby v Ústave

na výkon väzby A.

5, V. F. nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvalo bytom K.
XXXX/XX,J., toho času vo výkone väzby v Ústave na
výkon väzby Z.,

6, Mgr. H. F., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvalo bytom X. XXXX/XX,
P. toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby B.,

7, J. L., nar. XX.XX.XXXX vo Y. F.i, trvalo bytom Z. XXX/XX, Y. F., toho času vo výkone väzby v Ústave
na výkon väzby X.,

8, H. L., nar. XX.XX.XXXX vo Y. F., trv. bytom J. XXX/X,Y. F., toho času vo výkone väzby v Ústave na
výkon väzby L. L.

9, H. L., nar. XX.XX.XXXX vo Y. F., trv. bytom Y. XXX/X, Y. F., toho času vo výkone väzby v Ústave

na výkon väzby X.,

10, G. S., nar. XX.XX.XXXX vo Y. F., trv. bytom L. XXX/XX, Y. F., toho času vo výkone väzby v Ústave
na výkon väzby X.,

11, H. G., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trv. bytom H. č. XXX, okr. B. H., toho času vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody A.,

12, E. O., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trv. bytom F. XXX, okr. P., stíhaný na slobode,

13, C. L., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trv. bytom H. XXX, okr. R., stíhaný na slobode,

14, K. M., nar. XX.XX.XXXX v X. B., trvalo bytom Y. XXXX/XX, X., okr. F., stíhaný na slobode,
15, H. P., nar. XX.XX.XXXX v Piešťanoch, trvalo bytom V. XXXX/XX, L., okr. J., stíhaný na slobode,

16, K. G., nar. XX.XX.XXXX v X. B., trvalo bytom P. XXXX/XXB, V., stíhaný na slobode,

na tom skutkovom základe, že

v bode 1)

obvinení H. C., V. O., H. Y., J. Y. a V. F. boli členmi zločineckej skupiny vystupujúcu pod označením
„J.", ktorá bola založená v presne nezistenom období po roku 2005 najneskôr však v júli roku 2011,
pričom táto skupina pôsobila na území Slovenskej republiky, najmä v jej západnej a strednej časti s
cieľom koordinovaného páchania rôznorodej trestnej činnosti za účelom priameho alebo nepriameho
získavania finančných alebo iných výhod, kde v uvedenej skupine boli osobami činnými pre zločineckú

skupinu obvinení J. L., H. L., H. L., G. S., H. G., E. O., C. L., K. M., H. P., K. G. a obvinený Mgr. H. F.
uvedenú zločineckú skupinu podporoval, kde členom tejto skupiny bol aj K. L.,

v bode 2)
H. Y., J. Y.

v presnejšie nezistenom čase v mesiaci júl roku 2011 sa obvinení H. Y., J. Y., K. L. a H. Y. stretli v
kaviarni Lemon v J., za účelom vymoženia peňažnej čiastky z pohľadávky na približne 30000.- Eur od J.
H., majiteľa hotela C. a U. v J. a s týmto úmyslom si vopred naplánovali, rozdelili medzi sebou úlohy, kde
spáchanie tohto skutku koordinoval najmä K. L., ktorý zinscenoval a riadil samotný priebeh vymáhaniafinančnej čiastky, tým spôsobom, že sa skontaktoval s J. H., dohodol si s ním stretnutie v hoteli C. a U.,
pričom tohto sa najskôr zúčastnil len K. L. a na vopred dohodnutý telefonát od neho, sa tohto stretnutia
zúčastnili aj H. Y., H. Y. a J. Y. pod dohodnutou legendou, že sú „chalani z Bratislavy" a majú na J. H.

pohľadávku, pričom žiadali od poškodeného okamžité vyplatenie sumy, ku ktorej výške on mal výhrady
aj po vzájomnej konfrontácií s osobou ktorej dlhoval peniaze, no pod hrozbou ublíženia jeho synovi H.
H., ktorú prezentoval H. Y. pred J. H., tým spôsobom, že mu dolámu končatiny a posadia ho na invalidný
vozík,nakoniecsatentopodvolila vyplatilpeniazevodvochčastiachvrozmedzíjednéhotýždňa,prvúvo
výške približne 18000.- Eur a druhú v presne neustálenej hodnote, kde obe boli odovzdané poškodeným

J. H. H. Y. a tieto boli následne odovzdané K. L., ktorý vyplatil H. Y. a J. Y. v prvom prípade províziu vo
výške 2000.- Eur spoločne, v druhom prípade províziu vo výške 1000.- Eur spoločne,

v bode 3)
H. Y., J. Y.
dňa 12.11.2011, sa približne o 11.00 hod v reštaurácií s názvom Eden v obci Y., okr. Žilina, stretli

K. L., O.K., obvinení H. Y., J. Y. a H. Y. s poškodeným Ing. H. L., za účelom vymoženia finančnej
hotovosti o výške 88988.-Eur pochádzajúcej z postúpenej pohľadávky, na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.11.2011 uzatvorenej medzi postupcom Ing. V. V., Spišská Belá a postupníkom
TWINS GROUP INVEST s.r.o., J., H. 1, IČO XXXXXXXX, kde pri tomto stretnutí, vyhrážkami, slovnými
útokmi na osobu poškodeného, ako aj prezentovaním fyzickej sily páchateľov, došlo k následnému

vyplateniu sumy približne 75.000,-Eur z predmetnej pohľadávky, ktorá bola potom rozdelená medzi
jednotlivých páchateľov,

v bode 4)
H. Y., J. L., H. L., H. L., G. S.

vo večerných hodinách v presne nezistenom dni v čase po 03.06.2012, sa obvinení H. Y., J. L., H. L.,
H. L., G. S. a H. Y. pokúsili ukradnúť pošk. V. L., sumu vo výške 16.811, 36,-Eur, o ktorej obvinení
predpokladali, že by mala pochádzať z domnelej lúpeže, ktorú mal vykonať V. L. dňa 03.06.2012, kde
obvinení mali informáciu o tom, že poškodený sa mal v čase pokusu krádeže nachádzať v unimobunke
Výskumno-šľachtiteľskej stanice v L., pričom uvedené mali obvinení spáchať preukazujúcej sa ako

príslušníci Policajného zboru SR a majúce pri sebe zbrane (samopal, teleskopické obušky, nože) tak, že
po násilnom prekonaní vstupnej brány do objektu všetkými hore uvedenými osobami, H. Y. povedal tam
prítomnému strážnikovi, že sa jedná o policajnú akciu, pričom tomuto sa preukázal falošným preukazom
medzinárodnej policajnej asociácie IPA, kde následne po prehľadaní objektu unimobunky, potom ako sa
nenašli žiadne peniaze, osoby páchajúce tento skutok odišli z unimobunky a z areálu preč,

v bode 5)
H. Y., J. L., H. L., H. L., G. S.
vo večerných hodinách v presne nezistenom dni, v čase po 03.06.2012, obvinení H. Y., J. L., H.
L., H. L., G. S. a H. Y. neoprávnene vnikli do unimobunky nachádzajúcej sa v areáli Výskumno

šľachtiteľskej stanice v L., kde uvedenú unimobunku užíval ako svoje obydlie G. O., kde po násilnom
prekonaní vstupnej brány do objektu všetkými hore uvedenými osobami, H. Y. povedal tam prítomnému
strážnikovi, že sa jedná o policajnú akciu, pričom tomuto sa preukázal ako policajt falošným preukazom
medzinárodnej policajnej asociácie IPA, H. Y., J. L., H. L., H. L. a G. S. dostali pokyn od H. Y. vystupovať
a tváriť sa ako policajti z policajnej zásahovej jednotky, následne H. L. vytrhol dvere do bunky a potom

H. Y. a H. Y. tento objekt prehľadali, keď nenašli v unimobunke poškodeného peniaze v spojitosti so
skutkom opísaným v bode 4, H. Y. prikázal J. L. aby zabavil na chvíľu strážnika a tým odpútal jeho
pozornosť, odišiel do auta zobrať samopal, cez otvorené okno ho podal H. Y. do unimobunky, prešiel
späť ku vchodovým dverám unimobunky a následne ukázal strážnikovi tento samopal a povedal mu, že
ho zabavujú ako polícia, potom povedal strážnikovi aby sa ničoho nechytal, že ešte na uvedené miesto

prídu technici od polície a z miesta všetci odišli,

v bode 6)
Mgr. H. F.
Mgr. H. F., ako policajt pomáhal pri zakrývaní trestnej činnosti skutkoch opísaných v bode č. 4) obžaloby

a v bode č. 5) obžaloby poškodených V. L. a G. O. a to tak, že mjr. Mgr. H. F., vedúci 2. oddelenia
všeobecnej kriminality, odboru kriminálnej polície, OR PZ v V., pracovisko F. cesta č. 5, J., ktorý je
príslušníkomPolicajnéhozboruSlovenskejrepubliky,vobdobípo03.06.2012vykonávalsvojuprávomoc
tým spôsobom, že minimálne vedel o trestnom čine spáchanom na tom skutkovom základe ako je touvedené v skutku v bode č. 4 a v skutku v bode č. 5, nakoľko danú vec vyšetrovalo oddelenie, ktorému je
a v čase skutku bol vedúci, pričom ako príslušník PZ konal spôsobom odporujúcim zákonu, informoval
prostredníctvom inej osoby H. Y. o skutočnosti, že polícia chytila jedného z páchateľov lúpeže, ktorý sa

volá V. L. prezývaný J., obvineným v uvedených skutkoch pomáhal v zakrytí trestnej činnosti, konkrétne
sa pred nimi vyjadroval o tom, že skutok je zachytený na kamerách, pričom si obvinení mali dať aspoň
kukly,

v bode 7)

