Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/398/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512224117
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512224117.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov
senátu JUDr. Juraja Považan a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom: Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného
advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom: Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti odporcovi:
C. Ž., U..: XX.XX.XXXX, R. E. XX, R., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou: Danou

Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eura s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 12C/106/2013-31 zo dňa
16.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie 50,50 eura s
príslušenstvom zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3
zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a § 100 ods. 1, § 108 Obč. zákonníka a skutkovo tým, že
navrhovateľ návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 01.10.2012 žiadal, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým by odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 50,50 eura a trov konania, nakoľko odporca

cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Nakoľko miesto pobytu odporcu nebolo súdu známe, na adrese trvalého
pobytu sa nezdržiaval, podľa § 29 ods. 2 O. s. p. mu súd prvého stupňa ustanovil opatrovníčku, ktorá
vzniesla námietku premlčania.

Vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 27.07.2011 súd prvého stupňa zistil, že dňa 27.07.2011 bol odporca kontrolovaný
oprávneným pracovníkom navrhovateľa v dopravnom prostriedku navrhovateľa linke MHD č. 83 a pri

kontrolesanepreukázalplatnýmcestovnýmlístkom.Cenulístkaaúhradunamiestenezaplatil aneurobil
tak ani na základe zaslanej upomienky zo dňa 05.09.2011, kde mu bola poskytnutá dodatočná lehota
na úhradu vzniknutej pohľadávky navrhovateľa.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že jednoročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z
prepravy (§ 108 Obč. zákonníka) začala v predmetnom prípade plynúť v zmysle § 101 Obč. zákonníka
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca mal cestovať v dopravnom prostriedku

navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 27.07.2011, čím navrhovateľovi vznikla možnosťpodať týmto okamihom žalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku. Navrhovateľ svoje právo
uplatnil v súdnom konaní dňa 01.10.2012. Podľa § 122 ods. 2 Obč. zákonníka jednoročná premlčacia
lehota uplynie dňom, ktorý sa zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej plynutie lehoty

začína. Plynutie premlčacej lehoty v predmetnom prípade začalo dňom 27.07.2011 a skončilo sa
dňom 27.07.2012. Odporca tak prostredníctvom procesného opatrovníka dôvodne vzniesol námietku
premlčania. Nakoľko v danom prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody, ale o sankciu, so zánikom
práva na zaplatenie prepravného zaniká aj právo na vymáhanie tejto sankcie. Súd prvého stupňa preto
návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko úspešnému odporcovi žiadne trovy
nevznikli, súd prvého stupňa odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Podľanázorunavrhovateľasúdprvého
stupňa vec podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na § 760 Obč. zákonníka,

podľa ktorého zmluvou o preprave vzniká právny vzťah medzi dopravcom a cestujúcim, pričom preprava
osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným
prostriedkom do miesta určenia riadne, včas a za určené cestovné. Občiansky zákonník obsahuje iba
základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy; podrobnejšia úprava
je ponechaná osobitným predpisom, v tomto prípade zák. č. 169/1996 Z. z. o cestnej doprave. Ďalej

poukázal na § 12 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. d/, § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej
doprave a čl. 6 ods. 2, ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Mal za
to, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi úhradu vznikla podľa § 12 ods. 2 písm. b/ v spojení s §
14 ods. 1 písm. d/ a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a úhrada za nepreukázanie sa
cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy podľa § 760 Obč. zákonníka. Obč. zákonník stojí na

princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé
práva týmto zákonom či iným predpisom nie je ustanovená premlčacia doba. Zákon č. 56/2012 Z. z. o
cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného
lístka a preto je potrebné použiť § 101 Obč. zákonníka, čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,50 eura
nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (01.10.2012) premlčaná. Na podporu

svojho záveru navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených
pod sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo
totožných veciach, pričom v oboch prípadoch odvolaniu navrhovateľa vyhovel.

Odporca sa ani prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolacísúdpreskúmalvecviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),tútoprejednal

bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa absenciu úpravy premlčania práva dopravcu na cestovné a
sankčnú úhradu správne riešil podľa ust. § 853 Obč. zákonníka prostredníctvom analógie legis, t. j.
podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

S prihliadnutím na právny základ uplatneného nároku, ktorým je porušenie podmienok vyplývajúcich
zo zmluvy o preprave, je aj podľa odvolacieho súdu takýmto ustanovením práve ust. § 108 Obč.
zákonníka upravujúce premlčanie práv z prepravy. Odporcom namietnuté premlčanie navrhovateľom
uplatnenéhonárokubolopretosprávneposúdenépodľa§108Obč.zákonníkaupravujúcehopremlčanie
práv vzniknutých z osobnej a nákladnej dopravy s výnimkou práva na náhradu škody (§ 760 až 776

Obč. zákonníka).

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby mal však súd prvého stupňa správne vychádzať z ust. §
563 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Z dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie cestovného aúhrady priamo na mieste revízorom pri kontrole cestovných lístkov, t. j. dňa 27.07.2011. Súd prvého
stupňa preto pochybil, keď aj napriek uvedeným skutočnostiam a vlastnému právnemu zdôvodneniu,
považoval za začiatok plynutia premlčacej doby 27.07.2011 a nie deň nasledujúci po výzve veriteľa

na plnenie, t. j. 28.07.2011. Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia,
nakoľko návrh na začatie konania doručený súdu dňa 01.10.2012, bol nepochybne podaný po uplynutí
zákonom stanovenej premlčacej doby.

V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa, podľa ktorej mal súd prvého stupňa v prejednávanej
veci aplikovať zákon č. 56/2012 Z. z. odvolací súd poukazuje na to, že predmetný právny predpis

nadobudol účinnosť dňa 01. marca 2012, pričom k porušeniu povinnosti odporcu cestovať s platným
cestovným lístkom a vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie cestovného a úhrady, ktorého zaplatenie
je predmetom konania došlo dňa 27.07.2011, a teda za účinnosti zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej
doprave. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď nárok navrhovateľa posúdil podľa zákona č.
168/1996 Z. z., nakoľko sa jedná o hmotnoprávny predpis, a teda predmetný právny predpis je potrebné
aplikovať na posudzovanie nárokov, ktoré vznikli za účinnosti tohto zákona. Odvolací súd tiež nemá

zrejmé, že by zákon č. 56/2012 Z. z. ustanovoval na premlčanie nároku navrhovateľa na zaplatenie
cestovného podľa § 12 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/ a § 17 ods. 2 osobitnú premlčaciu
dobu, a teda že by sa aj pri uplatňovaní nárokov podľa predmetného predpisu mala uplatňovať iná
premlčacia doba, ako premlčacia doba podľa § 108 Obč. zákonníka.

Vo vzťahu k rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011,

na ktoré v odvolaní poukazoval navrhovateľ, odvolací súd uvádza, že s právnymi názormi v nich
prezentovanými sa nestotožňuje, a tieto nie sú pre iný odvolací senát právne záväzné. Súčasne
poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave napr. sp. zn. 9Co/168/2014, 4Co/10/2014,
6Co/156/20014, 8Co/507/2014, ktoré k otázke premlčania práva dopravcu na cestovné a sankčnú
úhradu zaujali rovnaké stanovisko ako bolo prijaté odvolacím senátom 5Co.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.