Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/584/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215571
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215571.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej, vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné
nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C/164/2012-38 z
19.3.2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. Žalovanej náhradu trov nepriznal.

Zo spisu 18Er/327/2010 Okresného súdu (ďalej len OS) Michalovce zistil, že 16.7.2010 bola súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (ďalej len exekútor) pod Ex 7954/2010 o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej E.
H. o vymoženie 670,47 eur s prísl., že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný zápisnične u exekútora
15.6.2010,že exekučnýmtitulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduSR01569/10,že2.8.2010

a 9.9.2010 vyzval súd oprávneného na predloženie karty klienta, resp. splátkového kalendára, že
uznesením z 25.1.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie
nadobudloprávoplatnosť16.2.2011,pretožeoprávnenýsaprotinemuneodvolal.Uznesením z1.3.2011,
právoplatným 26.4.2011 súd exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku,
pretože žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Vychádzajúc z § 3 ods. 1,2, § 5 ods. 1, 2,
§ 6 ods. 1, § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 19 ods. 1,2,3 zák. č. 514/2003 Z.z.(ich znenie citoval), po
posúdení predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. urobil

záver, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy na tom základe, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, že si voči štátu uplatnil zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, že nesprávny úradný postup žalobca videl vo vykonaní
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, že žalobca mal pravdepodobne na mysli postup
súdu, ktorého výsledkom bolo vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Na tomto
mieste poznamenal, že o nesprávny úradný postup nejde, ak výsledkom postupu orgánu štátu je

vydanie rozhodnutia. Z kontextu žaloby mu vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok z nesprávneho
úradného postupu (nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote) a z nezákonného rozhodnutia
(zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia). V prvom prípade mal za potrebné preukázať, že žalobca
pred podaním žaloby na súd predbežne prerokoval svoj nárok s príslušným orgánom (s Ministerstvomspravodlivosti) a, že jeho nároku nebolo kladne vyhovené, že druhou podmienkou je preukázanie, že
dotknutý orgán štátu nevykonal úkon v zákonom stanovenej lehote a, že nevykonanie úkonu bolo
v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Urobil záver, žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej

podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. pred súdom, a to predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že v súlade
s § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho
nároku, že do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil a kedy, a
dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR, že žalovaná nepoprela, že jej žalobcom

bol návrh adresovaný, avšak vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v jeho všeobecnosti a
neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych
konaní, ktorých sa nároky mali týkať a pod. Súd nevidel akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie
žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať on alebo žalovaný. Uviedol, že nejde o listinný
dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup, alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený, že ak si žalobca
neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania,

že z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania.
Dodal, že ani skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že o žiadosti o udelenie poverenia nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenej lehote sa nezakladajú na pravde, že žalobca sa domáhal náhrady škody na tom
základe, že súd nerozhodol v 15. dňovej lehote určenej v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a konštatoval
prieťahy súdu 245 dní, t.j. 8 mesiacov. Z exekučného spisu zistil, že žiadosť o udelenia poverenia

bola súdu doručená 16.7.2010 a rozhodnuté o zamietnutí žiadosti 25.1.2011, teda o 6 mesiacov a
nie o 8 mesiacov. Poukázal na to, že žalobca opomenul v návrhu uviesť, že vydaniu rozhodnutia
predchádzala korešpondencia súdu a oprávneného. Vyvodil záver, že podľa jeho názoru lehota 15 dní
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia platí iba v prípade, ak žiadosť o udelenie poverenia je
v súlade so zákonom, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zjavne v rozpore

so zákonom, pretože exekučný súd odmietol poverenie vydať. Zdôraznil, že proti rozhodnutiu súdu sa
oprávnený ani neodvolal, že žalobca v žalobe ani nepožaduje náhradu škody za to, že rozhodnutie
podľa jeho názoru nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote. Z odôvodnenia majetkovej škody mu
vyplynulo, že túto žalobca požadoval za to, že mu nárok zo záväzkového vzťahu nemôže byť viac
priznaný a nemôže sa ho domáhať ani v rámci výkonu rozhodnutia, zrejme pre právoplatné zamietnutie

žiadosti o udelenie poverenia a uplynutie lehoty na uplatnenie nároku pred všeobecným súdom, že
požaduje škodu z nezákonného rozhodnutia a nie za prieťahy v konaní. Ďalej poukázal na to, že žalobca
nijakým spôsobom nevysvetlil , ani nepreukázal, čo ho viedlo ku konštatovaniu 8 mesačného prieťahu,
že neuviedol, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a teda od akého
dátumu plynutie lehoty na vydanie poverenia počítal, že ako sám tvrdil v žalobe, touto informáciou

nedisponoval a odkázal na exekučný spis tunajšieho súdu, ktorého sp. zn. v žalobe ani neuviedol a
dokazovanie v tomto smere preniesol na súd. Dôvodil, že lehota na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku začína plynúť doručením žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súdu
a nie začatím exekučného konania. V kontexte odôvodnenia žaloby v časti dokazovania poukázal na
to, že argumentácia žalobcu neobstojí v žiadnej rovine, pretože jeho tvrdenie o nevedomosti sp. zn.,