H. Y., H. G.
v presne nezistenom období v roku 2012 sa viackrát stretli obvinení H. Y., H. G. a H. Y. za účelom
vymoženia finančnej hotovosti od osoby S. X., prezývaný „O.", ktorý dlžil minimálne 5000,- Eur H. Y.,
pričom pri jednom zo stretnutí, v presne nezistenom čase v roku 2012 v uličke oproti hotelu Atóm v J.
sa náhodne stretli H. Y. a H. Y. s S. X., pričom H. Y. kázal H. Y., aby sa poškodenému pohrozil, príp.
ho „rozjebal", čím mal na mysli bitku, ak nepochopí, že má vrátiť peniaze a teda ako všetci prítomný

vystúpili z motorových vozidiel, na ktorých prišli, povedal Y. X.: „pozri O., poznáme sa, je mi trápne, aby
som ťa tu musel biť za nejaké peniaze, ale keď ich nevrátiš, nebudem brať ohľad na nič a rozjebem ťa!",
kde po tomto následne došlo k presnejšie nezistenej dohode o splatnosti dlžnej sumy medzi H. Y. a S.
X., ktorá nebola dodržaná, a preto dňa 20.05.2012 v čase medzi 21.00 h- 22.00 h sa stretli H. Y., H. Y.
a H. G., kde H. Y. v motorovom vozidle Audi S8 prezentoval pred H. Y. a H. G. skutočnosť, že mu S. X.

nevracia peniaze a preto musia pritvrdiť a to tak, že hodia poškodenému X. výbušninu do domu,

v bode 8)
H. Y., E. O.
dňa 25.08.2012, po predchádzajúcej dohode K. L. s obvinenými H. Y. a E. O., došlo k úmyselnému

zapáleniu vozidla zn. Audi A8 - S8, EČV: PN-XXXCE, VIN: W ktorého majiteľom bola spoločnosť
UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Bratislava, J. X/A, IČO: XXXXXXXX, užívateľom spoločnosť Twins
Group Invest, s.r.o., J., H. 1, IČO: XXXXXXXX, kde jedným z konateľov je aj K. L. a to tak, že na
príkaz K. L., H. Y. za účasti E. O. toto vozidlo, medzi obcami Dechtice okr. Trnava a Naháč okr. Trnava,
doviezol na miesto činu, následne zapálil benzín poliaty v priestoroch motorovej časti vozidla, čím bola

spôsobená škoda vo výške 40174,27,- Eur, ktorá bola následne uplatňovaná v rámci poistnej udalosti
v spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: XX XXX XXX,
v ktorej malo vozidlo uzatvorenú poistku C pod číslom XXXXXXXXXX/XXXXX na sumu 104 665,83,-
Eur, pričom z uvedenej výšky škody bola dňa 26.09.2012 uhradená suma 40095,87,-Eur spoločnosťou
Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. na účet majiteľa vozidla spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s.

a následne bolo dňa 03.10.2012 vyplatených 20548,66,-Eur UniCredit Leasingom Slovakia, a.s. na účet
spoločnosti Twins Group Invest, s.r.o., Piešťany, Mierová 1, kde jedným z konateľov je aj K. L.,

v bode 9)
H. Y., H. G.

obvinení H. Y., H. G. a H. Y. sa stretli v nočných hodinách v dňoch 20.05.2012 až 21.05.2012 na presne
nezistenom mieste v Piešťanoch, kde H. Y. priniesol pyrotechnický predmet v tvare rolky hnedej farby,
asi 10 až 15 cm dlhej a 6 až 7 cm širokej, z ktorého trčal zapaľovací knôt a rozhodol o tom, že uvedené
pôjdu hodiť do domu v obci Veľké Orvište, okr. Piešťany nachádzajúcom sa na ulici Y. č. XXX, ktorý patrí
poškodenému S. X., nakoľko ten mu dlhoval určitý obnos peňazí a nechcel mu ho splatiť, kde následne

na to sa dopravili asi 100 metrov od uvedeného domu, ešte predtým sa obv. H. G. ponúkol, že uvedený
výbušný systém hodí do dvora domu, kde obv. H. Y. s tým súhlasil s podmienkou, že k domu pôjde s
H. Y., kde následne obv. H. G. a H. Y. prišli k domu, H. G. zapálil knôt výbušného systému, výbušný
systém vhodil do dvora uvedeného domu a ten za asi 5 sekúnd v čase o 02.48 hod. dňa 21.05.2012
explodoval, kde následnou explóziou bol poškodený dvor a dom so škodou na majetku poškodeného

S. X. vo výške 344, 75,-Eur,

v bode 10)
H. Y., J. Y.
v mesiacoch júl 2011 až november 2011, K. L. na žiadosť inej osoby, dal príkaz obvineným H. Y., J. Y. a

H. Y., aby od poškodeného L. H., získali peniaze vo výške okolo 2000,-Eur, ktoré mal niekomu inému
zobrať, resp. minúť na svoje účely, pričom v zmysle príkazu mu mali „otočiť kolená a lakte naopak" a
následne do dvoch dní vo večerných hodinách vylákali H. Y. a J. Y. poškodeného L. H., pod zámienkou
povozenia sa na motorovom vozidle Hummer H2, k jazerám nachádzajúcim sa pri obci Horná Stredaokr. X. Mesto nad Váhom, kde ich už čakal H. Y. na motorovom vozidle Range Rover Sport, EČV: L kde
po vystúpení z vozidiel H. Y., H. Y. a J. Y. fyzicky napadli poškodeného tým spôsobom, že ho udierali
rukami a kopali nohami po rôznych častiach tela, pričom od neho žiadali vrátiť peniaze, žiadali od neho

aby sa viac nestýkal z určitou osobou, kde následne v ďalšie dni im poškodený L. H., následkom hore
uvedeného odovzdal finančnú čiastku celkovo 2100,-Eur,

v bode 11)
Mgr. H. F.

v presnejšie nezistenom období po mesiaci júl roku 2011 vykonával obvinený Mgr. H. F. svoju právomoc
tým spôsobom, že minimálne vedel o trestnom čine spáchanom na tom skutkovom základe, ako je
uvedené v skutku v bode 10) obžaloby voči poškodenému L. H., pričom ako príslušník PZ konal
spôsobom odporujúcim zákonu, obvineným osobám pomáhal v zakrytí trestnej činnosti a za túto službu
zinkasoval odmenu 500,-Eur od K. L. v bare Lemon v J.,

v bode 12)
C. L., H. Y., J. L., H. L. a G. S.
v lete roku 2011 sa K. L. spoločne s obvineným C. L. dohodli na postupe vymáhania finančnej hotovosti
vo výške 152.000,-Eur, pochádzajúcej zo zmenky medzi poškodeným E. R. a inou osobou, následne po
tomto K. L. zorganizoval akciu a nariadil obvinenému H. Y., aby zavolal obvinených J. L., H. L. a G. S.,

ktorí mu pomôžu vzbudiť strach u poškodeného, aby pristúpil na vyplatenie pohľadávky s tým, že pôjdu
do Bernolákova za dlžníkom E. R., kde tohto už na stretnutie pripravil C. L. podľa vopred dohodnutého
plánu s K. L., kde následne v doobedňajších hodinách presne nestotožneného dňa v lete roku 2011,
prišli do spoločnosti B-ton, s.r.o., Bernolákovo, Z. XX, IČO: XX XXX XXX, K. L., C. L. a H. Y., ktorí vošli
do budovy s poškodeným, spoločne s obvineným V. F., ktorý strážil vchod do miestnosti, kde prebiehal

rozhovor s E. R. a J. L., H. L. a G. S., ktorí vonku, pred budovou podľa pokynu K. L., postávali pri autách,
na ktorých prišli, aby vzbudili strach a strážili miesto pred betonárkou pre prípad možných problémov,
K. L. v priestore miestnosti v spoločnosti B-ton, s.r.o. povedal poškodenému, že je majiteľom zmenky,
resp. dlžoby zo zmenky, pričom chcel od poškodeného aby prvotne zaplatil čiastku minimálne 40.000,-
Eur, na ktorú E. R. peniaze nemal, tiež chcel aby dlh bol zaplatený čo najskôr s tým, že ho nezaujímajú

dlžníkove problémy, pričom ako E. R. vysvetľoval že nemá peniaze, tak sa K. L. začal dopytovať na jeho
firemný a súkromný majetok a tiež sa začal nepriamo vyhrážať rodine poškodeného tým spôsobom, že
vravel, že dnes je všelijaká doba, môže sa stáť čokoľvek, že má rodinu, na ktorej mu určite záleží a že
má vonku ľudí, ktorí si s ním poradia, C. L. po celý čas pôsobil, podľa vopred dohodnutého plánu, ako
osoba, ktorá je na strane poškodeného a chráni jeho záujmy, tiež sa K. L. osobne podľa naplánovaného

zaručil za splácanie dlžoby R., kde následne po prísľube poškodeného k splácaniu dlžoby vyšli všetci
zúčastnení von, kde E. R. uvidel stáť pri autách ktoré blokovali vjazd do podniku, J. L., H. L., G. S. a V.
F., ktorý medzičasom prišiel za nimi a rozišli sa, kde následne sa E. R. viackrát stretol s K. L., H. Y. a C.
L., kde pri jednom stretnutí odovzdal L. a Y. sumu 2100,-Eur, v novembri roku 2011 sa odohralo ďalšie
stretnutie K. L., H. Y. a E. R. na čerpacej stanici Slovnaft Zeleneč, na diaľnici v smere od Bratislavy na

Trnavu, kde K. L. vravel poškodenému, že čo je s peniazmi, na čo mu tento odpovedal, že ich nemá a
následne mu bolo zasa vyhrážané sa tak, že či to pochopí až vtedy, keď mu bude dieťa visieť za nohu
z balkóna, po čom K. L. odišiel od poškodeného preč a H. Y. mal za úlohu dohodnúť sa na splácaní
dlhu, kde poškodený opätovne prisľúbil dlžobu splácať,

v bode 13)
Mgr. H. F.
H. F., ktorý v čase spáchania skutku pracoval ako policajt vtedajšieho Odboru L. Úradu boja
proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru SR, v rozpore so zákonnou úpravou
práce a činnosti policajta, v presne neustálenom dni v mesiaci máj roku 2006, upozornil v meste

