Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611217698
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7611217698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: R. R. M., M.. G.. P. P. C. H./X, H. XX M., IČO: 312 573 05,

právne zastúpený JUDr. Ivanom Hricom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, ul. Ing. Kožucha
8, 052 01 proti žalovanému: I.. U. W., nar. XX. X. H., bytom H. XX P. M. F., A. X. L. H./X, o zaplatenie
sumy 384,14 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z
10. októbra 2012 č. k. 7C/183/2011-136

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovaného zaväzuje nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi vo výške 35,85 € na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ivana Hrica, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. č.ú. H./H., do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 384,14 Eur s 10 %-tným úrokom z omeškania ročne odo
dňa 1. 3. 2009 až do zaplatenia a trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, na účet JUDr. Ivana
Hrica, advokáta so sídlom v Spišskej Novej Vsi, vo výške 245,28 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca (ktorou je neziskovou
organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby) uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu dňa
30. 6. 2004, pričom žalovaný bol prijatý do funkcie riaditeľa organizácie, ktorú vykonával od 1. 7.

2004 do 31. 3. 2009. Dňa 22. 1. 2009 bol na základe rozhodnutia Správnej rady žalobcu žalovaný z
funkcie riaditeľa odvolaný. Nasledujúci deň podal sám žalovaný výpoveď s tým, že výpovedná lehota
uplynula dňa 31. 3. 2009. Ešte počas výkonu funkcie riaditeľa žalovaný dňa 16. 2. 2009 vybral v
pobočke R. Q. F. P. M. F. sumu 6.000,- Eur z účtu č.: H./H., za účelom vyplatenia dôchodkov klientom
organizácie. Z tejto sumy bola na vyplatenie dôchodkov určená suma 5.050,- Eur, ktorú žalovaný
odovzdal pani Y., ktorá ich následne v obálke odovzdala v ten istý deň pani C. - hlavnej pokladníčke
organizácie v jej kancelárii. Zvyšok sumy vo výške 950,- Eur si žalovaný ponechal na svoje výdavky.

Nevyplnil žiadosť o poskytnutie preddavku, ako je povinnosťou pri vyplácaní preddavku. Zo sumy 950,-
Eur zúčtoval dňa 31. 3. 2009, teda v posledný pracovný deň v organizácii, sumu 565,86 Eur, takže
zvyšná suma 384,14 Eur zostala nezúčtovaná. Hlavná pokladníčka viackrát vyzývala žalovaného, aby
uvedenú sumu zúčtoval, k čomu však nedošlo. Týmto sa žalovaný obohatil o sumu 384,14 Eur. V
súvislosti s nezúčtovaním a ponechaním si sumy 384,14 Eur, ako aj s ďalšími skutkami, z ktorých
bol žalovaný obvinený, prebehlo trestné konanie na Okresnom súde Rožňava, pričom žalobca bol
s uplatneným nárokom na náhradu škody - nezúčtovania sumy 384,14 Eur, odkázaný na podanieobčianskoprávnejžaloby.ŽalobcapoukázalnaÚčtovnúsmernicuč.7-Zásadyvedeniapokladnice-limit
pokladničných zostatkov (ďalej len ako „Smernica“), kde v súvislosti s článkom II sa v Smernici uvádza,
že preddavky sa poskytujú v organizácii na základe žiadosti o poskytnutie preddavku, alebo na základe

iného dokladu (napríklad cestovný príkaz). Pri výplate preddavku sa vyhotovuje výdavkový pokladničný
doklad. Jednorazové preddavky, napríklad na pracovnú cestu, alebo drobný nákup, sa musia vyúčtovať
do desiatich dní odo dňa ukončenia pracovnej cesty, alebo prevzatia preddavku na drobný nákup.
Stále preddavky, napríklad preddavok na nákup PHM, na reprezentačné, poštovné a podobne sa
musia vyúčtovať vždy ku koncu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný svojím konaním porušil

