Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/479/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713208178
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1713208178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a

členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: H. U., F.. XX.XX.XXXX, Q..Č.. H. I. E. I. U., F.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky,
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2,
Pezinokdetirodičov:O..H.U.,F..XX.XX.XXXXT.G.XX,T.,zast.JUDr.ZuzanaKubalováadvokátka,AK
Obchodná 40, Bratislava, a O.. C. H., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXX/XX, J. G., zast. JUDr. Ladislav Sčury,
advokát, AK Mierová 1725, Čadca, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie
výživného, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.07.2014, č.k.

11P/108/2013-507 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 24.07.2014, č.k. 11P/108/2013-507, zamietol návrh otca
na zníženie výživného na maloleté deti a návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti,
keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí,
ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na

vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrhy
rodičov nie sú dôvodné. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že k zmene pomerov došlo na
strane všetkých účastníkov konania, t.j. maloletých detí, ako aj rodičov. Zmenu pomerov na strane
maloletých detí mal preukázanú nárastom ich potrieb. Náklady na výchovu a výživu detí, ktoré matka
uviedla v konaní považoval z väčšej časti za primerané, išlo najmä o stravu, ošatenie, športové aktivity,
náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, náklady na bývanie. Neuznal náklady, ktoré matka
uvádzala v súvislosti s doučovaním angličtiny u H., keďže neboli v konaní preukázané, rovnako neuznal

náklady v súvislosti s dovolenkami detí. Ako primerané vzhľadom na vek a fyzickú vyspelosť oboch
maloletých považoval náklady vo výške XXX € mesačne na každé dieťa. Bol toho názoru, že každý
rodič by mal prispievať na deti rovnakým dielom. Pri rozhodovaní o výške výživného na strane otca
vzal do úvahy skutočnosť, že otec maloletých detí je akcionárom, resp. spoločníkom v 3 obchodných
spoločnostiach a to v spoločností I., J. S..Z.., ktorú založil v roku 2012, na jej založenie použil sumu
12.000 € napriek tomu, že v roku 2012 deklaroval pokles svojej životnej úrovne, v priebehu roku 2012,
resp. 2013 nadobudol 100% akcii spoločnosti E., I..J.., v roku 2012 bola založená aj spoločnosť S.,

I..J.., kde otec podľa jeho vyjadrenia vlastní 20% akcií a vykonáva funkciu predsedu predstavenstva.
Z účtovných dokladov spoločností v ktorých otec pôsobí, a to spoločnosť I. I. E. mal preukázané, že v
priebehu rokov 2011 až 2013 boli aktívne - dosahovali výnosy a prevádzkovali podnikateľskú činnosť.
Otcovi teda nič nebránilo v tom, aby v týchto spoločnostiach dosahoval primeraný príjem. Argumentáciuotca, že spoločnosť S. bude dosahovať príjem až o 10-15 rokov neakceptoval, otcovi dal do pozornosti,
že vyživovaciu povinnosť k jeho 3 maloletým deťom nemožno o 10-15 rokov odložiť, naviac mal za
to, že spoločnosť S., I..J.. má dostatok majetku na to, aby otec mohol v tejto spoločnosti dosahovať

príjem. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí zohľadnil i skutočnosť, že otec dostal po vyporiadaní BSM
k dispozícii byt, ktorý následne predal za XX.XXX € ( v roku 2011 ). Tvrdenie otca, že časť týchto
peňazí použil na vrátenie pôžičky svojim rodičom, ktorú si mal zobrať v roku 2010 v sume XX.XXX
€ považoval za nepreukázané, rovnako tvrdenie otca, že si požičal v roku 2013 finančné prostriedky
od svojej priateľky, s ktorou má dieťa, považoval za účelové. Do úvahy zobral aj skutočnosť, že otec

pravidelne každý mesiac od podania návrhu až do rozhodnutia súdu dotuje svoj účet vo R. banke sumou
X.XXX €. Pôvod uvedených peňazí podľa názoru súdu je z prostriedkov, ktoré otec získal pri predaji bytu.
Skutočnýpríjemotcazamesiacjepodľanázorusúdusuma,ktorúdeklarovalakopríjemprirefinancovaní
hypotéky vo R., teda približne X.XXX až X.XXX € mesačne. Je pravdou, že otcovi v roku 2012 pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej P. U., táto skutočnosť však sama o sebe nezakladá nárok
na zníženie vyživovacej povinnosti k ďalším dvom deťom. S poukazom na uvedené súd mal za to, že