Piešťany prostredníctvom inej osoby, osobu pod menom H. C. z Bratislavy, že na druhý deň bude
zadržaný príslušníkmi polície v rámci vyšetrovania spáchaného trestného činu lúpeže, ktorý bol
vtedajším Odborom Bratislava Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru
SR vyšetrovaný pod ČVS: PPZ-25/BOK-BA-2006 a z ktorého skutku bol H. C. aj obvinený, kde potom
čo na požiadanie H. F. bol H. C. prostredníctvom K. L. na svoje plánované zadržanie upozornený, z

miesta svojho pobytu v Bratislave náhle ušiel a do dňa 03.08.2006 sa skrýval na rôznych miestach
na území západnej časti Slovenskej republiky, čím bolo marené získanie dôkazu -výsluch obvineného,
prípadné ďalšie úkony s obvinenýmv trestnej veci ČVS: PPZ-25/BOK-BA-2006, kde H. F. si za uvedenú
poskytnutú informáciu od H. C. vypýtal úplatok a to xenónové svetlá na jeho osobné motorové vozidlozn. Volkswagen Passat Combi v hodnote cca 50.000, - Sk ( cca 1.660, -Eur), ktoré boli cez K. L. H. F.
v krátkom čase po poskytnutí informácie zakúpené a odovzdané,

v bode 14)
H. C., V. F., K. M., H. P.

obvinený H. C. v letných mesiacoch roku 2008, poveril K. L. na vymoženie pohľadávky od osoby
poškodeného G. L., kde podľa doterajších zistení malo ísť pohľadávku vo výške 500.000,-Sk (v prepočte

16.597,-Eur), kde uvedená pohľadávka mala byť v prípade odmietnutia vyplatenia vymožená aj násilným
spôsobom na osobe poškodeného, kde potom ako poškodený uvedenú pohľadávku odmietol uznať a
vyplatiť, najprv pri osobnom stretnutí s K. L. v meste Stará Turá a neskôr aj pri telefonickom kontakte
s obvineným H. C., obvinený H. C. na presne nezistenom mieste prikázal K. L., aby poslal ľudí za
poškodeným s tým, aby ho fyzicky napadli za účelom vymoženia pohľadávky, načo K. L. týmto poveril
obvinených V. F., K. M. a H. P., kde následne dňa 15.08.2008 v čase okolo 11.00 hod. obvinení V. F.,

K. M. a H. P. v meste Stará Turá na ulici Mýtna, v Lobby bare hotela Lipa, napadli poškodeného kvôli
hore uvedenému vymoženiu pohľadávky a útokom mu spôsobili zranenia : pohmoždenie mozgového
tkaniva v spánkovej oblasti vpravo so zakrvácaním po pavúčnicu, tržno-zhmoždené rany vo vlasatej
časti hlavy 6 cm a 4 cm dlhé, zasahujúce do podkožného tkaniva, pohmoždenie mäkkých tkanív v oblasti
ľavého lakťa, tržno-zhmoždenú ranu v oblasti ľavého kolena so známkami pohmoždenia mäkkých tkanív

s dobou liečby najmenej 6 týždňov,

v bode 15)
V. F., K. M., H. P.
obvinení V. F., K. M. a H. P., dňa 15.08.2008 v čase okolo 11.00 hod., v meste Stará Turá na ulici

Mýtna, v Lobby bare hotela Lipa, napadli poškodeného G. L. a to takým spôsobnom, že obvinení vošli do
Lobby baru hotela Lipa, kde G. L. sedel za barovým stolom, pristúpili k nemu a opakovane ho obvinení
skladacím obuškom a čalúnenými kreslami v bare sa nachádzajúcimi udierali do oblasti hlavy rúk a
nôh, kde následne počas útoku boli poškodenému zo strany obvinených vzaté peniaze, ktoré mal voľne
položené na stole, v celkovej výške 25.600,-Sk (v prepočte 849,80,-Eur),

v bode 16)
K. G., H. Y., J. Y.
obvinený K. G. a K. L. sa po predchádzajúcej dohode rozhodli, že od osoby poškodeného E. G. z
Považskej Bystrice, násilným spôsobom vymôžu finančné prostriedky v presne nestanovenej výške,

ktoré mal dlžiť, a to najmenej 4.000,-Eur, kde vo večerných hodinách v presne nezistený deň na jeseň
roku 2011, vylákali poškodeného na parkovisko pred barom s názvom „VOZOVKA HILL", ktorý sa
nachádza na ulici Konštantína Čulena v Trnave, kde potom, ako sa poškodený na miesto stretnutia
dostavil na vozidle zn. Mercedes Benz S 320 CDi, ečv. D.-XXX DB, ktoré bolo v užívaní firmy
poškodeného, začal K. G. za prítomnosti K. L. na poškodeného kričať a vulgárne mu nadávať s tým, aby

zaplatil dlžnú sumu, kde K. G. dal následne pokyn tam prítomnému obvinenému H. Y., aby zavolal H.
Y. a obvineného J. Y., ktorí sa pripojili k vulgárnemu nadávaniu a mali súhlas v prípade dania pokynu zo
strany K. G. na fyzického násilie proti poškodenému, kde na základe týchto vyhrážok a strachu o svoje
zdravie poškodený prisľúbil svoj dlh na druhý deň vyplatiť,

v bode 17)
K. G., H. Y., J. Y.
K. L. spoločne s obvinenými K. G., H. Y., J. Y. a H. Y., vo večerných hodinách na jeseň roku 2001, na
parkovisku pred barom s názvom „VOZOVKA HILL", ktorý sa nachádza na ulici Konštantína Čulena v
Trnave, násilným spôsobom odňali osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz S 320 CDi, ečv D.-XXX

DB poškodenému E. G. z Považskej Bystrice, kde uvedené vozidlo bolo v užívaní firmy poškodeného
a podľa odborného vyjadrenia bolo v hodnote 45.000,-Eur a to tak, že K. L. a K. G., potom ako sa s
poškodeným nedohodli na splatení dlhu, dali pokyn H. Y., J. Y. a H. Y. na vzatie hore uvedeného vozidla,
v ktorom v tom čase sa na sedadle spolujazdca nachádzala zamestnankyňa firmy poškodeného, ktorej
bolo vulgárne nakázané z vozidla vystúpiť a následne bolo uvedené vozidlo bez súhlasu poškodeného,

aj napriek jeho slovným protestom a vzbudením strachu o svoje zdravie v prípade kladenia odporu,
odvezené z dosahu poškodeného,

v bode 18)V. O.
V. O. zobral v čase po mesiaci júl 2011, od K. L. sumu vo výške 1.500,-Eur, kde uvedená suma
pochádzala zo spáchaného obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 3, písm.

b, ods. 4, písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, ktorí spáchali
K. L., H. Y., J. Y. a H. Y. tak, že vydierali osobu J. H. z Piešťan ohľadom vyplatenia vzniknutého dlhu
voči inej osobe, kde následne V. O. zobral v čase po novembri roku 2011, buď cez inú osobu, alebo
osobne v obálke od K. L., sumu vo výške 1.500,Eur, kde uvedená suma pochádzala zo spáchaného
obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2, písm. c, ods. 3, písm. b, ods. 4, písm.

c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm.
a) Trestného zákona, ktorí spáchali K. L., H. Y., S. F., J. Y. a H. Y. tak, že vydierali osobu Ing. H. L. z
Rajca ohľadom vyplatenia vzniknutého dlhu voči inej osobe, kde následne V. O. zobral osobne od K.
L., v súčasnej dobe na presne neustálenom mieste a v presne neustálenej dobe v roku 2012, sumu vo
výške 1.000,Eur, kde uvedená suma pochádzala zo spáchaného obzvlášť závažného zločinu vydierania
podľa § 189 ods.1, ods. 2, písm. c, ods. 3, písm. b, ods. 4, písm. c) Trestného zákona, s poukazom na

§ 138 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, ktorí spáchali K.
L., H. Y., S. F., J. Y. a H. Y. tak, že vydierali osobu Ing. H. L. z Rajca ohľadom vyplatenia vzniknutého
dlhu voči inej osobe,
kde obvinený V. O. vedel o tom, že sumy jemu odovzdané od K. L. pochádzajú z hore uvedených
trestných činností, kde celkovú sumu, ktorú obvinený V. O. dostal zo spáchaných trestných činností iných

osôb je vo výške 4.000,- Eur,

čím mali spáchať

obvinený H. C.

v bode 14)
obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. d, ods. 3, písm. a, ods. 4, písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,

obvinený V. O.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 18)

obzvlášť závažný zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1, písm. a, ods. 2, písm. a, ods. 4, písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,

obvinený H. Y.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 2)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 3 písm. b, ods. 4 písm. c) Trestného zákona,

s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,
v bode 3)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 3 písm. b, ods. 4 písm. c) Trestného zákona,
s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona
v bode 4)

obzvlášť závažný zločin krádeže v štádiu pokusu spáchaný podľa § 14 ods. 1) Trestného zákona ku §
212 ods.1, ods.3, písm. a, ods. 4, písm. b, ods. 5, písm. b) Trestného zákona,
v bode 5)
zločin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20) Trestného zákona ku § 194 ods.1,
ods. 2, písm. b, písm. c, ods. 3, písm. b) Trestného zákona,

v bode 7)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 2 písm. d, ods. 4 písm. c) Trestného zákona,
s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,
v bode 8)obzvlášť závažný zločin poisťovací podvod podľa § 223 ods. 1, ods. 4, ods. 5 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,
zločin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a, ods. 4 písm. b) Trestného zákona

s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,
v bode 9)
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona spáchaného
podľa § 20) Trestného zákona v spolupáchateľstve,
v bode 10)

obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 2, písm. c, písm. d, ods. 4 písm. c) Trestného
zákona, s poukazom na § 140 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 141 písm. a) Trestného
zákona,
v bode 12)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 4, písm. b, písm. c) Trestného zákona, s
poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,

v bode 16)
zločin vydierania spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20) Trestného zákona ku § 189 ods. 1, ods.
2, písm. d, ods. 4, písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona
v bode 17)
obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 3 písm. b, ods. 4, písm. c) Trestného zákona

s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,

obvinený J. Y.

