Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204118
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204118.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu
JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. I. L., PhD., proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné

námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 16C/83/2013 - 33 zo dňa 13. februára 2014 v spojení s opravným uznesením
16C/83/2013 - 55 zo dňa 27. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že

žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Senica, pretože nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote a ďalej žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu
majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 550 eur, pretože nerozhodol
o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., §

9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods.1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zák. č. 514/2003 Z.z.“) a ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že
nezistil nesprávny úradný postup exekučného súdu, nemal za preukázaný vznik škody, chýbala príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. S poukazom na uvedené považoval
súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Senica za neopodstatnený. Žalobca sa domáhal škody výlučne za nesprávny úradný postup z dôvodu,
že k rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd prvého
stupňa v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu
zákonnej lehoty, z akého dôvodu, a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda
vznikla. Zákon určoval lehotu na vydanie poverenia a nie na vydanie iného rozhodnutia o návrhu na
vydanie poverenia. V prípade, že súd má za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie poverenia,

návrh zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché. Ani nedodržanie
zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002).
Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keďpodľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v

konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre
priznanie náhrady škody. Pokiaľ by však všeobecné súdy, pričom vecne príslušnými by v prvom stupni
boli okresné súdy, preskúmavali postup iných všeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, nakoľko v prípade, ak by sa prieťahov dopustil súd

vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval okresný súd, teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd
teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade,
ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní. Absenciou predmetného rozhodnutia
oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o
náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci. Súd prvého stupňa zistil, že poverenie bolo vydané dňa 21. 9. 2009, pričom žiadosť na vydanie

poverenia bolo súdu doručená dňa 6. 3. 2009. Z uvedené vyplýva, že poverenie bolo vydané 186
dní po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty v zmysle ustanovenia, keď návrh na vydanie poverenie bol
doručený súdu dňa 6. 3. 2009. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že žiadosť exekútora
doručená dňa 6. 3. 2009 nebola kompletná. Až na výzvu súdu súdny exekútor doplnil žiadosť na vydanie
poverenia. Až potom bola žiadosť na vydanie poverenia spôsobilá na to, aby súd mohol o nej rozhodnúť.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že súdny exekútor urgoval podaním doručeným súdu dňa 9.
9. 2009 vydanie poverenia, ktoré bolo následne súdom vydané dňa 21. 9. 2009. Podľa skutkových
okolností uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu v
čase od začatia exekučného konania dňa 6. 3. 2009 do vydania poverenie dňa 21. 9. 2009, ktorým
vymedzenímskutkovéhozákladuuplatnenéhonárokujesúd vprejednávanejveciviazaný.Žalobca

ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia na vykonanie exekúcie sa jednou
urgenciou domáhal vydania skoršieho rozhodnutia (vychádzajúc z obsahu exekučného spisu). Pritom
súd na jeho urgenciu reagoval a na 11 deň vydal poverenie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by počas tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako žalobca nepreukázal, že doba
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o vydaní poverenia,

viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu
ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté. V postupe Okresného súdu Senica s ohľadom na vyššie uvedené súd prvého

stupňa nezistil žiadne pochybenia, keď konať mohol až potom, ako bola žiadosť súdneho exekútora
spôsobilá na rozhodnutie. Súd prvého stupňa konštatoval, že absentuje prvotná podmienka pre vznik
zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný
postup nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu považoval
za neopodstatnenú. Účastníkom exekučného konania rozhodnutím v uvedených lehotách nevznikol stav

právnej neistoty, žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi
bolo preukázať svoje tvrdenia. Žalobca svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané nijako
nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Súd sa nestotožnil ani s
názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia s nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd prvého stupňa

nevidel dôvod, aby sa výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody ani nedošlo.
Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním
exekučnéhosúdu,pretoženutnosťspravovaťpohľadávkuoprávnenéhozapríčinilpovinnýtým,ženeplnil
svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré by bolo
možnézahrnúťdonáhradytrovexekúcieadošlobytakkduplicitnémuplneniu. Vovzťahukuplatnenému

nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek márnemu poučeniu podľa
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Podľa
názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom
Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Konanie, v ktorom je možné
konštatovaťprieťahyvkonaní,saneviedlo.Nebolapreukázanáanipríčinnásúvislosťmedzinesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku
nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je
ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní a aj dôvodom na samotnéuzavretie zmluvy o úvere. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje teda ani príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. a preto je návrh v celom rozsahu nedôvodný a bolo ho súd prvého stupňa
zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalovanej plne úspešnej v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich

náhradu nepožiadala (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov
konania jej nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie s poukazom
na dôvody obsiahnuté v § 221 ods. 1 - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP), § 221 ods. 1 (s
použitím v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP - súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav) a neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) OSP). Namietal skutočnosť, že súd rozhodol

v merite veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z.. V právnom štáte a osobitne spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena

takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdnehorozhodnutia,ktorémusíbyťzrušené.Odvolateľ spoukazomna§144ods.1ÚstavySRuviedol,
že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
§ 9 ods. 2 citovaného zákona v znení zák. č. 412/2012 Z.z.. Súd svojím rozhodnutím de iure i de

facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám
nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd
tak znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej
vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše

súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj
práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávaniatak,žerozsudokverejnevyhlásil,nakoľkovodvolacomkonanínebolopotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 1 OSP písm. a)), nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie(§214ods.1OSPpísm.b)),nejdeaniokonanievoveciachporušovaniazásadyrovnakého
zaobchádzania(§ 214 ods. 1 OSP písm. c)) a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný

záujem (§ 214 ods. 1 OSP písm. d)).

Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledkyjednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i
správne vyložil, s poukazom na § 219 ods. 2 OSP odvolací súd už iba odkazuje na správne
a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu

sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Žalobcasasvojoužaloboudomáhazdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdunáhrady
škody v celkovej výške 125 eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu istiny s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskoprávnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o

úvere. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 550
eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca

tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a
zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. V skutočnosti, že

exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote
15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žalobca považoval za nesprávny úradný
postup exekučného súdu.

Zo spisu Okresného súdu Senica, sp. zn. 10Er/100/2009 vyplýva, že súdny exekútor dňa 6. 3. 2009

doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré konanie bolo u exekútora
vedené pod sp. zn. EX 12606/08. Dňa 24. 9. 4. 2009 vyzval Okresný súd Senica JUDr. Rudolfa Krutého
na upresnenenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 18. 5. 2009 JUDr. Rudolf
Krutý doručil súdu opravenú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 9. 9. 2009 doručil
JUDr. Rudolf Krutý urgencii o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 21. 9. 2009 vydal Okresný

súd Senica poverenie č. 52050497054 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého proti povinnej B.
S., narodenej XX. X. XXXX, bytom F. XX, na vymoženie sumy 608,11 eura s príslušenstvom.

Keďže žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom v odvolaní
nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto

dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa
návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§
120 ods. 1 OSP).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkaznébremenopreukázaťpodmienkynáhradyškodyspočíva napoškodenom,vpreskúmavanej

veci na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a
to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou

právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnejmoci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15
dní od doručenia žiadosti súdu. Súd prvého stupňa správne jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to

pre nepreukázanie nároku ako celku.

Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica v danej veci, ktoré
by malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k
priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o

existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. Naviac je potrebné poukázať na to, že
všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č.
514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným
orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v
konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade
rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na

topoukazujedôvodováspávaknovele§9ods.2zák.č.514/2003Z.z. účinnejod1.1.2013,pokiaľbysúd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné

súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť
aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov
dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je
zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené
iba zákonom zmocnené orgány.

Ako odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka
existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani

nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné
a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah, keďže žalobca nepreukázal základ svojho nároku.

K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa vo veci aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, preto
odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z.,
účinné v rozhodnom období. K námietke interpretácie ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
„inšpirovanej“ ustanovením § 9 ods. 2 cit. zákona v znení zák. č. 412/2012 Z.z. odvolací súd uvádza, že
namietanú retroaktivitu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť. Súd prvého stupňa

správne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z. účinné v čase vzniku tvrdenej škody a ujmy.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu sú preto nedôvodné.
S poukazom na uvedené súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v celom rozsahu rozhodol vecne

správne a preto odvolací súd s použitím § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok, včítane správneho
výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 OSP neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.