Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200206
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: BBK AGRO, s.r.o., Kolónia 542,
905 01 Senica, IČO: 44 095 066, právne zast.: Weis & Partners, s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B,
821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, pobočka Senica, Nám.
Oslobodenia 6, 905 01 Senica, o žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu za m i e t a.

Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 19.03.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal

ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (Daňového úradu Senica), ku ktorému malo
prísť tak, že žalovaný ako správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu za obdobie november
2012.

V žalobe žalobca namietal nezákonnosť zásahu spočívajúcu v neprimeranej dĺžke vykonávania daňovej
kontroly zo strany žalovaného, ktorá trvá viac ako jeden rok a v súvislosti s týmto nezákonným
postupom žalovaného došlo u žalobcu ku kritickej finančnej situácii, kedy žalovaný neoprávnene
zadržiava vyplatenie nadmerného odpočtu vo výške 2.000.000,-Eur, na ktoré má žalobca nárok z
titulu podania žiadosti na vrátenie nadmerného odpočtu resp. jeho časti za zdaňovacie obdobie

november 2012. Z uvedeného dôvodu nastala situácia, kedy žalobca bol nútený zobrať si úver vo
výške 500.000,-Eur, keďže mu hrozil úpadok. Ďalej žalobca namietal, že v zápisnici o začatí daňovej
kontroly resp. v oznámení o začatí daňovej kontroly chýba dôvod pre ktorý došlo zo strany žalovaného
k zahájeniu daňovej kontroly a v tejto súvislosti žalobca poukazuje na Nález Ústavného súdu 1US
1835/07 z 18.11.2008. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu daňového poriadku, keď účelovo z
dôvodu umelého odďaľovania vyplatenia nadmerného odpočtu žalobcovi mu tento nevyplatil. V tejto
súvislosti žalobca poukazuje na neúčelné dožiadania vykonávané zo strany žalovaného v rámci

medzinárodného vyžiadania informácii o odberateľoch z Maďarska, ktoré sú nadbytočné a pre účel
predmetných daňových kontrol bezpredmetné, navyše žalovaný v nich postupuje zdĺhavo, vyčkáva
bezdôvodne na zaslanie týchto dožiadaní bez toho, že by ich urgoval, čím spôsobuje prieťahy v daňovej
kontrole, čo má za následok nezákonnú dĺžku vykonávania daňovej kontroly zo strany žalovaného.
Záverom žalobca poukazuje, že žalovaný nerešpektuje základné zásady daňového poriadku tak, keď
nevolí prostriedky počas výkonu daňovej kontroly, ktoré by najmenej zaťažovali daňový subjekt, čím
porušuje zásadu primeranosti, pretože rozsah daňovej kontroly je ďaleko za hranicou nevyhnutnosti.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.7.2014 uviedol, že žalovaný považuje návrh žalobcu
za neprípustný a nedôvodný. Neprípustnosť návrhu žalovaný vidí v absencii kumulatívneho splnenia
podmienok ustanovených v § 250v ods. 3 O.s.p., konkrétne z dôvodu nevyčerpania prostriedkov ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis, ako aj z dôvodu, že žaloba o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy v kontexte žalobcom tvrdenej nezákonnosti daňovej kontroly nie je relevantným
právnym prostriedkom nápravy. Žalovaný je toho názoru, že žalobca namieta v žalobe len procesné
vady zo strany daňového úradu, pričom ani prípadné procesné vady pri daňovej kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu nemôžu na základe uplatnenia konania podľa §

250v O.s.p. viesť k zákazu vykonávať daňovú kontrolu žalovaným tak ako to navrhuje žalobca v petite
žaloby. Vady v procesnom postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly je žalobca oprávnený
namietať po ukončení daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní a to v rámci jemu dostupných opravných
prostriedkov proti rozhodnutiu správcu dane, ako aj v rámci konania o žalobe proti rozhodnutiu a
postupe správcu dane resp. odvolacieho orgánu. Uvedený právny názor vyplýva z rozhodnutia NS SR
č.8Sžz/4/2011. Nedôvodnosť návrhu spočíva v tom, že žalobca vo svojom návrhu nesplnil povinnosť

tvrdenia nezákonnosti zásahu ako to vyplýva z ust. § 250v O.s.p..

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 5.3.2015 zmysle § 244 ods. 1 a
nasl. O.s.p., pričom zistil, že žaloba je neprípustná podľa § 250v ods. 3 O.s.p. a preto ju zamietol.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako

aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj

rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250v O.s.p.

(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento
zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa

pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho
opakovanie.