v bode 1)

zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 2)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 3 písm. b, ods. 4 písm. c) Trestného zákona,
s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,
v bode 3)

obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 3 písm. b, ods. 4 písm. c) Trestného zákona,
s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona
v bode 10)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 2, písm. c, písm. d, ods. 4 písm. c) Trestného
zákona, s poukazom na § 140 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 141 písm. a) Trestného

zákona,
v bode 16)
obzvlášť závažný zločin vydierania spáchaného podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. d, ods. 4, písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona
v bode 17)

obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 3 písm. b, ods. 4, písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,

obvinený V. F.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 12)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 4, písm. b, písm. c) Trestného zákona, s
poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,

v bode 14)
obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. d, ods. 3, písm. a, ods. 4, písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona,
v bode 15)
obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. c /s poukazom na § 138 písm. a

Trestnéhozákona/,3písm.a,ods.4,písm.c)Trestnéhozákonaspoukazomna§141písm.a)Trestného
zákona,

obvinený Mgr. H. F.v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,

v bode 6)
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1, písm. a, ods. 2, písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona,
v bode 11)
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1, písm. a, ods. 2, písm. c) Trestného

zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom prijímania
úplatku podľa § 329 ods.1, ods. 2) Trestného zákona,
v bode 13)
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1, písm. a, ods. 2, písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti
podľa § 344 ods. 1, písm. c) Trestného zákona a za zločin prijímania úplatku podľa § 328 ods.1, ods. 2)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona,

obvinený J. L.

v bode 1)

zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 4)
zločin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1) Trestného zákona ku § 212 ods.1, ods.3, písm. a,
ods. 4, písm. b) Trestného zákona,
v bode 5)

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2, písm. b, písm. c) Trestného zákona,
v bode 12)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona,

obvinený H. L.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 4)
zločin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1) Trestného zákona ku § 212 ods.1, ods.3, písm. a,

ods. 4, písm. b) Trestného zákona,
v bode 5)
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2, písm. b, písm. c) Trestného zákona,

obvinený H. L.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 4)
zločin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1) Trestného zákona ku § 212 ods.1, ods.3, písm. a,

ods. 4, písm. b) Trestného zákona,
v bode 5)
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2, písm. b, písm. c) Trestného zákona,
v bode 12)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona,

obvinený G. S.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,

v bode 4)
zločin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1) Trestného zákona ku § 212 ods.1, ods.3, písm. a,
ods. 4, písm. b) Trestného zákona,
v bode 5)prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2, písm. b, písm. c) Trestného zákona,
v bode 12)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona,

obvinený H. G.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,

v bode 7)
zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona,
v bode 9)
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona,

obvinený E. O.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 8)
zločin poisťovací podvod podľa § 223 ods. 1, ods. 4) Trestného zákona,

zločin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

obvinený C. L.

v bode 1)

zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 12)
obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa §189 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona,

obvinený K. M.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 14)
obzvlášťzávažnýzločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2,písm.d,ods.3,písm.a)Trestnéhozákona,

v bode 15)
obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. c /s poukazom na § 138 písm. a
Trestného zákona/, 3 písm. a) Trestného zákona,

obvinený H. P.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 14)
obzvlášťzávažnýzločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2,písm.d,ods.3,písm.a)Trestnéhozákona,

v bode 15)
obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. c /s poukazom na § 138 písm. a
Trestného zákona/, 3 písm. a) Trestného zákona,

obvinený K. G.

v bode 1)
zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bode 16)
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. d) Trestného zákona,

v bode 17)
obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.Po doručení obžaloby prvostupňový súd dňa 30.12.2014 nariadil doručiť rovnopisy obžaloby všetkým
osobám uvedeným v § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a súčasne v zmysle ods. 3 toho istého
ustanovenia Trestného poriadku, všetkým týmto osobám doručil výzvu, aby bez meškania súdu písomne

oznámili návrhy na vykonanie dôkazov vo veci. Zároveň súd v ten istý deň stanovil termín výsluchu
vo veci väzobne stíhaných osôb na 14.01.2015 s tým, že o tomto výsluchu upovedomil prokurátora i
obhajcov obvinených.

Dňa 14.01.2015 senát prvostupňového súdu po výsluchu všetkých obvinených zamietol žiadosti o

prepustenie z väzby na slobodu H. Y., J. Y., V. F., H. F., J. L., H. L., H. L. a G. S. a zároveň všetkých
obvinených naďalej ponechal vo väzbe. Ponúknuté nahradenia väzby neprijal a väzbu u jednotlivých
obvinených v rámci obligatórneho prieskumu, nenahradil ani dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 21.01.2015, kedy sťažnostný súd sťažnosti
všetkých obvinených zamietol.

Pokiaľ ide o vyjadrenia na základe vyššie spomenutej výzvy súdu, tieto súd obdržal od obhajcov
obvinených Y., F. a P., Y., O., M., C. a od obhajcov obvineného G.. Takmer všetky tieto vyjadrenia
sa venujú opisu rôznych chýb prípravného konania súvisiacich s nedodržaním práv obhajoby,
väčšina obhajcov tiež vo svojich vyjadreniach uvádza, že obžaloba je nepreskúmateľná a nespĺňa
náležitosti uvedené predovšetkým v ustanovení § 235 písm. d) Trestného poriadku. Najmä obhajcovia

obžalovaných F. a P., Y. a obhajca obvineného G. JUDr. Peter Púchovský dôrazne žiadajú obžalobu
predbežneprejednať,odmietnuťjuavrátiťjuprokurátorovidoprípravnéhokonania.Obhajcaobvineného
G. vo svojom stanovisku doslova uviedol, že „činnosť prokurátora pri koncipovaní obžaloby by sa
nemala zúžiť len na používanie tlačidiel na klávesnici označených ako Ctrl+c a Ctrl+v, pričom z
obsahu odôvodnenia je nesporné, že prokurátor do obžaloby len mechanicky skopíroval výpovede

obžalovaných, svedkov a poškodených", čo, okrem iného, vyústilo aj do chýb obžaloby, ktoré spočívajú
v nesprávnom formálnom označení jednotlivých skutkov. Obdobné výhrady voči obžalobe v rámci
výsluchu jednotlivých väzobne stíhaných obvinených formuloval aj obhajca obvineného F., pričom už v
rámci väzobného rozhodnutia senát avizoval stotožnenie sa s takýmito výhradami, čo však v konečnom
dôsledku nemalo vplyv na rozhodovanie o väzbe.

Viacerí obhajcovia v rámci svojich vyjadrení mali výhrady aj voči koncipovaniu jednotlivých skutkov
obvinených a voči právnej kvalifikácii týchto skutkov. Obhajca obvineného Y. spochybňoval aj okolnosti
súvisiace s možnosťou oboznámenia sa s obsahom vyšetrovacieho spisu po skončení prípravného
konania u svojho klienta a uviedol, že tento nemal dostatočne dlhý čas na to, aby v primeranej lehote

preštudoval spisy a podal návrhy na doplnenie vyšetrovania v zmysle § 208 Trestného poriadku.

Podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu predseda senátu najskôr prezrie z toho
hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré
mu predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať

alebo predbežne prejednať.

Podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej
sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi,
či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.

Podľa § 243 ods. 2 Trestného poriadku predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy,
ak má za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok, ktorý je
predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona,
ako ho posudzuje obžaloba.

Podľa§243ods.3Trestnéhoporiadkupredbežnéprejednanieobžalobysakonánaverejnomzasadnutí;
aj na neverejnom zasadnutí sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie
podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).

Ustanovenie § 244 ods. 1 Trestného poriadku stanovuje spôsoby rozhodnutia prvostupňového súdu
pri predbežnom prejednaní obžaloby, pričom zákonodarca postupnosťou jednotlivých písmen tohto
ustanovenia Trestného poriadku stanovil aj chronológiu skutočností, ktoré pri každej veci je potrebné
skúmať. V zmysle tejto postupnosti súd predovšetkým a v prvom rade skúma svoju vecnú a miestnupríslušnosť, potom eventuálne možnosti a spôsoby zastavenia trestného stíhania, možnosti uzatvorenia
dohody, možnosť a zároveň povinnosť odmietnutia obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi a až v
poslednom rade, pokiaľ všetky predchádzajúce možnosti vylúči, pristupuje k nariadeniu hlavného

pojednávania, určeniu jeho termínu, rozsahu a spôsobu dokazovania.

V každom prípade súd ani jedno z týchto rozhodnutí nemôže urobiť bez patričnej znalosti a
naštudovania - prieskumu spisu. Aj v prípade postúpenia veci príslušnému súdu, s výnimkou formálneho
pochybenia prokurátora, chybne žalujúceho ten ktorý trestný čin na nepríslušný súd, sa s vecou musí

riadne oboznámiť, nakoľko aj prípadné pochybenie prokurátora ohľadne právnej kvalifikácie musí byť
takého charakteru, že eventuálne vykonané dokazovanie v žiadnom prípade nemôže zvrátiť názor
prvostupňového súdu a potvrdiť pôvodný názor prokurátora.

Špecializovaný trestný súdu, pracovisko Banská Bystrica po zaslaní obžalôb v zmysle § 240 ods. 1
Trestného poriadku takýto prieskum veci vykonal, nariadil predbežné prejednanie obžaloby a v rámci

jeho konania dospel k záveru, že v danom prípade nemožno postupovať inak, než obžalobu odmietnuť
a vrátiť vec prokurátorovi pre závažné procesné chyby, najmä z dôvodu, že boli porušené ustanovenia
zabezpečujúce práva obhajoby. K takémuto záveru ho viedli predovšetkým nasledujúce úvahy.

