Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201224
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201224.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/XX, R. H. N., v zastúpení JUDr. Michaelou Řihákovou Kojtalovou, advokátkou, so sídlom D. XX,
T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/353419/2014 zo dňa 08.08.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 29.10.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „žalovaný“, „druhostupňový správny orgán“) č.

1100308/1/353419/2014 zo dňa 08.08.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie, „druhostupňové
rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“, „správca
dane“) č. 9501402/5/373012/2014 z 30.01.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca
dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 50.901,71 Eur.

Žalovaný v rozhodnutí neakceptoval daňové výdavky, ktoré si uplatnil žalobca v daňovom priznaní z

dodávateľských faktúr obchodnej spoločnosti JCO, s. r. o., č. 05/2008 zo dňa 19.05.2008, 09/2008
zo dňa 02.06.2008, č. 010/2008 zo dňa 04.06.2008, č. 028/2008 zo dňa 12.08.2008, č. 036/2008 zo
dňa 09.09.2008, č. 037/2008 zo dňa 12.09.2008, č. 046/2008 zo dňa 21.10.2008 a č. 052/2008 zo
dňa 17.11.2008 (ďalej len „posudzované faktúry“, „posudzované faktúry JCO, s. r. o.“), keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by spoločnosť JCO, s.
r. o. ako vystaviteľ uvedených faktúr, práce a služby plnenia vykonala práve z dôvodu, že JCO, s.r.o.,
nemala zamestnancov, konateľ tejto obchodnej spoločnosti v r. 2008 nemal vodičský preukaz a Z. Z.

nemaloprávnenienapodpísaniefaktúranizmlúv,keďkonateľJCO,s.r.o.,AntonFojtíkpoprelakékoľvek
vystavenie predmetných faktúr, prijatie plnenia na základe výdavkových pokladničných dokladov a
vykonanie akýchkoľvek prác, keď tvrdil, že uvedená obchodná spoločnosť nemala zamestnancov,
nevlastnila motorové vozidlá a za túto obchodnú spoločnosť nepreberal žiadnu hotovosť od žalobcu,
teda poprel akékoľvek záväzkové vzťahy medzi JCO, s. r. o. a žalobcom.Žalovaný ďalej neuznal žalobcovi daňový výdavok - platbu, vo vzťahu k výdavkovému pokladničnému
dokladu V-0801/01 zo dňa 07.01.2008 v sume 600.000,- Sk, ktorou mala byť uhradená uvedená suma
spoločnosti EMPANADA, spol. s r. o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, ako doplatok k faktúre č. 107/2007

zo dňa 11.12.2007 za sprostredkovanie a predaj stavebného materiálu na základe zmluvy o dielo z
05.02.2007, keď podľa správcu dane nebolo preukázané, že plnenie uvedené na faktúre č. 107/2007 zo
dňa 11.12.2007 (ďalej len „predmetná faktúra“, „faktúra EMPANADA, spol. s r. o.“), ktorej doplatok bol
predmetom uplatneného výdavku žalobcom, vykonala obchodná spoločnosť EMPANADA, spol. s r. o.

Žalovaný konštatoval, že žalobca si uplatňoval výdavky, ktoré neboli vecne a preukázateľne vynaložené

v súvislosti so zabezpečením a udržaním príjmov, porušil § 19 vo väzbe na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1
zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a podľa § 17 ods. 1 písm. a)
správca dane zvýšil žalobcovi základ dane spolu o sumu 7.972.370,- Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie a priznať trovy konania. Žalobné body formuloval nasledovne:

Tvrdil, že žalovaný sa pri rozhodovaní neriadil zásadami správy daní, na ktoré nadväzuje zákonná
povinnosť odvolacieho orgánu vyjadrená v § 74 ods. 3 Daňového poriadku. Z napadnutého rozhodnutia
jezrejmé,žesíceodvolacíorgándokazovanienevykonával,alezadôkazpoňalivinomkonanívykonané
dôkazy, pričom pred vydaním svojho rozhodnutia žalovaný žiadnym spôsobom nepoučil žalobcu o
jeho právach vyjadriť sa k takto získaným dôkazom a žiadnym spôsobom neumožnil žalobcovi ako

účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania najmä, ak tieto, okrem iného,
žalovaný opiera o svoje rozhodnutie a neumožnil mu vyjadriť sa k nim.

