Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111224836
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111224836.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporkyni: W. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J.
Z. XXXX/XX, H., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou: V. N., A. P. Z. H., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
IČO: 42 176 778, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP
7, Stropkov, o zaplatenie 582,93 eura (pôvodne 651,58 eura) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 16Ro/205/2011-16 zo dňa 30.11.2011 sa z r u š u j e .

II. Návrh sa z a m i e t a .

III. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Vedľajšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02.11.2011, doručeným súdu dňa 15.11.2011, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 651,58 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 582,93 eura od 25.09.2008 do zaplatenia, ako aj
nahradiť trovy konania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 16Ro/205/2011-16 zo dňa
30.11.2011. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, súd ho vo výroku
I.vzmysle§173ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„OSP“)vplnomrozsahuzrušil.Pretože
sa nepodarilo v konaní zistiť pobyt odporkyne, súd jej uznesením č.l. 56 ustanovil opatrovníčku.

Podaním zo dňa 08.02.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.02.2012, oznámilo Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Vo veci rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 13C/153/2012-69 zo dňa 20.03.2013, ktorým
konnanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 68,66 eura zastavil, zaviazal odporkyňu nazaplatenie navrhovateľovi sumy 582,93 eura s 9%-ným ročným úrokom od 25.09.2008 do zaplatenia,
ako aj k náhrade trov konania a zrušil platobný rozkaz č.k. 16Ro/205/2011-16.

Na základe odvolania vedľajšieho účastníka Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/275/2013-105

zo dňa 16.09.2014 rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o zastavení konania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Uznesením č.k. 13C/153/2012-117 zo dňa 19.01.2015 tunajší súd konanie v časti úroku z omeškania
vo výške 4% ročne zo sumy 651,58 eura od 25.09.2008 do zaplatenia zastavil.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2008
postúpila Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa

ako postupníka. Postupca a odporkyňa uzavreli dňa 15.07.2005 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu
zákazníka XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy poskytol postupca odporkyni kreditnú
platobnú kartu, prostredníctvom ktorej odporkyňa vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné
operácie. Na vyššie uvedený účel poskytol postupca odporkyni úver, ktorý bolo možné čerpať kreditnou

platobnou kartou, a to do výšky poskytnutého úverového limitu. Vzhľadom na to, že odporkyňa splátky
úveru nehradila riadne a včas, navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka
navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 681,59 eura, ktorá pozostávala z istiny 612,93
eura, riadneho úroku 45,85 eura, úroku z omeškania 6,21 eura a ostatného príslušenstva a poplatkov
16,60 eura v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu. Odporkyňa ku dňu podania

návrhu uhradila sumu 30,01 eura. Navrhovateľ si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom
25.09.2008, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Za rozhodujúci dátum pre
určenie základnej úrokovej sadzby ECB navrhovateľ považuje deň 19.11.2005, t.j. deň nasledujúci po
dni „dátum výpovede“, tak ako je uvedený vo Výpise z účtovných kníh peňažného ústavu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 02.11.2011, Žiadosťou o vydanie/

aktiváciu kreditnej karty VÚB a.s. Číslo zmluvy DSS: XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Obchodnými
podmienkamiVšeobecnejúverovejbanky,a.s.prevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietpre
fyzické osoby občanov č.l. 4, Výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu VÚB a.s. zo dňa 02.12.2009
s prílohou na č.l. 7, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2008 vrátane prílohy na č.l. 12,
Pokusom o zmier zo dňa 03.10.2011, Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 08.02.2012,

podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 01.10.2012, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 05.04.2011, odvolaním vedľajšieho účastníka zo dňa 06.05.2013, vyjadrením k
odvolaniunavrhovateľazodňa23.06.2013sprílohami,akoajostatnýmobsahomspisu,keďnaostatnom
pojednávaní pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, opatrovníčky odporkyne a
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP a zistil nasledovný

skutkový stav:

Zo Žiadosti o vydanie/aktiváciu kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 15.07.2005 vyplýva, že
jej prijatím a schválením zo strany VÚB, a.s. sa žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní karty
MasterCard, uzatvorenou medzi držiteľom karty a VÚB, a.s..