Vo veci rozhodujúci senát si uvedomuje, že v predchádzajúcom type konania za účinnosti Trestného

poriadku - zák. č. 141/1960 Zb. bola kritériom rozhodnutia o odmietnutí veci okrem výskytu závažných
procesných chýb prípravného konania aj potreba objasnenia základných skutkových okolností, bez
ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by bolo takéto šetrenie
spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti konania, pričom táto koncepcia
sa stala neaktuálnou prijatím v súčasnosti platného Trestného poriadku - zákona č. 301/2005 Z. z. s

účinnosťou od 1. januára 2006. Nová úprava priniesla odstránenie vyšetrovacej zásady zo súdneho
konania, s čím je spojené aj dôkladné uplatnenie zásady zodpovednosti prokurátora za dokázanie viny
obžalovaného, teda zásady dôkazného bremena. Vykonávanie dôkazov v súdnom konaní, ktoré strany
nenavrhli alebo nezabezpečili, je podľa aktuálnej právnej úpravy možnosťou, nie však už povinnosťou
súdu. Prijatím takejto úpravy, ako to uviedol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1Tost 18/2014 (tu vyjadrené

stanoviská NS SR boli už aj judikované v zbierke stanovísk NS SR 8/2014 pod. č. 118), sa trestné
konanie ako spor obžaloby a obhajoby približuje občianskemu súdnemu konaniu, ktorého je dôkazné
bremeno žalobcu charakteristickou črtou.

Takisto (aj v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia), vrátenie veci prokurátorovi je opodstatnené vždy

len vtedy, keď súd nemá vzhľadom na priebeh a výsledky prípravného konania dostatočný a spoľahlivý
podklad na riešenie základnej otázky, či je obvinený postavený pred súd dôvodne. Ak ide o taký
nedostatok, ktorý nie je prekážkou pre záver o dôvodnosti obžaloby a ktorý sa dá odstrániť v konaní
pred súdom, nie je namieste vrátiť prokurátorovi vec na došetrenie. Procesnou chybou (§ 241 ods. 1
písm. f/, § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por.) sa rozumie nedodržanie formálnych náležitostí postupu a úkonov

v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako
procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Tr. por. (práva obvineného) a § 44 ods. 2 Tr. por.
(práva obhajcu).

Je zrejmé, že nedostatočné „došetrenie veci" od 01.01.2006 samo o sebe nie je a nemôže byť

dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi na tzv. došetrenie do prípravného
konania. Klasickým pochybením, ktoré oprávňuje odmietnutie obžaloby aj za súčasného právneho
stavu, je napríklad konanie bez obhajcu v prípadoch nutnej obhajoby, neupovedomovanie obhajcov o
úkonoch, nedodržanie zásady rovnosti zbraní, okrem iného aj neumožnením v dostatočnom časovom
rozsahu záverečného preštudovania spisu, vykonaním podstatných úkonov prípravného konania pred

vznesením obvinenia konkrétnym osobám a podobne. V zásade možno konštatovať, že dôvodom
na vrátenie veci do prípravného konania je súdom nereparovateľné pochybenie orgánov činných v
prípravnom konaní garantujúce právo na spravodlivý proces tak, ako ho zakotvuje Ústava Slovenskej
republiky i medzinárodné dohovory o základných právach a slobodách.

Niet teda sporu o tom, že napríklad položenie niekoľkých kapcióznych či sugestívnych otázok v
rámci prípravného konania (právom namieta obhajca obvineného Y.) pokiaľ sa takýto postup nestal
prevažujúcim modus operandi orgánov činných v trestnom konaní či obhajcov, niekoľko opomenutí
vyslúchnutia pre vec dôležitých osôb a podobné súdom reparovateľné pochybenia orgánov činných vtrestnom konaní, nemôžu byť dôvodom na to, aby súd obžalobu odmietol, vrátil vec do prípravného
konania a prikázal realizovať prípravné konanie podľa svojich predstáv. Súd totiž nie je pánom sporu
(dominus litis) prípravného konania a jeho predstava o rozsahu či kvalite vyšetrovania v zásade nehrá

podstatnú úlohu pri rozhodovaní v súvislosti s prijatím či neprijatím obžaloby na ďalšie konanie. Čo
však pri takomto rozhodovaní úlohu hrať musí, je posúdenie dodržania formálnych náležitostí postupu
a úkonov v prípravnom konaní tak, ako to zdôrazňuje aj vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu, do kategórie „formálnych náležitostí postupu a úkonov
v prípravnom konaní" je jednoznačne potrebné zaradiť aj dodržanie tých ustanovení Trestného poriadku,

ktoré opisujú náležitosti jednotlivých úkonov v rámci prípravného konania vrátane náležitostí, ktoré sa
týkajú formálnych a obsahových znakov jednotlivých rozhodnutí v rámci prípravného konania.

Ak je napríklad v ustanovení § 206 ods. 3 Trestného poriadku uvedené, že uznesenie o vznesení
obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením
miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený

s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, ktorý v tomto skutku ide a to aj s uvedením
príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia,
pričom uznesenie o vznesení obvinenia tieto náležitosti nespĺňa, ide o podstatnú chybu prípravného
konania, ktorá jednoznačne môže byť dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci do prípravného
konania z dôvodu napravenia predmetnej chyby. Náležitosti jednotlivých rozhodnutí, ktoré upravuje

Trestný poriadok, sú totiž v zákone uvedené aj z toho dôvodu, aby bolo zrejmé, v akej veci sa koná a ako
ten ktorý orgán štátu uvažuje, pokiaľ zasahuje do práv občanov - napríklad ich vystavením trestnému
stíhaniu. Bez akýchkoľvek pochybností štát takéto právo má, ak tak však učiní, musí to urobiť tak, aby
každému obvinenému boli dané na známosť dostatočne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých je
trestne stíhaný. Len tak totiž obvinená osoba môže dôsledne uplatňovať svoje právo na obhajobu, ktoré

je garantované sústavou vnútroštátnych i medzinárodných normatívnych aktov.

Z takého istého dôvodu štátna moc definuje veľmi presne aj obžalobu ako základný písomný akt
prokurátora, ktorým stavia obvinenú osobu pred súd. V § 234 ods. 2 Trestného poriadku je stanovené,
že obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. V zmysle ods. 3 toho

istéhoustanoveniaTrestnéhoporiadku,spisobžalobyobsahujenajmärozhodnutiaorgánovprípravného
konania o úkonoch, zápisnicu o výsluchu obvineného, poškodeného, svedka a všetky dôkazy týkajúce
sa veci.

Nie menej dôležité je ustanovenie § 235, v ktorom sú uvedené obligatórne náležitosti obžaloby. Okrem

iného je tu pod písm. c) uvedené, že obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť
označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným
a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s
uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie

Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

I keď v súvislosti s obžalobou, o ktorej bolo rozhodnuté týmto rozhodnutím, už teraz možno mať
výhrady aj voči formuláciám jednotlivých skutkov a ich právnej kvalifikácii, vo vzťahu ku konštatovaniu
nedodržania formálnych náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní, je najdôležitejšia citácia §

235 písm. d) Trestného poriadku. Tu je uvedené, že ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, obžaloba musí
obsahovať aj odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením
dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako
aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval.

Aj na tomto mieste odôvodnenia tohto uznesenia je potrebné konštatovať, že súd nie je a nebol pánom
prípravného konania. V tomto štádiu konania mu neprináleží hodnotiť správnosť či nesprávnosť úvah
prokurátora a pokiaľ nejde o evidentné svojvoľné postavenie niekoho pred súd (čo zrejme nie je tento
prípad), nie je jeho úlohou polemizovať s tým, ako sa prokurátor predbežne vysporiadal s dôkaznou
situáciou,akoreagovalnaobhajobuobvineného,prečonevykonalajďalšiedôkazyapodobne.Vzásade

úvahy prokurátora nemôže kritizovať ani z hľadiska ich kvantity a, jednoducho povedané, ak prokurátor
dôkazné bremeno v rámci konania neunesie, nepredloží dostatok dôkazov, resp. tieto dôkazy nebudú
„v dostatočnej kvalite" na uznanie viny, osobu postavenú pred súd súd oslobodí.To všetko však platí len za situácie, pokiaľ súd zaznamená aspoň pokus o zadosťučinenie pravidlám,
ktoré sú obligatórne stanovené v § 234 a najmä § 235 Trestného poriadku. V tomto prípade však súd
má dočinenia nielen že s nekvalitne napísanou obžalobou, ale nezaznamenáva ani pokus prokurátora,

aby obžaloba spĺňala najmä náležitosti uvedené v § 235 písm. d) Trestného poriadku.

Obžaloba prokurátora má v tomto prípade 91 strán, pričom stať nazvaná ako odôvodnenie obžaloby
je súčasťou prokurátorom zaslanej písomnosti od strany 23 po stranu 89. Bez akýchkoľvek
pochybností možno konštatovať, že táto stať je púhym prerozprávaním obsahu výpovedí jednotlivých

zainteresovaných osôb, resp. rekapitulácia spisu. Priam bizarne vyznieva tá časť obžaloby, kde
prokurátor si nedal ani tú námahu, aby parafrázoval výpovede vypovedajúcich osôb a ich výpovede
do obžaloby, ako to píše obhajca obvineného G., úkonom Ctrl+c, Ctrl+v na klávesnici počítača priamo
do obžaloby kopíruje. Od strany 84 po stranu 86 (prvé dva odseky) je niečo, čo možno nazvať
ako rekapituláciu spisu s poukazom na jednotlivé čísla listov, kde sa ten ktorý dôkaz nachádza,
aj v tomto prípade bez akéhokoľvek komentára prokurátora. Za niečo, čo trochu pripomína (ale

naozaj len pripomína) právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval pri podaní obžaloby, možno
označiť prostredné dva odseky na strane 86 obžaloby. Tu je doslova uvedené, že „Obvinených zo
spáchania skutkov usvedčuje aj záznam telekomunikačnej prevádzky, kde sú zaznamenané hovory
medzi obvinenými. (CD nosič č. 2799 a č. 3498).
Obvinených nepriamo usvedčuje aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok č.

Pk-2T/14/2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 2 To 9/2014 z 26. novembra 2014, v
ktorom okrem iného bol obvinený H. C. právoplatne odsúdený aj za zločin založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, kde menovaný pôsobil v riadiacej
zložke zločineckej skupiny „J." a „spravoval" regióny Bratislava, Trnava, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany.
(č. l. 5732 - 5816)."