povinnosti vyplývajúce mu zo Smernice, ako aj zo Zákonníka práce, tým, že finančnú hotovosť 950,-
Eur si ponechal bez schválenej žiadosti o preddavok, a nedodržal lehoty na vyúčtovanie poskytnutého
preddavku. Ako riaditeľ organizácie konal v rozpore s článkom III. Organizačného poriadku, podľa
ktorého riaditeľ zodpovedá za efektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami a za dodržiavanie
požiadaviek predpisov a legislatívnych požiadaviek. K návrhu žalobca predložil pracovnú zmluvu z 30.
6. 2004 uzavretú so žalovaným, potvrdenku pokladničnej operácie o výbere 6.000,- Eur z účtu žalobcu

v R. banke, a. s., pobočka P. M. F. zo dňa 16. 2. 2009, pokladničné bločky, príjmový pokladničný doklad
U. H. zo dňa 16. 2. 2009, preukazujúce výber sumy, interný doklad I. H., preukazujúci vyúčtovanie
preddavku zo dňa 31. 3. 2009, kópiu rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. 1. 2011 pod sp. zn.
1T 68/2010-880 a účtovnú Smernicu č. 7. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava
č. k. 1T 68/2010, ktorým ho súd neuznal vinným zo skutku ponechania si sumy 384,14 Eur a vyjadril

pochybnosť o tom, či sa tento skutok vôbec stal.

Súd prvého stupňa vzal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 18. januára 2011, sp.
zn. 1T 68/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11. mája 2011, č. k. 4 To 17/2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť 11. mája 2011, že obžaloba žalovanému kládla za vinu (okrem ďalších
dvoch skutkov) aj spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona v časti štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona zato, že ako riaditeľ, štatutárny orgán R. R. M., dňa 16. 2.
2009 v P. M. F. z účtu č. H. vedenom v R. Q., a. s., pobočka P. M. F. vybral sumu 6.000,- Eur, pričom
sumu 384,14 Eur si ponechal pre svoju potrebu, čím pre R. R. M. spôsobil škodu vo výške 384,14 Eur. V
trestnom konaní súd k tomuto skutku vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne L. C. a
L. Y., použitím faktúr a po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo nepochybne

preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný, resp. či sa stal a uvedený skutok spolu s ďalšími z
výroku o vine vypustil, teda obžalovaného spod týchto skutkov neoslobodzoval. Výpoveď ekonómky
C. súd hodnotil ako nehodnovernú, nakoľko táto sumu 6.000,- Eur po prevzatí nezdokladovala, a tak
v závere súd pri hodnotení dôkazov vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo neuznal obžalovaného
vinným z tohto skutku a vyriekol, že sú tu značné pochybnosti o tom, či sa tento skutok stal. Žalovaný

navrhoval žalobu zamietnuť hlavne s poukazom na vyššie popísané závery trestného rozsudku a na
výpoveď svedkyne L. Y., ktorá podľa strany 14 - 15 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 13. 9.
2010 vypovedala, že v jej kancelárii žalovaný odovzdal ekonómke C. sumu 6.000,- Eur, ktorá si túto
sumu prepočítala. Súd vzhľadom na právnu kvalifikáciu žalobného nároku vo veci vykonal opakované
dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, nakoľko s poukazom na výsledky trestného rozsudku

bolo potrebné zistiť, či žalovaný svojím konaním napĺňa ustanovenie § 222 ods. 1 až 3 Zákonníka práce.
Vzhľadom na závery trestného rozsudku, kde sa uvádza, že súd má pochybnosti o existencii skutku,
súd nemohol jednoznačne vychádzať z predmetného trestného rozsudku tak, ako vo svojom stanovisku
navrhoval žalovaný.

