Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200733
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513200733.5

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
Q. XXX, za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpené JUDr.

Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob v konaní o
zaplatenie 205,35 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 195,39 eur, úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 177,32 eur od 5.7.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 83,05 eur,
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 66,55 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania o prípustnosti vedľajšieho účastníka.

Súd n e p r i z n á v a vedľajšiemu účastníka náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu, spol. Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, sa
podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 205,35 eur spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 5.7.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 7.11.2008 uzatvoril Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver 497,91 eur na zakúpenie spotrebného tovaru špecifikovaného
vzmluve.Podľazmluvyopôžičkejumalžalovanýsplácaťv 24mesačnýchsplátkachvovýške19,92eur.
Do dňa podania návrbu uhradil spolu sumu iba vo výške 318,63 eur. Vzhľadom na porušenie povinnosti
platiť splátky riadne a včas, žalobca dňa 26.6.2010 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný ani po výzve neuhradil žiadnu dlžnú splátku.

Uznesením č.k. 6C/127/2013-30 zo dňa 3.9.2013 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak,

že v konania vystúpila spol. Consumer Financne Holding, a.s. a ne jeho miesto vstúpila spol. EOK KSI
Slovensko, s.r.o., keďže mal preukázaný prevod práva uplatňovaného v tomto konaní.Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2013 do konania na podporu žalovaného vstúpil ako vedľajší
účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ. O prípustnosti vedľajšieho účastníka bolo

rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/127/2013-52 zo dňa 14.4.2014 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/135/2014-80 zo dňa 10.12.2014.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe túto navrhol zamietnuť z dôvodu premlčania
uplatneného nároku. Podanie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.6.2010, ktoré vedľajší účastník
označil ako „výpoveď“, považoval za odstúpenie od zmluvy, čo vyvodil jednak z toho, že v tomto podaní
právneho predchodcu žalobcu bola presne uvedená suma, ktorá má žalovaný jednorázovo zaplatiť a

jednak z toho, že v tomto podaní nebola uvedená žiadna výpovedná doba, čo považoval za absenciu
podstatnej náležitosti výpovede. Odstúpením od zmluvy sa táto zrušila od začiatku, teda odpadol právny
dôvod plnenia. V takom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa podľa § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka premlčuje v 2-ročnej subjektívnej lehote, ktorá uplynula pred podaním návrhu
na súd.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach. Keďže v danom
prípade ide o drobný spor (teda o vec, predmetom ktorého nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd v
zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. nenariaďoval pojednávanie, ale dňa 14.1.2015 vyvesil na úradnú tabuľu
súdu oznámenie, že dňa 24.2.2015 bude vo veci vyhlásený rozsudok a v tento deň ho aj vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, najmä

písomnými vyjadreniami účastníkov konania, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 7.11.2008 a
podmienkami na jej rubovej strane platnými od 8.7.2008, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.6.2010 a
doručenkou preukazujúcou jej doručenie, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 a časťou jej
prílohy, prehľadom obratov žalovaného, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.1.2009
a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný dňa 7.11.2008 uzatvoril so spol. Consumer Finance Holding, a.s., zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXXX (ďalej len „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky
na nákup kuchynskej linky Tip Top. Žalovaný sa zaviazal na základe zmluvy zaplatiť akontáciu vo výške
600,-Sk(19,92eur).Výškapôžičkyboladohodnutánasumu12850,-Sk(426,54eur),ktorúmalžalovaný
splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 19,92 eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 11,77 %.

Žalovanýuhradilakontáciuvovýške19,92eur,následneuhradil14splátokpo19,92euradňa23.2.2010
uhradil poslednú úhradu vo výške 19,83 eur, čiže celkovo zaplatil sumu 318,63 eur. Od 23.2.2010
už neuhradil žiadnu úhradu. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 26.6.2010 označeným ako
predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, a to spolu
vo výške 185,26 eur. Po poslednej úhrade zo strany žalovaného mu do 19.8.2010 boli účtované zmluvné

pokuty, a to 1 krát vo výške 0,01 eur a 5 krát vo výške 1,99 eur, ktoré boli v prehľade obratov účtované
ako „pokuta omeškanie“ (čo vyplýva z jej výšky, keďže ide o 10% zo sumy splátky, teda v rovnakej sume,
ako je zmluvná pokuta podľa bodu 12.2. Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.1.2009)
a následne boli žalovanému účtované úroky z omeškania (väčšinou vo výške 1,20 eur, resp. 1,24 eur,
ak išlo o celý mesiac, a to v závislosti podľa dĺžky mesiaca, resp. v alikvotnej časti, ak neboli účtované

za celý mesiac), ktoré boli v prehľade obratov účtované ako „pokuta sankcia“ (súd pri posúdení tejto
položky ako úrokov z omeškania vychádzal z toho, že uvedené mesačné položky pri sume istiny vo
výške 177,32 eur činia 8,25 % ročne, čo približne zodpovedá zákonnej výške úroku z omeškania podľa
občianskoprávnych predpisov). Zmluvná pokuta započítaná do dlžnej sumy činila celkom 9,96 eur a
úroky z omeškania celkom sumu 18,07 eur.