Napadnuté rozhodnutie sa opiera o nedostatočne zistený skutkový stav veci a nezákonné dôkazy a v
časti vylúčenia výdavkov, ktoré boli vyplatené spoločnosti EMPANADA, spol. s r. o. tvrdil, že správca
dane ani žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie a teda neexistuje právny ani skutkový dôvod, prečo

o túto časť sumy správca dane neznížil daňové výdavky žalobcu.

Napadnuté rozhodnutie je nezákonné s poukazom na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010 z
29.06.2010 v dôsledku nezákonnej daňovej kontroly, ktorá spočíva v jej neprimeranej dĺžke, keď protokol
o kontrole zo dňa 15.10.2012 a dodatok č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 15.11.2012 boli prerokované a
daňová kontrola ukončená 15.11.2012 a samotná daňová kontrola avšak začala na základe oznámenia

o výkone daňovej kontroly zo dňa 08.08.2011. Žalobca tvrdil, že z obsahu spisovej dokumentácie
nevyplýva,žebydaňovýsubjektboloboznámenýspodnetomadôvodom,resp.žiadosťouinéhoorgánu,
ktorý viedol správcu dane k začatiu daňovej kontroly. Poukázal na § 15 ods. 17 Zákona o správe daní,
ktorý jednoznačne určuje dĺžku daňovej kontroly, ktorá v prejednávanej veci nebola zo strany daňových
orgánov dodržaná.

Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť ohľadne skutočností
týkajúcich sa daňových povinností iného daňového subjektu. Poukázal na závery správcu dane,
ktorý nerozporuje reálne plnenie, ktoré je predmetom posudzovaných faktúr a preukazuje vynaložené
výdavky,alenáslednesprávcadaneichvylučuje,keďjemožnékonštaovať,žekdodaniuslužiebatovaru
jednoznačne došlo, čo potvrdili, podľa žalobcu, aj svedkovia v daňovom konaní - osoba splnomocnená

konať v mene JCO, s. r. o., pričom správca dane svoj záver v napadnutom rozhodnutí oprel výlučne
o skutkové zistenia a nedostatky na strane iného daňového subjektu ako žalobcu, ktoré žalobca ani
nemohol ovplyvniť a na týchto skutočnostiach založil svoj záver o nesplnení dôkazného bremena
na strane žalobcu ako daňového subjektu. Opätovne zdôraznil, že vylúčenie výdavku od spoločnosti
EMPANADA, spol. s r. o. nemá žiaden reálny skutkový základ vo vykonanom dokazovaní.

Tvrdil, že správca dane a žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, najmä výpoveď konateľa JCO, s. r.
o. v r. 2008 - Antona Fojtíka bez toho, aby vyhodnocovali objektívne ďalšie relevantné dôkazy, ktorépopierajú tvrdenie tohto svedka a naopak potvrdzujú, že vynaložené a uplatnené výdavky, z hľadiska
vyhodnotenia ostatných dôkazov, preukazujú plnenie na základe posudzovaných faktúr spoločnosťou
JCO, s. r. o.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 11.12.2014, v ktorom žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci a dôvodmi, ktoré uviedol
v napadnutom rozhodnutí.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu na nariadenom pojednávaní dňa 07.04.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonom.

Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto
zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia, pri správe daní postupuje správca dane v
konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a
dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených na daňovom konaní.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrení v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia
odvolacieho daňového orgánu, zásadou zákonnosti je v konaní viazaný aj odvolací daňový orgán.

Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní

nemôžu chrániť len fiskálne záujmy štáty ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva
a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania
predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmovdaňovýchsubjektovadaňovýchosôbniejevžiadnomrozporesichpovinnosťouchrániťzáujmy

štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem
štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos dani ako príjmov rozpočtu dosiahol
na úkor nedodržania práva.

Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon,
alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou

daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to
hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1992 Zb. zverejnené v Zbierke zákonov.

Podľa § 165 ods. 2 cit. zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v

znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.
decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.Podľa § 165 ods. 4 cit. zákona, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona
sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa§165bods.1cit.zákona(Prechodnéustanoveniaúčinnéod30.decembra2012),daňovékonanie

začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 165b ods. 2 cit. zákona, § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra
2012 nepoužijú.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 cit. zákona, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy
vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie
daní.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového
subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom
alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého
alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa

vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia
tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)

6ea) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

6eb) Napríklad zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

6ee) § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

1b) Napríklad zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002

Z.z.ovýrobeauvádzaníliehunatrhvznenízákonač.211/2003Z.z.,zákonč.104/2004Z.z.ospotrebnej
dani z vína, zákon č. 107/2004 Z.z. o spotrebnej dani z piva, zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani
z tabakových výrobkov, zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Podľa § 15 ods. 5 cit. zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len
"kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia
zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 16 cit. zákona, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na
daňovú kontrolu.

Podľa § 15 ods. 17 cit. zákona, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa

jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých
prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú
kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona,
6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom
na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa § 15 ods. 19 cit. zákona, lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia,
ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa § 29 ods. 4 cit. zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania,

hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné
listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení k 31.12.2008, ak výšku výdavku
(nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových
výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho

zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný
výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených
v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo
výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v
tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

83) Napríklad § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 375/1996 Z.z.

1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) cit. zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u
daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu

podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.Podľa § 2 písm. i) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona
sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v

evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej
potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa
§ 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
ak tento zákon neustanovuje inak.

1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.

Splnenie podmienok aby, daňovým subjektom, v daňovom priznaní vykázaný výdavok mal status

daňového výdavku preukazuje daňový subjekt, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len
v ich formálnej deklarácii - predloženie dokladov s predpísaným obsahom, doklady musia mať povahu
faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.

Žalobca v daňovom konaní preukazoval daňové výdavky posudzovanými faktúrami spoločnosti JCO,
s. r. o., a to predložením faktúry č. 05/2008 zo dňa 19.05.2008, ktorou uvedená obchodná spoločnosť

ako dodávateľ účtovala žalobcovi sprostredkovanie služieb k zatepleniu budov bez ďalšej konkretizácie,
čo do vecného a časového vymedzenia. Okrem výdavkových a príjmových pokladničných dokladov
žalobca nepredložil k tejto faktúre žiadne listinné dôkazy, obdobne vo faktúre dodávateľa JCO, s.
r. o. č. 9/2008 zo dňa 02.06.2008, v ktorej sa fakturuje preprava stavebného materiálu, nie je inak
táto faktúra špecifikovaná a neobsahuje žiadne prílohy. Iné doklady (okrem výdavkový a príjmových

pokladničných dokladov) k tejto faktúre žalobcom predložené neboli. Rovnako faktúra č. 10/2008 zo
dňa 04.06.2008, ktorou JCO, s. r. o., fakturovala žalobcovi zatepľovacie práce neobsahuje žiadnu
konkretizáciu týchto prác z hľadiska vecného a časového, sú k nej pripojené len pokladničné doklady.
Faktúrou č. 028/2008 zo dňa 12.08.2008 účtovala JCO, s.r.o. žalobcovi stavebné práce na základe
zmluvy o dielo v rámci výstavby projektu OS Šašvárka Žilina - montáž kontaktného fasádneho systému,

k faktúre sú pripojené výdavkový a príjmový pokladničný doklad a zmluva o dielo z 01.06.2008. Faktúrou
č. 036/2008 vystavenou 09.09.2008 účtovala JCO, s. r. o., žalobcovi práce na základe zmluvy o dielo
v rámci výstavby projektu OS Šašvárka Žilina - zatepľovacie práce, bližšie vecne a časovo nie sú
špecifikované, k faktúre sú pripojené len príjmové a výdavkové pokladničné doklady, obdobne pri faktúre
č. 037/2008 z 12.09.2008, JCO, s. r. o., účtuje žalobcovi stavebné práce na základe zmluvy o dielo v

