Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Cb/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210020
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813210020.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Združenie vlastníkov

lesných, poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch Hrhov, so sídlom Hrhov 355, IČO: 35 573
929, zast. Z.. Š. Č., Y. Y. W., O. X/X1, proti žalovanému Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov,
Poľovného revíru č. 49 Hrhov, práv. zast. JUDr. Juraj Ferenčík, advokát, so sídlom Košice, Krivá 23, v
konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému, v sume 375,60 Eur, v lehote do troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd vyslovil, že všetky uznesenia prijaté na zhromaždení
Poľovných pozemkov Hrhov dňa 01. 07. 2013 v priestoroch kultúrneho domu F., sú neplatné. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 01. 07. 2013 bolo Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom
poľovnom revíre č. 49 Hrhov, ktoré zvolal žalovaný. Na uvedenom zhromaždení sa chceli zaregistrovať
poverení zástupcovia - Združenia vlastníkov, lesných, poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch
- Hrhov, IČO: 355 73 929. Žalovaný odmietol zaprezentovanie členov uvedeného združenia, ktorí hájili
členov disponujúcich s výmerou 1377,89 ha, čo je 44,3 %. Na základe uznesenia výročnej schôdze

združenia zo dňa 02. 03. 2013, bolo odhlasované, kto má Združenie zastupovať vo veciach poľovníctva.
Stanovy združenia boli registrované Ministerstvom vnútra SR pod č. VVS/1/900/90-27746 zo dňa 09.
02. 2010. V článku III. v bode 4 delegovalo Združenie na zastupovanie všetkých členov združenia aj v
konaniach podľa Zákona o poľovníctve, R. U.- predsedu Združenia a Z.. Š. Č.. Z hľadiska spôsobilosti
na právne úkony, žalobca zdôraznil, že je právnickou osobou s právnou subjektivitou.
Sporné zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvolal J.. M. Q., ktorý riadil registráciu účastníkov
a odmietol zaregistrovanie zástupcov združenia, čím im bola odňatá možnosť hlasovať. Žalobca z toho

vyvodil nezákonný postup zhromaždenia.

Dňa 03. 01. 2014 do uvedeného konania predložil žalobca ďalšie písomné podanie, z ktorého vyplývalo,
že žalobca žiada vydanie rozkazu na plnenie, pričom okruh žalovaných tvorili úplne iné subjekty, ako v
konaní začatom dňa 25. 09. 2013. Z toho dôvodu súd uložil uznesením sp. zn. 12Cb/27/2013 - 21 zo
dňa 16. 01. 2014 doplniť a upresniť podanú žalobu, s tým, že bolo presne určené vo výroku uznesenia,
akým spôsobom je potrebné vykonať doplnenie a upresnenie žaloby. Súčasne súd určil aj lehotu na

upresnenie a prípadné odstránenie vád. Napriek uplynutiu dlhšieho obdobia, žalobca nijakým spôsobom
nereagoval, nedoplnil uvedené podanie, z toho dôvodu súd vyhodnotil uvedené písomné podanie, ako
podaniemylnepredloženédokonania.Uvedenýpostupnáslednekorešpondovalsnáslednýmpostupom
žalobcu, ktorý naďalej trval na podanej žalobe tak, ako ju podal dňa 25.09.2013.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaný sa písomne vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že v zmysle ust. § 19 Občianskeho súdneho
poriadku ( ďalej len „O. s. p.“ ) žalovaný, tak ako je označený v predloženej žalobe, nemá spôsobilosť
byť účastníkom konania, natoľko nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti . Zhromaždenie poľovných
pozemkov v poľovnom revíri č. 49 Hrhov nemá vyššie uvedenú spôsobilosť, pretože taký subjekt