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 222 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka

práce a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaný v posledný pracovný deň 31. marca
2009 zúčtoval zo sumy 950,- Eur časť sumy 565,86 Eur a suma 384,14 Eur zostala nezúčtovaná, na
základe čoho dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený. Z písomných dokladov, z výsledkov
ekonomického auditu u žalobcu, zo záznamov na internetbankingu, týkajúcich sa účtu žalobcu a na
základe výpovede svedkyne L. C. a terajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalovaný z

vybranej sumy 6.000,- Eur nezúčtoval sumu 384,14 Eur. Jeho tvrdenie, že on ekonómke L. C. odovzdal
sumu 6.000,- Eur, okrem svedectva svedkyne Y., ktorá v tom čase s ním žila v spoločnej domácnosti, a
teda bola jeho blízkou osobou, žiadne iné relevantné dôkazy o tom súdu nepredložil. Aj v tomto konaní
výpovede svedkýň C. a Y. by sa mohli javiť ako rozporuplné, žiadnymi inými dôkaznými prostriedkami
nepreukázateľné, ktorá z týchto dvoch svedkýň klame. Konanie žalovaného však potvrdilo, že pravdivá

je výpoveď ekonómky L. C., nakoľko táto prevzala od bývalého riaditeľa dodatočne 31. 3. 2009 doklado zúčtovaní sumy 565,86 Eur, čím žalovaný jasne potvrdil, že nemohol dňa 16. 2. 2009 odovzdať
celú vybranú sumu 6.000,- Eur svedkyni C.. Súd má zato, že žalovaný jej odovzdal sumu 6.000,-
Eur mínus 565,86 Eur (ďalšia suma nebola zúčtovaná), avšak žalovaný aj túto skutočnosť poprel. Vo

svojej výpovedi (aj v trestnom konaní) opakovane vypovedal, že on pani C. osobne odovzdal sumu
6.000,- Eur. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu po posúdení veci súd teda dospel k
záveru, že žalovaný, ako aj svedkyňa Y. pred súdom nevypovedali pravdu. Ich tvrdenia boli účelové,
tendenčnéazavádzajúce.Súdpretožalobevcelomrozsahuvyhovel.Nakoľkopreddavokbolžalovaným
preukázateľne vybraný v mesiaci február 2009 v zmysle Účtovnej smernice č. 7 - Zásad vedenia

pokladnice - internej normy žalobcu, súd v zmysle ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z. určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ním
požadovaný zákonný úrok z omeškania odo dňa 1. 3. 2009, nakoľko povinnosť vyúčtovania preddavku
pripadá na posledný deň v mesiaci, kedy bol poskytnutý, teda na deň 28. 2. 2009.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi
trovy konania, ktoré predstavujú súdny poplatok z návrhu vo výške 23,- Eur a trovy právneho zastúpenia

za 5 úkonov po 28,22 Eur (prevzatie a príprava veci, spísanie a podanie žaloby, 2 x účasť na pojednávaní
dňa 25. 1. 2012 a 10. 10. 2012), 1 úkon za 18,81 Eur (porada s klientom dňa 24. 1. 2012), 1 úkon za
9,40 Eur (porada s klientom dňa 9. 10. 2012), 2x 7,41 Eur - režijný paušál, 5 x 7,63 - režijný paušál,
spolu teda odmena advokáta vo výške 222,28 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Na zdôvodnenie svojho odvolania žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nevykonal dôkazy, ktoré žalovaný k preukázaniu

rozhodných skutočností navrhol vo svojich vyjadreniach k podaniam žalobcu zo 6.2.2012 a 9.7.2012,
ktorými sa súd vôbec nezaoberal.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú nesprávne a tiež je zrejmé, že sú rozpory medzi rozhodnutím
civilným a trestným rozsudkom, keď trestný rozsudok hodnotí výpoveď C. ako nehodnovernú, ale civilný
ju hodnotí ako hodnovernú, taktiež výpoveď svedkyne Y. hodnotí ako nehodnovernú, pričom na strane