rámci výstavby projektu OS Bajzova ul. č. 8-24 Žilina - zatepľovacie práce 1500 m2 x 550,- Sk bez DPH
a montáž balkónov - 184 ks x 6.850,- Sk, bez ďalšej špecifikácie, k tejto faktúre sú pripojené len príjmové
a výdavkové pokladničné doklady a faktúrou dodávateľa JCO, s. r. o. č. 052/2008 zo dňa 17.11.2008 sú
účtované žalobcovi prevedené stavebné práce podľa zmluvy o dielo na stavbe obytného súboru Mojš
- Kopaničky, k tejto faktúre sú pripojené výdavkové a príjmové pokladničné doklady, zmluva o dielo z

01.11.2008, práce nie sú bližšie špecifikované z hľadiska vecného a časového, faktúrou č. 046/2008 zo
dňa 21.10.2008 JCO, s. r. o., účtuje žalobcovi služby miešania omietok a farieb, k faktúre sú pripojené
pokladničné doklady, služby nie sú konkrétne špecifikované. Žalobca k uvedeným faktúram nepredložil
žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali konkrétny rozsah vykonaných prác v určitých časových
súvislostiach.

Súčasťou administratívneho spisu je aj faktúra dodávateľa EMPANADA, spol. s r. o., Bratislava,
odberateľ žalobca, č. 107/2007 s dátumom vyhotovenia 11.12.2007, ktorou fakturuje uvedený dodávateľ
žalobcovi sprostredkovanie predaja stavebného materiálu na základe zmluvy o dielo z 05.02.2007. K
tejto faktúre sú pripojené príjmové a výdavkové pokladničné doklady V-0801/01 zo dňa 07.01.2008,
ktoré preukazujú, že žalobca uvedenému dodávateľovi poskytol sumu 600.000,- Sk s DPH ako

doplatok k uvedenej faktúre. Súčasťou listinných dôkazov predložených k tejto faktúre je aj sumár za
sprostredkovanie materiálu za faktúru č. 107/2007, v ktorom sú uvedené podľa mesiacov február -
november bez uvedenia presnejšieho dátumu, špecifikované druhom, množstvom a cenou materiály,
vrátane zoznamu faktúr od firmy Stamex, s. r. o. Žilina a Sompra za mesiace júl, august a september
2007. Iné listinné dôkazy k tejto faktúre nie sú súčasťou administratívneho spisu.Krajský súd poukazuje, že samotná existencia faktúry vystavenej dodávateľom žalobcu, na ktorej
je uvedená suma plnenia (za dodávku služieb a tovaru), nezakladá právo, aby suma uvedená na
dodávateľskej faktúre bola uznaná za daňový výdavok. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad

znejúcinaurčitéplneniebezohľadunato,čitakétoplnenieskutočneposkytnutébolo.Splnenieformálnej
stránky je jednou z podmienok, aby na základe týchto dokladov došlo k uznaniu účtovaného výdavku za
daňový výdavok, avšak tieto doklady a tento výdavok musia byť odrazom reálneho plnenia, naviac keď
predložené faktúry nespĺňali náležitosti účtovného dokladu v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve, keď na uvedenom doklade absentoval obsah účtovného prípadu - údaj o cene za

mernú jednotku a vyjadrenie množstva plnenia.

Žalobca v konaní bol povinný dôkazmi preukázať, že fakturované a dodávateľom žalobcu účtované
plnenie bolo reálne - preukázať vecnú a časovú súvislosť účtovaného plnenia s údajmi, ktoré sú
obsiahnuté vo faktúre.