neexistuje. Nie je možné, aby zástupcom žalovaného bol J.. M. Q., ktorý v tomto prípade zabezpečoval
len prezentáciu na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, nebol zástupcom žalovaného a teda
nemá spôsobilosť byť účastníkom uvedeného súdneho konania, ani ako zástupca.
Žalovaný poukázal aj nedostatok aktívnej legitimácie, pretože žalobca nepreukázal dôkazy, na základe
ktorých by mohol vystupovať ako žalobca v predmetnom súdnom spore a v tej súvislosti ani
splnomocnený zástupca žalobcu, Z.. Č., nemá právo na zastupovanie. Podľa výpisu zo živnostenského

registra totiž uvedený splnomocnený zástupca mal oprávnenie vo veci reštitučného konania na
Obvodnom pozemkovom úrade v Rožňave, ako aj vo všetkých reštitučných veciach súvisiacich s
týmto konaním. Na viac nemá v predmete podnikania právne zastupovanie. Ďalej uviedol, že žalobca
nepreukázal, že má oprávnenie disponovať výmerou 1377,80 ha poľovných pozemkov, ktoré by sa mali
nachádzať na území uznaného Poľovného revíru č. 49. Táto skutočnosť bola dôvodom, že dňa 01. 07.

2013 nemohol byť žalobca zaprezentovaný ako aktívny účastník uvedeného zhromaždenia v danom
poľovnom revíri. Dôvody boli vysvetlené Z.. Č., R.. U. a konzultantovi pre úsek poľovníctva, p. E., pred
prezentáciou. Napriek tomu uvedené osoby nepreukázali, o ktoré pozemky sa jedná, ani menný zoznam
členov a vlastníkov výmery nekorešpondoval so skutočnosťou. Bolo to potvrdené prejavom aktívnych
účastníkov Zhromaždenia, ktorí nemali žiadne vedomosti o tom, že by ich pozemky boli súčasťou

obhospodarovaných pozemkov Združenia.
Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nebol subjektom oprávneným disponovať s lesnými a
poľnohospodárskymi pozemkami, keďže zo strany Okresného úradu v Rožňave, odboru pozemkového
a lesného, nebol zaevidovaný v súlade s ustanovením Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách. Podľa citovaného zákona bolo povinnosťou každého pozemkového spoločenstva na

území SR, preregistrovať sa na právnu subjektivitu najneskôr do 30. 06. 2014, čo sa v prípade žalobcu
nestalo. Na preukázanie svojho tvrdenia, žalovaný predložil poslednú výzvu kompetentného úradu
štátnej správy, z ktorej vyplynulo, že žalobca si nesplnil uvedenú povinnosť a po uplynutí lehoty si ju už
nemôže splniť, dôjde k jeho likvidácii a tým stratí spôsobilosť na právne úkony vo všeobecnosti, vrátane
straty spôsobilosti byť žalobcom v tomto súdnom spore.

Žalobca trval na podanej žalobe pôvodne podanej podaním zo dňa 25. 09. 2013, tzn. na vyslovení
neplatnosti všetkých uznesení prijatých na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov Hrhov dňa
01. 07. 2013. Trval na tom, že aktivity žalovaného ho v tomto konkrétnom prípade, kedy im nebolo
umožnené zaprezentovať sa na zhromaždení, poškodili nepravdivým tvrdením. Potvrdil, že síce časť

členov reprezentujúca 244 ha vystúpila, ale následne sa opäť vrátila do združenia. Poškodení boli aj
tým, že chceli založiť poľovné združenia, aby tak ochraňovali členov a predovšetkým práva vyplývajúce z
ochranného pásma druhého a tretieho stupňa, aby sa nevykonávala ťažby v neprimeranej miere. Práve
tieto problémy chceli, aby boli zahrnuté do jednania zhromaždenia. Žalobca potvrdil, že zhromaždenie
je riadne zaregistrované a v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi, okrem právneho predpisu, aj z listu

OkresnéhoúraduRožňava,pozemkovéhoalesnéhoodboru,zodňa19.05.2014,uviedol,že registrácia
pozemkového spoločenstva nebola vykonaná, ale doposiaľ prebieha konanie.