Na margo doslovnej citácie výpovedí, či už obvinených, ale najmä svedkov, je potrebné uviesť, že v
zásade takáto citácia je v mnohých prípadoch naozaj vhodná a možno ju použiť ako veľmi efektívny
odrazový mostík k sofistikovanému opisu úvah prokurátora, ktoré ho viedli k záveru o oprávnenosti
podania obžaloby. Pre ktorúkoľvek stranu v konaní sú doslovné citácie efektívnym nástrojom k tomu,

aby úspešne vysvetlili svoj postoj k veci, napríklad, prečo použitie takých alebo onakých viet obvineného
usvedčuje, prípadne neusvedčuje. Toto však nie je prípad tejto obžaloby - tu je jednoducho výpoveď
skopírovaná celá a naozaj jednoducho je konštatované, že predmetná výpoveď obvineného usvedčuje
bez akéhokoľvek čo len pokusu vysporiadať sa so stanoviskom protistrany, v tomto prípade obhajoby,
ktorá viaceré tieto výpovede rôznym spôsobom napáda a spochybňuje.

Pokiaľ ide o „záznam telekomunikačnej prevádzky", ktorý má obvinených usvedčovať, tu naopak,
prerozprávanieichobsahuchýba.Prokurátorzáznamyodpočutýchtelefonickýchhovorovbezakokoľvek
vysvetlenej selekcie jednoducho navrhuje prehrať, pričom vôbec nie je zrejmé, čo majú navrhované
dôkazy dosvedčovať, resp. prečo práve tieto odposluchy sú pre prokurátora dôležité. (Len na margo je

potrebné uviesť, že prokurátor dôkazy označuje len číslom toho ktorého CD, bez označenia čísla listu,
ktoré označenie sa nachádza až v úplne poslednej časti obžaloby, pričom v predmetnej časti spisu sa
záznamov z odpočúvania nachádza viac. Takýto postup síce neprispieva k sprehľadneniu spisového
materiálu, sám o sebe by však ešte dôvodom na odmietnutie obžaloby nebol. Podstata výčitky súdu
spočíva v tom, že prokurátor v obžalobe nevysvetľuje medzi kým sa hovory odohrávajú, čo z nich

považuje za dôležité a čo z týchto hovorov vyplýva.)

Vzhľadom k vyššie uvedenému podľa názoru vec prejednávajúceho senátu nemôže byť pochýb o tom,
že obžaloba náležitosti uvedené v § 235 písm. d) Trestného poriadku neobsahuje a kritériá kladené
na tak dôležitú súčasť spisu, akou je obžaloba, nespĺňa. Nielen akékoľvek rozhodnutie súdu, ale aj

akékoľvek rozhodnutie ktoréhokoľvek orgánu činného v trestnom konaní (obžaloba je rozhodnutím sui
generis s predpísanými náležitosťami a i keď nie je proti nej prípustný „klasický" opravný prostriedok,
podlieha prieskumu súdu, podobne ako návrh na podanie obžaloby podľa § 209 ods. 1 Trestného
poriadku podlieha prieskumu prokurátora) musí spĺňať podmienky primerane intelektuálneho výkonu,
ktorého obsah sa musí premietnuť do formulácií, ktoré spĺňajú zákonom predpísané náležitosti. Inak

povedané, obžaloba nemôže byť len konštatačným sumárom spisu s prerozprávaním toho, čo je jeho
obsahom. Vo veci činní členovia senátu i predseda senátu bez toho, aby im to prokurátor do obžaloby
prekopíroval, sú schopní prečítať jednotlivé svedecké výpovede či výpovede obvinených a sú schopní
čítať i listinné dôkazy. Súd tým nechce povedať, že obžaloba nemá byť aj sumarizáciou doterazvykonaných úkonov, v každom prípade však musí obsahovať aspoň náznak úvah, ktoré prokurátora
viedli k tak závažnému počinu ako je podanie obžaloby voči spolu šestnástim obvineným, z ktorých je
polovica stíhaná väzobne. Argumentačná a analytická časť obžaloby by mala byť o to sofistikovanejšia,

že v tomto prípade sa časť obvinených voči obvineniam vehementne bráni, a takmer každý zväzok
predloženého spisu obsahuje rôzne podania obhajcov, ktorými vyvracajú tvrdenia orgánov činných v
trestnom konaní. Ani v tomto smere zo strany prokurátora však nebol zaznamenaný ani čo len pokus
opísať obhajobu obvinených a zaujať stanovisko k nej.

Súd konštatuje i to, že pri tak závažnom formálnom pochybení, ako je v podstate neexistujúce
odôvodnenie obžaloby, sú porušené i práva jednotlivých obvinených na obhajobu. Ak totiž títo nevedia
z obžaloby zistiť, ako prokurátor uvažuje a ako sa vysporadúva s nimi koncipovanými úvahami a
podaniami (resp. ak prokurátor bez bližšieho vysvetlenia len odmieta návrhy obhajoby), obhajobu
nemôžu vykonávať efektívne - inak povedané, nemôžu reagovať na intelektový a zdôvodnený počin
prokurátora, nakoľko tento neexistuje.

Súd si je vedomý tej skutočnosti, že odôvodnenie obžalobného návrhu sa vyžaduje len v prípadoch, kedy
sa vo veci koná vyšetrovanie, pričom v jednoduchších prípadoch, ak sa koná skrátené vyšetrovanie,
obžaloba odôvodnená byť nemusí. Zákonodarca pravidlá trestného stíhania takto stanovil zrejme z toho
dôvodu, že v rámci zabezpečenia hospodárnosti a efektivity trestného stíhania dospel k záveru, že v

jednoduchých veciach, kedy spis obsahuje len niekoľko desiatok strán, naozaj nie je potrebné obžalobu
odôvodňovať. V takomto prípade teda prokurátor v súlade s vôľou zákonodarcu môže vystupovať v
jednoduchejpozícii„poštára",ktorývpodstateobžalobnýmprípisomposunievecsúdu,abytenrozhodol,
či v konečnom dôsledku žalobca unesie alebo neunesie dôkazné bremeno.

Pri zložitejších veciach, kde sa vykonáva vyšetrovanie, však zákonodarca jednoznačne pre žalobcu
stanovil prísnejšie pravidlá, zaviazal ho obžalobu odôvodniť, pričom pred odôvodnením obžaloby,
obdobne ako u odôvodnenia rozsudku, je potrebné rozumieť nielen štatistický, ale aj intelektuálny
(rozumový) rozbor dôkaznej situácie. Ak napríklad prokurátor navrhuje vo veci prečítať „listiny ku skutku
poškodeného Ing. H. L." (pričom v stati nazvanej ako odôvodnenie o nich nič nehovorí) a podobne, musí

tieto listiny nielen konkrétne menovať, ale musí aj uviesť, z akého dôvodu tieto listiny majú relevanciu vo
vzťahu k prejednávanej veci a čo majú dokazovať. Samozrejme, môže to urobiť stručne, ale túto svoju
povinnosť nemôže opomenúť.

Súd ešte raz zdôrazňuje, že v zásade nemá právo hodnotiť odôvodnenie obžaloby prokurátorom, pokiaľ

toto odôvodnenie existuje a obsahuje náležitosti opísané v § 235 písm. d) Trestného poriadku. V
tomto prípade však senát konštatoval, že toto odôvodnenie napriek reprodukcii časti spisu v podstate
neexistuje. Nastala teda situácia, kedy jeden z orgánov činných v trestnom konaní si nesplnil povinnosť
stanovenú zákonom, čo v každom prípade je formálnym pochybením, ktoré mal na mysli aj Najvyšší súd
SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Toto pochybenie nielen že nedáva súdu podklad na hospodárne a

efektívne manažovanie kontradiktórneho procesu, ale, ako už bolo uvedené, je aj porušením práva na
obhajobu jednotlivých obvinených, ktorým nebolo predostreté odôvodnenie obžalobného návrhu, a teda
nemusí byť pre nich zrejmé, čo z úvah prokurátora majú vyvrátiť, s čím sa môžu stotožniť a podobne.

V kontradiktórnom procese by sudca naozaj mal byť len arbiter, ktorý posudzuje jemu

prezentovanú dôkaznú situáciu a intelektové výkony jednotlivých zainteresovaných. Zákonodarca v type
kontradiktórneho procesu, ktorý zaviedla Slovenská republika, však chce, aby mal k dispozícii nielen
spisový materiál (v zásade zachytávajúci len dôkazné prostriedky, ktoré majú k prejednávanému prípadu
vzťah), ale aby mal k dispozícii aj obžalobu, z ktorej mu je jasné, prečo prokurátor považuje za dôležité
tie ktoré dôkazy a nie iné, prečo verí jednej skupine osôb a druhej neverí a podobne. V takomto type

sporov, ako je prejednávaný prípad, súd musí mať právo podrobnejšie sa oboznámiť s argumentačnou
výbavou prokurátora už v obžalobe a toto právo nie je možné upierať ani obvineným - ak im je totiž
upreté, nevedia, na čo majú reagovať, voči akým argumentom sa brániť.

Treba len podotknúť, že zákonodarca v ustanovení § 168 Trestného poriadku stanovuje aj náležitosti

rozsudku, ktorý vyhlasuje súd, pričom aj tu je uvedené, čo sa všetko stručne v rozsudku uvedie (pozn. -
v prípade opisu náležitostí obžaloby slovíčko „stručne" chýba...), pričom ak by súd v rozsudku neuviedol
všetko, čo § 168 Trestného poriadku spomína, odvolací súd má veľmi ľahkú úlohu, rozsudok zruší a vráti
ho pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodov, že neobsahuje náležitosti, ktoré zákonodarca predpisuje.Podľa názoru senátu niet dôvodu takéto nároky na kvalitu rozhodnutia v trestnom konaní neuplatňovať
aj vo vzťahu k obžalobe a to o to viac, že aj prokurátor koná v mene štátu ako jedna zo strán v konaní.

