Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010253
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010253.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného T..
T. K., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 18. 02. 2015 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný T.. T. K., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom
V., I. XXXX/XX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv/498/13/6611 zo
dňa 10. 04. 2014, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, že dňa 03. 07. 2013 v čase okolo 22:00
hod., v katastrálnom území mesta V., okres J., časť W., vnikol na pozemok priľahlí k rodinnému domu
číslo XXXX, evidovaný ako parcela XXXXX/X na liste vlastníctva č. 1000, vlastníčky Q. W., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom V., W. Č.. XXXX, pričom vzal z neuzamknutej, tam nachádzajúcej sa garáže ženský
bicykel zn. Kellys Athos, výrobného čísla UVO7128668, striebornej metalízy, čím spôsobil vlastníkovi
bicykla Q. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., I. Č.. XXXX/XX škodu vo výške 150,- Eur, pretože
skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 10. 04. 2015 na tunajší súd pod sp. zn.
1Pv/498/13/6611 obžalobu na T.. T. K. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Obžalovaný T.. T. K. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedol, že skutok uvedený v obžalobe sa nestal, tobôž nie ako trestný čin. Prípad je vykonštruovaný v
zámere poškodiť jeho meno, jeho vzťahy k rodine a taktiež poškodiť jeho vzťah s jeho pacientmi. Trestný
čin porušovania domovej slobody predpokladá násilným spôsobom vniknúť niekam a obohatiť, čo ale v
tomto prípade neprichádza do úvahy. Jeho prístup do domu a dvora bol vždy voľný, nemal zabránený
prístup nikdy ani úradne, ani od jeho svokry, dokonca v tomto dome aj rok býval. Taktiež má aj prístup
ku kľúču od toho domu a tiež v ňom bývajú aj jeho dve maloleté deti. Výhrady voči prítomnosti jeho
osoby nikdy neboli vznesené, nikdy do domu nevnikol násilne, vždy tam vošiel viac-menej ako volaný,
resp. jeho prítomnosť bola vyžiadaná za účelom ošetrenia či už svokry alebo manželky, alebo z dôvodu
návštevy jeho detí. Ďalej uviedol, že deň pred hlavným pojednávaním malo byť na súde rozvodové
konanie, ktoré sa ale nekonalo, a tiež bude záležať aj na vyjadrení jeho svokry Q. W.. Jemu nie je jasné,
ako táto vec vznikla, pretože nikdy nebol konflikt v tom, že by do toho domu nemohol chodiť. Nešlo teda
o žiadne násilné vniknutie, ani o žiadnu krádež. K spomínanému bicyklu uviedol, že on nie je odkázaný
na nejaký bicykel, ktorý dokonca sám kúpil, na čo má aj svedka, jeho sestru, ale aj manželku, že teda
bicykel kúpil z vlastných peňazí. Bicykel vzal zo dvora a nie z garáže. Celé toto je vykonštruovaný
komplot na jeho osobu. Manželka, poškodená Q. K., v tom čase, zrejme už pod vplyvom diagnózy -

panickej poruchy vyľakala aj jej mamu, a nahlásili na polícii vec, ktorá sa nestala, teda, že si zobral
bicykel z dvora. Ku žiadnemu poškodeniu veci tam nedošlo. Došlo k nedorozumeniu, pretože v tom
čase, keď tam bol, nebolo možné dať vedieť, že ten bicykel berie, on chcel ísť vtedy za svojimi deťmi.
Myslel si, že doma zrejme nikto nie je, videl na dvore bicykel, tak ho naložil do kufra auta, pričom ten
bicykel bol pokazený a na druhý deň ho vzal so sebou do ambulancie, keďže bola dovolenka, tak ho
chcel dať opraviť. Ďalej uviedol, že jeho manželka je panikárka. Ak na hlavnom pojednávaní dôjde k
poškodeniu rodinných vzťahov kvôli takejto chujovine, bude to mať dôsledky na ich rodinu a ich deti.
