Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 31, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/320/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200617
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:1412200617.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej N. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. Y. Č.. XXX, M..
K. J.. J. X., T. Y. Ú. K. Y. N., o zaplatenie 742,61 eura s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, IČO:

42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Stropkove,
Nám. SNP č. 7, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 8. marca 2013 č.k.
9C/576/2012-86 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. júla 2013 č.k. 9C/576/2012-96 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania 19,33 eura na

účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom:

1/ z a v i a z a l žalovanú zaplatiť žalobcovi 643,31 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od
21.2.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie o zaplatenie 99,30 eura s 8,5 %
ročným úrokom z omeškania od 1.10.2008 do zaplatenia z a s t a v i l a žalobu o zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 643,31 eura od 16.4.2009 do 21.2.2013 z a m i e t o l;

2/ z a v i a z a l žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania 437,51 eura, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX T. T. I. U., G..Y.., U., T.:
XXXXXXXXXX G.

3/ z a v i a z a l žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkov trovy konania vo výške 58,15 eura na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku č. XXXXXXXXXX/XXXX, T.:
XXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti založil na zistení, že právny predchodca žalobcu a žalovaná

uzavreli dňa X.X.XXXX spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov plynu v
domácnosti, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre
odberateľov plynu v domácnosti, v zmysle tejto zmluvy právny predchodca žalobcu sa zaviazal dodávať
plyn pre žalovanú - odberateľku plynu v domácnosti a povinnosťou žalovanej vyplývajúcou zo zmluvybolo uhrádzať cenu dodaného plynu fakturovanú právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná neuhradila
sumu 643,31 eura fakturovanú faktúrou č. T.: XXXXXXXXXX Y. D. XX.X.XXXX, preto ju zaviazal k
zaplateniu dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a

§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.

Rozhodnutie o zastavení konania v časti o zaplatenie 99,30 eura s prísl. odôvodnil poukazom na ust. §
96 ods. 1 O.s.p., lebo žalobca v tejto časti vzal svoju žalobu späť.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že
žalobca bol v konaní čiastočne úspešný a preto má právo na pomernú náhradu trov konania. Mal za
to, že žalobca bol úspešný v konaní na 87% v pomere k celku a žalovaná na 13% v pomere k celku,

preto žalobca má právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 74%, čomu zodpovedá suma 437,51
eura, k náhrade ktorej žalovanú zaviazal.

O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a uzavrel,
že žalobca čiastočne vzal svoju žalobu späť v dôsledku vznesenej námietky premlčania vedľajším
účastníkomvystupujúcimnastranežalovanej,pretospäťvzatiežalobyjepotrebnéhodnotiťakoprocesný

neúspech žalobcu v konaní. V dôsledku toho vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia, spolu vo výške 58,15 eura. Keďže o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka svojím rozsudkom zo dňa 8.3.2013 nerozhodol, s poukazom na ust. § 166 O.s.p.
urobil tak dopĺňacím rozsudkom.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti týkajúcej sa náhrady trov konania

vedľajšieho účastníka sa včas odvolal žalobca. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhol napadnutý výrok
dopĺňacieho rozsudku zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať.
Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 34,27 eura s DPH. Uviedol, že odvolanie
podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, keďže podľa jeho
názoru žalovaná bola úspešná len v časti konania a preto súd prvého stupňa mal uplatniť zásadu

zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Úspech jedného účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosť na náhradu trov - teda žalovanej, odpočítať od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na
náhradu trov - teda žalobcu a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených
na uplatňovanie alebo bránenie práva. On bol úspešný v sume 643,31 eura, čo predstavuje 86,63%-ný
úspech na jeho strane a žalovaná bola úspešná vo zvyšnej časti, čo predstavuje 13,37%-ný úspech a

teda jeho čistý úspech je 73,26%. Keďže od úspechu/neúspechu žalovanej sa odvíja zároveň úspech/
neúspech vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil na strane žalovanej, je toho názoru, že je
vylúčené, aby vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Nesúhlasil ani
so skutočnosťou, že vedľajší účastník vstúpil len do časti konania. Uvedená skutočnosť len preukazuje,
že ide o nekorektný postup zo strany združení, ktorý svedčí o tom, že hlavnou snahou vedľajšieho

účastníka je profitovanie z trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. V uvedenej súvislosti poukázal na jeho cieľ, ktorým je kolektívna
ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských

sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Tiež poukázal na dôvodovú správu k zákonu
č. 384/2008 Z.z. a mal za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú
pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Ďalej
uviedol,že zastávanázor,žetrovykonaniavedľajšiehoúčastníkaniesútrovamiúčelnevynaloženýmina

uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený
zástupca odporcov, pričom títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu
vedomosť,čovyjadrilajKrajskýsúdvPrešovevrozhodnutísp.zn.13Co/35/2012,akoajvrozhodnutísp.
zn. 13Co/36/2012. Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže

tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom
vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS 78/03. Súd by mal pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania skúmať účelnosť vynaložených
trov konania uplatnených účastníkom a účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej
služby samostatne. On zastáva názor, že skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania

neprizná, sama o sebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a ani
odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. Uvedený právny názor potvrdili rôzne
senáty viacerých krajských súdov a poukázal na konkrétne rozhodnutia jednotlivých krajských súdov.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie (správne rozsudok v
spojení s dopĺňacím rozsudkom) v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že nárok

