Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/98/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107228836
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107228836.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Q. S., nar. XX. XX.XXXX, bytom B. X, V., proti
odporcovi: Juraj Kollár - MONTANA Sport, s miestom podnikania Hlohovec, Šomodská 4, IČO: 40 376
290, o zaplatenie 161,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany č.k. 5C/439/2008-103 zo dňa 14. februára 2011 v jeho zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti a v časti trov konania r u š í a vec sa mu v r a

c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 79,- eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 08.08.2007 do zaplatenia,
navrhovateľa zaviazal vydať odporcovi nohavice PowerDry shorts black SL, zakúpené u neho dňa
29.12.2006 a vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu a štátu priznal náhradu trov konania vo výške 123,68 eur, ktoré zaviazal
zaplatiť navrhovateľa a odporcu, každého vo výške 61,84 eur.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 502 ods. 1, 2, § 504, § 505, § 507, § 509, § 616, §
619 ods. 1, § 620 ods. 1, § 622 ods. 1, 2, 3, § 623 ods. 1, § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
19 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním
mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ kúpil od odporcu dňa 29.12.2006 nohavice

DOLOMITE v hodnote 2.490,- Sk (82,65 eur) a spodné prádlo PowerDry shorts black XL v hodnote
700,- Sk (23,24 eur). Po bezúspešnom pokuse dňa 02.01.2007 o zrušenie kúpnej zmluvy na zakúpené
nohavice a vrátenie peňazí, navrhovateľ dňa 03.01.2007 tieto reklamoval v prevádzkarni odporcu a do
reklamačného lístka ako vadu uviedol poškodené gumičky pri chodidle. Dňa 04.01.2007 reklamoval
aj spodky, ktorým vytkol chybné šitie na mnohých častiach výrobku, hlavne na prednej strane ľavej
nohavice s tým, že šev vyzerá, že nevydrží primerané nosenie. V oboch prípadoch sa domáhal zrušenia

kúpnej zmluvy a vrátenia peňazí, toto však odporca odmietol, keďže mu nebola známa na žiadnom z
výrobkov taká neodstrániteľná vada, ktorej dôsledkom by bola jeho povinnosť akceptovať odstúpenie
od zmluvy a o výmenu tovaru navrhovateľ neprejavil záujem. Vykonaným dokazovaním súd prvého
stupňa mal preukázané, že odstúpenie od zmluvy navrhovateľom, vykonané v čase reklamovania veci,
nebolo dôvodné (u oboch nohavíc išlo o vady odstrániteľné), avšak pokiaľ ide o spodné nohavice, za
platné treba považovať navrhovateľovo oznámenie o odstúpení od zmluvy z dôvodu oneskoreného

vybavenia reklamácie, trvajúceho viac ako 30 dní, ktoré bolo obsiahnuté v jeho liste zo dňa 27.06.2007,
pričom platné je iba v časti tykajúcej sa nohavíc PowerDry shorts black XL (spodky), u ktorých bolo
oneskorené vybavenie reklamácie za preukázané. Keďže odporca odmietol peniaze za tovar vrátiť, je v
tejto časti návrh navrhovateľa dôvodný. Dôvodný tak bol návrh aj v časti včas uplatnených nárokov na
náhradu potrebných nákladov, vzniknutých v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady,
spočívajúcich v cene vypracovaného znaleckého posudku týkajúceho sa nohavíc PowerDry shorts black

XL a nákladov za advokáta pred podaním návrhu, ktoré si navrhovateľ u odporcu uplatnil už listom zo
dňa 27.06.2007, keď iné náklady navrhovateľ súdu nepreukázal. Súd prvého stupňa preto z celkovouplatnenej pohľadávky návrhom tejto vyhovel v časti 79 eur, ako kúpnej ceny nohavíc PowerDry shorts
black XL vo výške 23,24 eur a popísaných nákladov na uplatnenie zodpovednosti za vady 55,77 eur, a
nakoľko malo ísť o vzájomné plnenie, súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť vydať odporcovi tento