Tiež má výhrady k postupu polície, ktorá začala trestné stíhanie vo veci, a skutok hneď kvalifikovala ako
trestný čin, pričom sa všetci smejú na tom, že doktor je stíhaný za to, že si vzal vlastný bicykel z dvora
vlastnej svokry. Svokra bola viackrát na OO PZ Hriňová vzniesť výhrady k tomu, že je on stíhaný, že
chce trestné oznámenie stiahnuť, pričom jej bolo oznámené, že sa to nesmie, a že inak obvinia ju z krivej
výpovede. Na doplňujúce otázky uviedol, že jeho manželka býva u svokry od marca 2013, pričom v tom
čase mala nadviazanú známosť, neplnila si manželské a materské povinnosti, ktoré za ňu vykonávala jej
matka, a je dosť možné, že v súvislosti s touto novou známosťou jeho zažalovala na polícii, teda to môže
mať čiastočne súvis s jej chorobou a s jej novou známosťou. Do domu svokry vtedy prišiel večer, ešte
bolo vidno, mohlo byť okolo pol deviatej večer, išiel tam za účelom aby dal svokre peniaze. Okolo domu
je zváľaný plot, spredu je brána, ktorá je vždy otvorená, pričom aj teraz vie, kde je kľúč od domu, takže
sa doň môže dostať. So svokrou a ženou komunikujú normálne, celé sa to dalo vysvetliť, ale polícia
sa toho chytila a vykonštruovala z toho trestný čin. Keď išiel do toho domu, tak nikdy nevolal vopred,
pričom zvonec na dome nefunguje, dosť hlasno vtedy klopal, ale usúdil, že doma nikto nie je, nevidel
ani modré svetlo, že by pozerali televíziu. Na záver uviedol, že jeho manželka sa nikdy nevyjadrila, že si
neželá jeho prítomnosť v dome, s plačom volávala, aby prišiel, teda on bol vždy volávaný, preto podľa
neho už tá nová známosť manželky môže byť v tomto prípade zainteresovaná, alebo aj suseda jeho
svokry, policajtka T., ktorá sa údajne mala pred jeho manželkou vyjadriť, že „tvojho muža dostanem
ľavou zadnou, kedy budem chcieť“.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená Q. W., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že býva
v rodinnom dome sama, vtedy u nej bývala aj dcéra, poškodená Q. K., spolu s jej dvomi deťmi. Asi o
21:30 hod. bola dcéra dole v dome, a prišla jej povedať, že tam niekto je a svieti aj baterkou. Ona jej na
to povedala, že tam nikto nemôže byť, lebo už bránu zavrela. Ona sa dosť bojí, preto nešla von, pozrela
len von oknom, ale nikoho nevidela. Ráno išla do obchodu a všimla si, že brána nie je tak zatlačená,
ako ju zatláča ona, tak jej to začalo vŕtať v hlave, že predsa tam možno niekto bol. Začala rozmýšľať,
či tam náhodou nebol v garáži malý T., syn obžalovaného z druhého manželstva. Išla preto pozrieť do
garáže a vravela si, že dcéra mala predsa pravdu, pretože niekto vzal bicykel. Preto volala policajtov,
ale nepovedala im, že to bol obžalovaný, ani nevedela, kto ten bicykel zobral, policajti potom išli za
obžalovaným a on im povedal, že ten bicykel zobral on. Ona bránu na dome nezamyká, len zatvára. Na
doplňujúce otázky uviedla, že to, že bicykel zobral obžalovaný sa dozvedela, keď ju zavolali na políciu na
výsluch. V ten večer sa obžalovaný neohlásil, že príde, ani nezvykol chodiť v takých večerných hodinách.
Zvykol chodievať, alebo by prišiel, keby ho volala ako svojho ošetrujúceho lekára. V ten večer neklopal,
ani nezvonil, keby ten bicykel chcel, tak by mu ho dala. V tom čase chodieval obžalovaný do domu za
svojimi deťmi. Ona nikdy nevravela, že by mal zákaz chodiť do toho domu, resp., že by si neželala, aby
do domu chodil, či mu to vravela aj jej dcéra nevedela uviesť, nikdy to od nej nepočula. Je pravda, že
vždy nepočuje klopanie na dvere. Ona sa nebola na polícii pýtať, že prečo sa zaoberajú s touto vecou,
a že prečo je stíhaný jej zať, bola tam len raz opýtať sa, či sa to dá stiahnuť, pričom jej povedali, že
sa to už nedá, že už je tá vec preč. Ten bicykel bol vtedy určite v garáži, boli pri tom dve, aj jej dcéra.
Policajtov nevolala v ten večer, pretože večer už von nešla.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že tá garáž je rozporná, trvá na tom,
že bicykel nebol v garáži, a taktiež bol mylne presvedčený, že poškodenej záležalo na tom, aby nebol
perzekvovaný, ale jej asi skôr záležalo na tom, aby bol stíhaný, ako to vyplynulo z jej výpovede.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj poškodená Q. K., ktorá po zákonnom poučení využila právo
v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku a odmietla vypovedať, pretože obžalovaný je jej manžel.