dátumu, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií pre
konanie, je zavádzajúce, že žalobca je účastníkom exekučných konaní ako oprávnený, že nič mu ako
účastníkovi nebránilo získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého má právo nahliadať.
Uviedol,žesp.zn.súdubolaprvotnezistiteľná odexekútora,ktorémusúdvydalpoverenie,že ajkonanie
o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je sporovým konaním a je na žalobcovi skutočnosti tvrdené

v žalobe aj preukázať, že táto povinnosť zo strany žalobcu absolútne absentuje, že dôkaznú povinnosť
žalobca preniesol na súd, resp. na žalovanú, že dôvody uvádzané v žalobe sú všeobecné a bez
znalosti skutkového stavu konkrétnej exekučnej veci. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na náhradu škody
z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorými sú uznesenia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenia
poverenia, uviedol, že pri tomto nároku je potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych podmienok: 1.

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2. vydanie nezákonného
rozhodnutia, 3. vznik škody, 4. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom
škody, 5. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom a 6. podanie opravného
prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala nezákonnosť týkať, že tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne, že ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody

priznať. Žalobca mu nepreukázal, že nárok predbežne prerokoval so žalovanou. Poukázal na to, že
ďalšou podmienkou pri uplatnení nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia je preukázanie
zrušenia nezákonných rozhodnutí. Z exekučných spisov, ktoré sú pripojené ku konaniu mu nevyplynulo,
že by uznesenia, ktorými bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, boli zrušené. Žalobca mu otom žiadne dôkazy nepredložil, dokonca to v žalobe ani netvrdil. Zo spisu mu vyplynulo, že žalobca
proti zamietajúcemu uzneseniu nepodal ani opravný prostriedok. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia
odôvodňoval nesprávnosťou rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti, ktorú nesprávnosť vyčerpávajúco

odôvodňuje. Súd poukázal na to, že predmetom tohto konania nie je rozhodovanie o vecnej správnosti
zamietajúcich uznesení v exekučnom konaní, že nevyhodnocuje ani správnosť právnej argumentácie
žalobcu voči zamietajúcim uzneseniam, že v tomto konaní posudzuje nárok žalobcu na náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a iba v intenciách tohto zákona o nároku žalobcu rozhoduje. Zdôraznil,
že rozhodnutia, ktorých nezákonnosť žalobca namieta a ktoré sú základom nároku na náhradu škody,

doposiaľ neboli príslušným orgánom štátu zrušené ani nebola príslušným orgánom konštatovaná ich
nezákonnosť, že z uvedeného dôvodu je žaloba žalobcu nedôvodná a v rozpore so zák. č. 514/2003 Z.z.
Urobil záver, že nárok žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie
tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z., preto nie je daný samotný základ nároku. Z uvedeného
dôvodu sa nezoberal ani správnosťou vyčíslenia náhrady škody, či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca
požadoval. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., zo spisu mu žiadne trovy žalovanej

nevyplývali, preto jej ich v konečnom dôsledku nepriznal (§ 151 ods. 1,2 O.s.p.)

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e) a f) O.s.p. a navrhol
zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že prejednal vec v jeho

neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že požiadal o
zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ
súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať pred súdom.
Namietal ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom,

ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti
konania a jeho práva na súdnu ochranu. Tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci, že sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej,
že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať
dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k

podanej žalobe, mal mu súd umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam,
nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej
škody. Vytýkal súdu, že vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise, že aj k týmto dôkazom
získaným z vlastnej iniciatívy súdom mal mať možnosť vyjadriť sa. Argumentoval ďalej, že ak žalovaná

nereagovala na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §
153b O.s.p., že namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním,
ktoréhoobsaharozsahsiurčilsámanáslednemeritórnerozhodol.Nakoniecvytýkalnepreskúmateľnosť
rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala
súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval jeho tvrdenia o škode, ktorá vznikla

z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné
výdavky. Poukázal na to, že z rozsudku nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu,
že majetková škoda nevznikla, že rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jeho názoru
súd odôvodnil svoje rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných

rozhodnutiach, v ktorých vystupuje žalobca a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a
teda aj skutkový základ. Vytýkal tiež súdu, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal
predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody. Nakoniec namietal, že súd nevysvetlil svoj záver, že
nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, že sám pritom zistil,
že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a pre tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden

objektívny dôvod, že takto je jeho rozhodnutie vnútorne rozporné. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol
zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne.Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Žalobca odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p., t.j., všetkými odvolacími dôvodmi
podľa § 205 ods. 2 O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z cit. ust. vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti
účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z

dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu
19.3.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na 19.3.2014 bolo doručené žalobcovi a

žalovanej 10.3.2014, právnemu zást. žalobcu 11.3.2014 (doručenky pri č.l. 31), čím bola zachovaná
lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal
o odročenie pojednávania , hoci v odvolaní tvrdí opak. Existencia žiadosti o zrušenie ( odročenie)

pojednávania nie je preukázaná. Na tomto pojednávaní súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania
a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením
celého obsahu spisu 18Er/327/2010 Okresného súdu Michalovce. Následne poučil účastníkov podľa §
120 ods. 4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Zároveň poučenie podľa § 120
ods. 4 bolo doručené písomne účastníkom konania spolu s predvolaním na pojednávanie, t.j. žalobcovi