otec ako podnikateľ má dostatok možností a schopností, aby mohol pomerne rýchlo zvýšiť svoj príjem,
disponuje finančnými prostriedkami alebo ich časťou, ktoré získal pri predaji bytu po vyporiadaní BSM,
disponuje rodinným domom vysokej hodnoty a má vysokú potencionalitu príjmu, z ktorého dôvodu s
prihliadnutím aj na zohľadnené potreby maloletých detí návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri
rozhodovaníovýškevýživnéhoskúmalajmajetkovépomerynastranematky.Nezohľadnilargumentáciu

matky, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojmu manželovi. Manžel matky preukázateľne podniká,
naviac vyživovacia povinnosť k deťom predchádza vyživovaciu povinnosť medzi manželmi. Vo vzťahu
k matke mal preukázané, že podniká, je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti U. M., J..S..Z..,
a vykonáva činnosť pre spoločnosť Z. I., J..S..Z... Podľa účtovných dokladov spoločnosti U. M., J..S..Z..
vykazuje táto spoločnosť dostatok výnosov, je ekonomicky aktívna a podľa bankových výpisov, ako aj

podľa slov matky, si zo spoločnosti berie toľko finančných prostriedkov koľko potrebuje. Podľa výpisov
z banky je možné odhadnúť príjem matky na sumu X.XXX až X.XXX € mesačne. Matka má teda
dostatok finančných prostriedkov, aby pokryla nárast deklarovaných nákladov u maloletých detí. Pokiaľ
ide o matkou tvrdený nárast nákladov u maloletých detí, súd nemal v konaní preukázaný taký nárast,
že by bolo potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca v zmysle návrhu matky. Navyše matka sama

deklarovala, že návrh na zvýšenie výživného podala iba ako reakciu na návrh na zníženie výživného
zo strany otca. Takéto podanie návrhu zo strany matky preto podľa názoru súdu nemôže mať právnu
relevanciu, z uvedeného dôvodu návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vec právne posúdil podľa
§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja rodičia.

Matka svojim odvolaním podaným prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu napadla rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým jej návrh na zvýšenie výživného zamietol. V napadnutej

časti žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle podaného návrhu, t.j. zvýšiť výživné na
maloletého H., I. u každého zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne. S názorom súdu prvého stupňa
vysloveným v písomnom vyhotovení rozhodnutia, že ako matka má dostatok finančných prostriedkov,
aby pokryla nárast potrieb detí, pričom súd nemal preukázaný taký nárast nákladov u detí, pre
ktoré by bolo potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, nesúhlasila. V tejto súvislosti poukázala na

odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sám súd potvrdil, že mal preukázané, že u maloletých detí došlo
k zmene pomerov, nakoľko sú o 4 roky staršie, s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady na ich
výchovu a výživu. Rovnako uviedol, že náklady na výchovu, výživu oboch maloletých detí, ktoré uviedla
v priebehu konania považoval z väčšej časti za primerané. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že
za primerané považoval náklady vo výške XXX € mesačne na každé dieťa, pričom každý z rodičov

by mal prispievať na deti v tomto prípade rovnakým dielom, s týmto nesúhlasila, keďže z dôvodu, že
sa o maloleté deti stará výlučne sama, je potrebné v zmysle § 62 ods. 4 Zák. o rodine prihliadať na
jej osobnú starostlivosť o deti. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery otca, súd prvého stupňa v
rozhodnutí konštatoval, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bol otec nezamestnaný, t.č. mal
preukázané, že otec je spoločníkom a konateľom v 3 obchodných spoločnostiach. Podľa vykonaného

dokazovania mal súd brať do úvahy, že otcovi sa v podnikaní v 3 rôznych spoločnostiach výrazne zvýšila
životná úroveň. Navyše vyslovila názor, že otec dostatočne nepreukázal svoj mesačný príjem, z ktorého
dôvodu mal súd aplikovať ust. § 63 ods. 1 Zák. o rodine a mal brať do úvahy prezumovaný príjem otca
vo výške X.XXX,XX €. Z dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že sa zmeniliako pomery na strane otca, tak aj maloletých detí, vyslovila názor, že súd prvého stupňa zamietnutím
jej návrhu na zvýšenie výživného rozhodol v rozpore s ust. § 62 ods. 4 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine.