Vo vzťahu k dodávateľským faktúram JCO, s. r. o. ako i faktúre obchodnej spoločnosti EMPANADA, spol.
s r. o., krajský súd poukazuje, že obsah predmetných faktúr, podľa názoru krajského súdu, nepreukazuje

konkrétne, určite a jednoznačne, ktoré plnenia, či už poskytnuté služby alebo práce, prípadne dodávky
tovaru boli posudzovanými faktúrami účtované. Z predložených faktúr nie je zrejmé, ktoré práce, v akom
rozsahu, vo vzťahu k vecnej a časovej súvislosti, sú žalobcovi účtované obchodnou spoločnosťou JCO,
s. r. o. v r. 2008, čo nemožno konštatovať ani vo vzťahu k faktúre dodávateľa EMPANADA, spol. s r.
o. č. 107/2007, ktorá je síce z r. 2007, ale ktorej výdavok mal byť na základe tejto faktúry žalobcom

vynaložený v r. 2008. Ani z predloženej špecifikácie, ktorá sa týka sprostredkovania materiálu za február
- november 2007 nie je preukázané a zrejmé vykonanie sprostredkovania konkrétneho materiálu, za
sprostredkovanie ktorého si účtovala obchodná spoločnosť EMPANADA, spol. s r. o. voči žalobcovi
daňovým dokladom vystaveným dňa 07.01.2008 sumu 600.000,- Sk - sprostredkovateľskú odmenu.
Táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu uvedenej faktúry, ani z výdavkových dokladov, ani nie je zrejmé,

zaakékonkrétneslužby-sprostredkovaniemateriálu,jeuvedenýdoplatokrealizovaný,keďanizobsahu
faktúry č. 107/2007 nie je zrejmé, ktoré konkrétne sprostredkovanie bolo vykonané a vo vzťahu ku
ktorému bolo potrebné doúčtovať žalobcovi sumu 600.000,- Sk, ktorú zaplatil dňa 07.01.2008.

Žalobca neprodukoval dôkazy, neoznačil svedkov, ktorí by tvrdenie o dôvodnosti poskytnutia plnenia
07.01.2008 vo výške 600.000,- Sk obchodnej spoločnosti EMPANADA, spol. s r. o., vo vzťahu k doplatku

faktúry č. 107/2007, preukazovali. Tieto skutočnosti nepreukazujú predložené listinné dôkazy, naviac
keď poskytnutie tohto plnenia žalobca skutkovo v konaní nevymedzil a ani z faktúry č. 107/2007 a
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 07.01.2008 nie je možné zistiť vecnú a časovú súvislosť
poskytnutia platby s konkrétnym reálnym plnením (poskytnutie sprostredkovania).

K faktúram dodávateľa JCO, s. r. o., súd udáva, že konateľ dodávateľa JCO, s.r.o. v r. 2008 Anton

Fojtík, ktorý bol vypočutý, jednoznačne poprel akékoľvek záväzkové vzťahy so žalobcom a uviedol, že
v období r. 2008 spoločnosť JCO, s. r. o. nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne vozidlá,
so žalobcom nemala uzavreté žiadne zmluvy a nedošlo medzi týmito obchodnými spoločnosťami k
žiadnemu plneniu, ani prevzatiu finančných čiastok, ktoré sú deklarované v posudzovaných faktúrach a
pokladničných dokladoch. Ani z výsluchov svedkov navrhnutých žalobcom nebola preukázaná reálnosť

plnenia účtovaného faktúrami JCO, s. r. o., keď svedok K. potvrdil spoluprácu so žalobcom na výstavbe
Obytného súboru Mojš, potvrdil, že pre žalobcu pracovali zamestnanci - živnostníci firmy, ktorých bližšie
nevedel označiť. Vo vzťahu k spoločnosti JCO, s. r. o. potvrdil len všeobecne, že túto firmu pozná a boli
tam ich ľudia. Tvrdil, že za túto firmu mal konať Z. Z.. Nevedel však uviesť konkrétnych ľudí, ktorí tam boli,
nevedel špecifikovať práce, ktoré mali byť realizované firmou JCO, s. r. o. na predmetnej stavbe, ani sa

nevedel vyjadriť k platbám medzi spoločnosťou JCO, s. r. o. a žalobcom. Svedok E. potvrdil obchodno-
záväzkový vzťah so žalobcom v r. 2008 na Obytnom súbore Mojš, spoločnosť JCO, s. r. o., nepoznal,
nevedel konkretizovať firmy, ktoré na uvedenej zákazke vykonávali práce, vyjadril sa len k záväzkovým
vzťahom, ktoré boli medzi ním a žalobcom.