žalobcu pozostával z dvoch samostatných nárokov, konkrétne zo sumy 99,30 eura a zo sumy 643,31
eura, on nenamietal časť uplatneného nároku žalobcu vo výške 643,31 eura s prísl. a do konania
vstúpil iba v časti samostatného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 99,30 eura. Ako vedľajší účastník
vstupuje do konania, kde sú porušované práva spotrebiteľa a vtom je špecifickosť jeho pôsobenia v
konaní zároveň naplnením ustanovenia § 93 ods. 4 druhá veta O.s.p. Poukázal na ustálenú súdnu
prax pri rozhodovaní o trovách konania, v ktorom sa uplatňujú viaceré samostatné nároky (R 28/1970,

R 53/1993, 4MCdo 20/2010) a tiež na to, že v obdobnej právnej veci, kedy namietal iba samostatný
nárok žalobcu už bolo odvolacím súdom opakovane rozhodnuté so stanovením právneho názoru, že na
samostatnosť nárokov je nevyhnutné prihliadať, ak z podaní vedľajšieho účastníka vyplýva, že vstúpil
do konania iba v časti konania a poukázal na konkrétne rozhodnutia s takýmto právny názorom. K
namietanej účelnosti jeho trov rovnako poukázal na celý rad rozhodnutí odvolacích súdov, ktoré sú

súladné so zákonom a z ktorých jednoznačne vyplýva jeho právo na právne zastúpenie a právo na
náhradu trov v úspešných súdnych sporoch. Osobitne poukázal na záver Európskej komisie v konaní
pre porušenie práva Európskej únie (Porušenie č. 2012/4165) Slovenskou republikou pri implementácii
a uplatňovaní právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, ako aj na mimoriadne dovolania podané
generálnym prokurátorom SR na základe jeho podnetu vo veci nároku jeho združenia na náhradu

trov konania a tiež na list Ministerstva spravodlivosti SR jeho združeniu v súvislosti s rozhodovaním
niektorých súdov o trovách spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka. Ako skutkovo a
právne nepresvedčivú označil argumentáciu žalobcu k neúčelnosti jeho trov, keďže práve vďaka jeho
pôsobeniu v tejto časti konania došlo k procesnému úspechu žalovanej. Rovnako protirečivo vyznieva
konštatovanie o všeobecnosti jeho podaní, lebo pokiaľ by žalobca časť návrhu na začatie konania, v

ktorom pôsobil nevzal späť, musel by byť v tejto časti konania neúspešný, lebo súd by prihliadal na
premlčanie uplatneného nároku pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania. Napokon poukázal na ust.
§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a uviedol, že za neodôvodnený dispozičný úkon (späťvzatie žaloby)
musí žalobca znášať dôsledky.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia

pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď výslovne
uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku
ktorému dochádza, ak súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil nesprávny právny predpis,
alebo síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil alebo inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania).

V posudzovanej veci súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by v napadnutej časti, t.j. pri svojom
rozhodnutí o trovách konania vedľajšieho účastníka nepoužil správny právny predpis, alebo zo správne
použitého právneho predpisu nevyvodil správne závery o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania
vedľajšieho účastníka.Napadnutým rozsudkom v spojení dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa vo veci samej v časti, v
ktorej sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia 99,30 eura s prísl. konanie zastavil na základe
späťvzatia žaloby. Preto správne o náhrade trov konania v tejto časti, t.j. v časti zastaveného konania

rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie sa
posudzujevýlučnezprocesnéhohľadiska,t.j.podľaprocesnéhovýsledku,niepodľahmotnéhopráva.Ak

žalobca vezme svoju žalobu späť z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a
preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Výnimkou je prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p., t.j. prípad, že k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby došlo pre správanie sa žalovaného.

V prípade čiastočne zastaveného konania, ak toto zastavenie konania procesne zavinil žalobca
späťvzatím žaloby v dotknutej časti, ani úspech žalobcu ohľadom nároku, ktorý po späťvzatí zostal

predmetom konania neumožňuje o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., t.j. podľa
zásady úspechu.

Predmetomodvolaciehokonaniabolaibanáhradatrov čiastočnezastavenéhokonania,ktorúuplatňoval
vedľajší účastník, preto súd prvého stupňa o náhrade týchto trov správne rozhodol podľa zásady
zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania a správne o náhrade trov vedľajšieho účastníka

rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p..

Stotožniť sa nemožno ani s odvolacími námietkami žalobcu, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské
združenie musí nevyhnutne disponovať personálnym aparátom, u ktorého je daná odbornosť v oblasti
právo, preto trovy právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo
bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou

vynaloženia trov spojených s ústavným zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené
trovy považujú. Musia byť však v príčinnej súvislosti s predmetom konania, pričom ich vynaložením sa
musí sledovať procesné presadzovanie uplatňovaného nároku alebo procesná obrana proti takémuto
tvrdenému nároku. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe,

ako aj štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaný. Hlavný význam práva na právnu pomoc,
ktorého súčasťou je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť
účastníkom, aby v konaní účastníci využívali právo na pomoc. V tejto súvislosti má vedľajší účastník
rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho

zastúpenia v rámci zákonom upravených možností. To znamená, nemôže byť vopred vylúčený z
možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Samotnú účelnosť trov je však potrebné posudzovať
vo väzbe na výsledok sporového konania, ktorým v napadnutej časti bolo zastavenie konania procesne
zavinené žalobcom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách zastaveného konania

vedľajšieho účastníka podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s
dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol so zreteľom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní úspech, preto mu priznal náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia - odmeny za jeden úkon právnej služby

(vyjadreniekodvolaniu)vsume8,30eura(§13aods.2písm.b/vyhl.č.655/2004Z.z.vzneníneskorších
predpisov) + režijného paušálu 7,81 eura a 20% DPH 3,22 eura, spolu v sume 19,33 eura.Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.