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy (k 31.02.2008), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k
záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný.

Súd po preskúmaní okolností uzavretie zmluvy o pôžičke a jej náležitostí dospel k záveru, že účastníci

uzavreli o zmluvu o úvere a nie o zmluvu o pôžičke. Súd vychádzal z toho, že každý právny úkon je
potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia. Zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť
peňažné prostriedky do určitej sumy dlžníkovi, ktorý sa zaväzuje tieto vrátiť spolu s úrokom. Zmluva o

pôžičke je zmluvou reálnou, čo znamená, že k vzniku záväzku nepostačuje konsenzus zmluvných strán,
ale je potrebné aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky, v danom prípade peňazí. Zmluva o úvere je
konsenzuálnou zmluvou, čo znamená, že záväzok na poskytnutie plnenia vzniká už zo samotnej dohody
strán.

V danom prípade právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému priamo finančné prostriedky,

ale zaplatil za neho kúpnu cenu tovaru, ktorý si vybral žalovaný a žalovaný sa zaviazal túto cenu
zvýšenú o úroky splácať. V predloženej zmluve o pôžičke sú uvedené náležitosti upravené zákonom pre
zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ako ročná úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN a pod.), ktoré
sa pri zmluve o pôžičke nevyžadujú. Právny predchodca žalobcu si pritom za poskytnutie peňažných
prostriedkov dohodol odmenu vo forme úrokov, ktoré predstavujú cenu plnenia (úveru), čo je podstatná

náležitosť zmluvy o úvere. Po zohľadnení uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danomprípade išlo o zmluvu o úvere, a to o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže z predložených listinných
dôkazov je zrejmé, že išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby,
ktoréposkytovaldodávateľkonajúcivrámcisvojejpodnikateľskejčinnostifyzickejosobezabezpečujúcej

svoje potreby.

Súd preskúmaním uzatvorenej zmluvy o úvere zistil, že táto má náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. účinným v čase uzatvorenia zmluvy, najmä tie, absenciu ktorých zákon sankcionuje
tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto uzavrel, že zmluva o úvere bol platne
uzavretá.

Žalovaný sa zaviazal uhradiť akontáciu vo výške 600,-Sk a 24 splátok v rovnakej výške, čiže celkovo

sumu15000,-Sk,čopoprepočtepredstavujesumu497,91eur. Keďžeuhradildoposiaľibasumu318,62
eur, ostáva mu uhradiť na istine a úrokoch sumu 179,28 eur. Žalobca v špecifikácii žalovanej sumy
uviedol, že žalovaná suma predstavuje zostatok istiny vo výške 177,32 eur a poplatky vo výške 28,03
eur. Súd viazaný návrhom preto rozhodol o zvyšku neuhradenej istiny s úrokmi vo výške 177,32 eur. Na
jej úhradu súd žalovaného zaviazal, pretože žalovaný nesplnil svoju povinnosť splatiť poskytnutý úver

spolu s úrokmi riadne a včas, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho zo zmluvy o úvere.

Z prehľadu obratov žalovaného vyplýva, že suma 28,03 eur, ktorú žalobca v odpovedi na výzvu súdu
označil ako poplatky, predstavuje súčet účtovaných zmluvných pokút spolu vo výške 9,96 eur a úrokov
z omeškania vo výške spolu 18,07 eur (viď ich posúdenie na strane 3 prvý odsek tohto rozsudku).

Občiansky zákonník vyžaduje na platnosť dohody o zmluvnej pokute písomnú formu. V tejto dohode

musí byť zároveň určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Predložená zmluva o pôžičke
má na rubovej strane určité ďalšie podmienky, ktoré sú platné od 8.7.2008. V týchto podmienkach,
podobneakoaninaprvejstranezmluvyopôžičkenieježiadnadohodaozmluvnejpokute.Zatohtostavu
súd nemal preukázanú písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute za nedodržanie riadneho
splácania úveru, ani dohodu o jej výške. V tomto smere text zmluvy v poslednom odseku na prvej

strane týkajúci sa súhlasu žalovaného so zmluvnou pokutou súd považuje za bezpredmetný, pretože
dohoda o zmluvnej pokute ani v zmluve samotnej, ani v podmienkach na jej rube nebola uzavretá, teda
žalovaný nemal s čím súhlasiť. Táto pritom podľa názoru súdu musí byť dohodnutá za konsenzu oboch
zmluvných strán, či už je dohodnutá pri uzavretí zmluvy, alebo neskôr. VOP účinné od 1.1.2009 síce
už majú aj úpravu týkajúcu sa výšky zmluvnej pokuty, ktorá bola použitá aj na omeškanie žalovaného,

avšak takúto jednostrannú zmenu podmienok bez súhlasu žalovaného minimálne pokiaľ ide o zmluvnú
pokutu súd nepovažuje za písomnú dohodu oboch zmluvných strán o zmluvnej pokute a jej výške. V
tomto smere neuniesol žalobca dôkazné bremeno. Súd vychádzajúc z dôkazov, ktoré mal k dispozícii ku
dňu vyhlásenia rozsudku, zamietol návrh v tejto časti, t.j. v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 9,96 eur.