Otec svojim odvolaním podaným prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu napadol rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol jeho návrh na zníženie výživného. V napadnutej časti žiadal
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, rozhodnúť v zmysle ním podaného návrhu na zníženie výživného.
Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň rozsudok je

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. S rozhodnutím súdu, ktorým zamietol jeho návrh na zníženie
výživného nesúhlasil, uviedol, že v konaní jednoznačne vydokladoval, že na jeho strane došlo k
zmene pomerov a to radikálnym znížením jeho príjmov, z ktorého dôvodu naďalej nie je schopný
uhrádzať doposiaľ určené výživné. Súdu predložil detailné informácie výrazne nad zvyčajne požadovaný
rozsah dokazovania, z ktorých súd mal nepochybne možnosť získať detailný prehľad o všetkých jeho
podnikateľských aktivitách, ako aj o všetkých finančných pohyboch, ktoré súd na jeho strane skúmal

skutočne do detailov. Napriek tomu, že pravdivo a dopodrobna zdokladoval oprávnenosť svojho návrhu
na zníženie výživného, súd napriek konštatovaniu zmeny pomerov, k zníženiu výživného nepristúpil.
Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, súd uznal na rozdiel od neho na strane matky aj len verbálne
tvrdeniamatkyakodostatočnepreukázanéaodôvodnené,napr.nákladynaobstaraniebývaniazobratím
si hypotéky vo výške XX.XXX €, akceptovanie prednesených nákladov na výživu detí. Naproti tomu

súd pri hodnotení dôkazov ním predkladaných tendenčne neuviedol dôkaz úplne, alebo dokonca ho
uviedol nesprávne, resp. použil bezdôvodne iný parameter, ako pri dôkazoch matky. Ako príklad uviedol,
že súd bezdôvodne neakceptoval, že na jeho účet boli poukázané prostriedky patriace výlučne jeho
priateľke v súvislosti so skutočnosťou, že zrušila svoj bežný účet. Zjavne nesprávne tiež postupoval,
keď vychádzal podľa názoru súdu z preukázanej skutočností, že spoločnosť I. mala za rok 2012 kladný

hospodársky výsledok vo výške XX.XXX,XX €, hoci hospodársky výsledok bol preukázateľne v zmysle
daňového priznania v sume X.XXX,XX €, pričom sa jedná o hospodársky výsledok pred zdanením. V
prípade matky a výšky hospodárskeho zisku v jej spoločnosti súd vychádzal z jeho výšky po zdanení.
Pokiaľ ide o náklady na výchovu a výživu detí, tieto súd reálne neskúmal, matka výdavky len verbálne
deklarovala, až na výzvu súdu predložila nečitateľné podklady o vynakladaných prostriedkoch, naproti

tomu on v konaní na základe reálnej analýzy pohybov na bankovom účte matky podrobne definoval
jednotlivé výdavky matky, túto skutočnosť však súd úplne odignoroval. Podľa vypracovanej a súdu
doloženej analýzy sa priemerné mesačné výdavky oboch maloletých pohybujú na úrovni najviac XXX
€ mesačne, čo znamená, že z výživného vo výške XXX € mesačne spotrebuje mesačne v priemere
XXX €, čo tvorí cca len 2/3 výživného, ku ktorému je aktuálne zaviazaný a teda matka sa na výžive

maloletých vôbec nepodieľa finančne ( pri zohľadnení daňového bonusu a detských prídavkov vo
výške XX € ). Konštatovanie súdu, že suma XXX € mesačne predstavuje primerané nutné výdavky
na jedného maloletého pôsobí v súčasnom prostredí v Slovenskej republiky pomerne nekvalifikovane,
nakoľko XXX € v Slovenskej republike predstavuje približne priemernú mzdu. Súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia dal do pozornosti, že v roku 2009 nenamietal výdavky na maloleté deti. V tejto súvislosti

poukázal na to, že v roku 2009 nikto výdavky neskúmal, nakoľko on v snahe byť k svojim synom
veľkorysý, s požadovaným výživným zo strany matky súhlasil. Pokiaľ ide o jeho podnikateľské aktivity,
súd pri hodnotení podnikania spoločností v ktorých je spoločníkom konštatoval, že podnikanie má na
dosiahnutie zisku. Takéto konštatovanie je však čistou teóriou, nezodpovedajúcou realite fungovania
obchodných spoločností. V dnešných podmienkach vývoja ekonomiky žiadnej obchodnej spoločnosti

nie je ničím a už vôbec nie Obchodným zákonníkom garantované dosahovanie zisku. Rovnako
konštatovanie, že neexistuje právny dôvod na to, aby ako predseda predstavenstva spoločnosti nemal
z tejto činnosti žiaden príjem nemôže obstáť v reálnom živote, nakoľko podnikateľský model, ktorý v
aktuálnej fáze negeneruje žiadne zdroje, neumožňuje reálne vyplácanie príjmu pre neho. Podľa jeho
názoru v konaní finančnými výkazmi jednoznačne preukázal, že nemal možnosť vyplácať si priemernú

mzdu v hrubom viac ako XXX € mesačne. Právne závery súdu vo vzťahu k všetkým trom obchodným
spoločnostiam, v ktorých je spoločníkom sú v rozpore s dôkazmi, ktoré v konaní preukázal. Rovnako
konštatovania a právny záver súdu ohľadom vrátenia pôžičky rodičom, vrátanie pôžičky od priateľky,
mesačného dotovania účtu vo R. čiastkou X.XXX €, možné dispozície s nehnuteľnosťou - rodinným
domom, považoval za nepodložené a v rozpore s dôkazmi, ktoré v konaní predložil. S názorom súdu,

že vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti nepovažoval za dôvod na zníženie výživného nesúhlasil,
takýmto postojom podľa jeho názoru súd vytvára nerovnocenný prístup k posúdeniu nárokov jeho
maloletých detí.K odvolaniu oboch rodičov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol zvýšiť
výživné zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne na každé dieťa od 10.10.2013.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, k odvolaniu otca sa písomne vyjadrila
matka maloletých detí. Obaja rodičia vo svojich vyjadreniach zotrvali na svojich návrhoch, vyjadreniach,
prednesoch i odvolaniach.

V priebehu odvolacieho konania dňa 22.01.2015 dovŕšil maloletý H. plnoletosť, stal sa účastníkom

konania s plnou procesnou spôsobilosťou, teda aj právom vyjadriť sa k obom návrhom rodičov podaných
za doby jeho maloletosti. Písomným podaním zo dňa 09.04.2015 sa k návrhu matky na zvýšenie
výživného pripojil, uviedol, že jeho súčasná školská dochádzka, mimoškolské vzdelávanie, športové
uplatnenie ako i zdravotný stav si vyžaduje nemalé finančné náklady, na ktorých je potrebné, aby sa
podieľali obaja rodičia. Otec mu posiela výživné XXX € už k jeho rukám, matka zabezpečuje jeho
bývanie, stravu, školské potreby, zdravotnú starostlivosť, celkom v sume XXX € mesačne. So znížením

výživného v zmysle návrhu otca nesúhlasil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolania rodičov nie sú dôvodné.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní
o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia

o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného,vychádzajúczust.§62 ods.1až5a§75ods.1Zák. rodine,súdpriurčovanívýživnéhoberie
zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové
pomery oboch rodičov.
V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky

skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na
zvýšenie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska
schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti odkázané a tieto potom v záujme
zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými
preurčenievýživnéhonamaloletédeti,t.j.včaserozhodovaniaOkresnéhosúduBratislavaVrozsudkom

zo dňa 11.09.2009, č.k. 40C/256/2009. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním
odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom
došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. detí aj rodičov, avšak porovnávajúc
zmenupomerovnastranedetísozmenoupomerovnastranerodičovnievrozsahu,ktorýbysivyžadoval
novú úpravu výživného, či už v zmysle zvýšenia výživného alebo zníženia výživného.

Pokiaľ ide o právny záver súdu prvého stupňa vyslovený v odôvodnení napadnutého rozsudku, k
tomuto súd prvého stupňa dospel po vykonaní rozsiahleho dokazovania smerujúceho k preukázaniu
právne významných skutočností, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, skutkové zistenia súdu prvého stupňa

vyplývajú z vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v
ich vzájomných súvislostiach, v hodnotení dôkazov odvolací súd nezistil žiaden rozpor, nesprávnosť,
jednostrannosť, či zaujatosť ( námietky otca ), závery súdu prvého stupňa sú logické, presvedčivé,
z ktorého dôvodu odvolací súd, keďže sa s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom
vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na tento v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

poukazuje a využíva možnosť vypracovania skráteného rozhodnutia.

Odvolacie námietky rodičov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie otca
treba uviesť, že otec v ňom spochybnil v podstate celé konanie na súde prvého stupňa, a to od
postupu súdu, cez vykonávanie dôkazov, ich hodnotenie, až po právny záver súdu prvého stupňa.

S uvedenými námietkami otca sa odvolací súd nestotožnil, naopak tvrdenia otca a ním predložené
dôkazyopodnikateľskýchaktivitách,pohybochnaúčtoch,presunochfinančnýchprostriedkovnaúčtoch,
poskytovaní a vracaní pôžičiek, braní si úverov, súd prvého stupňa správne vyhodnotil, dospejúc k
záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktoráby odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti. Pokiaľ otec ako dôvod na zníženie výživného
uvádzal v návrhu i v priebehu konania výraznú zmenu majetkových a príjmových pomerov oproti roku
2009,tútoaniodvolacísúdnastraneotcanezistil.Aktotižotecvroku2009vkonaníorozvodmanželstva