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2008 vrátanej prílohy k zmluve súd zistil, že došlo k

postúpeniu pohľadávky voči odporkyni z VÚB, a.s. na navrhovateľa, pričom zostatok pohľadávky ku dňu
postúpenia bol vo výške 20.533,30 Sk (681,58 eura). Ďalej z nej vyplýva dátum výpovede 18.11.2005.

Z Pokusu o zmier zo dňa 03.10.2011 vyplýva, že ním navrhovateľ odporkyni oznamuje, že dňa
18.11.2005 bola pôvodným veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť
poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola odporkyni oznámená.Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 01.10.2012 vyplýva, že vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania nároku navrhovateľa.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 20.03.2013 poukázal na Dohodu

o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku zo strany odporkyne, ktorá je evidovaná pod
číslom spisu 1168187. Podľa tejto dohody bola medzi účastníkmi dohoda o splátkach mesačne 30,-
eur od 04.05.2011; odporkyňa v zmysle dohody o uzatvorení splátkového kalendára neuhradila žiadnu
čiastku istiny.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992 Zb.“)
(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranuspotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase vzniku uzavretia zmluvy), veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.) (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku),
nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo

ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z., (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku), na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou
úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho
pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej
zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického
správaniaspotrebiteľavyužitieobchodnejpraktikynaznačnéobmedzenieschopnostispotrebiteľaurobiť

rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore
s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými

tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie

premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho

peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo

povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou založený zmluvou o vydaní a
používaní karty MasterCard je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné
posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj

právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ,
zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že
predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený,
dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a
ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Právny

predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporkyni spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver jej bol poskytnutý za iným účelom ako
za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd vychádzal aj z toho, že v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (§ 23a zák.č. 634/1992 Zb.) sú

spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka a že právny vzťah medzi
účastníkmi založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák.č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bez ohľadu na to, že predmetná
zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
a tiež ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a
zákona o ochrane spotrebiteľa.

V konaní vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa.
Vzhľadom k uvedenému, ako aj k povinnosti zaoberať sa otázkou premlčania nároku v spotrebiteľských
veciach ex offo (§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z.), sa súd najskôr zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky a
otázkou premlčania nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v

dôsledku čoho sa povinný subjekt môže brániť voči súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho
nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená

na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať
subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci
neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany
súdov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ

a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 15.07.2005 Zmluvu o vydaní a používaní karty MasterCard, na
základe ktorej zmluvy VÚB, a.s. poskytla odporkyni úverový limit 19.000,00 Sk (630,68 eura). Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2008 došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy z VÚB, a.s.
na navrhovateľa, s poukazom na čo je navrhovateľ v spore aktívne legitimovaný. Pred postúpením
pohľadávky na navrhovateľa bola zmluva zo strany VÚB, a.s. vypovedaná dňa 18.11.2005, čím sa stal

splatným celý dlh. Uvedená skutočnosť výpovede zmluvy vyplýva z návrhu zo dňa 02.11.2011 (č.l. 1), z
výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu (č.l. 7), z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 12)
a z pokusu o zmier zo dňa 03.10.2011 (č.l. 13). V posudzovanom prípade potom všeobecná trojročná
premlčacia doba začala plynúť dňa 19.11.2005 a uplynula dňa 19.11.2008 (streda). Navrhovateľ podal
návrh na súde dňa 15.11.2011, teda v čase, keď bol celý jeho nárok zo zmluvy premlčaný. Za premlčané

pritom súd považoval aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú
jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný
peňažný záväzok.Pokiaľ ide o skutočnosť podpísania listiny pod názvom „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku“ zo strany odporkyne dňa 05.04.2011, k tomuto súd uvádza, že z nižšie uvedených
dôvodov považuje právny úkon podpísania vyššie uvedenej dohody (a v rámci toho uznanie záväzku)

za neplatné.

