Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114210330
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114210330.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka a
advokátka JUDr. Andrea Cviková, proti povinnej: J. D., bydlisko W. XXX, o vymoženie 1.559,70 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 30. apríla 2014 č. k.

10Er/395/2014-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, vedenej pod č. EX 310/2014. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že súdny

exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej pre vymoženie sumy 1.559,70 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 183/08/13 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený Slovak arbitration court,
s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, dňa 07.10.2013. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa
21. 02. 2012 bola uzavretá medzi oprávneným a povinnou spotrebiteľská Zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500009974 (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 960,-

eur, ktorý sa povinná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 51,44 eura
v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol prílohou zmluvy. V deň podpisu úverovej
zmluvy oprávnený a povinná uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu a právomoc na rozhodovanie prípadného
sporu cestou rozhodcovského súdu vyplývala z bodu 5 tejto zmluvy, v zmysle ktorého sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ

budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým
z nasledujúcich rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských
súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude
oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Dôvodil,
že uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa

v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky, tým že
znemožňuje spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľka podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské

konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľka by bola nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcela zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložkuv Rozhodcovskej zmluve považoval za neprijateľná, pretože nútila spotrebiteľku podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe vyššie

uvedených skutočností dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho

konania. Uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou,
dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani
jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého
existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy by
nespôsobilo zánik úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej
podmienky a ide o platné dojednanie. Rozhodcovská zmluva založila právomoc rozhodcovského súdu

vydať exekučný titul, vykazuje a má všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu, a preto
nie je možné aplikovať ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve
spôsobujúcich jej neplatnosť. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri
riešení sporov, nezrovnalostí a nárokov medzi zmluvnými stranami. Svoje tvrdenia oprel o rozhodnutia

iných súdov.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra. Zákonná sudkyňa predložila vec na

rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP, pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd v celom
rozsahupoukazujenaodôvodnenienapadnutéhouzneseniasúduprvéhostupňa,sktorýmsastotožňuje
a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 14. 03. 2014 požiadal súdneho
exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom,
Lipová 7, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 1.559,70 eura s príslušenstvom.
Za exekučný titul označil Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 183/08/13 vydaný Slovenským arbitrážnym
súdom, zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, dňa 07.10.2013, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2013 a vykonateľnosť dňa 03. 01. 2014. Dňa 02. 04. 2014 doručil
exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i
návrh na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul, Zmluvu o revolvingovom
úvere zo dňa 21. 12. 2012, Zmluvné dojednanie Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. a Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21. 12. 2011. Následne súd prvého stupňa

preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. g/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o
rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené
zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými
podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a
listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu

a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania,
ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie. Keďže z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť

pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na
vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti
exekúcienazákladerozhodcovskéhorozsudku,uvedenév§45ZRK.Vprípadežeichzistí,musížiadosť
na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom
na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie,

na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je aj
v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci. Preto námietky oprávneného,
že aplikácia ust. § 45 ZRK sa má zisťovať až po vydaní poverenia a následnom zastavení exekučného
konania, je s touto požiadavkou v priamom rozpore.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa

má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď
preskúmal v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
rozhodcovskú zmluvu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zásadnou

právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č. 8500009974 zo dňa
21. 12. 2011, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, podľa ktorej sa účastníci vzťahu dohodli, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy orevolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom
konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa ich rokovacieho poriadku,
je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil oprávnený) a v negatívnom prípade, či zakladá

hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Podľa
dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej
z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
prvostupňového súdu, že o Rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v
súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, že síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto
Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany

pred štandardnými zmluvami.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené
ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak
by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva

daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú

veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka

namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy
a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.
Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou
nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť
náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné

rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
Rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom

predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma
a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a jeho vylúčené, aby za takýchto okolností
súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly vrátane
rozhodcovským zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľka nemohla takúto formulárovú zmluvu meniť. Taktiež
je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy
o revolvingovom úvere. Na strane oprávneného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľka
- povinná si individuálne vyjednal arozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne

relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie
povinná - spotrebiteľka má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale oprávneného
- dodávateľa zaťažuje dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak si spotrebiteľka individuálne
vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky
arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať. Dôvodne je možné konštatovať,

že oprávnený si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak
spotrebiteľka mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto
pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že
rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Oprávnený s odbornoustarostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich
používania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.