dňa 12.10.2009 ako nezamestnaný uzavrel rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa zaviazal platiť
výživné vo výške XXX € mesačne na každé dieťa, nemožno v roku 2014, za situácie ak otec podniká, je
spoločníkom v troch obchodných spoločnostiach, konštatovať výraznú zmenu príjmových pomerov otca
vzmyslezníženiajehopríjmov.Kuzavretiurodičovskejdohodyvroku2009odvolacísúdeštedodáva,že
ak otec túto uzavrel, musel si byť ako účtovník zaoberajúci sa finančnými analýzami vedomý aj následnej

finančnej zodpovednosti za riadne plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a to až do doby,
kým deti nebudú schopné samé sa živiť. Vo vzťahu k podnikaniu všeobecne a k vyslovenému názoru
súdu prvého stupňa, že podnikanie sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, s ktorým názorom otec
nesúhlasil, tvrdiac, že ide o čistú teóriu nezodpovedajúcu realite fungovania obchodných spoločností
odvolací súd dodáva, že ide síce o teóriu, má však logiku, naopak podľa názoru odvolacieho súdu logiku
nemá mať tri obchodné spoločnosti, zabezpečovať ich chod, fungovanie a mať z nich otcom tvrdených

XXX € mesačne, ktorá suma je na úrovni životného minima. V prípade, že by sa teoreticky súd aj
stotožnil s otcom uvádzanou sumou XXX € mesačne ako jediným zdrojom príjmu, zároveň by musel
konštatovať, že otec ako vysokoškolsky vzdelaný človek, odborník v oblasti účtovníctva, zaoberajúci
sa finančnými analýzami, nevyužíva svoju kvalifikáciu, možnosti a schopnosti a takéto konanie otca
by musel vyhodnotiť ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine. O tom, že otec schopnosti
má, svedčí aj ním dosiahnutý príjem u prechádzajúceho zamestnávateľa vo výške X.XXX € mesačne.
Tvrdenie otca, že na takýto príjem musel dlhodobo a tvrdo pracovať neobstojí, rovnako neobstoja
námietky otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave, na ktorom sa podpísalo práve pracovné vypätie.
Pokiaľ otec v súvislosti s príjmom v spoločnosti T. uviedol, že súd prvého stupňa ignoroval, že príjem

X.XXX € mesačne dosiahol až po 14 rokoch extrémnych pracovných výkonov, treba uviesť, že táto
skutočnosť nebola predmetom konania a teda ani predmetom dokazovania vo veci. Čo však ignoruje
otec v danom konaní a na čo poukázal aj súd prvého stupňa je to, že súdy v konaní starostlivosti o
maloleté deti sú povinné chrániť záujmy maloletých detí, z ktorého dôvodu vynakladanie práce, úsilia,
času pre spoločnosť S., I..J.., z ktorej bude mať otec príjem o 10 - 15 rokov, nemožno z pohľadu

ochrany záujmov maloletých detí vo vzťahu k potrebe plnenia vyživovacej povinnosti otca primerane
odôvodneným potrebám detí akceptovať, tak ako to uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletých detí, tieto matka uviedla primerane veku detí,
z ktorého dôvodu ich súd prvého stupňa správne akceptoval a ustálil na sumu cca XXX € mesačne na
každédieťa.Tým,žeodroku2009prešladoba5rokov,detivyrástli,H.dňa22.01.2015dovŕšilplnoletosť,

I. dňa 10.12.2014 dovŕšil vek 15 rokov, treba mať za to, že deti si už nevyžadujú takú osobnú starostlivosť
matky, ktorá by mohla čo i len čiastočne nahrádzať finančnú povinnosť matky prispievať na výživu detí,
z ktorého dôvodu aj s prihliadnutím na príjem matky, konštatovanie súdu prvého stupňa, že matka je
ako otec povinná podieľať sa na výžive detí rovnakým dielom je správne. Rovnako správny je názor
súdu prvého stupňa vo vzťahu ku konštatovaniu nárastu potrieb detí v súvislosti s ich vekom, štúdiom,

ako aj záver súdu, z akého dôvodu za situácie ustálenej zmeny pomerov na strane detí nepristúpil k
zmene výšky výživného.

Záveromodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žesúdprvéhostupňavkonaní,akoajrozhodnutí,sa
komplexne vysporiadal so všetkými skutkovými zisteniami právne významnými pre určovanie výživného,

a to ako na strane maloletých detí, tak aj rodičov, z ktorého dôvodu odvolací súd nezistiac žiadne
procesné pochybenia v postupe súdu, ani pochybenia pri aplikácii príslušných zákonných ustanovení
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146

ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.