Z uvedenej „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 05.04.2011 vyplýva,
že ako zmluvné strany sú označení navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník (bod 1.2). Dohoda
je podpísaná navrhovateľom a odporkyňou, a to v Trnave. V článku 2. dohody (Uznanie záväzku) sa
uvádza,žeosobyuvedenévbode1.2a,alebo1.3uznávajúčodoprávnehodôvoduavýškyzáväzokvoči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB, a.s. s tým, že dlžná

suma pozostáva z istiny vo výške 582,93 eura, príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume
102,90 eura. V článku 3. dohody (Forma splatenia záväzku) v bode 3.1 sa osoby uvedené v bode 1.2 a,
alebo 1.3 tejto dohody zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach nasledovne:
výška splátky - 30,00 eur, dátum splátky (deň v mesiaci) - 27, dátum prvej splátky - 04.05.2011. Ďalej je
ako posledná veta tohto bodu uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 vyhlasujú, že majú

vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Nakoľko právny úkon uznania dlhu je právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na
spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

Súd má za to, že pri uzatváraní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ktorá má

formu predtlačeného formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti navrhovateľa, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k službe. Navrhovateľ nekonal pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody s odbornou
starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal (pričom dôkazné bremeno nesie on), že odporkyni ako
priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti)

následky uznania záväzku, a to najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžku premlčacej doby.
Zároveň je v rozpore s odbornou starostlivosťou umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a
následkoch ako poslednej vety v rámci textu o forme splatenia záväzku, čím sa táto veta stráca v rámci
inéhoustanoveniaajavísaakonepodstatná.Navrhovateľtakýmtokonanímporušilodbornústarostlivosť
vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne

očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej
praxi. Zároveň je nepochybné, že navrhovateľ tým, že neposkytol odporkyni podstatné informácie a
nevysvetlil jej všetky dôsledky podpísania listiny z jej strany, podstatne narušil ekonomické správanie
odporkyne ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje, a
ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobila. Súd má za to, že nie je dôvodné očakávať, že by sa

spotrebiteľ v prípade, že by mu boli poskytnuté podstatné informácie zo strany navrhovateľa, rozhodol
podpísať uvedenú dohodu, v čase, keď bol dlh už premlčaný, čím by si zhoršil svoje postavenie a
predĺžil premlčaciu dobu až na 10 rokov. Súd nepochybuje o tom, že pri dostatku informácií by odporkyňa
uvedenú dohodu nepodpísala. Navrhovateľ nadôvažok sám iniciatívne vyhľadal odporkyňu v mieste jej
trvalého bydliska, kde odporkyňa v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach podpísala formulár, ktorý

pripravil navrhovateľ a z ktorého obsahu jej bez ďalšieho nemohlo byť zrejme, že ním uznáva premlčaný
dlh.

Celé vyššie uvedené konanie navrhovateľa vrátane zabezpečenia uznania záväzku nemožno hodnotiť
inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si exekučný titul, keď z obsahu dohody, ako
aj ďalšieho konania navrhovateľa je zrejmé, že jej zmyslom bolo uľahčenie vymožiteľnosti pohľadávky

pre navrhovateľa.

Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej dohody došlo k nekalej
obchodnej praktike zo strany navrhovateľa, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky
v zmysle § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.. Z uvedeného dôvodu súd Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku považuje za priečiacu sa zákonu (§ 7 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. - „Nekaléobchodné praktiky sú zakázané.“), ako aj priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej
praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a preto v zmysle § 39 OZ za neplatnú, a teda
nespôsobujúcu žiadne právne účinky. Zároveň je potrebné dodať, že súd nemôže poskytnúť ochranu

uplatnenému právu navrhovateľa, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon
práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Vzhľadom k záveru o neplatnosti uznania
záväzku odporkyňou, nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov v zmysle § 110 ods. 1 OZ.