tovar. Navrhovateľovi bolo priznané aj príslušenstvo pohľadávky, a to zákonné úroky z omeškania s
odkazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške 8,5% ročne z priznanej sumy od
08.08.2007 (kedy sa vrátila výzva od odporcu neprevzatá v odbernej lehote) až do zaplatenia. V ostatnej
časti bol návrh zamietnutý ako nedôvodný, keď súd mal za preukázané, že odstrániteľná vada nohavíc
DOLOMITEbolabezplatne,riadneavčasodstránenáareklamáciabolavybavenázákonnýmspôsobom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že vzhľadom na takmer vyrovnaný
pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov, žiadnemu z nich nepriznal ich náhradu a zároveň s
poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 6 O.s.p. priznal štátu náhradu trov konania
vynaložených na odmenu znalca, priznanú znalcovi uznesením zo dňa 22.07.2010 vo výške 123,68 eur
a zaviazal navrhovateľa aj odporcu k zaplateniu týchto trov každého po 61,84 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie

navrhovateľ, ako aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. V odvolaní namietal stotožnenie sa súdu
prvého stupňa s dátumom odstránenia vady kupovaného tovaru ako dátumom vybavenia reklamácie -
18.01.2007, pričom „právo spotrebiteľa na informáciu“ opomenul. Poukázal na to, že ak by ho predajca
informoval v 30 dňovej lehote, alebo ak by ho informoval aspoň 06.02.2007 na predajni, nemusel by
mu zasielať list o vybavenie reklamácii z 15.02.2007. Tento dátum, je teda splnením práva spotrebiteľa

na informácie, avšak po uplynutí 30 dňovej lehoty. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké
práva, ako by išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa sa tiež opiera o rozhodnutie Krajského inšpektorátu SOI pre Trnavský kraj ohľadne
rozhodnutia ukončenia správneho konania č. T113/2/2007, voči ktorému sa nemohol odvolať, nakoľko
nebol jeho účastníkom. Odporca uviedol SOIu pre Trnavský kraj v uvádzanom správnom konaní do

omylu listom, že ho viackrát telefonicky informoval o vybavení reklamácie, čo však nepodložil listinnými
dôkazmi. Súd v rozhodnutí ďalej konštatoval, že „súčinnosť pri vybavení reklamácie“ možno očakávať
zo strany spotrebiteľa. Listinným dôkazom však je, že predajca sa preukázateľne vyhýbal komunikácii
so spotrebiteľom už v 30 dňovej lehote, pričom nebral doporučený list zo dňa 04.01.2007, ktorý je
súčasťou súdneho spisu. Týmto predajca nevytvoril predpoklad, aby sa spotrebiteľ aktívne dozvedel o

vybavení reklamácie v 30 dňovej lehote. Rovnako namietal, že nemožno automaticky zlučovať písomné
vyjadrenie názoru výrobcu k predmetu reklamácie s vybavovaním reklamácie, preto lebo predajca nie je
povinný sa riadiť rozhodnutím výrobcu, nakoľko predajca je v zmysle zákona zodpovedný za vybavenie
reklamácie. Nemožno ani automaticky vyvodiť z odstránenia vady výrobcom vybavenie reklamácie,
lebo aj ďalšie náležitosti zákona musia nasledovať, ako napr. vydanie dokladu o spôsobe vybavenia

reklamácii predajcom a informovanie spotrebiteľa predajcom.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, poukázal na správnosť rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že
trvá na svojich vyjadreniach, predložených písomných dôkazoch a ústnych vyjadreniach vyslovených
počas pojednávaní. Navrhovateľovi ako zákazníkovi vždy vyšiel v ústrety a je názoru, že z jeho
strany ide od samotného začiatku sporu o špekuláciu. Súd prvého stupňa skutkový, ale aj právny stav

posúdil objektívne, správne a spravodlivo, a zároveň svoje argumenty zdôvodnil odborne. S odvolaním
navrhovateľa nesúhlasí a jeho nárok nad rámec vydaného rozsudku považuje za bezpredmetný a
neopodstatnený.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 v spojení s § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok

prípustný, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.), pričom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné pre vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť pred ním
konať (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil,nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p. (nejde o daný
prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
i keď neboli v odvolaní uplatnené - § 212 ods. 3 O.s.p..

Z uvádzaného ustanovenia procesného predpisu (§ 212 ods. 3 O.s.p.) potom vyplýva, že odvolací súd
musí vždy rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu
k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia
konkrétneho prípadu.

Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu

tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy, ak išlo o
postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania a nielen
tiež pri rozhodovaní.