5 sa konštatuje, že výpoveď pani C. v civilnom a trestnom konaní je rovnaká a taktiež výpoveď Y..
Žalovaný zdôrazňuje, že tak v trestnom, ako aj v tomto konaní uviedol, že dňa 31.3.2009 žiadnu sumu
preddavku pani C. nevyúčtoval, lebo v ten deň ani na pracovisku nebol, čo potvrdil v trestnom konaní
svedok I.. R., predseda správnej rady R. R.. Od 30.3.2009 bol dlhodobo práceneschopný, o čom vedie
evidenciu poisťovňa. Súd prvého stupňa postavil svoju vieru v tvrdenia p. C.L., ktorá uviedla, že žalovaný

jej vyúčtoval preddavky v dvoch obálkach formátu A5 v mesiacoch február a marec 2009. Žalovaný
v odvolaní kladie otázku, kde je tento doklad a či je podpísaný jeho osobou, či má všetky náležitosti
vyplývajúce zo Zákona o účtovníctve. Považuje preto závery súdu prvého stupňa sú subjektívne,
ničím nepodložené, žiadnymi právnymi relevantnými prostriedkami. Rovnako bezpredmetné považuje
aj audity vykonané L.. L. Q. a auditorom p. Š.. Audit len komplexne poukazuje na vedenie účtovníctva,

avšak samotný audit nevykonáva šetrenie vo veci, ako k nej došlo, preto žiada odvolací súd, aby túto
taktiež nebral do úvahy. Listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca, najmä príjmový pokladničný doklad
U. zo dňa 16.2.2009, ako aj interný doklad I. H. zo dňa 31.3.2009, považuje za listiny spracované a
predložené dodatočne, podvodným spôsobom zo strany ekonómky p. C. a riaditeľa p. L. Q..

Odvolateľ poukázal na ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce a § 191 ods. 1 Zákonníka práce,

pričom zdôraznil, že súd prvého stupňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal protiprávnosť
konania žalovaného ako zamestnanca, ani jeho zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním zamestnanca (kauzálny nexus). Ďalej uvádza, že žalobca žiadnym právne
relevantnýmspôsobomnepreukázalzodpovednosťžalovanéhozaškodu,anijejvýšku.Podaniežalobcu
so zmenou právnej kvalifikácie z 24.1.2012 (§ 222 Zákonníka práce) považuje žalovaný v celom

rozsahu za právne irelevantné. Poukazuje na to, že bezprostredne po skončení pracovného pomerubol žalovanému zaslaný tzv. zápočtový list, v ktorom mu bývalý zamestnávateľ neuviedol absolútne
žiadne záväzky, finančné alebo iné. Predmetný zápočtový list predloží súdu v prípade potreby uplatnenia
mimoriadneho dovolania v tejto veci. Náhrada škody v sume 384,14 Eur mala byť predpísaná p. L. C.,

ktorá mala v tom čase platnú, riadne podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, pretože toto manko
vzniklo jej, nie žalovanému. Pokiaľ sa týka skutočností, že demonštratívne roztrhal pred súdom listiny, je
topravda,roztrholinternýdokladI.H.z31.3.2009,akoajtlačivožiadostiopreddavok,pretožetietolistiny
považuje za listiny spracované a predložené dodatočne a podvodným spôsobom. Ospravedlňuje sa za
toto konanie dodatočne, pričom vopred, než tieto listiny roztrhal, aj súd prvého stupňa distingvovaným

spôsobom upozornil, že tak urobí.

K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe
a poukázal na výsledky dokazovania. Odvolanie žalovaného nie je ničím podložené. Spochybňovať
predložené písomné dôkazy, výpisy z účtovných kníh, dochádzku atď., je možné len predložením iných
dôkazov, ktoré to vyvracajú. Tieto dôkazy, ak existujú, mal možnosť predložiť žalovaný do skončenia

dokazovania na súde prvého stupňa. Na poslednom pojednávaní, kedy mal priestor vyvrátiť argumenty
žalobcu, sa žalovaný ani nezúčastnil. Argument typu „nie je to pravda“ v súdnom konaní neobstojí.
Žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania (odmenu za jeden úkon právnej služby á 28,22 Eur
za písomné vyjadrenie k odvolaniu a režijný paušál vo výške 7,63 Eur), ktoré žiada poukázať priamo
na účet Slovenskej sporiteľni.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.), preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 11. marca 2015 o 9,00 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O .s.
p. v spojení s § 156 ods. 1,3 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p.).