Prax, samozrejme, prináša prípady, kedy štátny žalobca neunesie dôkazné bremeno a aj z toho dôvodu
súd vynesie oslobodzujúci rozsudok, pričom vo veľkej väčšine prípadov postup štátneho žalobcu nie je
možné kritizovať z hľadiska jeho formálnych pochybení a ide o jednoduchý prípad, kedy prehral spor len
z dôvodu priklonenia sa súdu k názorom protistrany. Ak však štátny orgán zastupujúci obžalobu pochybí
pri plnení si svojich povinností súvisiacich s nedodržaním ustanovení zákona predpisujúcich náležitosti

ním vydaných rozhodnutí, ide o pochybenie, ktoré je formálneho charakteru a v konečnom dôsledku
znamená závažnú procesnú chybu, neumožňujúcu v takomto prípade súdne konanie ani začať.

Vyššie opísané skutočnosti sú hlavným argumentom, ktorý súd viedol k záveru, ktorý učinil vo výroku
tohto uznesenia, senátu však nedá nevyjadriť sa aj k niektorým ďalším námietkam obhajoby, ktoré však
samé o sebe by zrejme k odmietnutiu obžaloby v tejto veci neviedli.

Prvou skutočnosťou, ku ktorej sa súd stručne vyjadrí, je formulovanie bodu 1/ obžaloby, v rámci
ktorého malo dôjsť k spáchaniu zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Trestného zákona. Aj tu sa do istej miery už teraz je možné stotožniť najmä s námietkami
obhajcu obžalovaného Doležaja, ktorý obžalobný návrh a skutok tu formulovaný nepovažuje za skutok

formulovaný v súlade so zákonom. V zmysle § 235 písm. c) Trestného poriadku, ako už bolo uvedené,
v obžalobnom návrhu musí byť označený skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným
a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby.

V tomto prípade prokurátor na jedenástich riadkoch opisuje a vymenúva ľudí, ktorí mali byť členmi, resp.
mali byť činní pre zločineckú skupinu, jej činnosť však popisuje len veľmi všeobecne ako činnosť „s
cieľom koordinovaného páchania rôznorodej trestnej činnosti za účelom priameho alebo nepriameho
získavania finančných alebo iných výhod, kde v uvedenej skupine boli osobami činnými pre zločineckú
skupinu vymenované subjekty". Obvinený Mgr. H. F. mal zločineckú skupinu podporovať, ale ani u

jednej z vymenovaných osôb nie je uvedené, čo konkrétne tá ktorá osoba pre zločineckú skupinu mala
vykonávať, aké bolo jej zaradenie, aké plnila úlohy a podobne.

Na tomto mieste súd konštatuje, že existencia skupiny, ktorú možno označiť ako zločineckú,
fungujúca okolo už odsúdeného E. S., je naozaj vysoko pravdepodobná, čo preukazuje aj rozsudok

Špecializovaného trestného súdu Pezinok PK-2T 14/2013, ktorým viacerí obvinení (okrem iného aj H.
C.) boli uznaní, okrem iného, aj za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.
Pokiaľ však ide o tento rozsudok, na ktorý sa jednou vetou odvoláva aj obžaloba, je potrebné poukázať aj
na to, že v prípade tohto rozsudku je opis s týmto trestným činom súvisiaceho skutku spracovaný takmer
na piatich stranách, pričom súd podrobne opisuje činnosť a funkciu jednotlivých členov predmetnej

zločineckej skupiny.

Niet dôvodu takýmto spôsobom nepostupovať aj v tomto prípade, pričom však, ako už bolo uvedené, aj
z hľadiska široko koncipovanej totožnosti skutku tento stav, ktorý už teraz možno označiť ako nedostatok
obžaloby, je reparovateľný súdom. Aj na tomto mieste odôvodnenia tohto uznesenia však nedá senátu

nepovedať, že nie súd by mal byť orgánom, ktorý napráva nedostatky a pochybenia štátneho zástupcu,
ktorý pred súdom obžalobu zastupuje. Kontradiktórnosť procesu pred súdom v sebe naozaj zahŕňa v
zásade len pozorovaciu, observačnú funkciu súdu, ktorý rieši vec ako spor dvoch strán, pričom v zásade
jeho hlavnou úlohou je dať za pravdu či už jednej alebo druhej strane.

Súdna teória i prax pripúšťa zásahy súdu do priebehu dokazovania a v konečnom dôsledku i úpravu
rozsahu dokazovania, súd sa tiež môže pýtať strán v konaní nad rámec otázok položených nimi samými.
Ktakémutopostupubysavšakmaluchyľovaťlenvýnimočne,pričom,akoužbolouvedené,jehohlavnou
úlohou je byť arbitrom sporu dvoch strán. I keď to súdy často a mnohokrát naozaj oprávnene robia,
nemala by ich hlavnou náplňou práce byť úprava skutkov oproti obžalobným návrhom a nemala by

byť ich hlavnou úlohou snaha o redukovanie dôkazných návrhov tak, aby sa na hlavnom pojednávaní
prebrali naozaj len tie skutočnosti, ktoré s žalovanou vecou súvisia. Inak povedané, ak by sa aj do
budúcnosti pripustila prax, že vo veciach, v ktorých spisový materiál obsahuje niekoľko desiatok tisíc
strán, by súd jednoducho akceptoval akýkoľvek „poštársky" úkon prokurátora, ktorým spis posúva súduvrátane návrhu žalujúcej strany vykonať dôkazy prečítaním v podstate celého spisu (čo je aj tento
prípad), je len otázkou času, kedy súdny systém skolabuje a z dôvodu neschopnosti strán v konaní
(prípadne súdu) selektovať a dokazovať len to podstatné a z dôvodu jednoducho poňatej „poštárskej"

práce prokurátora budú takéto či obdobné prípady zbytočne pojednávané niekoľko nie málo týždňov,
resp. niekoľko mesiacov.

Odôvodnenie obžaloby nemôže vyzerať spôsobom „ten povedal to, ten zase tamto, v spise sa
nachádzajú také a také listiny, nahrávky... a toto všetko (bez akejkoľvek analýzy) obvinených

usvedčuje..." Zákonodarca chcel, aby obžalobný návrh obsahoval odôvodnenie s istými náležitosťami,
pričom odôvodnenie musí spĺňať aspoň základné atribúty intelektuálneho výkonu a súd i strany v konaní
musia mať nárok na takéto odôvodnenie. Inak je obžaloba neodôvodnená, čo napr. za situácie, ak
by úplne chýbal odôvodňujúci text resp. kolónka „odôvodnenie" by ostala prázdna, nepochybne viedlo
k odmietnutiu obžaloby. Ak však text za nadpisom „odôvodnenie" je len sumárom vyššie uvedených
skutočností, ide o identický prípad - obžaloba odôvodnenie neobsahuje, čo je typ formálnej chyby, ktorú

zmieňuje aj vyššie spomenuté rozhodnutie R 118/2014.

Treba ešte dodať, že tu nejde o porovnateľný prípad s predmetom sporu, ktorým sa Najvyšší súd SR
zaoberal v konaní 2 Tost 4/2014 a kde prvostupňový súd obžalobe nevytýkal formálne pochybenia
prípravného konania, ale vo svojej podstate mieru objasnenosti veci v rámci prípravného konania,

absenciu vykonania niektorých dôkazov a pod. V tejto veci súd, i keď by tiež mohol, nevytýka
prokurátorovi „nedosledovanie" niektorých vecí (napr. neskúmanie autorizácie nahrávacieho zariadenia,
ako vo veci riešenej v rámci konania 2 Tost 4/2014). Tu súd prokurátorovi vytýka kvalitu textu nazvaného
ako „odôvodnenie", nakoľko text v tejto kolónke za odôvodnenie považovať nemožno.

Uvedomuje si, že Najvyšší súd SR v odôvodnení stanoviska R 118/2014 uviedol aj to, že „...nemôže
byť pri predbežnom prejednaní obžaloby skúmaná kvalita jej dôkaznej argumentácie, ani iné chyby
obsahu jej odôvodnenia a z tohto dôvodu obžaloba odmietnutá". Podotýka však, že túto vetu je potrebné
chápať v kontexte tam prejednávaného prípadu, kde u obžaloby nešlo o v tejto veci prejednávaný
typ sumarizačnej písomnosti nazvanej ako „obžaloba" (tam obžalobe v zásade nebola vytknutá

formálna absencia predpísaných náležitostí, ale skôr „nedostatok dôkazných podkladov pre spravodlivé
rozhodnutie súdu, neobjasňovanie okolností svedčiacich aj v prospech obvinených..." a pod.) a podstata
výčitiek voči obžalobe i prípravnému konaniu smerovala inde. Vo veci obvineného C. a spol. podstata
konštatovania „chýb obsahu odôvodnenia obžaloby" spočíva v jednoduchej konštatácii faktu, že text v
kolónke„odôvodnenie"zaodôvodneniepovažovaťniejemožné,leboanivnáznakochnespĺňazákonom

predpísané atribúty.