V súlade s § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola preto prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne z
prípravného konania, v rámci ktorého uviedla, že jej manžel, obžalovaný T.. T. K., dňa 07. 03. 2013
prišiel na motorovom vozidle k domu jej matky, poškodenej Q. W., kde sa v tom čase nachádzala aj ona,
nakoľko boli v tom čase s obžalovaným pohádaní, pretože majú dlhodobo rodinné problémy. To, že tam v
ten večer bol a že zobral bicykel, pričom sa neohlásil, jej oznámil na druhý deň, keď sa nachádzala pred

rodinným domom. Vtedy jej povedal, že to bol on, a že jej bicykel vráti, keď sa polepší. Ďalej uviedla,
že prítomnosť obžalovaného v rodinnom dome v tom čase nebola v žiadnom prípade želaná, ako z jej
strany, tak aj zo strany jej matky. Ona bola odsťahovaná a bývala u matky asi od polovice februára 2013
do konca augusta 2013. Určite teda nie je pravda, že obžalovaný vtedy za ňou chodil do toho domu
každý deň, bolo to maximálne raz do mesiaca, aj to sa vždy ohlásil, a chodil tam z dôvodu, že jej doniesol
napr. peniaze, ale spoločne aj s jej matkou si nepriali, aby tam obžalovaný chodil, a to kvôli tomu, že
u matky sa cítila v bezpečí. Ona mu opakovane hovorila, aby tam nechodil, že si to neželá. Či mu to
otvorene povedala aj jej matka nevedela uviesť, ale asi nie, a to z dôvodu, že sa ho všetci boja, pretože
sa im vyhrážal, že im nedá peniaze, že jej zoberie deti, že ich vydedí a pod. Pred ňou však jej matka
opakovane vyslovila názor, že si neželá, aby tam obžalovaný chodil, ale zrejme sa mu to bála povedať
do očí. Jej matka obžalovaného určite rada nemá, pretože ubližuje jej dcére. Ďalej uviedla, že dňa 15.
11. 2013 jej obžalovaný v čase, keď sa nachádzal spolu s ňou v ich byte na I. ulici, povedal, aby stiahla
trestné oznámenie, že má povedať, že si to celé vymyslela, a ak tak neurobí, tak jej zoberie dieťa a
poženie pred súd celú políciu z OO PZ Hriňová, jej riaditeľa Račka a aj vo veci konajúcu policajtku T., a
preto telefonovala v ten deň na políciu a chcela trestné oznámenie stiahnuť. Od toho dňa s obžalovaným
nie je v kontakte, vie, že býva na jeho chate na J. V.. Na záver uviedla, že obžalovaný určite nebol vítaný
v čase, keď bývala u matky v jej dome. Aj keď sa jej však vyhrážal rôznymi spôsobmi, ktoré uviedla, trvá
na podanom trestnom oznámení. Tramal dlhodobo pod vplyvom obžalovaného užívala, pretože mala
žalúdočné vredy. Obžalovaný, taktiež dlhodobo užíva Tramal, a pokiaľ vie, netrpí takými diagnózami,
kvôli ktorým by ho musel užívať, a podľa nej, keďže ho užíva 15 rokov, je na ňom závislý. Je pravda,
že brala antidepresíva, kvôli tomu, že sa liečila od závislosti na Tramale a zle to znášala. Toho času je
už ale v poriadku a antidepresíva neužíva.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že s manželkou sú v rozvodovom
konaní. Manželka je dlhodobo psychicky chorá, preto spochybňuje jej dôveryhodnosť, a bude žiadať,
aby súd ustanovil znalca na posúdenie jej zdravotného stavu, najmä na schopnosť uvedomiť si dosah
jej výrokov na perspektívny a zdravý vývoj ich detí, pretože jej výroky môžu mať negatívny dosah na ich
vývoj. Jej správanie považuje za účelové, pretože ak dokázala takto „trefne“ vypovedať v prípravnom
konaní, nevie, prečo sa stále bojí prísť na súd. K tomu, čo uviedla, že jej dá bicykel, keď sa polepší, tak
to zle pochopila, mal na mysli, že jej ho dá, keď sa polepší zdravotný stav. V tom čase do domu svokry
chodil pravidelne, taktiež bol opakovane privolávaný, jednak k svokre, jednak k manželke, pretože majú
obidve zdravotné problémy. Čo sa týka Tramalu, ten liek manželke odporúčal aj gastroenterológ. Podľa
neho u nej nevznikol návyk na Tramal, ale manželka má dlhodobé psychické problémy, ktoré by sa
mohli definovať ako typ maniodepresie. Antidepresíva, ako sa neskôr dozvedel, brala aj predtým, ako
sa zoznámili. Nevie pochopiť, prečo teda neprejavila nesúhlas s jeho návštevami v dome jej matky. Jeho
prítomnosť v dome svokry by charakterizoval ako návštevy, či už vyžiadané, alebo nevyhnutné, napr. aj
k deťom, ale v žiadnom prípade nie ako násilné vniknutie. Jemu ani svokra, ani manželka nenaznačili
nesúhlas s jeho prítomnosťou v rodinnom dome. Taktiež nevie, že by im niekedy ublížil, jeho cieľom bolo
vytvoriť zblíženie a súlad v rodine. Tiež mu nie je zrejmé, ako môže manželka preukázať tvrdenie o tom,
že ju nútil k stiahnutiu trestného oznámenia. Nevie, v čí prospech je jeho odsúdenie, pretože určite nie
v prospech manželky, ani svokry, a ani ich detí.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: výpis z katastra nehnuteľností (č.l. 47 - 48), zápisnica o ohliadke
veci s fotodokumentáciou (č.l. 49 - 53), správy a posudky na obžalovaného (č.l. 66 - 69), odpis registra
trestov obžalovaného (č.l. 70).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného
alebo tam neoprávnene zotrvá, a čin spácha voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku.