(2) Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal
zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán,
ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.(3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí
byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do

jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

(4) Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej
má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní
práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí

rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

(6) Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.

(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak
v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej
ochrany fyzickej alebo právnickej osobe ktorá bola ukrátená na svojich právach a právom chránených
záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol
zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva
zárukou, že súd vyslovením povinnosti žalovaného nepokračovať v porušení práva žalobcu a v príkaze,

ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného
stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Na to, aby súd pri rozhodovaní o žalobe na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
mohol poskytnúť daňovému subjektu ochranu, treba aby daňový subjekt splnil podmienky ktoré sú
uvedené v ust. § 250v O.s.p..

Ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane
poskytovanej správnymi orgánmi. Ten kto bol ukrátený na svojich právach musí využiť možnosť nápravy
ak je takáto prípustná, v rámci správneho konania a ak nedosiahne ochranu týmto spôsobom, môže sa
domáhaťochranyvsprávnomsúdnictve.Zust.§250vods.3O.s.p.vyplýva,ženávrhprotinezákonnému
zásahu orgánu verejnej správny je prípustný až po tom, ak navrhovateľ vyčerpal prostriedky ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis. Ich využitie je predpokladom vecného prejednania návrhu proti
nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy. Vzhľadom na kumulatívne stanovenie podmienok
prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v ust. §
250v ods. 3 O.s.p., ktorým je vyčerpanie dostupných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov
nezákonného zásahu a podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote je nevyhnutné

vykladať splnenie oboch podmienok tak, aby sa vzájomne nevylučovali.

Lehota na podanie návrhu je 30 dní odo dňa keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela
(subjektívna lehota), najneskôr však do jedného roka odo dňa keď k nemu došlo (objektívna lehota).

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis. V ust. § 250v O.s.p. zákon nešpecifikuje pojem prostriedok. Za právne prostriedky ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis považuje judikatúra Ústavného súdu SR ako aj judikatúra NS SR
predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zák.č.9/2010 Z.z.. Sťažnosť podaná podľa zákona o sťažnostiach
v prípade nezákonných zásahov orgánov verejnej správy plní funkciu opravného prostriedku.

V danom prípade je nesporné, že žalobca sa dozvedel o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie
november 2012 dňa 30.1.2013, kedy bolo zástupcovi žalobcu doručené oznámenie o výkone daňovejkontroly č.9212401/5/366678/2013 zo dňa 29.1.2013. Rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia
subjektívnej lehoty je v tejto veci deň, keď došlo reálne k začatiu daňovej kontroly t.j. deň, ktorý vyplýva
z potvrdenia o zapožičaní dokladov č. 9212401/5/553675/2013 zo dňa 11.2.2013. Subjektívna lehota na

podanie návrhu vo veci ochrany pred nezákonným zásahom začala teda plynúť v nasledujúci deň t.j.
12.2.2013. Posledný deň subjektívnej lehoty uplynul dňa 13.3.2013. V uvedenej lehote nebol podaný
návrh na súd a rovnako v subjektívnej lehote nebol podaný ani iný opravný prostriedok.

Krajský súd v Trnave zistil zo spisového materiálu, že žalobca podal žalobu dňa 13.3.2014, ktorá bola
doručená Krajskému súdu v Trnave dňa 19.3.2014. Rovnako Krajský súd v Trnave zistil, že žalobca

podal dňa 17.10.2013 sťažnosť na daňový úrad pre porušenie ústavných práv pri daňových kontrolách
a nezákonnosť daňových kontrol a dňa 27.1.2014 podal žiadosť o upustenie od nezákonných daňových
kontrol.

Krajský súd z vyššie uvedeného konštatuje, že žalobca nedodržal subjektívnu lehotu na podanie žaloby
resp. iného opravného prostriedku, keďže rozhodujúcim momentom pre počítanie týchto lehôt bol deň,
kedy sa žalobca reálne dozvedel, že bude začatá daňová kontrola, pričom v danom prípade je nesporné,

že o začatí daňovej kontroly sa dozvedel najneskôr dňa keď predložil daňovému úradu doklady.
Vzhľadom na zmeškanie subjektívnej lehoty ako takej krajský súd nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa
kprávnejrelevanciipoužitéhoprostriedkunápravy,toznamená,ževzhľadomnaneprípustnosťžalobysa
krajský súd nezaoberal dôvodnosťou podanej žaloby v zmysle námietok uvedených žalobcom (rozsudok
NS SR č.3Sžz 4/2011 zo dňa 8.11.2011).

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004

Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.