Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/825/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312201539
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312201539.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v mene
ktorejkonáMgr.TomášKušnír,advokátakonateľ,protiodporcovi:O.Z.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
R., O.. D. B. 20, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou O. D., zamestnankyňou Okresného súdu
Levice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom

Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6,
IČO: 36 727 334, o zaplatenie 285,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 28. 10. 2013 č. k. 10Ro/22/2012-122, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o t v r d z u j e.

III. Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 15.
08. 2012, právoplatným dňa 28. 03. 2013 zrušil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Levice dňa
28. 02. 2012 sp. zn. 10Ro/22/2012, zastavil predmetné konanie, navrhovateľovi vrátil časť súdneho
poplatku v sume 10,37 eura cestou príslušného daňového úradu s tým, že o trovách konania rozhodne

samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. Opierajúc sa o ust. § 137, §
146 ods. 1 písm. c), ods. 2 a § 150 ods. 1 OSP mal za to, že navrhovateľ procesným spôsobom
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, keďže učinil späťvzatie návrhu bez uvedenia dôvodu, a to
bezprostredne po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania z dôvodu
hodného osobitného zreteľa, ktorý vzhliadol v tom, že medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský

spor, kde vedľajší účastník je profesným združením, ktorého hlavným poslaním je ochrana práv
spotrebiteľa. Zdôraznil, že nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby dať sa
v konaní zastúpiť advokátom, ale spochybňuje iba účelnosť takto vynaložených trov, ktoré ako trovy
právneho zastúpenia v danom prípade účtuje právny zástupca vedľajšieho účastníka. Trovy vedľajšieho
účastníka na strane odporcu tak označil za neúčelné najmä vzhľadom na charakter spotrebiteľského
združenia OSA rezultujúci z obsahu ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. Naviac poukázal, že

písomné podania vedľajšieho účastníka, za ktoré účtuje odmenu za jednotlivé úkony právnej služby
sú skoncipované vo všeobecnej rovine a nevychádzajú z konkrétne prejednávanej veci a v prevažnej
väčšine spotrebiteľských sporov vstupuje vedľajší účastník do konania na strane odporcu bez ohľaduna štádium, v ktorom sa konanie nachádza, ako i na stanovisko odporcu, pričom však súčasná platná
právna úprava takýto procesný postup umožňuje.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, len

v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
priznania mu náhrady trov konania, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Mal za to, že v danej veci neexistuje dôvod
na aplikáciu ust. § 150 OSP, keďže v prípade citovaného ustanovenia musí ísť o celkom výnimočný

prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 17/2009 a sp. zn. 3 MCdo 5/2006. Argumentáciu súdu
prvého stupňa považoval za svojvoľnú a tendenčnú a jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. Podľa
jeho názoru súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a zisťovať, či
návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojim nedôvodne podaným návrhom
nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Opierajúc sa o ust. § 93 ods. 2-4 OSP mal za to, že mu

vznikli trovy konania z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom ( advokátskou kanceláriou )
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Nepriznanie mu náhrady trov konania označil za nesprávne a odporujúce zákonom SR a
predpisom EÚ. Pokiaľ je možné, aby sa navrhovateľ dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade
úspechuvovecižiadalnáhradutrovprávnehozastúpenia,musíbyťmožné,abymaltakétooprávnenieaj

vedľajšíúčastník.Uviedol,ženámietkapremlčanianebolaaaninemohlabyťdaná,jeprávnounámietkou
vyplývajúcou z hmotnoprávnych predpisov, pričom je pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo
veci neúspešný, ako neboli úspešní ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané
nároky. Súd prvého stupňa mu nepriznaním náhrady trov konania poprel rovnosť podmienok v súdnom
konaní, zasiahol do jeho procesných práv garantovaných v ust. § 93 ods. 4 OSP, čím znemožnil reálny

výkon jeho úloh vymedzených zákonom. Zároveň tým odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc
spotrebiteľskéhozdruženiaaporušilprincíp„rovnostizbraní“.Záverompoukázalinaviacerérozhodnutia
odvolacích súdov v Nitre, v Trenčíne, v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Prešove, ktoré mu priznali právo
na náhradu trov konania. V prípade stotožnenia sa odvolacieho súdu s názorom súdu prvého stupňa,
žiadalprerušiťkonaniepostupompodľa§109ods.1písm.c)OSPapožiadaťSúdnydvorEurópskejúnie

o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie- vrátane práva
na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na
prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok
úspech vo veci- ako o predbežnej otázke.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 23,59 eura. Uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac združenie
malo možnosť využívať aj podporu určenú ministerstvom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch

nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Konštatoval, že združenie nemá
vedomosť o prejednávanom prípade, paušálny vstup do konania navyšuje trovy konania a navodzuje
dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v
podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uzavrel, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú
trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného

zreteľa v zmysle § 150 OSP. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 13Co/35/2012, sp. zn. 13Co/36/2012, sp. zn. 13Co/40/2012, Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012 a v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 78/03. Návrh vedľajšieho účastníka na strane odporcu na predloženie prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru Európskej únie označil za nedôvodný a nespĺňajúci podmienky prejudiciálneho konania.