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

Dôvody napadnutého rozsudku sú podrobné, zodpovedajú zákonu, preto sa odvolací súd s týmito v
celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Z obsahu odvolania žalovaného vyplývajú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.
s. p., ku ktorým aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd uvádza:

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval pre rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva,
že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci

bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Výhradu žalovaného ohľadom nevykonania dôkazov navrhnutých žalovaným odvolací súd nepovažuje
za dôvodnú, pretože ani v odvolaní žalovaný neuviedol, o aký navrhnutý dôkaz sa má jednať. Žalovaný

v odvolaní poukázal na svoje vyjadreniach k podaniam žalobcu zo 6. februára 2012 a z 9. júla 2012,ktorými sa súd prvého stupňa podľa jeho názoru vôbec nezaoberal a nevykonal dôkazy, ktoré v týchto
podaniach žalovaný k preukázaniu rozhodných skutočností navrhol. Uvedené tvrdenie žalovaného
neobstojí, pretože v oboch spomínaných podaniach žalovaný iba popiera tvrdenia žalobcu, argumentuje

vo veci z hľadiska právneho, ale nenavrhuje vykonať žiadny konkrétny dôkaz. Vykonanie nejakého
konkrétneho dôkazu nenavrhuje ani v odvolacom konaní, iba uvádza, že v prípade potreby predloží
dôkazy v dovolacom konaní. Za takejto situácie odvolací súd argumentáciu žalovaného v odvolaní
nepovažuje za dôvodnú.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O. s. p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a

nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto nie sú naplnené ani odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p..

Vzhľadom na uvedené odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný potvrdil, že peňažnú sumu 6.000 Eur, ktorú vybral z
účtu zamestnávateľa, teda žalobcu (o čom v konaní niet pochýb) odovzdal celú do pokladne žalobcu,
bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.
Za situácie, kedy bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný z účtu zamestnávateľa vybral
sumu 6.000 Eur, ale do pokladne celú sumu nevložil a sumu 384,14 Eur nevyúčtoval, nemôže platiť

obrátené dôkazné bremeno (v pracovnom práve inak bežné), v zmysle ktorého by musel zamestnávateľ
preukazovať nevrátenie tejto sumy; žalovaný ani nepopiera, že sumu 6.000 Eur z účtu žalobcu vybral,
preto v danom prípade prechádza dôkazné bremeno na neho a je jeho povinnosťou preukázať, že
peňažnú sumu žalobcovi odovzdal, resp. vyúčtoval. Takýto dôkaz však v konaní žalovaným predložený
nebol.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť

plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. (uznesenie

Najvyššieho súdu z 22. septembra 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).Odvolací súd vzhľadom na uvedené poukazuje na to, že súd (prvého stupňa i odvolací súd) nie
je viazaný právnym zdôvodnením žaloby, ani obrannou právnou argumentáciou žalovaného. Preto
neobstojí odvolací dôvod žalovaného, že podanie žalobcu so zmenou právnej kvalifikácie z 24. januára

2012 považuje v celom rozsahu za právne irelevantné a nepodložené a že súd naň nemal prihliadať.

Záver súdu prvého stupňa, že žalovaný sa nevrátením (nezúčtovaním) preddavkovo prevzatej sumy
384,14 Eur z účtu žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a preto mu určil povinnosť takéto
obohatenie žalobcovi vydať, je správny a zákonný. Odvolacie argumenty žalovaného, ani skutočnosti
uvedené v odvolaní, neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré v
zmysle § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zbierky zákonov o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej
služby vo výške 35,85 Eur (á 28,22 Eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu a režijný paušál vo výške

7,63 Eur). Trovy právneho zastúpenia požaduje.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.