Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216978
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216978.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa zo
dňa 23. 01. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. decembra 2013 č. k. 10C/78/2013-42,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalododporcu
zaplateniasumy175,-eurtitulommajetkovejškodyasumy774,48eurtitulomnemajetkovejujmy,pričom
o náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení

svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup súdu v exekučnej veci vedenej na Okresnom
súde Levice proti dlžníkovi R. Q., ktorý videl v tom, že neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať tak nesústredene a so zbytočnými prieťahmi, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
ich nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupomjeiopomenutieurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehote.Súdprvého
stupňa poukázal na to, že to podľa ustanovení, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, nebola
zákonomstanovenážiadnalehotanarozhodnutieožiadostioprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,
v dôsledku čoho nemohol súd ani zistiť nesprávny úradný postup pre nedodržanie zákonnej lehoty na

vydanie rozhodnutia. Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že žiadosť o zmenu súdneho exekútora
bola doručená súdu dňa 23. 11. 2010 a v podaní zo dňa 23. 6. 2011 bol doterajší súdny exekútor
vyzvaný na vyjadrenie sa k tejto žiadosti a k celkovým trovám exekúcie, nakoľko súd posudzoval
prípustnosť vykonávania exekúcie na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne súd
uznesením zo dňa 21. 11. 2011 rozhodol o zmene súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú,
zastavil ju a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Exekučný súd teda rozhodol v primeranej lehote,

pričom je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že v záujme hospodárnosti konania rozhodoval o žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora, ale zároveň exekučné konanie zastavil a rozhodol i o trovách
exekúcie. Takýto postup súdu bol hospodárny, ale vyžadoval si dlhšie časové obdobie, ako keby bol
súd rozhodoval len o samotnej žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora. Ohľadne prípadného
prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní,
ani nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, resp. Európsky súd pre ľudské práva.Podľa názoru súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaná žiadosť o zmenu súdneho exekútora,
k žiadnej škode nemôže ani dôjsť, pretože pôvodný súdny exekútor má podľa zákona oprávnenie i
povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že

škodaspočívavzmenšeníjehomajetku,aleboušlomzisku,aleakomajetkovúškoduuviedolvynaložené
náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej.
Súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody na jeho strane v dôsledku oneskoreného
rozhodnutia súdu o jeho žiadosti o zmenu súdneho exekútora a v exekučnom spise sa v období od

podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora až do rozhodnutia súdu nenachádza ani jedna urgencia
zo strany oprávneného, a teda ani položky (70,- eur + 40,- eur + 50,- eur + 15,- eur), ktoré navrhovateľ v
návrhu uvádza, žiadnym spôsobom nepreukazujú vznik škody, čo je zrejmé z pripojeného exekučného
spisuOkresnéhosúduLevice,vktoromsanenachádzajúžiadnedôkazy,naktorénavrhovateľpoukazuje
a z ktorých odvodzuje vznik škody.

Súd bol toho názoru, že v čase od podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora až do rozhodnutia
súdu o nej, navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda, pričom opätovne zdôraznil tú skutočnosť, že až
do právoplatného rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora je pôvodný súdny exekútor povinný
vykonávať neodkladné úkony exekučnej činnosti. S poukazom na hospodárnosť konania súd jedným
rozhodnutím rozhodol zároveň o žiadosti o zmenu súdneho exekútora ako aj o zastavení exekúcie,

teda zaoberal sa nielen žiadosťou o zmenu súdneho exekútora, ale zároveň skúmal i to, či je exekúcia
vykonávaná v súlade so zákonom, najmä s poukazom na exekučný titul, ktorým v tomto prípade bola
notárska zápisnica.

Nevyhnutnýmpredpokladomvznikuzodpovednostizaškodujeprotiprávnyúkon,resp.škodováudalosť,

vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody
a v prípade subjektívnej zodpovednosti i zavinenie, pričom zodpovednosť za škodu v zmysle zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že
zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, ale stačí

preukázať, že škoda vznikla a že je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v
peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v

peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku,
ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný

postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve a len týmto postupom, teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim, t. j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa

nezmenšil. Navrhovateľ tieto skutočnosti nepreukázal, nakoľko nepreukázal, že majetková škoda mu
vznikla v príčinnej súvislosti s oneskorene vydaným rozhodnutím exekučného súdu o jeho žiadosti o
zmenu súdneho exekútora.