Pripustenie nemožnosti stanovovania deliacej čiary, za ktorou je možné konštatovať nesplnenie
povinnosti obsiahnuť v obžalobe všetky predpísané náležitosti jej odôvodnenia (povinnosť súdu
akceptovať akýkoľvek text obžalobného návrhu resp. jeho odôvodnenia) by znamenalo nielen absurdný

typ záťaže pre súd, ale hlavne by odobralo právo obhajoby čeliť úvahám prokurátora - keďže tieto
úvahy jej nie sú známe. Ak by sa judikatúra uberala k akceptácii akéhokoľvek obžalobného textu
s odôvodnením typu „... však prípadné lapsusy reparuje súd...", nepochybne by to bolo v rozpore
s autentickým výkladom Trestného poriadku platného v Slovenskej republike. Jej zákonodarca totiž
stanovil nielen (s niekoľko málo výnimkami) povinnosť predpísaným spôsobom odôvodňovať rozsudky

a uznesenia súdov, ale aj predpísaným spôsobom zdôvodňovať obžaloby, ak sa vo veci konalo
vyšetrovanie. Určite to neurobil s úmyslom, aby sa ako súčasť individuálneho právneho prostredia
toho ktorého jedinca bez ďalšieho akceptovala akákoľvek písomnosť meniaca kvalitu života. Nič
nenasvedčuje tomu, že by ustanovenie § 235 písm. d) Trestného poriadku bolo možné považovať za
obsolentné, prípadne by sa v zákone nachádzalo „len tak" - bez možnosti kontroly dodržania jeho

obsahu a bez možnosti nesenia následkov pre toho, pre koho toto pravidlo správania sa platí, teda
prokurátora.Naopak,ideoustanovenie,ktorémásvojrelatívnerigidnýobsahanietdôvoduvpríslušnom
štádiu trestného stíhania netrvať na plnení jeho obsahu. Samozrejme, rigidná aplikácia tejto normy
správania sa predpisujúcej úlohy prokurátorovi prichádza do úvahy naozaj len v hraničných prípadoch
a súd nie je mentorom prokurátora naprávajúcim každý jeho nedostatok. V tomto prípade však takýto

hraničný prípad nastal, preto súd ako podklad pre súdne konanie neprijal takto spracovanú obžalobu,
odmietol ju a vec vrátil do prípravného konania - predovšetkým z dôvodu umožnenia spracovania
obžaloby, ktorá by náležitosti vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku spĺňala.Naozaj len na margo záverom tejto časti odôvodnenia tohto uznesenia je možné pripomenúť aj
porovnanie s už spomenutou povinnosťou policajta podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku, pokiaľ ide o
predloženie návrhu na podanie obžaloby. Tu nejde o súdom skúmateľný akt konštitutívneho charakteru

meniaci právne postavenie trestne stíhanej osoby, napriek tomu aj takýto návrh má svoje relatívne
rigidne predpísané náležitosti. Ani tu niet dôvodu nevyžadovať ich plnenie a je nanajvýš pravdepodobné,
že prokurátor by v prípade potreby tak aj urobil a vec policajtovi vrátil. Porovnanie, že prokurátor je v
podstate policajtovi (vyšetrovateľovi) nadriadeným, môže mu prikázať čokoľvek, zatiaľ čo súd vo vzťahu
k prokurátorovi v takejto pozícii nie je, neobstojí. Podstatné je totiž to, že v obidvoch prípadoch ide o

normatívne pravidlo zaväzujúce orgán aplikujúci štátnu moc a takýto typ normatívnych pravidiel musí
byť vynútiteľný - inak by ich existencia nemala zmysel.

Pokiaľ ide o lehoty poskytnuté na záverečné preštudovanie spisu a spôsob vykonania tohto úkonu
(namietané obhajcom obvineného Y.), je vo všeobecnosti potrebné uviesť nasledovné:

Právo obvineného poznať obsah spisu počas trestného konania realizujú v zásade dva inštitúty - inštitút
nazerania do spisu, ktorý môže byť využívaný tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom
a inštitút záverečného preštudovania spisu po skončení vyšetrovania (špecifickou formou realizácie
tohto práva je osobitne upravený inštitút nazerania do spisu počas rozhodovania o väzbe). V rámci
realizácie týchto inštitútov vo všetkých prípadoch platí zásada tzv. primeranosti, najmä pokiaľ ide o

časové vymedzenie práva na naštudovanie dôkazného materiálu - najmä pokiaľ ide o dôkazný materiál
zabezpečený protistranou. Trestný poriadok ani v prípade jedného z týchto inštitútov nestanovuje
konkrétne lehoty, v rámci ktorých sa toto právo realizuje, vo všetkých prípadoch však musí ísť o lehoty
„primerané" charakteru tej ktorej veci. V ustanovení § 208 Trestného poriadku je presne uvedené, že
ak policajt považuje vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na

obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní okrem iného aj obvinenému v primeranej lehote preštudovať
spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania...

Návod na chápanie a výklad primeranosti dáva len právna prax, najmä prostredníctvom judikátov, a
právna teória prostredníctvom rôznych odborných článkov, publikácií, komentárov, dôvodových správ k

zákonom a pod. V každom prípade, pokiaľ zákonodarca zabezpečuje práva tej ktorej strany „primerane"
vyplýva z toho fakt, že nejde o „absolútne" realizovateľné práva a to tak ani z jednej ani z druhej strany
účastníkov právneho vzťahu. Tak, ako nemôže byť na absolútnej ľubovôli uplatňovanie si subjektívneho
práva žiadajúcej strany stanoviť čas napríklad nazerania do spisu, tak nemôže byť ani na absolútnej
ľubovôli toho, kto technicky zabezpečuje toto právo, určiť limity jeho realizácie.

Všeobecne platí, že na určenie primeranosti lehôt, ktoré nie sú taxatívne vymedzené, sú orgán činný
v trestnom konaní i realizáciu tohto práva požadujúca strana povinné brať do úvahy viaceré faktory,
medzi ktoré je potrebné predovšetkým zaradiť rozsiahlosť spisového materiálu, schopnosť obvineného
porozumieť študovanému spisu i náročnosť na pochopenie jednotlivých či už textových, grafických alebo

iných častí spisu, prípadne jeho príloh.

Všeobecne je možné konštatovať, že určenie primeranej lehoty na preštudovanie spisu má vychádzať
z postulátu, že pri tomto procesnom úkone nedochádza iba k študovaniu spisu, ale súčasne k
poradám medzi obvineným a jeho obhajcom. Treba vždy zvážiť rozsah spisového materiálu vrátane

jeho príloh, zohľadniť skutkovú a právnu zložitosť veci, povahu stíhanej trestnej činnosti a súčasne i
osobnú spôsobilosť obvineného a s ohľadom na tieto skutočnosti stanoviť takú dobu tohto procesného
úkonu, aby nemohli byť ukrátené práva obvinenej osoby (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR publikované pod č. R 50/1998, Maďar, M., Vybrané aplikačné problémy preštudovania spisu v
trestnom konaní: Aktuálne otázky trestného práva v teórií a praxi, 1. ročník medzinárodnej virtuálnej

interdisciplinárnej vedeckej konferencie, Zborník príspevkov Bratislava, 2011, s. 167, rozhodnutie
Ústavného súdu ČR zo dňa 26.09.2008 sp. zn. 2 US 597/06).

Takto všeobecne formulovaný jazyk právnej praxe a právnej teórie síce nestanovuje presné dni a hodiny,
v rámci ktorých sa napríklad tisíc strán spisového materiálu dá preštudovať za jeden deň a podobne,

avšak zvolený jazyk je dostatočne konkrétny na to, aby dával odpoveď na vyššie formulované otázky v
zmysle uvedomenia si vážnosti tohto úkonu prípravného konania. I keď v niektorých prípadoch strany
v konaní tento úkon považujú za symbolický (napr. preto, lebo už počas prípravného konania spis
študovali), v žiadnom prípade takýto fakt neumožňuje vo všeobecnosti odbúrať vážnosť tohto úkonu,pričom vždy je potrebné brať do úvahy náročnosť materiálu na pochopenie, osobnosť spis študujúcej
osoby a to aj vzhľadom k všeobecne známym faktom o schopnosti vizuálne a významovo vnímať
študovaný materiál. Je totiž notoricky známym faktom, že dokonca aj u osôb, ktoré sú schopné vnímať

napr. písaný text v istých vizuálnych blokoch, trvá prečítanie a pochopenie niekoľko tisíc stranového
textu niekoľko desiatok hodín. Platí tiež, že v prípade spisového materiálu v trestnej veci z hľadiska
pochopenia podstaty trestného stíhania a zvolenia stratégie a taktiky svojej obhajoby nie je potrebné
čítať a vnímať všetky detaily toho ktorého dôkazu.

V súvislosti s obvineným Y. postup vyšetrovateľa, obvineného i obhajcov pri preštudovaní spisu
dokumentujú strany 5 509 až 5 524 spisu, pričom z vyjadrení žiadnej z podpisujúcich sa osôb nevyplýva,
že by dala najavo nespokojnosť s postupom vyšetrovateľa. Ten dvakrát vyhovel návrhu obhajcu
Jakubčíka o predĺženie lehoty na preštudovanie, zo spisu nevyplýva, že by obhajca v rámci týchto
úkonov mal nejaké výhrady voči postupu vyšetrovateľa, pričom pre posúdenie zákonnosti tohto úkonu
sú podstatné skutočnosti protokolované v predmetný časový okamžik - teda počas úkonu podľa § 208

Trestného poriadku. Nič nenaznačuje, že by vyšetrovateľ výhrady obhajcu odmietol protokolovať, preto
je možné konštatovať, že vo vzťahu k osobe obhajcu nedošlo k postupu, ktorý by bolo možné orgánom
činným v trestnom konaní vytknúť.

Dňa 19.01.2015 však obhajca obvineného Y. JUDr. Jakubčík zasiela súdu aj list svojho klienta, ktorý mal

byť údajne zaslaný aj prokurátorovi (dokumentácia tohto kroku chýba - na takýto postup sa odvoláva
len obsah listu - viď č. l. 6 135), o ktorom tvrdí, že „pravdepodobne" nie je obsahom spisu (prieskumom
spisu potvrdené). Z obsahu tohto listu vyplývajú isté pochybnosti o postupe vyšetrovateľa v súvislosti s
preštudovaním spisu, ich relevanciu však nie je možné overiť. V každom prípade, ak takýto list naozaj
bol zaslaný, mal byť obsahom spisu a s jeho obsahom sa prokurátor mal vysporiadať. Preto v prípade

právoplatnosti tohto uznesenia bude vhodné obhajobou tvrdené skutočnosti preveriť a v prípade potreby
opätovne umožniť preštudovanie spisu v primeranej lehote.

Úplným záverom súd uvádza i to (bolo to naznačené aj vo väzobnom rozhodnutí), že z rôznych
dôvodov vidí priestor u viacerých obvinených na využitie rôznych odklonov v trestnom stíhaní. Ak sa

toto rozhodnutie stane právoplatným, prokurátor bude mať priestor konania o niektorých obvinených či
skutkoch vylúčiť na samostatné konanie a napríklad uzavrieť dohodu o vine a treste.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote do 3 (troch) dní od
od jeho oznámenia, ktorú môžu podať prokurátor a obvinení. Sťažnosť sa

podáva na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica.
Sťažnosť má odkladný účinok.