V prvom rade súd poukazuje na výpoveď poškodenej Q. W., vlastníčky rodinného domu a pozemku, na
ktorý mal obžalovaný vniknúť, ktorá uviedla, že v tom čase (keď u nej bývala jej dcéra, poškodená Q.
K.), chodieval obžalovaný do domu za svojimi deťmi, pričom ona mu nikdy nevravela, že by mal zákaz
do toho domu chodiť, resp. že by si ona neželala, aby do domu chodil, a tiež to nikdy nepočula od dcéry

(poškodenej Q. K.). Poškodená Q. W. taktiež uviedla, že keby obžalovaný ten bicykel chcel, tak by mu ho
dala, a že nie vždy počuje klopanie na dvere. Taktiež sa bola pýtať na polícii v Hriňovej, či sa to trestné
oznámenie dá stiahnuť. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný nemal zákaz vstupovať do rodinného
domu, resp. jemu priľahlých pozemkov, poškodené mu nikdy neuviedli, že by takýto zákaz mal, resp. že
by si neželali, aby do toho rodinného domu chodil. Navyše, v tom čase sa v rodinnom dome nachádzali
aj deti obžalovaného, preto je logické, že ich v tomto dome navštevoval, ako ich rodič, a taktiež do domu
chodieval ako ošetrujúci lekár oboch poškodených.

Taktiež poškodená Q. K., manželka obžalovaného, uviedla, že obžalovaný chodieval do rodinného
domu, aby jej doniesol napr. peniaze. Taktiež uviedla, že prítomnosť obžalovaného v tom čase v
rodinnom dome nebola želaná, a že ti nepriala aj jej matka, poškodená Q. W., čo ale táto poškodená vo
svojej výpovedi vyvrátila. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vzťahy medzi obžalovaným
a jeho manželkou (poškodenou Q. K.) sú evidentne rozvrátené, dôsledkom čoho sa aj odsťahovala
zo spoločnej domácnosti a bývala určitý čas v rodinnom dome u matky, dôkazom čoho je aj
prebiehajúce rozvodové konanie, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/66/2014. Zrejme
pod vplyvom uvedených nezhôd začalo aj toto trestné stíhanie, ktoré vyústilo do podania obžaloby
za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Z
vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by bola naplnená objektívna stránka zločinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože súd nemal bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že by obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia
iného. Neoprávneným vniknutím je pritom nežiaduci, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa
uskutočnený vstup do domu alebo bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R 11/1997).
Obidve poškodené sú rodinné príslušníčky obžalovaného, vlastníčka rodinného domu obžalovanému
nezakázala prístup do rodinného domu, ani neuviedla, že by si jeho prítomnosť v tomto dome neželala.
Naopak, uviedla, že pokiaľ by obžalovaný bicykel chcel, sama by mu ho dala. Na záver súd konštatuje,
že v konaní síce nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že bicykel, ktorý obžalovaný
z rodinného domu odniesol, kúpil za vlastné peniaze, táto skutočnosť je však vo vzťahu k žalovanému
zločinu irelevantná.

Poškodené si v adhéznom konaní neuplatnili nárok na náhradu škody, preto o nej súd nijakým spôsobom
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.