K uplatnenému nároku navrhovateľa na nemajetkovú ujmu súd prvého stupňa uviedol, že túto môže

priznať súd s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 vyššie citovaného v zákona, pričom tak, ako sú tieto okolnosti v
zákone koncipované, vzťahujú sa na osobu poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa ktorého
by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Nemajetková
ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonom stanovenej lehoty, ale aj od
okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe, ktorých súd nevidel dôvod pre

finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. O žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora
bolo rozhodnuté a všeobecný súd nie je v tejto veci oprávnený na konštatovanie, že išlo o prieťahy v
konaní, pričom žiadne konanie, v ktorom by boli konštatované prieťahy v exekučnej veci sa neviedlo.Knámietkepremlčania,ktorúvzniesolodporca,súdprvéhostupňauviedol,že žiadosťozmenusúdneho
exekútora bola podaná dňa 23. 11. 2010, súd o nej rozhodol dňa 21. 11. 2011 a toto rozhodnutie bolo
doručené oprávnenému dňa 01. 12. 2011. Navrhovateľ ako oprávnený sa mohol dozvedieť o škode

nasledujúci deň, t. j. 02. 12. 2011, kedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynie 02. 12.
2014. Do uplatnenia si náhrady škody priamo u odporcu dňa 30. 05. 2012 trojročná doba neuplynula.
Súd prvého stupňa teda dospel k tomu názoru, že nárok navrhovateľa, v prípade, ak by bol dôvodný,
nie je premlčaný.

Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 4 ods. 1 písm.
a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a niektorých zákonov, v
znení platnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, 6, zák. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase začatia exekučného konania a

ust. § 238 ods. 1 tohto zákona.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože odporca si trovy konania uplatnil, ale žiadne
trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil a nešpecifikoval.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne
zistil skutkový stav a zároveň súdu prvého stupňa vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože

súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež bol toho názoru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom
odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe
„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je podľa názoru odporcu
možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutienatakejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredeného

postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené.
Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Ďalej navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je
nárok navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou
nedôveryhodnosťou údajov. Súd však nemohol založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Navrhovateľ nemal k

dispozícii súdny spis exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to podľa
sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite. Preto aj ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby boli
použité v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemohla nič zmeniť na fakte, že
zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že rozhodnutie nebolo
vydané v zákonom ustanovenej lehote.

Navrhovateľ zároveň namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na

čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadomriadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného.

V ďalšej časti svojho odvolania navrhovateľ vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahydelegeferendabolineprípustnýmsúdnymaktivizmom,naktoromnebolomožnézaložiťmeritórne
rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných

práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v
primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vznikáajvtedy,aksúdykonajúnáležite,aledĺžkukonaniaovplyvňujú„mimosúdne“faktory.Tentosúdtiež
uviedol, že „dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“.

Navrhovateľ uviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpor exekučného titulu so zákonom. Podľa názoru navrhovateľa ide o prejav
nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.

S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania navrhovateľa, ako i súdom prvého stupňa zisteným skutkovým stavom (ust. § 212 ods. 1,
§ 213 ods. 1 OSP bez výnimiek uvedených v ust. § 213 ods. 2 až 7 OSP) a po zistení, že odvolanie
navrhovateľa bolo podané v zákonom stanovenej lehote a spĺňa zákonom stanovené náležitosti (ust. §
201 ods. 1, § 204 ods. 1, § 205 a nasl. OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(ust. § 214 ods. 2 OSP). Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako

i konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku zo dňa 04. 12. 2013 je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 221 ods. 1, písm. f/, h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd takto rozhodol
pomerom hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
NavrhovateľsavkonanívedenomnaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.10C/78/2013 domáhalzaplatenia
sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 774,48 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Svoj nárok
odvodzoval od nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Levice proti povinnej R. Q. (u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 753/2004), pričom exekučný

súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5402*023815. Tvrdil, že v
predmetnom exekučnom konaní spísal (dňa 11/18/2010) a podal exekučnému súdu žiadosť o zmenu
súdnehoexekútora očakávajúc,žesúdotejtožiadostirozhodnevzákonomstanovenejlehoteažedôjde
k reálnej zmene súdneho exekútora. Napriek očakávaniu sa tak nestalo, exekučný súd bol v predmetnej
exekučnej veci nečinný viac ako 425 dní a o podanej žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora

rozhodol podľa tvrdenia navrhovateľa v podanom návrhu až uznesením zo dňa 17. 01. 2012.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady

konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli
vady, ktoré ale nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady
neprihliadne.Pri posudzovaní danej veci sa odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, zaoberal
námietkami navrhovateľa uvedenými v podanom odvolaní, a to najmä navrhovateľom namietanou
vadou podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f/, h/ OSP, spočívajúcou v tom, že mu postupom súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom a v tom, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že žiadny právny

predpis nešpecifikuje pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, vo všeobecnosti ním treba rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom
zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, zmyslom a účelom základného práva
na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (aj čl. 6 ods. 1 vyššie citovaného Dohovoru ) je
zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať
a rozhodnúť (napr. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by
došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej
osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať
určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,

ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho
priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza
oporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na

súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu
(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že
procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie treba
považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia

tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku
nesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na
súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení

práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu patrí i právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje,

aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany, a to najmä v prípade,
ak sa jedná o taký argument, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako
sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republikyvo svojom náleze pod č. k. III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra
práva na odôvodnenie rozhodnutia je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa, spočívajúce v namietaní
odňatia možnosti konať pred súdom, nedostatočnom zistení skutkového stavu a v nesprávnom právnom
posúdení veci je dôvodné. Súd prvého stupňa sa dopustil závažného procesného pochybenia v tom, že

nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený z dôvodu tvrdeného nesprávneho
úradného postupu v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 753/2004 a
na Okresnom súde Levice proti povinnej R. Q. (podľa udania navrhovateľa), prejednal s poukazom
na postup exekučného súdu (Okresného súdu Levice) v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/408/2005
proti povinnej D. T., čomu zodpovedá exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra

Pekára pod sp. zn. EX 2290/2005. Uvedené zistenie znamená, že súd prvého stupňa vec prejednal
a rozhodol na základe takých skutkových zistení, ktoré vyplývajú z exekučného spisu vedeného na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6Er/408/2005 (u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.
zn. EX 2290/2005), ktoré však nesúvisia s exekučnou vecou vedenou proti povinnej R. Q. a sú v rozpore
s údajmi, ktoré uvádzal navrhovateľ v podanom návrhu (napr. sp. zn. EX 753/2004).

Na základe uvedeného potom odvolací súd musel konštatovať, že v dôsledku uvedeného pochybenia
súdu v predmetnej veci bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko sa napr.
v podanom odvolaní nemohol vyjadriť k relevantným skutkovým zisteniam týkajúcim sa exekučnej
veci vedenej proti R. Q. u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 753/2004, pretože tieto sa v
odvolaním napadnutom rozsudku ani nenachádzajú. Rovnako je potrebné konštatovať, že v dôsledku

nedostatočného zistenia skutkového stavu vo veci návrhu navrhovateľa na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa pre správne
právne posúdenie veci a následné rozhodnutie vo veci musí vychádzať z riadne zisteného skutkového
stavu veci, ktorý bolo možné zistiť iba z pripojeného exekučného spisu (EX 753/2004) exekučného súdu
(Okresný súd Levice), ktorý v návrhu označil sám navrhovateľ tvrdiac, že exekučné konanie sa viedlo

proti povinnej R. Q.. Nakoľko súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní tento exekučný spis nemal k
dispozícii, jeho rozhodnutie je predčasne vydané, nepreskúmateľné a zmätočné.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v predloženom súdom spise sa na č. l. 22 nachádza správna úprava
sudcu (vychádzajúca z údajov navrhovateľa v podanom návrhu), obsahom ktorej bola žiadosť pre
Okresný súd Levice o zaslanie exekučného spisu proti povinnej R. Q. vo veci vedenej u súdneho

exekútora pod sp. zn. EX 753/2004, čomu však už nezodpovedá realizácia tejto úpravy adresovaná
Okresnému súdu Topoľčany so žiadosťou o zaslanie exekučného spisu pod sp. zn. EX 14697/2011
týkajúceho sa povinnej - R. Y., pričom tento spis súd žiadal zaslať k veci 10C/408/2012 (čo nezodpovedá
ani spisovej značke, pod ktorou bola vydaná úprava sudcu).
V pripojenom exekučnom spise Okresného súdu Levice sp. zn. 6Er/408/2005 sa nachádza žiadosť

adresovaná tomuto súdu o zaslanie kópie spisu sp. zn. EX 2290/2005 (povinná D. T.) a spisu sp. zn.
6Er/408/2005 a na základe tejto žiadosti bol predmetný exekučný spis zrejme pripojený. Údaje uvedené
v tejto žiadosti sú však v rozpore s údajmi, ktoré uvádzal navrhovateľ v podanom návrhu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy a ktorými identifikoval exekučný spis, resp. exekučné konanie, v ktorom
podľa jeho tvrdenia malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu.

Nie je teda zrejmé, prečo nebol napriek úprave sudcu na č. l. 22 pripojený exekučný spis týkajúci sa
exekučného konania vedeného na Okresnom súde Levice proti povinnej R. Q. a u súdneho exekútora
pod sp. zn. EX 753/2004, ale až po pripojení tohto exekučného spisu uvádzaného navrhovateľom
v podanom návrhu, po jeho preskúmaní, oboznámení sa s jeho obsahom a vyhodnotení všetkýchlistinných dôkazov v ňom sa nachádzajúcich, bude môcť súd prvého stupňa rozhodnúť vo veci návrhu
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.