Svedok Z. Z. poprel, že by jednal za spoločnosť JCO, s. r. o. Tvrdil, že v spornom období nosil iba nejaké

doklady,nepoprel,žeodžalobcuprevzalpeniaze,ktorémalodovzdaťU.,kprijatýmplatbám,kichvecneja časovej súvislosti sa nevedel vyjadriť, poprel, že by bol splnomocnený za JCO, s. r. o. konať a že
nemá vedomosť o obchodno-záväzkových vzťahoch JCO, s. r. o. a žalobcu. Svedok poprel tvrdenia
svedka U., ktoré považoval za nepravdivé, poprel, že by mu od U. bolo udelené písomné splnomocnenie

na zastupovanie spoločnosti a že by takéto splnomocnenie prijal, pričom na druhej strane potvrdil, že
bol predstavený U. žalobcovi, že jedná za jeho firmu. Uviedol, že mu nie je známe, kde bolo sídlo firmy
JCO, s.r.o., nikdy tam nebol a žiadne financie za činnosť pre JCO neprevzal, bol len kamarátom s otcom
U.. Uviedol, že si nepamätá, či bol na konkrétnej stavbe OS Šašvárka Žilina na Jánošíkovej ulici, na
Bajzovej ulici č. 18-24 a v Mojši - Kopaničky.

Svedok K. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalobcu, čo sa týka spoločnosti JCO, s. r. o., uviedol, že
táto spoločnosť je mu známa, lebo im prenajal malú garáž, kde chodili miešať farby, ale viac do styku
s touto spoločnosťou neprišiel, nikdy konateľa nestretol, ani iné osoby. Tvrdil, že v garáži žiadne stroje
nemali, boli tam len fasádne kýble a v nich miešadlá, ktorými miešali farby, pričom mu znečistili aj steny
garáže a za prenájom mu nezaplatili.

Naviac, v konaní vo vzťahu k spoločnosti EMPANADA bolo preukázané, že konateľom tejto spoločnosti

v r. 2008 bol Marek Mužík, o ktorom samotný Fojtík konštatoval, že zrejme zneužil jeho kompetencie
a vystupoval aj v mene JCO, s. r. o.

Svedkyňa E., manželka žalobcu, sa bližšie k okolnostiam odovzdávania financií obchodnej spoločnosti
JCO, s. r. o., nevedela vyjadriť. Tvrdila, že bola pri preberaní peňazí niekoľkokrát, nevedela však bližšie
označiť osoby, ktoré tam boli prítomné a skutkovo vymedziť okolnosti z hľadiska vecného a časového a

len vystavovala pokladničné doklady viažuce sa k posudzovanému plneniu.

Súčasťou administratívneho spisu je aj splnomocnenie, ktorým B. U. XX.XX.XXXX splnomocňuje Z.
Z. k zastupovaniu JCO, s. r. o., v konaní pred Daňovým úradom Malacky. Iná plná moc súčasťou
administratívneho spisu, ktorá mala byť Z. Z. udelená, nie je.

Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia podrobne zaoberal výpoveďami jednotlivých svedkov a

pokiaľ dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané reálne plnenie účtované
posudzovanými faktúrami JCO, s. r. o., tak tento záver je súladný s obsahom vykonaného dokazovania.
S týmto názorom sa krajský súd stotožňuje.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, podľa
ktorých bolo možné žalobcovi ako daňovému subjektu uplatňované výdavky v daňovom priznaní

akceptovať za daňové výdavky a že fakturované práce boli vykonané spoločnosťou JCO, s. r. o. a služby
dodané žalobcovi EMPANADA, s. r. o., účtované posudzovanými faktúrami.