Zdôraznil, že Súdny dvor Európskej únie nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo
posudzovať jeho platnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 9Co/70/2012.Odvolacísúdposudzujúcnávrhvedľajšiehoúčastníkanastraneodporcunaprerušeniekonaniavzmysle
ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Zo žiadneho ustanovenia OSP
totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na

rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka
konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci
aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových
právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že rozhodnutie o
otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne

súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu
dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu.
Začatie konanie o predbežnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového
práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (porovnaj
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 388/2010 z 19. 10. 2010).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na strane odporcu na

prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP ako nedôvodný zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212
ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 27. 01. 2012,

ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 285,21 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého
úveru na základe úverovej zmluvy č. 3611283568, uzatvorenej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa - Home Credit Slovakia, a.s. a odporcom dňa 26. 11. 2006. Súd prvého stupňa dňa 28.
02. 2012 č. k. 10Ro/22/2012-14 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do 15
dní od doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi sumu 285,21 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,5 % ročne zo sumy 215,73 eura od 26. 04. 2007 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo
výške 17 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 74,10 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 04. 2012 spotrebiteľské združenie OSA,
so sídlom v Bratislave, Fedinova 9 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu
a vzniesol námietku premlčania. V nadväznosti na to navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu

prvého stupňa dňa 22. 06. 2012 zobral späť svoj návrh na začatie konania a žiadal predmetné konanie
zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Písomným podaním, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 17. 07. 2012 vedľajší účastník na strane odporcu si vyčíslil trovy konania
v celkovej výške 74,09 eura, na ktorých náhradu žiadal zaviazať navrhovateľa. Súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 15. 08. 2012 č. k. 10Ro/22/2012-82, právoplatným dňa 28. 03. 2013 zrušil platobný

rozkaz vydaný Okresným súdom Levice dňa 28. 02. 2012 sp. zn. 10Ro/22/2012, predmetné konanie
zastavil, navrhovateľovi vrátil časť súdneho poplatku v sume 10,37 eura prostredníctvom Daňového
úradu Bratislava po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia s tým, že o náhrade trov konania rozhodne
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutia.Preskúmavanýmuznesenímsúdprvéhostupňa
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, ktorý výrok odvolaním dotknutý nebol, v dôsledku čoho

nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je takto len vedľajším účastníkom na strane
odporcu napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov
konania.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je
ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie

alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej
zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej

tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na
zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia
návrhu navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery
bolo zavinené navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust.
§ 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47
ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred
nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku pred

hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Preto
pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide o
zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že ním uplatnené
trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva odporcu v predmetnom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené,

späťvzatím návrhu navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP.
Posudzujúc však účelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, súd prvého stupňa správne
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, na ktorú by mal inak právo. V
danej veci je totiž nesporné, že vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou

vstúpil do predmetného konania, pričom v písomnom podaní, doručenom súdu prvého stupňa dňa 27.
04. 2012 vzniesol všeobecne formulovanú námietku premlčania, aktualizovanú len o údaje odporcu a
o individualizáciu pohľadávky navrhovateľa. S ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí
niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne
vstupuje do porovnateľných vecí navrhovateľa, kde sa obsah jeho podaní mení len o individualizáciu

tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
( skutkovo a právne takmer totožných ) veciach nemožno považovať za trovy účelne vynaložené
na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.06.2014sp.zn.6MCdo9/2013,vktoromnajvyššísúd
zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach,

ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako
zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť
nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich
náhradu mal právo.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 150 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že navrhovateľ

už vo svojom písomnom podaní zo dňa 19. 06. 2012, ktorým vzal návrh na začatie konania späť,
použil rovnaké argumentačné tvrdenia ako vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, z
ktorého dôvodu mu odvolací súd za tento úkon náhradu trov konania nepriznal, keďže ho považoval za
nadbytočný a účelový. Naviac prihliadajúc na vyššie uvedené závery aplikovateľné pre každú sporovú
stranu, v prípade písomného vyjadrenia navrhovateľa k podanému odvolaniu ide taktiež o formulárové

podanie, hromadne podávané do obdobných prejednávaných vecí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.