Žalovaný naďalej zotrvával na nedostatku aktívnej legitimácie, s poukazom na to, že združenie bolo
založené v zmysle zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. Z hľadiska oprávnenia žalobcu

na zastupovanie v zmysle Zákona o lesoch, zdôraznil, že združenie malo oprávnenie len ako
obhospodarovateľ, a nemalo žiadne oprávnenia, ktoré by umožňovalo sa zaregistrovať pri hlasovaní
do zhromaždenia. Rovnako spochybnil aj výmery, ktorými argumentoval žalobca, avšak za daných
okolností túto skutočnosť nepovažoval za podstatnú, ale za podstatné považoval to, že žalobca si
nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o pozemkových spoločenstvách a nežiadal o zápis

pozemkového spoločenstva do 30. 06. 2014. Pokiaľ teda ešte ku dňu 09. 01. 2015 nebola registrácia
vykonaná, je nepochybné, že prekluzívna lehota nebola dodržaná a subjekt zanikol. Ďalej poukázal
aj na to, že žalobcovi bolo zakázané akékoľvek vykonávanie činnosti na lesných pozemkoch pre
obhospodarovateľa lesa. Naďalej zotrval na spochybnení splnomocnenia právneho zástupcu žalobcu- Z.. Č., a to aj napriek tomu, že bol predložený v konaní výpis z uznesenia bod. 5, kde výročná
schôdza schválila vyhradenie práva na zastupovanie členov uvedeného združenia pre p. U. a Z.. Č., ako
splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Uznesenie sa však vzťahovalo na zastupovanie v zmysle Zákona

o poľovníctve, pričom združenie nemalo oprávnenie v zmysle uvedeného zákona, nanajvýš v zmysle
Zákonaolesoch.Žalobcazískallesnýhospodárskyplánnaťažbuakoobhospodarovateľanemalžiadne
oprávnenie na zastupovanie podľa Zákona o poľovníctve.
V súvislosti s aktívnou legitimáciou, poukázal aj na ďalší listinný dôkaz, a to oznámenie k návrhu na
zmenu údajov do registra pozemkového spoločenstva zo dňa 18. 08. 2014, z ktorého vyplynulo, že

predseda združenia /žalobcu/, p. U., navrhol vymazať združenie registrované Ministerstvo vnútra SR
s pôvodným názvom - Združenie vlastníkov lesných, poľnohospodárskych pozemkov, založené podľa
zákona č. 83/1990 Zb. a navrhol zapísať Pozemkové spoločenstvo lesných , poľnohospodárskych
pozemkov a vodných plôch. Z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava zo dňa 09. 01. 2015 je zrejmé,
že bolo prerušené správne konanie, pretože údaje uvedené v návrhu na zápis do registra, neboli v
súlade s údajmi v pripojených listinách, naviac tento návrh na zápis do registra bol doručený v posledný

deň zákonom stanovenej lehoty. Z toho teda vyplynulo, že ku dňu 30. 06. 2014 nebola zrealizovaná
registrácia, pretože uplynula lehota na vykonanie registrácie.
Žalovaný namietol aj pasívnu legitimáciu, pretože Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
nemá spôsobilosť byť účastníkov konania. Takéto zhromaždenie neexistuje. Z vyjadrenia J.. M. Q.
vyplynulo, že bol účastný na zasadnutí predmetného zhromaždenia, ktoré bolo napadnuté žalobou.

Potvrdil, že mal na starosti prezentáciu, a dôvody pre ktoré nebola prezentácia údajným zástupcom
vlastníkov poľovných pozemkov umožnená, bola skutočnosť, že združenie nemalo žiadne oprávnenie
na úkony súvisiace so Zákonom o poľovníctve, ust. § 5, z ktorého je zrejmé, kto sa môže zúčastňovať
zhromaždenia, a to fyzické osoby ako vlastníci, neznámych vlastníkov zastupuje Slovenský pozemkový
fond, prípadne vlastníci lesov a pozemkové spoločenstvo. V tomto prípade spoločenstvo nemalo štatút

pozemkového spoločenstva. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, s poukazom na vyššie uvedené
dôvody.