Suma 18,07 eur svojou výškou zodpovedá úrokom z omeškania podľa občianskoprávnej úpravy. V čase

omeškania žalovaného so splatením celej dlžnej sumy bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky
pred hlavné refinančné operácie (od ktorej sa odvíja výška zákonných úrokov z omeškania) určená vo
výške 1,00 % ročne. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinnej do 31.1.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia

mohla byť výška úrokov z omeškania určená aj o 7 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie, ak to bolo výhodnejšie pre veriteľa.. Takto určená výška úrokov z omeškania sa použila
počas celého tohto polroka.

Vychádzajúc z výšky istiny vo výške 177,32 eur a výšky jednotlivých mesačne kapitalizovaných úrokov

z omeškania, vypočítané úroky z omeškania boli vypočítané vo výške 8,25 % ročne. Pri 1,00 % ročnej
základnej sadzbe ECB by mohol žalobca požadovať úroky z omeškania vo výške 9,00 %, resp. 8,00
%, ak by si ich uplatnil podľa § 3 ods. 2 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinnej do 31.1.2013. Keďže taktovypočítané úroky z omeškania nie sú vyššie, ako je upravuje citovaná právnou úprava a žalovaný je v
omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd ho zaviazal na ich zaplatenie.

Žalobcasiuplatnilajúrokyzomeškaniavovýške9%ročnezcelejsumyododňa5.7.2010dozaplatenia.

Ako vyplýva z vyššie uvedenej špecifikácie uplatnenej sumy, v tejto okrem istiny s úrokmi boli zahrnuté
aj zmluvné pokuty (v časti ktorých súd návrh zamietol) a úroky z omeškania.

Úroky z omeškania sú zákonnou sankciou za omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. Žalovaný
sa zaviazal vrátiť požičané peňažné prostriedky spolu s úrokom. Ide o jeho povinnosť, s plnením ktorej
sa mohol dostať do omeškania a z ktorej prichádza do úvahy uplatnenie si úroku z omeškania. Zo
samotných úrokov z omeškania však podľa názoru súdu neprichádza do úvahy uplatňovanie ďalších

úrokov z omeškania. Vyplýva to zo samotnej podstaty tohto úroku, ktorý nastupuje až v prípade
porušenia záväzku dlžníka. Úroky z omeškania neboli predmetom zmluvy, žalovaný ich nebol povinný
platiť v prípade riadneho splácania, teda s ich platením sa nemôže dostať do omeškania, keďže tieto
sú práve sankciou za omeškanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi úrok z omeškania iba zo sumy 177,32 eur, a

to vo výške, v akej ich požadoval, keďže táto je v súlade s cit. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a odo dňa,
ako požadoval žalobca, pretože výzvu na zaplatenie celej pohľadávky prevzal žalovaný dňa 1.7.2010,
lehota 3 dní na zaplatenie uplynula dňa 4.7.2010, teda od nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do
omeškania so platením celého zvyšku pohľadávky. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Súd námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nepovažoval za dôvodnú. Ako už bolo

uvedené, vedľajší účastníka vychádzal z toho, že listina zo dňa 26.6.2010 predstavuje odstúpenie od
zmluvy, čím sa zmluva od začiatku zrušila a začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na
vrátenie bezdôvodného obohatenia.

Ja pravdou, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.6.2010 vyzval žalovaného na zaplatenie
celého dovtedy splatného dlhu. Táto listina bola označená ako predžalobná upomienka (teda nie

výpoveď, ako uvádza vo svojom vyjadrení vedľajší účastník). Z celého obsahu tejto upomienky podľa
názoru súdu nie je možné vyvodiť, že by malo ísť o odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na účinky
odstúpenia od zmluvy musí byť takéto odstúpenie jasne vyslovené v právnom úkone, teda musí byť
nepochybne a jednoznačne zrejmé, že zmluvná strana má v úmysle odstúpiť od zmluvy. Keďže z
predloženej upomienky uvedený úmysel právneho predchodcu odstúpiť od zmluvy nevyplýva, súd túto

upomienku nepovažoval za odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť potom súd nemal
preukázané, že by malo dôjsť k zrušeniu zmluvy od začiatku a vzniku bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 205,35 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia 195,39 eur, teda neúspešný bol len v
nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Tieto trovy pozostávajú zo súdneho

poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia žalobcu v súdnom konaní vo výške 66,55 eur
pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom a písomné podanie na súd - odmena za 1 úkon 19,92 eur, 2 x režijný paušál po 7,81
eur a 20% DPH z uvedených súm vo výške 11,09 eur v zmysle príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní týkajúceho sa prípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka súd žalobcovi nepriznal, pretože v tomto žalobca úspešný nebol (§ 142 ods. 1
O.s.p.).

Podobne súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože tento vystupoval na
strane účastníka, ktorý bol úspešný iba v nepatrnej časti uplatňovaného nároku, teda ak nemá právo nanáhradu trov konania účastník, na strane ktorého vystupoval vedľajší účastník, nemá právo na náhradu
trov konania ani samotný vedľajší účastník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.