Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404111028
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8404111028.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnej Y. V., bytom P. č. XXX, o vymoženie sumy 444,47 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/111/2004 - 54 zo dňa 20. marca 2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňavyhlásilexekúciuvedenúsúdnymexekútoromJUDr.Ivanom
Nestorom, Exekútorský úrad Bratislava, EX 12059/11 za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, ostatným účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.2.2004 bola podaná na
základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 5284/2003, NZ 115508/2003 zo dňa 6.12.2003.
Notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom osvedčovala vyhlásenie o uznaní
právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z. Exekučného poriadku, ktorú v mene povinnej spísal Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučného
plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorému oprávnenie na tento úkon vyplývalo zo
splnomocnenia, ktoré tvorilo súčasť Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa
22.8.2003. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku,
§ 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, splniac si povinnosť
stanovenú Exekučným poriadkom, exekučný súd opakovane preskúmal predložený exekučný titul a

podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a dospel k záveru, že predložený exekučný titul nie
je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Pokračovanie
vo výkone exekúcie je preto neprípustné. Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice
došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy
sú v rozpore so záujmami zastupovanej osoby, povinnej. Plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi
Kušnírovi priamo v zmluve o pôžičke nie je platným právnym úkonom pre zjavný rozpor záujmov

splnomocneného zástupcu a zastúpeného. Prejav vôle povinnej bol obmedzený formulárovou zmluvou
s vopred určenou osobou zástupcu. Je teda spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci,
t.j. že splnomocnenec bude chrániť záujmy povinnej. Plnomocenstvo udelené bez zrejmého prejavu
slobodnej vôle zo strany splnomocniteľa, je pre konflikt záujmov považované za absolútne neplatný
právny úkon s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu a určenie času jeho splatenia
je konaním v rozpore so záujmami splnomocniteľa, povinnej osoby. Neplatnosť plnomocenstva má zanásledok nevykonateľnosť notárskej zápisnice predloženej ako exekučný titul. Z uvedených dôvodov
exekučný súd exekúciu voči povinnej vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, pričom navrhol

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Argumentoval tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného uviedol, že
exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť predloženého exekučného titulu a

nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah predloženej notárskej zápisnice. Namietal, že postupom
exekučného súdu a následne vydaným rozhodnutím došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a
práva na spravodlivý súdny proces oprávneného a k porušeniu zásady kontradiktórnosti a práva na
rozhodovanie podľa relevantných právnych noriem. Poukázal na to, že exekučný súd vo veci nevykonal
dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu.
Podľa oprávneného je opakovaná revízia exekučného titulu vykonaná po vydanom poverení a jeho

vyhlásenie za neplatný právny úkon bez zmeny skutkového stavu v rozpore s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a tento postup porušuje základné
práva účastníkov exekučného konania. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom poriadku
Slovenskejrepublikyanacharakterjehočinnosti,ktorápredpokladáprezumpciusprávnostiazákonnosti
jehoúkonov.Oprávnenýnamietaltiežtvrdeniaovadnostiudelenéhoplnomocenstvaapodľajehonázoru

plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zároveň s podaním odvolania podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

K odvolacej námietke oprávneného spočívajúcej v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydaní poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ

čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých
fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, určenie
okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok
exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011
zo dňa 29.9.2011).

Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či

sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. tiež existenciu relevantného
exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Je však nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na
základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou

mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a uvedenú právnu argumentáciu v prvom
rade konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu
zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so

záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul
plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je
bezpochybyzrejmé,ženemohloísťoslobodnývýberzástupcuzostranypovinnej.Výbersplnomocnenej
osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol
v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnej ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinnej pri

uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a vzniká pochybnosť,
či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej osoby v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie
oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinná nemala možnosť výberu zástupcu, resp.

nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere
medzi oprávneným a povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením
plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu,
resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych
dôsledkov tohto úkonu.

Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru,
odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so
záujmami splnomocnenej osoby.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomáš Kušnírovi

ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska
zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal notár JUDr. Ondrej Ďuriač. Notárska
zápisnica predložená ako exekučný titul tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, čím nie sú
splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť
sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd poukazuje na výzvu súdu
zo dňa 11.11.2013, ktorá bola doručená oprávnenému 22.11.2013, ktorou súd vyzval oprávneného

na možnosť vyjadriť sa k otázke opätovného preskúmania materiálnej a formálnej vykonateľnosti
predloženej notárskej zápisnice vo vzťahu k posúdeniu plnomocenstva s odkazom na § 22, § 23, § 31
a § 39 Občianskeho zákonníka. Oprávnený na túto výzvu a danú možnosť nereagoval.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolacísúdvzhľadomnauvedenéskutočnostipodľa§219ods.1O.s.p.uzneseniesúduprvéhostupňa
ako vecne správne potvrdil.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto nepovažoval

za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je potrebné poukázať
predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou
výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci daný dôvod na podanie prejudiciálnej otázky.
Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup

závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže
byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka. Odvolací súd preto návrh oprávneného na
prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,

iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.