Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoKR/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242786
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113242786.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: JUDr. Fadi Fardous, Štúrova 21, Nitra, správca konkurznej
podstaty úpadcu AGROFARM SLUŽBY, s.r.o. IČO: 36 558 630, so sídlom: Družstevná 792, Solčany,
proti žalovanému: FARMSERVIS, s.r.o., IČO: 46 141 081, Odbojárov 301/25, Tovarníky, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom: nám. M.R. Štefánika 3, 955 01
Topoľčany, o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra č.k. 23Cbi/151/2013-246 zo dňa 08.09.2014 v časti výroku o trovách konania, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/151/2013-246 zo dňa 08.09.2014 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 27.12.2013 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi úpadcom, spoločnosťou AGROFARM SLUŽBY, s.r.o.,
na strane postupcu a žalovaným, spoločnosťou FARMSERVIS, s.r.o., predmetom ktorej je postúpenie
pohľadávok voči dlžníkovi O.V.P., spol. s r.o., je voči všetkým veriteľom pohľadávok úpadcu v konkurze
vyhlásenom na majetok úpadcu spoločnosti AGROFARM SLUŽBY, s.r.o., vedenom na Okresnom súde
Nitra pod spis. značkou 31K/36/2012, právne neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 233.100,- eur s príslušenstvom v prospech všeobecnej podstaty konkurzného konania č.
31K/36/2012 vedeného na Okresnom súde Nitra do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 08.09.2014 vzal žalobca žalobu v celom
rozsahu späť, žiadal aby súd konanie zastavil a aby zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Pri rozhodnutí o trovách konania žalobca žiadal zohľadniť skutočnosť, že žalovaného pred
podaním žaloby opakovane žiadal o súčinnosť, ktorá mu zo strany žalovaného poskytnutá nebola, za
čo bol žalovaný tiež sankcionovaný pokutou. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 150

O.s.p. a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1MObdo V13/2006.

OkresnýsúdNitrauznesenímč.k.23Cbi/151/2013-246zodňa08.09.2014konanieprespäťvzatiežaloby
podľa § 96 O.s.p. zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že
žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 511,51 eura pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že podľa citovaného ustanovenia

ak niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Zastavenie konania v danom prípade zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Súd prvého stupňa pritomzdôraznil, že žaloba nebola vzatá späť pre správanie žalovaného a preto je v zmysle citovaného
ustanovenia žalobca povinný uhradiť žalovanému trovy konania. V ďalšej časti odôvodnenia viažuceho
sa na výrok o trovách konania súd prvého stupňa uvádza výpočet trov právneho zastúpenia, ktorých

náhrada prináleží žalovanému.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včasné odvolanie, ktorým ho napádal výlučne v časti výroku o
trovách konania. Dôvodil tým, že súd mal o trovách rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
tak, že tieto neprizná ani jednému z účastníkov konania a to vzhľadom na charakter predmetu konania.
Prejednávanávecbolasporomsúvisiacimskonkurznýmkonaním-žaloboupodľa§57zákonač.7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ ZKR “ ) . Preto vzhľadom na ustanovenie § 100 ods.
2 písm. a) ZKR trovy konania žalovaného sú vylúčené z uspokojenia v konkurze. Podľa žalobcu je
túto skutočnosť potrebné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať aj na okolnosť, že žalobcu
viedlo k uplatneniu práva na súde práve to, že žalovaný neposkytol dostatočnú súčinnosť ohľadom
zisťovania majetkových pomerov úpadcu v zmysle ZKR.

Z uvedených dôvodov podľa žalobcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). žalobca sa preto podaným odvolaním
domáhal, aby odvolací súd podľa § 220 ods. 1 O.s.p. prvostupňové uznesenie v časti výroku o trovách
konania zmenil tak, že určí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214
O.s.p.. Po preskúmaní veci v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené z nasledujúcich dôvodov.

Žalobca ako správca konkurznej podstaty vidí dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov žalovanému v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. v špecifickom charaktere sporu, ktorý je nepochybne

sporom súvisiacim s konkurzom. Pri tomto druhu sporov súd skutočne podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR
z uspokojenia v konkurze vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach
súvisiacich s konkurzným konaním. Že tieto okolnosti (na rozdiel od názoru žalobcu) nezakladajú dôvod
hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., judikoval vo svojom
rozhodnutí o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod sp. zn. 1MObdo