Krajský súd poukazuje, že bol v konaní použitý dôkaz vyplývajúci z iného konania - zápisnica o ústnom
pojednávaní Daňového úradu Žilina v konaní č. 9501403/5/220206/2014/Chal z 20.01.2014, v ktorej
sa svedok B. U. vyjadruje k spoločnosti EKODEMOLÁCIE-SK, s. r. o.. Žalobca tvrdil, že tento dôkaz

v preskúmavanom konaní nemôže byť použitý. Žalobca bol povinný špecifikovať, za sprostredkovanie
akého konkrétneho tovaru bolo potrebné 07.01.2008 doplatiť uvedenú sumu. Zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 20.01.2014 vo veci daňového subjektu EKODEMOLÁCIE-SK, s. r. o. (konateľ Peter
Krpec) sa týka dokazovania, ktoré sa viaže k záväzkovým vzťahom medzi JCO, s. r. o. a rôznymi inými
subjektmi a tieto závery nie sú rozhodujúce pre rozhodovanie posudzovanej veci, nakoľko v konaní vo

veci žalobcu bol priamo vypočutý B. U., ktorý sa k záväzkovým vzťahom medzi žalobcom a JCO, s. r.
o. vyjadril. Preto zápisnica zo dňa 20.01.2014 nie je a ani nebola nosným dôkazom, na základe ktorého
žalovaný rozhodol.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k procesnému pochybeniu daňových orgánov, keď žalobca nebol poučený
o práve vyjadriť sa k získaným dôkazom, najmä k dôkazom, ktoré boli vykonané v inom konaní a

oboznámiť sa s výsledkami dokazovania, krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisubolo preukázané, že pri výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov, ktoré výsluchy vykonal správca dane,
bol prítomný žalobca alebo jeho právna zástupkyňa, ktorí mnohokrát využili aj svoje právo klásť svedkom
otázky. Preto obsah výsluchu týchto svedkov musí byť žalobcovi, resp. jeho právnej zástupkyni známy.

Z obsahu výsluchov svedkov neboli zo strany žalobcu ani jeho právnej zástupkyne podané, po ukončení
týchto výsluchov, žiadne návrhy alebo námietky, medzi iným aj návrhy na vykonanie dokazovania.
V tomto smere nie je relevantné tvrdenie žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom vykonaných
dôkazov. Jediným dôkazom, ktorý bol vykonaný bez prítomnosti žalobcu alebo jeho právnej zástupkyne
je zápisnica o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Žilina z 20.01.2014, v ktorom sa svedok Fojtík

vyjadroval vo veci spoločnosti EKODEMOLÁCIE-SK, s. r. o. Táto zápisnica je aj súčasťou predloženého
administratívneho spisu.

I keď z obsahu spisu nevyplýva, že by správca dane osobitne oboznamoval žalobcu alebo jeho
právneho zástupcu s obsahom uvedenej zápisnice, vzhľadom na skutočnosť, že B. U. bol priamo k
záväzkovým vzťahom JCO, s. r. o. a žalobcu vypočutý v konaní, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, a to
dňa 03.10.2013 pred Daňovým úradom Žilina a vyjadroval sa k obchodno-záväzkovým vzťahom JCO,

s. r. o. a inej obchodnej spoločnosti - obchodnej spoločnosti EKODEMOLÁCIE-SK, s. r. o. (v zápisnici
zo dňa 20.01.2014), krajský súd konštatuje, že B. U. neuviedol vo vzťahu k žalobcovi v zápisnici zo dňa
20.01.2014 iné skutočnosti, než uviedol vo svojej výpovedi za účasti žalobcu dňa 03.10.2013, preto aj v
prípade,žebynedošlokpriamemuoboznámeniužalobcusobsahomtohtolistinnédôkazupredvydaním
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, uvedený listinný dôkaz nie je nosným dôkazom, na

základe ktorého žalovaný a správca dane rozhodol. Pre posúdenie veci je podstatné vykonanie tých
dôkazov, ktoré boli vykonané za prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne. Preto aj prípadné
pochybenie správcu dane (nakoľko z obsahu spisu nie je preukázané, že s týmto listinným dôkazom
bol žalobca priamo pred rozhodnutím veci oboznámený), i keď žalobca má právo do rozhodnutia
veci nahliadať do spisu a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, nemôže mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane.

Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením, že napadnuté rozhodnutie nie je súladné so zákonom a riadne
odôvodnené. Tak preskúmavané ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane je súladné so zákonom,
keď obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s § 63 zákona č. 563/2009 Z.z.

Rozhodnutie žalovaného sa vysporiadalo so všetkými námietkami žalobcu v konaní a vyhodnotilo

vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Podľa názoru krajského súdu, napadnuté
rozhodnutie je riadne odôvodnené a je z neho zrejmé, z akého dôvodu nie je možné žalobcovi uplatnené
výdavky, účtované posudzovanými faktúrami za zdaňovacie obdobie r. 2008, uznať za daňové výdavky.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia
predchádzala nezákonná kontrola, nakoľko jej dĺžka presiahla zákonom stanovenú dĺžku upravenú v

§ 15 ods. 17 Zákona o správe daní, krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že kontrola
bola vykonaná na základe žiadosti o vykonanie daňovej kontroly ČVS: ORP-474/OEK-ZA-2011 zo dňa
10.05.2011, ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, odbor kriminálnej polície, oddelenie
ekonomickejkriminalityŽilina,požiadaloDaňovýúradŽilinaIovykonaniedaňovejkontrolyužalobcuako
platiteľa dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2008. Kontrola bola začatá na základe

poverenia, ktoré vydal Daňový úrad Žilina dňa 08.08.2011 pod č. 694/320/91535/2011-Ben a bola
oznámená žalobcovi oznámením o výkone daňovej kontroly z 08.08.2011 pod č. 694/320/91536/2011/
Ben, ktoré bolo žalobcovi doručené 11.08.2011. Kontrola bola ukončená vydaním protokolu o výsledku
zistenia z daňovej kontroly č. 9500402/5/2941720/2012 z 15.10.2011, vrátane dodatku č. 1 a protokol
bol prerokovaný dňa 15.11.2012.

Je pravda, že dĺžka daňovej kontroly prekročila dĺžku upravenú v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.
Krajský súd konštatuje, že daňová kontrola začala za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. a k jej skončeniu
došlo po 30.12.2012. S poukazom na ustanovenie § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. vo väzbe na
§ 165b cit. normy, na daňovú kontrolu, ktorá začala za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. vo väzbe na
§ 1a písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. (v ktorom na účely zákona č. 511/1992 Zb. je daňovým konaním

konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov), krajský súd dospel kzáveru, že daňová kontrola, ktorá začala pred 01.01.2012 a nebola pred účinnosťou zákona č. 563/2009
Z.z. ukončená, sa mala dokončiť a aj sa dokončila, v súlade s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb.

S poukazom na § 15 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb. lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa ods.

17 a 18, neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

Krajský súd dospel k záveru, že daňová kontrola, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia žalovaného bola vykonávaná na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, preto nie
je možné aplikovať na dĺžku daňovej kontroly ustanovenia § 15 ods. 17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb.
Pokiaľ dĺžka daňovej kontroly prekročila lehoty upravené v § 15 ods. 17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb.,
čo v konaní bolo preukázané, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na posudzovanie zákonnosti daňovej

kontroly a na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálnosť poskytnutého plnenia, nepreukázal, že
účtované výdavky (náklady) boli účtované na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a boli
preukázateľne vynaložené daňovníkom (žalobcom) a napĺňajú účel zákona č. 595/2003 Z.z. vo väzbe
na § 19 cit. normy.

Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol pri aplikácii § 250j
ods. 1 O.s.p.

Žalobca v konaní nemal úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniká právo na
náhradu trov konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.