10.3.2014 a jeho právnemu zást. 11.3.2014. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila iba žalovaná a
súhlasila, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jej neprítomnosti.Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j., že postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená

z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Košiciach z 10.10.2012, a to v konaní OS Michalovce sp. zn. 19C 131/2012, s ktorým konaním bolo
spojené aj konanie v tejto prejednávanej veci (sp. zn. 19C 139/2012). Vo vyššie uvedenom konaní
bolo žalobcovi a jeho právnemu zást. doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach o nevylúčení
zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci 19.11.2013, ako vyplýva z č.l. 213 a pripojených
doručeniekvspiseOSMichalovcesp.zn.19C131/2012.Uznesenieonevylúčenísudkynejeajsúčasťou

tohto spisu 19C /164/2012 ( č.l. 12 spisu ). Z uvedeného dôvodu námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca je neopodstatnená.

Aj pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e) a f) O.s.p, v prejednávanej
veci nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho

hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súdvovecivykonaldokazovanievdostatočnomrozsahuanáležitezistilskutkovýstav,vykonanédôkazy
vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací
súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle
ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zák. 514/2003 Z.z., ktorá
mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce
v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 18Er 327/2010 a nezákonným rozhodnutím vydaným v

tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a
nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu, na ktorých
založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce sa v konaní
vedenom pod sp. zn. 18Er 327/2010 nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle § 44 Exekučného
poriadku a ani tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.

rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané napodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.

Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd nebol

viazaný lehotou 15 dní. Za účelom preskúmania súladu exekučného titulu so zákonom súd vykonal aj
ďalšie úkony - vyzval oprávneného na predloženie listinných dôkazov a následne zamietol žiadosť o
udelenie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti
bolo vylúčené, aby súd rozhodol v lehote 15 dní a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Vo vyššie
uvedenom konaní preto nemožno vidieť nesprávny právny postup, ako to namietal žalobca.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok ,ako aj za
situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej lehote.
Vzhľadom na znenie § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,

ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázal, že by jeho sťažnosť
na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov bola preukázaná.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 18Er 327/2010 je vecne
správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Vprejednávanejvecizrušeniealebozmenarozhodnutiaokresnéhosúdu,ktorýmbolažiadosťoudelenie
poverenia na exekúciu zamietnutá (č.k. 18Er 327/2010-15 z 25.1.2011), preukázané nebolo a vzhľadom
nanesplnenietejtopodmienkyprevzniknárokujeskúmanieexistencieďalšíchpodmienokbezprávnehovýznamu,keďžejednotlivézákonnépredpokladyvznikuprávananáhraduškodyvzmyslezák.514/2013
Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení
rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v

tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

K ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania, preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd vychádzal
pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu a teda
súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenie
žalovanej k žalobe z 21.10.2013 bolo doručené Okresnému súdu Michalovce 28.10.2013 v konaní

19C/131/2012, keďže v tom čase toto prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. 19C/164/2012 bolo
spojené na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. 19C/131/2012 na základe uznesenia
Okresného súdu Michalovce 19C/131/2012-9 z 10.10.2012. Zo spisu Okresného súdu Michalovce
19C/131/2012 odvolací súd zistil, že vyššie uvedené vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi a
jeho právnemu zást. 19.11.2013 (doručenky na č.l. 213 uvedeného spisu), kedy spolu s predvolaním

na pojednávanie vo veci 19C /131/2012, určeného na 9.12.2013, bolo žalobcovi doručené aj vyjadrenie
žalovanej k žalobe z 28.10.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o nevylúčení sudkyne z
prejednávania veci.

Za tejto situácie žalobca mal dostatok času (4 mesiace) na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a

prípadne navrhol vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného
práva, ktorého realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie
v zmysle § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú

obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn.
17Er 327/2010 a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným
dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane
možnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.
Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené

neboli.

Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako
aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 17Er 327/2010 a tento záver
nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

K námietke žalobcu, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi, opísanými
tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu nie
je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým základom anakoniec sám žalobca podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých účastníkov konania
a o tom istom predmete konania bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní. Konkrétne možno
poukázať na tvrdenú žiadosť o zrušenie pojednávania, ktorá však v prejednávanej veci nebola podaná,

na tvrdené rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom takéto rozhodnutie v
prejednávanej veci nebolo vydané, ďalej na tvrdené nedoručenie vyjadrenia k žalobe, ako aj na
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahujú. Rovnako sa to týka
aj námietok ohľadne rozhodovania o škode a nemajetkovej ujme, keďže v prejednávanej veci sa o nej
vzhľadom na nedostatok základu predmetu konania nerozhodovalo.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konaniavočineúspešnémužalobcovi,trovyodvolaciehokonaniajejvšaknevznikliažalobcanemáprávo
na ich náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.