V13/2006 zo dňa 30.04.2008 Najvyšší súd SR, pričom tunajší odvolací súd sa so závermi vyjadrenými
v odôvodnení uvedeného rozhodnutia plne stotožňuje. Dovolací súd v danom prípade vyslovil názor,
že ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (teraz zhodne § 100 ods.
2 ZKV) nerieši právo na priznanie trov konania, ale otázku, v akom prípade sú trovy z konkurzného
uspokojenia vylúčené. Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na rozhodnutie o náhrade trov konania a nemôže

byť použité ani ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., a to z dôvodov uvedených v
mimoriadnom dovolaní. Keďže rozhodnutie dovolacieho súdu bližšiu argumentáciu rieši stotožnením
sa s argumentáciou uvedenou v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, je potrebné si túto
priblížiť. Najvyšší súd SR z dovolacích dôvodov zdôrazňuje najmä nasledujúce :

„Okolnosť, že právo na náhradu trov konania priznané úspešnému účastníkovi v spore o vylúčenie veci z

podstaty nie je uspokojiteľné v konkurznom konaní, ako dôsledok § 33 ods. 1 písm. b/ zákona o konkurze
a vyrovnaní, neznamená však, že taká pohľadávka by nemala byť uspokojená po skončení konkurzného
konania po splnení rozvrhového uznesenia alebo v rámci likvidácie spoločnosti úpadcu, t.z. v prípade,
že po skončení konkurzu by jej zostal majetok. V takom prípade je možné prihlásiť pohľadávku z titulu
súdom priznanej náhrady trov konania po vstupe spoločnosti úpadcu do likvidácie v zmysle ust. § 73

Obchodného zákonníka a nie je priamo vylúčené jej uspokojenie z likvidačného zostatku. Naviac tieto
pohľadávky nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a je
ich možné uspokojiť v súdnom alebo inom konaní za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať
majetok. Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
199/01 (zo súdnej praxe 2/2003), ako aj z rozsudku toho istého súdu sp. zn. 1 M Obdo 1/2005.Odpovede na otázky, či po skončení konkurzného konania zostane spoločnosti úpadcu nejaký majetok,
alebo či dôjde ku skončeniu konkurzu s dôsledkom, že sa spoločnosť úpadcu pre nemajetnosť bude
zrušovať bez likvidácie a dôjde k jej výmazu rozhodnutím súdu, nemožno v konaní o vylúčenie

veci z podstaty vopred prejudikovať. Preto okolnosť, že prípadne priznaná náhrada trov konania
úspešnému účastníkovi vylučovacieho konania nebude uspokojiteľná v konkurznom konaní, nie je
dôvodom osobitného zreteľa, ani dôvodom výnimočnosti prípadu v zmysle § 150 OSP pre rozhodovanie
o nepriznaní náhrady trov konania.“

Uvedený právny názor je plne použiteľný aj pri posúdení prejednávanej veci, pretože aj v nej ide o spor

súvisiaci s konkurzom a normatívne pravidlo obsiahnuté vo vtedajšom ustanovení § 33 ods. 1 písm. b/
zákona o konkurze a vyrovnaní je v rovnakej podobe obsiahnuté v súčasnom ustanovení § 100 ods.
2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Z uvedených dôvodov odvolací súd stotožniac sa s odôvodnením vyššie uvedeného judikátu
nepovažuje túto časť argumentácie odvolateľa za právne relevantnú.

Nemožno však tiež opomenúť, že žalobca okrem už uvedeného vo svojom odvolaní argumentuje vo

vzťahu k potrebe aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. tiež tým, že k uplatneniu práva na súde incidenčnou
žalobou ho viedol nedostatok súčinnosti zo strany žalovaného pri zisťovaní majetkových pomerov
úpadcu v zmysle ZKR. Odvolací súd k čomu uvádza, že žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by tieto jeho tvrdenia preukazovali. Nepredložil tak ani len výzvu zo dňa 24.04.2013, ktorou mal podľa
žaloby ako správca konkurznej podstaty žalovanú právnickú osobu vyzvať k súčinnosti v zmysle § 75

ods. 4 a 5 ZKR, ako ani odpoveď žalovaného na ňu, hoci by nimi mal ako správca konkurznej podstaty
nesporne disponovať. Súdom tak nebola vytvorená možnosť preskúmať, poskytnutia akých informácii
či listín sa žalobca od žalovaného mal domáhať a či prípadný postoj žalovaného k výzve žalobcu (jeho
žalobcom tvrdená nesúčinnosť) mohol mať rozhodujúci vplyv na podanie takej incidenčnej žaloby, ktorú
neskôr žalobca v dôsledku vyhodnotenia si jej nedôvodnosti vzal v celom rozsahu späť.

Keďže ani odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa prvej vety §
146 ods. 2 O.s.p., uznesenie prvostupňového súdu bolo potrebné v napadnutej časti výroku o trovách
konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s §

224 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal z dôvodu,
že mu v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.