Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 23, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205423
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113205423.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: L. Š., B..

XX.XX.XXXX, X. Š. XX, I., zastúpeného Občianskym združením Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom
bytov, Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708, právne zastúpené JUDr. Darinou
Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa,
a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 17 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného JUDr. Gabrielom
Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/3024/2012

zo dňa 19.1.2012,

z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 25.2.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/3024/2012, ktorým mu bola ako žalovanému
uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti RAPID life životná poisťovňa,

a.s. ako žalobcovi sumu 102,90 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Žalobca
zároveň žiadal nahradiť trovy konania. V žalobe poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012,
ako aj princíp právnej istoty (rozhodnutie ÚS SR IV.ÚS 499/2011). Ďalej poukázal na to, že žalovaný pri
uzatváraní poistných zmlúv bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v jeho záujme bolo,
aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Nemožno potom od žalobcu
spravodlivo požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na uzavretie poistenia.
Suma uplatnená v rozhodcovskom konaní ani nebola presne špecifikovaná. Svoj návrh odôvodnil aj tým,

že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je na základe konštantnej judikatúry považovaná
za neprijateľnú. Žalobca sa nemal možnosť riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom, bolo
mu odňaté právo konať pred súdom a podľa judikatúry zároveň dojednania rozhodcovských doložiek v
spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie

je spotrebiteľským sporom, ide len o konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov
rozhodcovského súdu z hľadiska dôvodov taxatívnych uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona
č. 244/2002 Z. z. K veci samej žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka podpisom oboch strán bola
jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazneoddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP). Žalovaný tvrdil, že
žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok
podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúca rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu

vyplývajúce ustanovenie časti XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné
dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia časti XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol
v ostatnom dotknutý. Žalovaný ďalej tvrdil, že suma 102,90 EUR zodpovedá nákladom žalovaného
vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy.

predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda podľa žalovaného nebolo dlžné poistné, ale
osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia
za uzatvorenie poistnej zmluvy.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.12.2013 podal návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS 382/2013. V návrhu uviedol, že Ústavný súd SR totiž prijal

na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na súdnu
ochranupodľačl.46ods.1ÚstavySRaprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.6.ods.1Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to okrem iného aj postupom a uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. V návrhu uviedol aj to, že žalobca sa v konaní o zrušení
rozhodcovského rozsudku opiera o právne závery vyplývajúce z citovaného rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR. Ďalej v tomto návrhu poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z
ktoréhotaktiežvyplýva,žecitovanérozhodnutieNSSRbudespravdepodobnosťouhraničiacousistotou
zrušené.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené:

žaloba, stanovy zástupcu žalobcu, rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C/3024/2012 zo dňa 19.1.2012, návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 23.9.2008, oznámenie o
zániku poistenia zo dňa 17.8.2009, vyjadrenie žalovaného zo dňa 2.4.2013, VPP podpísané účastníkmi
dňa 23.9.2008, záznam o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 23.9.2008, návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zo dňa 4.7.2013, návrh žalovaného na prerušenie konania zo

dňa 12.11.2013, dodatok č. 1 k stanovám OZ zo dňa 17.9.2013, zápisnice z členských schôdzí zástupcu
žalobcu zo dňa 22.3.2013 a 11.6.2012, stanovy združenia zo dňa 4.4.2012, ako aj ostatný obsah spisu.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca so žalovaným (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvoril dňa 23.9.2008 poistnú zmluvu č.

XXXXXXXXXX. Doba poistenia bola dojednaná na 47 rokov.

Z oznámenia žalovaného o zániku poistenia zo dňa 17.8.2009 vyplýva, že ku dňu 24.9.2009 došlo k
zániku poistenia v dôsledku neplatenia poistného.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012 pod sp. zn.
2C/3024/2012, bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému
peňažnú sumu vo výške 102,90 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR.

Žalobca sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie, tohto nezúčastnil, preto

súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. konal v jeho neprítomnosti.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo

dňa 19.1.2012 pod sp.zn. 2C/3024/2012, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia
rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 102,90 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR.
Uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 30.1.2013 a dňa 8.3.2013, t.j. v 30 dňovej lehote podľa
§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bola súdu doručená žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 23.9.2008 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako
poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel

ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení
účastníkov nevyplýva, aby bol žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka

sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive žalovaného.Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP,
ktoré predstavujú rozsiahly text písaný malými písmenami na 12-tich stranách.

Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ

poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá

štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu

na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu
nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné
práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať

sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším
súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne
v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy

sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší
súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v
nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobca nebol
podpísal osobitné dojednania č. 01/2007 l poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, platila by XV. časť
VPP „rozhodcovského konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne
cestou rozhodcovského súdu, pričom VPP sú s poukazom na ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho

zákonníka súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby žalobca mal pred podpisom
poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci
ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohol ovplyvniť
obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať
za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný ako dodávateľ

nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky (ktoré ani nie
sú súčasťou samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní
resp. VPP) nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na
uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaníporušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka, a aj z tohto dôvodu súd žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovel

a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Ďalším podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku je dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z., keďže
žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie
vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania a (obsahu VPP, ako
aj rozhodcovského rozsudku), mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola porušená zásada

rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu,
s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j.
žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu. V tejto
súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 3.4.2012,
podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa výber rozhodcu neurčil podľa

transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd preto považoval za dôvodné žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovieť a preto zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Vdanomprípadejesúdtohonázoru,ženiesúsplnenézákonnépodmienkynaprerušeniekonaniapodľa

§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013,
ktorý žalovaný pripojil k tomuto svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov
postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo
zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy
a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne sporným problémom

- otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Súd zároveň zdôrazňuje, že ten istý právny
záver ako bol prijatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012 o neplatnosti rozhodcovskej
doložky bol však vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR napr. 6MCdo/9/2012 zo dňa
16.1.2013 a sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 24 OZ, zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú

práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 25 ods. 3 O.s.p., advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším

zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Podľa § 26 ods. 5 O.s.p., iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva
v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.

V predmetnom konaní žalobcu zastupuje ako zástupca občianske združenie, ktoré sa už, ako to vyplýva

z vyššie citovaných zákonných ustanovení nemôže dať v konaní zastúpiť (ani advokátom) a keďže
si trovy právneho zastúpenia v tomto konaní uplatnil advokát, ktorý nemôže byť právnym zástupcom
žalobcom zvoleného zástupcu (občianskeho združenia), súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.