V posudzovanom prípade sa navrhovateľ - ako vyplýva z návrhu na začatie konania doručeného

súdu prvého stupňa dňa 4.10.2007 - domáhal nároku na zaplatenie pohľadávky v celkovej výške 4
870,- Sk (161,65 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 8.8.2007 do zaplatenia,
ktorá predstavovala vrátenie kúpnej ceny tovaru po odstúpení od kúpnej zmluvy (105,91 eur), náhradu
potrebných nákladov vynaložených v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady a to
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku (22,57 eur) a odmenu za právne služby pred podaním

návrhu na súd (33,16 eur). Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní o prejednávanej veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 14.12.2011 tak, že zamietol navrhovateľov návrh na zaplatenie sumy
82,65 eur (2 490 Sk) s príslušenstvom ako kúpnej ceny jedných kupovaných nohavíc (Dolomite) po
odstúpení navrhovateľa od kúpnej zmluvy s odôvodnením, že v konaní mal preukázané, že reklamovaná
vada bola odstraniteľná a odporcom aj odstránená riadne a včas, teda reklamácia bola vybavená

zákonným spôsobom. V ostatnej časti, nároku na vrátenie kúpnej ceny druhých kupovaných nohavíc a
špecifikovaných nákladov spolu s príslušenstvom súd prvého stupňa návrhu vyhovel a ďalej konštatoval,
ževzhľadomnavzájomnéplnenieuložilnavrhovateľovizároveňajpovinnosťvydaťodporcovitentotovar
(?). V tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa (teda vo vyhovujúcej) nebolo odvolaním napadnuté,
preto sa odvolací súd pri rešpektovaní § 206 ods. 2 O.s.p. (v tejto časti išlo o právo navrhovateľa

na samostatnom skutkovom základe) nezaoberal jeho správnosťou. Odvolací súd však nemohol
ponechaťbezpovšimnutia,ženapojednávanídňa6.4.2009,naktoromprávnazástupkyňanavrhovateľa
predniesla návrh na začatie konania zároveň oznámila súdu prvého stupňa, že na pojednávaní má
navrhovateľ tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy so sebou, aby ho mohol odporcovi vrátiť.

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania a nemôže rozhodovať o

niečom inom, než požadoval navrhovateľ, prekročiť návrh a prisúdiť niečo iné alebo viac, než čoho sa
navrhovateľ domáha, môže len vtedy, ak konanie bolo možné začať bez návrhu alebo ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.

Podaný návrh môže v prebiehajúcom konaní prejsť zmenou nielen v okruhu účastníkov konania, ale
taktiež v obsahu toho, čoho sa navrhovateľ návrhom domáha (petit návrhu), alebo v opise skutkového

základu uplatneného nároku. Navrhovateľovi sa tým umožňuje, aby obsah návrhu a svoje požiadavky
prispôsobil nielen svojim predstavám o riešení sporu, ale taktiež procesne alebo hmotnoprávne
zmenenej situácii, ak sa ukáže, že naďalej nemôžu obstáť. K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek
počas konania, dokiaľ nebolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Zmena návrhu môže
spočívať aj v tom, že navrhovateľ na základe toho istého skutkového základu požaduje aj niečo iné

než sa domáhal v návrhu. Zmena návrhu je podanie vo veci samej a navrhovateľ ju musí urobiť pri
dodržaní podmienok § 42 O.s.p.. Súd je povinný doručiť zmenený návrh ostatným účastníkom ešte pred
rozhodnutím či zmenu pripustí, doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene došlo v rámci
konania za prítomnosti druhého účastníka. Ak má podanie, ktorým bola uplatnená zmena návrhu, vady,
ktoré by bránili pokračovaniu v konaní o zmenenom návrhu, pokúsi sa súd o ich odstránenie. O zmene

návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Rozhodujúce a predpokladom na rozhodnutie vo veci je, aby bolo jasné o čom a na akom podklade
má súd rozhodnúť. Z obsahu návrhu na začatie konania a prednesu návrhu právnou zástupkyňounavrhovateľa na pojednávaní dňa 6.4.2009 (oznámenie, že navrhovateľ má tovar, ktorý bol predmetom
kúpnej zmluvy so sebou, aby ho mohol odporcovi vrátiť), nie je zrejmý zostávajúci predmet konania
(napadnutý odvolaním) po stránke kvalitatívnej, teda obsahovej a to vzhľadom na pôvodne uplatnený

nárok navrhovateľa návrhom na začatie konania a uvádzaným prednesom jeho právnej zástupkyne a
v nadväznosti na to nie je zrejmé, či súd prvého stupňa rozhodol v napadnutej časti o celom predmete
konania a odvolací súd tak nemôže preskúmať právny názor súdu prvého stupňa, ktorý v rozhodnutí
uviedol, lebo rozhodol o nejasnom predmete konania. Tieto skutočnosti spôsobujú nezrozumiteľnosť
rozsudku v napadnutej časti a čo je nezrozumiteľné, nie je preskúmateľné.