Ani na výzvu súdu nebola relevantnými dôkazmi preukázaná aktívna a pasívna legitimácia. Žalobca
zotrval na stanovisku, že v čase kedy sa uskutočňovalo zhromaždenie podľa ust. § 5, mali určité práva

vzhľadom na výmeru, o ktorej sa už zmienili. Predložil výpis z evidencie obhospodarovateľov lesných
pozemkov Obvodného lesného úradu Rožňava zo dňa 20. 06. 2013, v zmysle ktorého príslušný orgán
štátnej správy potvrdil, že žalobca je obhospodarovateľom lesných pozemkov v k. ú. F. vo výmere
1460,69 ha a je vedené v evidencii obhospodarovateľov pod položkou č. 126.

Z predložených Stanov združenia vydaných 08. 02. 2012 vyplynulo, že právnym základov založenia
združenia je Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Názov združenia: Združenie vlastníkov
lesných, poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch Hrhov, so sídlom Hrhov 355. Poslaním
združenia je prinavrátenie užívacích práv k lesným a poľnohospodárskym pozemkom vlastníkom a
spoluvlastníkom pozemkov a ochrana práv a povinností vlastníkov podielov spoločnej nehnutľnosti,

s cieľom zabezpečiť úlohy a povinnosti pri pestovaní a ochrane lesov a poľnohospodárskej pôdy
súvisiacich so starostlivosťou o lesy a lesné pozemky, o poľnohospodársku pôdu a pôdny fond
vyplývajúce vlastníkom a obhospodarovateľom lesov a poľnohospodárskej pôdy jednak zo Zákona č.
326/2005 Z. z. o lesoch a zo Zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej
pôdy. Združenie zastupuje všetkých členov v konaniach podľa zákona č. 274/2009 Z. z. Stanovy boli

zaregistrované dňa 09. 02. 2012 Ministerstvom vnútra SR pod č. VVS/1-900/90-277 46 - 2.

Bol pripojený výpis zo zaregistrovaných poľovníckych združení na Obvodnom lesnom úrade Rožňava,
z ktorého je zrejmé, že subjekt označený ako Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného
revíru č. 49 nie je registrované. Registrovaný je iný subjekt, a to Poľovnícke združenie Hrhov, počnúc

dňom 20. 10. 1993.

Z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, pozemkového a lesného odboru, zo dňa 19. 05. 2014,
č. OÚ - RV - PLO- 2014/005789-002, bolo zistené, že okresný úrad vydal zákaz vykonávania
akejkoľvek činnosti na lesných pozemkoch v k. ú. Hrhov pre obhospodarovateľa lesa - Združenie

vlastníkov lesných, poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch Hrhov, so sídlom Hrhov 355. Z
odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplynulo, že bola doručená žiadosť Pozemkového spoločenstva
Hrhov na správny orgán zo dňa 08. 04. 2014 o okamžité pozastavenie ťažby lesných porastov a
zákazu manipulácie s vyťaženým drevom na LC Zvyšok LHC Jablonov, vlastnícky celok lesa Združenievlastníkov lesných, poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch Hrhov, so sídlom Hrhov. Správny
orgán vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese. Pri výkone štátneho
dozoru dňa 06. 05. 2014 bolo zistené, že uvedené združenie nespĺňa náležitosti podľa ust. § 4 ods. 3

Zákona č. 326/2005 Z. z. Správny orgán začal dňa 06. 05. 2014 správne konanie, ktoré bolo doručené
obhospodarovateľovi lesa. Jeho povinnosťou bolo oznámiť skutočnosti, ktoré budú mať význam pre
konanie a navrhnúť dokazovanie. V lehote do 14. 05. 2014 obhospodarovateľ takto nekonal, čo bolo
dôvodom pre vydanie zákazu.