Súd vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného považoval nárok navrhovateľa, ktorý zostal predmetom
konania po čiastočných zastaveniach konania, za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na

začatie konania po uplynutí trojročnej premlčacej doby, keď vedľajší účastník (ktorého súd považuje
za oprávneného vzniesť námietku premlčania, nakoľko tento je zásadne oprávnený na všetky úkony,
na ktoré je oprávnený hlavný účastník s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom, o ktorý
dispozičný úkon pri námietke premlčania nejde, pričom tieto úkony robí v prospech a s účinkami
pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje) vzniesol námietku premlčania, na ktorú námietku
súd ako na dôvodnú prihliadol. Úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik

vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať
súdnym rozhodnutím. Súd preto návrh z dôvodu uplatnenia práva po uplynutí premlčacej doby vo
výroku II. zamietol a z uvedeného dôvodu ďalej neskúmal opodstatnenosť tohto uplatneného nároku
navrhovateľa.

Nadrámecsúduvádza,žeibezvznesenejnámietkypremlčaniabybolpovinnýnapremlčanieprihliadnuť

ex offo, a to s poukazom na ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu,
keď absentuje prechodné ustanovenie k tejto úprave. V čase, keď vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania (podaním zo dňa 01.10.2012) táto právna úprava nebola účinná (§ 5b zák.č. 250/2007
Z.z. bol účinný od 01.05.2014), preto súd uvedený úkon vznesenia námietky premlčania považuje za
opodstatnený a účelný.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.O náhrade trov konania odporkyne súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP, § 142
ods. 1 OSP, § 224 ods. 3 OSP, v spojení s 151 ods. 1 OSP, keď navrhovateľ zavinil obe čiastočné
zastavenia konania a zároveň bol návrh, ktorý zostal predmetom konania v celom rozsahu zamietnutý,

z čoho vyplýva úspešnosť na strane odporkyne v plnom rozsahu. Nakoľko si však odporkyňa v konaní
náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania neuplatnila ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd jej právo na náhradu trov konania vo výroku III. nepriznal.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne súd rozhodol podľa ustanovenia §
93 ods. 4 OSP, § 146 ods. 2 veta prvá OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 3 OSP, v spojení s 151 ods.

2 OSP, keď vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania vo výroku IV. nepriznal, nakoľko si
ich v rozpore s ustanovením § 151 ods. 2 OSP nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, pričom zo spisu mu iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevyplývajú. Súd v tomto prípade
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v rozsudku, tak
ako bol vyhlásený na pojednávaní.

Súd pritom nepopiera právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nakoľko má za to, že

vedľajší účastník má tak, ako každá iná právnická alebo fyzická osoba, právo dať sa v konaní zastúpiť
právnym zástupcom a v zmysle § 93 ods. 4 OSP má v konaní rovnaké práva ako účastník, na ktorého
strane vystupuje, a teda aj právo na náhradu trov konania. Ak je však vedľajší účastník zastúpený
právnym zástupcom, je v zmysle § 151 ods. 2 OSP povinný trovy konania vyčísliť v lehote podľa § 151
ods. 2 OSP, pretože ak tak neurobí a zo spisu sú zrejmé iba trovy právneho zastúpenia, súd nemá

inú možnosť ako mu náhradu trov konania nepriznať. V prejednávanej veci doručil právny zástupca
vedľajšieho účastníka súdu podanie zo dňa 01.10.2012, v ktorom vzniesol námietku premlčania,
pričom si zároveň vyčíslil „doteraz“ vzniknuté trovy vedľajšieho účastníka. V podanom odvolaní zo dňa
06.05.2013 proti prvému rozsudku tunajšieho súdu si vedľajší účastník vyčíslil iba trovy odvolacieho
konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka bol pritom na pojednávanie dňa 31.03.2015 riadne

predvolaný, preto mu nič nebránilo trovy konania v lehote riadne vyčísliť a keďže tak neurobil, pričom zo
spisu mu iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevyplývajú, súd mu právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Nad rámec súd poznamenáva, že dňa 31.03.2015, t.j. v deň pojednávania, bolo súdu dourčené podanie
navrhovateľa zo dňa 26.03.2015, ktorým zobral svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd

konanie zastavil. Uvedené späťvzatie návrhu však bolo do spisu založené až po vyhlásení rozsudku, a
preto bude vec predložená odvolaciemu súdu v zmysle § 208 OSP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.