Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8406204566
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8406204566.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25 proti povinnému L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. V., ul. T.. L. F. XXX/X o vymoženie
sumy 653,26 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa
16. 05. 2013, č. k. 2Er/812/2006-50 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Karolovi Mihalovi a JUDr. Rudolfovi Krutému sa ich náhrada nepriznáva.

Zamieta návrh na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím zrušil uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.
03. 2012, č. k. 2Er/812/2006-32 vo výrokoch o uložení povinnosti súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému a oprávnenému zaplatiť súdne poplatky v sume po 1,50 Eur. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a súčasne ju zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi priznal trovy exekúcie v čiastke
56,26 Eur a na zaplatenie týchto trov zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému trovy exekúcie nepriznal. Ďalej vyslovil, že oprávnený a povinný nemá právo na náhradu trov

konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodne bol vykonaním exekúcie poverený súdny
exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal. Uznesením zo dňa 08. 12. 2011, č. k. 2Er/812/2006-19 sa vyhovelo
žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Rudolf Krutý. Na
základe oznámenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o jeho možnej zaujatosti, uznesením zo

dňa 16. 03. 2012, č. k. 2Er/812/2006-32 došlo k vylúčeniu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z
vykonávania exekúcie. Toto uznesenie spolu s výzvou na oznámenie nového súdneho exekútora bolo
oprávnenému doručené dňa 18. 05. 2012. Ďalšou výzvou zo dňa 15. 10. 2012 bol oprávnený opätovne
vyzvaný k oznámeniu nového súdneho exekútora. Oprávnený výzvu prevzal dňa 24. 10. 2012. Keďže
oprávnený nového súdneho exekútora nenavrhol, vo vykonávaní exekúcie nebolo možné pokračovať.
Súd prvého stupňa preto v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil

za neprípustnú a následne ju zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, aby výsledkom takéhoto rozhodovania bola úplná nemožnosť vykonať

právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.,
nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahuuvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty,
ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán (všeobecný súd)
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, lebo z vôle zákonodarcu existujú
na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Úspešný oprávnený v
rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia procesu indikovaného ustanovením § 40 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z. z. revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s
právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Zákonodarca priznal všeobecným

súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o
zrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho uskutočňovaného na základe
zákona, ktorý bol na úpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu
tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike prijatý. Všeobecný súd si
musí byť vedomý toho, že ani súdy nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy do právoplatných
rozhodnutí rozhodcovských súdov. Všeobecný súd vo veci oprávneného nebol povinný zaoberať sa

skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými
predpismi. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a
preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.
V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup
v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným

súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom. Ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne upravuje konanie bez
návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu.
Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo

ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského
konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s
exekučnou vecou. Predovšetkým porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom

pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho
právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú
príležitosťnato,abybezexistencieakýchkoľvekobávzreakcieoprávnenéhodošlokzmareniuexekúcie.
Oprávnený však je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ nebol uhradený jeho legitímny

dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáhal. Preto možno bez pochýb predpokladať, že povinný
prechovával voči oprávnenému averziu a pocity antipatie. Práve v takomto postavení bolo nanajvýš
nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného a umožniť mu tak prejaviť svoj názor na
vec. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním
zásady rovnosti zbraní. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k svojim záverom dospel len

na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť
podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom
stave, pričom ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré
účastníci konania nenavrhli. Exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z. z. oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými

mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Od 1. 1. 2008 Občiansky zákonník
v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku považuje aj ustanovenie zmluvy, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu,
však nestanovuje, aby spory s dodávateľom mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní.

Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd.
Rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Vo veci sa nedá stotožniť ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako
zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Podľa ust. § 2 písm. a) tohto právneho
predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľským úverom sa rozumelo dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne,
avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovaralebo služba, zmluvy o úvere nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere
(opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť

reklamáciualebosťažnosť,identifikáciuvlastníka,akvlastníctvoneprechádzanaspotrebiteľaokamihom
odovzdania alebo prevzatia tovaru alebo služby). Či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym
poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz
posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Podľa ust. § 44 ods. 2 Ex. por. súd je povinný preskúmať
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,

pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Vykonať revízny postup vo vzťahu k
exekučnému titulu môže len v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 45 zákona

č.244/2002Z.z.dbajúcnaexistenciuust.§40anasl.zákonač.244/2002Z.z.jedinevspojenísrevíziou
práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje
revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov
exekučného konania, najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť

majetok a právo na pokojné užívanie majetku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
následnom zastavení je potrebné poukázať, že dôvodom pre takéto rozhodnutie nebol záver o
neplatnosti rozhodcovskej doložky, ako sa mylne domnieva oprávnený, ale nesplnenie jeho povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 30 ods. 11 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia ak súd vylúči exekútora

z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého
vykonaním tejto exekúcie poverí súd. Oprávnený napriek výzvam adresovaným mu zo strany súdu
prvého stupňa nového súdneho exekútora nenavrhol. Nakoľko takýto návrh môže urobiť len oprávnený,
súd prvého stupňa správne postupoval, ak pre tento nedostatok exekúciu po vyhlásení za neprípustnú
postupom vyplývajúcim z ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p.
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.

s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal
a povinnému a súdnym exekútorom žiadne trovy v jeho priebehu nevznikli.

Zároveň s prihliadnutím na dôvod vedúci k zastaveniu exekúcie bol zamietnutý návrh oprávneného na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1, písm. c) O. s. p.. Pre prejednávanú vec totiž nie je právne

významné, či rozhodcovská doložka bola dojednaná platne alebo nie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.