Súd je povinný v konaní skúmať vecnú legitimáciu . Pojem vecná legitimácia možno vyjadriť ako stav
vyplývajúci z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva (aktívna legitimácia) a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti (pasívna legitimácia). Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu
alebo neúspechu v konaní. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-

právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je týmto nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

V prípade nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd
žalobu zamietne.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný namietol nedostatok tak aktívnej ako aj pasívnej vecnej

legitimácie, súd preskúmal dôvodnosť týchto tvrdení.

Podľa ust. § 3 Zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo podľa tohto zákona
je právnická osoba.

Podľa ust. § 4 ods. 1 uvedeného zákona , spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá
zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou vlastníkmi
spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení
spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou; 5a) o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva
sa vyhotoví notárska zápisnica. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom
spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na predaj inému vlastníkovi podielu
spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom zápisu
spoločenstva do registra.

Podľa ust. § 22 ods. 2 uvedeného zákona, na zápis do registra je miestne príslušný obvodný lesný úrad,
v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť.

Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je miestne príslušný obvodný lesný úrad, v ktorého
územnom obvode je výmerou najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej
nehnuteľnosti.

Podľa ust. § 31 ods. 4 uvedeného zákona, spoločenstvá a spoločenstvá bez právnej subjektivity

založené podľa doterajších predpisov sú povinné do 31. júla 2013 zaslať obvodnému lesnému úradu
zoznam aktualizovaný k 1. máju 2013.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné
prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh na zápis

podľa§24,akniesúzapísanévregistri,alebonávrhnazápispodľa§25ods.2,aksúzapísanévregistri.

Podľa odseku 65 uvedeného ustanovenia, spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa
doterajších predpisov sú povinné do 30. júna 2014 podať návrh na zápis podľa § 24.Podľa odseku 7 uvedeného ustanovenia, zápis spoločenstva do registra podľa odsekov 5 a 6 je
spoločenstvo povinné do 14 dní odo dňa doručenia potvrdenia oznámiť orgánu, u ktorého bolo
spoločenstvo doteraz registrované, ak nejde o obvodný lesný úrad, alebo evidované. Tento orgán ho na

základe oznámenia vymaže zo svojho registra alebo evidencie ku dňu zápisu do registra.
Podľa odseku 9 uvedeného ustanovenia, ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 5, zmluva
o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje. Obvodný lesný úrad zapíše spoločenstvo do
registra s dodatkom „v likvidácii“ a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku.
Spoločenstvojepovinnédo1.októbra2014vymenovaťlikvidátoraaoznámiťobvodnémulesnémuúradu

jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ak si spoločenstvo túto povinnosť nesplní, obvodný
lesný úrad zapíše ako likvidátora jeho štatutárny orgán zapísaný v evidencii alebo registri alebo prvého z
členov štatutárneho orgánu alebo, ak nie je známy štatutárny orgán, osobu, ktorá v mene spoločenstva
vystupovala pred orgánmi štátnej správy.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, občania majú právo slobodne

sa združovať.
Podľa odseku 3 písm. d/ uvedeného ustanovenia, tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov
na výkon práva poľovníctva.

Podľaust.§2ods.3uvedenéhozákona,združeniasúprávnickýmiosobami.Doichpostaveniaačinnosti
môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona.

Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo“).

V zmysle vyššie uvedených právnych ustanovení, súd posudzoval aktívnu a pasívnu legitimáciu
účastníkov konania.

