Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/71/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814898162
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814898162.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v trestnej veci proti obžalovanému
C. C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. novembra 2014 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

Obžalovaný C. C. , nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom O. D. č. XXX, ženatý, robotník

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 04. 09. 2014 v čase o 16,25 hod. viedol pod vplyvom alkoholu motorové vozidlo Ford Galaxy, ev.
č. NO-XXXBI, po ceste č. I/78 v obci Oravská Polhora smerom ku štátnej hranici, následne bol pred
rodinným domom č. 281 zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, pri
kontrole sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu prístrojom Alcotest Drager 7410 č. ARJJ-0379
a bola mu nameraná hodnota 0,81 mg etanolu v litri vydýchnutého vzduchu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona ukladá
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 5 (päť) rokov a 7 (sedem)
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal pod č. Pv 6XX/XX/XXXX-X dňa 07.10.2014 obžalobu
na obv. C. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2014 samosudca podľa § 257 ods. 5 a 7 Trestného poriadku za
súhlasu prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného C. C. o tom, že je vinný zo spáchania žalovaného
skutku a súčasne podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku samosudca vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste, nakoľko neboli žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že obžalovaný sa dopustil konania
kladeného mu za vinu, ktoré naplnilo tak po subjektívnej ako aj objektívnej stránke všetky zákonné znaky
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že ľutuje čo urobil a žiadal znížiť trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá. Odôvodňoval to tým, že manželka pracuje na dohodu, majú tri maloleté deti
a on pracuje príležitostne ako stavebný robotník, no hľadá si stále zamestnanie a vyžadujú od neho
vodičský preukaz.

K osobe obžalovaného súd prečítal listinné dôkazy - odpis z registra trestov, evidenčnú kartu vodiča,
výpis z evidencie priestupkov, správu obce Oravská D. a rodné listy maloletých detí. Z týchto dôkazov ako
aj z výpovede obžalovaného vyplynulo, že je ženatý, je otcom troch maloletých detí a spolu s manželkou
bývajú vo vlastnom rodinnom dome v Oravskej D.. Podľa správy obce má pozastavenú živnosť, jeho
správanie na verejnosti je hodnotené kladne, nebol obcou prejednávaný v priestupkovom konaní a
neboli na neho ani žiadne sťažnosti. Z priestupkovej evidencie a odpisu z registra trestov súd zistil,
že obžalovaný bol jedenkrát súdom trestaný, konkrétne rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín zo
dňa 30.08.2005 pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. b) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb., za ktorý mu bol uložený peňažný trest 10.000,- Sk a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov. Toto odsúdenie má už zahladené. Okrem toho mu bola dňa
18.09.2008 uložená pokuta 1.500,- Sk v blokovom konaní za priestupok v cestnej premávke (porušenie
povinnosti dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia) a dňa 21.09.2011 pokuta vo výške 280,-
Eur a zákaz činnosti v trvaní 16 mesiacov za priestupok spočívajúci vo vedení motorového vozidla po
požití alkoholu (resp. inej návykovej látky).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súčasne súd pri ukladaní trestu obligatórne
prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností.

V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa k spáchaniu trestného
činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Iné poľahčujúce okolnosti súd u
obžalovaného nezistil, pričom obžalovanému nepriťažovalo nič.

Vzhľadom na tento prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona po znížení hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej v § 289 ods. 1
Trestného zákona o jednu tretinu, teda na osem mesiacov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace. Podľa názoru súdu trest v polovici takto určenej trestnej sadzby zaručuje s
prihliadnutím na osobu obžalovaného a jeho doterajší život možnosť jeho nápravy do budúcnosti v
situácii, kedy vzhľadom na okolnosti prípadu nie je na zabezpečenie ochrany spoločnosti nevyhnutný
okamžitý výkon uloženého trestu odňatia slobody. Súd preto podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
podmienečne odložil výkon uloženého trestu pri súčasnom určení primeranej skúšobnej doby podľa §
50 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 24 mesiacov, počas ktorých bude obžalovaný vystavený hrozbe
nariadenia nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade, že nebude viesť riadny život. Súd sa
nestotožnil s požiadavkou obhajoby na uloženie niektorého z alternatívnych trestov, pretože obžalovaný
spáchal prečin úmyselný a za obdobné konanie - vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu bol
priestupkovo postihnutý aj v roku 2011, kedy peňažná sankcia ani s ňou spojený zákaz činnosti neboli
pre obžalovaného dostatočným poučením a výstrahou. To potom vylučuje, aby či už trest povinnej práce,
s ktorého uložením obžalovaný súhlasil alebo trest domáceho väzenia viedli k jeho náprave.

Nakoľko obžalovaný spáchal skutok v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu súd zároveň
podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Pri určovaní výmery tohto trestu súd vychádzal z ust. § 61 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého
trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou. Súčasne § 61 ods. 3 Trestného zákona hovorí, že ak súd odsudzuje
páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako
vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti
v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Trestného zákona. Ako už bolo uvedené, v roku
2005 bol obžalovaný Okresným súdom Dolný Kubín odsúdený pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa vtedy účinného ustanovenia § 201 písm. b) Trestného zákona (zákon č. 140/1961
Zb.). Toto odsúdenie má síce už zahladené, no podľa § 61 ods. 7 Trestného zákona platí, že na ukladanie
trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 až 5 Trestného zákona nemá vplyv zahladenie odsúdenia a
podľa prechodného ustanovenia § 438d Trestného zákona sa ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 vzťahuje
aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred
1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1.
novembri 2011. Preto po znížení hornej hranice tohto trestu o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona sa súd mohol pohybovať v rozmedzí päť rokov sedem mesiacov až sedem rokov, pričom
uložil obžalovanému trest zákazu činnosti na samej dolnej hranici. Prihliadal predovšetkým na rodinnú
situáciu obžalovaného s tým, že obžalovaný ako vyučený stolár, pracujúci v súčasnosti nepravidelne
ako stavebný robotník, sa môže nepochybne zamestnať aj napriek uloženému trestu zákazu činnosti.
Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 5 rokov a sedem mesiacov súd
považoval za primeraný aj vzhľadom na to, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu
nie v až tak dávnej minulosti - v roku 2005 (podľa evidenčnej karty vodiča s vyše dvoma promile, čo je
ťažká opitosť), pričom odsúdeniu vzhľadom na konštrukciu skutkovej podstaty trestného činu podľa §
201 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. predchádzalo postihnutie za obdobný čin, a opätovne aj
v roku 2011. Pokiaľ potom súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti predchádzajúceho odsúdenia, ktoré
by mali zakladať neprimeranú prísnosť v súčasnosti ukladaného trestu zákazu činnosti obžalovanému,
je dĺžka uloženého trestu zákazu činnosti namieste aj z hľadiska potreby ochrany spoločnosti, pretože
je evidentné, že obžalovaný nemá žiadne zábrany sadnúť za volant motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu a je len zrejme šťastím, že žiadny závažný následok na majetku, živote či zdraví iného zatiaľ
takto nespôsobil.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.