Určitosť predmetu konania - a tým aj návrhu na jeho zmenu tak nepochybne patrí medzi podmienky
konania. Zákon súdu určuje z úradnej povinnosti prihliadať, či nie je daný nedostatok podmienky
konania,tedaajprípadnejneurčitostijehopredmetu,atonielennazačiatkukonania,alespravidlapočas
doby celého ďalšieho priebehu konania (§ 103 O.s.p.). Nedostatok podmienky konania, ktorý je možné
odstrániť, súd rieši v závislosti od povahy podmienky konania, a len ak sa nepodarí pri použití vhodných
opatrení tento nedostatok odstrániť (kvalifikovanou výzvou, v ktorej poučí, o následkoch neodstránenia

zistenéhonedostatku),súdkonanieoneurčitomnávrhu(atýmajneurčitomnávrhunapripusteniezmeny
návrhu, ktorým prednes právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 6.4.2009 určite bol -
„navrhovateľ má tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy so sebou, aby ho mohol odporcovi vrátiť„)
zastaví (§ 104 O.s.p.).

Výzvu k odstráneniu nedostatku podmienky konania, ktorou môže byť po začatí konania aj spôsobenie

neurčitosti predmetu konania neurčitým návrhom na pripustenie zmeny realizuje súd uznesením, ktoré
doručí osobe, o ktorej návrhu koná. Uznesenie okrem formálnych náležitostí rozhodnutia obsahuje aj
údaj o tom, v čom spočíva zistený nedostatok, ďalej poučenie, ako je ho treba odstrániť, lehotu k
odstráneniu a poučenie o tom, že konanie o neurčitom podaní bude zastavené, ak tento nebude včas
odstránený. Len v prípade, že súd môže predpokladať, že zistená vada bude odstránená jednoduchým

úkonom účastníka, je ho možné vyzvať k jej odstráneniu aj na pojednávaní.

V konaní o návrhu navrhovateľa podľa popísaného vyššie súd prvého stupňa procesne pochybil, čím
došlo k vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a účastníkovi konania sa
tak postupom súdu odňala možnosť pred ním konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), preto rozhodnutie je
potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania účastníkov a

štátu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s § 221 ods. 2 O.s.p.

Povrátenívecitaksúdprvéhostupňauznesením,resp.nanariadenompojednávanívyzvenavrhovateľa,
ktorý prednesom svojho právneho zástupcu na určenom pojednávaní vo veci spôsobil neurčitosť
predmetu konania, aby tento nedostatok - určitý údaj o tom, čoho sa ďalej v konaní po kvalitatívnej
(obsahovej) stránke domáha, odstránil. Ak sa nepodarí vady uplatnenej zmeny odstrániť, vydá po

dodržaní uvedeného zákonného postupu uznesenie o zastavení konania o zmene návrhu a predmetom
konania zostane návrh na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom, v ktorej časti bol návrh navrhovateľa
zamietnutý. V prípade odstránenia nedostatku podmienky konania o zmenenom návrhu súd prvého
stupňa bez meškania rozhodne či zmenu pripustí, vykoná prípadné ďalšie potrebné dokazovanie aj s
prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní, výsledky celého konania podľa § 132

O.s.p. náležite zhodnotí a rozhodne o veci, o trovách konania a podľa § 224 ods. 3 O.s.p. tiež o trovách
tohto odvolacieho konania, s tým že akékoľvek nové rozhodnutie bude potrebné vyhotoviť v súlade s
§ 157 ods. 2 O.s.p.

V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti súdu prvého stupňa, že nárok na vrátenie kúpnej ceny
zo zrušenej zmluvy je podmienený zo zákona § 457 Občianskeho zákonníka tým, že ide o vzájomnú

reštitučnú povinnosť. Pokiaľ návrh na začatie konania sám neumožňuje súdu, aby vzájomnú viazanosť
reštitučnej povinnosti účastníkov zrušenej zmluvy mohol vyjadriť vo výroku rozsudku, je súd povinný
dať účastníkom potrebné poučenie. Pokiaľ by ani potom návrh nebol upravený, nemôže byť návrh so
zreteľom na uvádzané podmienenie úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.