Je zrejmé, že žalobca vznikol ako združenie podľa zák. č. 83/1990 Zb., bol právnickou osobou. Išlo o

združenie, ktoré bolo dobrovoľnou a nezávislou organizáciou vlastníkov a spoluvlastníkov pozemkov, s
cieľomzabezpečiťúlohyapovinnostipripestovaníaochranelesovapoľnohospodárskejpôdy,súvisiacej
so starostlivosťou o lesy a lesné pozemky. V čase podania žaloby, žalobca disponoval aktívnou vecnou
legitimáciou. V dôsledku nadobudnutia účinnosti Zákona č. 97/2013 Z.z. ( od 01. mája 2013), pre
žalobcu vyplynuli povinnosti v zmysle ust. § 31 ods. 4 uvedeného zákona, kde spoločenstvá založené

podľa doterajších predpisov, boli povinné do 31. júla 2013 zaslať obvodnému lesnému úradu zoznam
aktualizovaný k 1. máju 2013 a podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, spoločenstvá založené podľa
doterajších predpisov boli povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do
30. júna 2014 a podať návrh na zápis podľa ust. § 24. Z vyjadrenia žalobcu, ale aj listinných dôkazov
vyššie uvedených je zrejmé, že žalobca si uvedenú zákonnú povinnosť nesplnil. V dôsledku uvedeného

stavu, v zmysle ust. § 31, odseku 9 zmluva o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje.
Spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku.
Z toho vyplýva, že po uplynutí prekluzívnej lehoty, dňom 30. 06. 2014, žalobca ako spoločenstvo zanikol,
čím stratil aktívnu legitimáciu.

Za daných okolností už uvedená skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd však považuje za
potrebné doplniť aj zistenie, že ani žalovaný v konaní nie je pasívne legitimovaný, pretože subjekt pod
názvom ako bol označený v žalobe „ Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, Poľovného revíru
č.49Hrhov“ neexistuje,čovyplynulozdokazovania.Rovnakonemážiadneoprávnenienazastupovanie
uvedeného subjektu ani J.. M. Q.. Žalobca bol vyzvaný v priebehu konania na spresnenie žaloby, aj s

poukazom na označenie žalovaného, žiadne spresnenie nevykonal.

Súd dospel k záveru, že žalobca ani žalovaný nemajú vecnú legitimáciu pre uvedené konanie, z toho
dôvodu žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony, a to za prevzatie
a prípravu zastúpenia dňa 06. 02. 2015, vrátane prvej porady s klientom, za vyjadrenie zo dňa 16. 02.
2015 a účasť na pojednávaní dňa 09. 03. 2015.

Výpočet odmeny sa riadil ust. § 11 ods. 1 písm. a / vyhl. č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie
je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami. Sadzba tarifnej odmeny, za úkony v roku 2015, je 64,54 Eur za úkon. V prípade účasti

na pojednávaní dňa 09. 03. 2015, trvajúcom od 11.00 hod. do 13.45 hod., si uplatnil právny zástupca
žalovaného tarifnú odmenu v zmysle ust. § 13a písm. d/ vyhlášky v sume 129,08 Eur ( 2 x 64,54 Eur ),
v zmysle ktorého v prípade úkonov právnej služby za účasť na konaní pred súdom za každé začaté
dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny. Úkon za účasť bol vyčíslený v sume 129,08 Eur. Tarifná odmena bola súdom priznaná

za uvedené úkony v sume 258,16 Eur.

Režijný paušál k jednotlivým úkonom bol vyčíslený v súlade s ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, a to
vo výške platnej pre rok 2015, vo výške 8,90 Eur, spolu v sume 33,56 Eur.

Podľa ust. § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Právny zástupca si vyčíslil aj stratu času z X. do N. a späť v rozsahu 1 hod. 10 minút. Náhrada straty

času platná pre rok 2015 je 13,98 Eur, za 6 polhodín ( za cestu vykonanú obojstranne ) , predstavuje
sumu 83,88 Eur.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému v sume 375,60 Eur, ktorú je žalobca povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného, podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.