Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/229/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205484
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714205484.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne D. F. C., Z..G..,
G. G. D. H., O.. I. XX, IČO: 35 937 874, proti žalovanému V.. I. U., T.. XX.XX.XXXX, H. I. - C., O.. Z.. I.
XXXXX/XX, v konaní o zaplatenie 1.868,29 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.868,29 Eur sa zastavuje.

Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť sumu 86,26 Eur titulom 5,25% úroku z omeškania zo sumy

1.868,29 Eur za obdobie od 4.12.2013 do 21.10.2014 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni sa proti žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.4.2014 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia
sumy 1.868,29 Eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 4.12.2013 do zaplatenia.
Žalobu žalobkyňa odôvodnila tou skutočnosťou, že žalovaný jej žalovanú istinu dlhuje na základe tej
skutočnosti, že dňa 7.3.2011 v čase okolo 17.30 hod. pod vplyvom najmenej 2,5 promile alkoholu

v krvi viedol osobné motorové vozidlo zn. M. I. ev.č. I. XXX Z. v I. po novej preložke cesty I/65 v
smere jazdy od Banskej Bystrice ku križovatke tejto cesty s cestou I/18, pričom pred vyústením cesty
v pravotočivej zákrute neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a
spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej jeho spolujazdec N. H., T.. XX.X.XXXX utrpel pomliaždenie ľavých
pľúc, zlomeninu nosnej kosti, zlomeninu sánky vľavo, zlomeninu očnice vpravo, krvácanie do dutín kosti
sánkovej vľavo, tržnú ranu v oblasti ľavého oka, tržnú ranu idúcu od ucha vľavo na ľavé líce veľkosti 10

cm, viacnásobné drobné rany v oblasti ľavej strany tváre, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie
srdca, zakrvácanie do hrudníka vľavo a zníženie sluchu senzoroneurálne v pravo, s potrebnou dobou
liečenia práceneschopnosti v trvaní minimálne 15 týždňov. Za tento skutok bol žalovaný rozsudkom
Okresného súdu Martin sp.zn. 2T/32/2012 zo dňa 13.3.2013 uznaný za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, účinného do 31.10.2011, za použitia §
138 písm. h/ Trestného zákona účinného do 31.10.2011 a za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona účinného od 31.10.2011. Žalobkyňa vynaložila na
zdravotnú starostlivosť poskytnuú poškodenému poistencovi N. H. náklady v celkovej výške 1.868,29
Eur, ktoré pozostávali z nákladov lekárskej služby Prvej pomoci vo výške 1,42 Eur, zo spoločných
vyšetrovacích a liečebných zložiek v sume 557,61 Eur, za ústavnú teda lôžkovú zdravotnú starostlivosť
v sume 1.305,66 Eur a na špecializovanú ambulantnú starostlivosť vo výške 3,60 Eur. Celkové náklady
potom prestavovali žalovanú istinu. Žalobkyňa má v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a/ Zákona č.

577/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov voči žalovanému právo na náhradu vynaložených
nákladov zdravotnej starostlivosti za svojho poistenca v dôsledku zavineného protiprávneho konania
zo strany žalovaného. Listom zo dňa 12.11.2013 č.k. Rp 11230232 vyzvala žalobkyňa žalovaného nazaplatenie uvedených nákladov, avšak bezvýsledne. V dôsledku tejto skutočnosti bola žalobkyňa nútená
obrátiť sa na súd.

V priebehu konania žalobkyňa až do prvého pojednávania vo veci samej nariadeného na deň 28.1.2015

na žalobe zotrvala. Až po tomto pojednávaní dňa 28.1.2015 o 11.00 hod. došlo na súd čiastočné
späťvzatie návrhu na začatie konania, vyhotovené listom žalobkyne zo dňa 26.1.2015. Žalobkyňa v
tomto podaní uviedla, že žalovaná suma jej bola uhradená poisťovňou Kooperatíva poisťovňa a.s.,
z povinného zmluvného poistenia dňa 22.10.2014 a preto koniec omeškania ustálila bezprostredne
pred dňom pripísania tejto sumy na svoj účet, teda na deň 21.10.2014. Vzhľadom na uvedené úrok

z omeškania vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 86,26 Eur a na tomto úroku žalobkyňa trvá,
nakoľko nie je uhrádzaný z povinného zmluvného poistenia. Preto zobrala žalobu späť v časti istiny, kde
žiadala konanie zastaviť a žiadala priznať titulom vyčísleného úroku z omeškania sumu 86,26 Eur.

Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril až na druhom pojednávaní vo veci samej, keďže prvého
pojednávania sa vo veci napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil. Na pojednávaní dňa 19.2.2015
žalovaný uviedol, že nemá námietky proti čiastočnému zastaveniu konania, ale má za to, že nebol v

omeškaní s úhradou tejto sumy a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú sumu mala od počiatku
žalobkyni plniť poisťovňa, v ktorej bol povinne zmluvne poistený ako vodič predmetného motorového
vozidla. On potom čo dostal výzvu od žalobkyne aby zaplatil poskytnuté poistné plnenie, informoval
pracovníčku žalobkyne, že bol v tom období zamestnancom a vozidlo mohol používať pri výkone
zamestnania. Mohol ho súčasne používať aj na súkromné účely, teda po práci a teda predmetná

suma mala byť hradená z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Naviac tvrdil, že v
čase keď spôsobil dopravnú nehodu plnil pracovnú úlohu, avšak nevedel súdu ponúknuť dôkazy túto
skutočnosť preukazujúce. Tvrdil, že pokyn na vykonanie pracovnej cesty dostal ústne od bývalého
riaditeľa obchodnej spoločnosti H., kde bol v čase dopravnej nehody zamestnaný, avšak ten už zomrel.
Akú konkrétnu pracovnú úlohu mal v súvislosti s vykonanou cestou plniť, žalovaný odmietol súd

informovať.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa žalobu zobrala späť v časti istiny vo výške 1.868,29 Eur, súd
konanie o tomto nároku zastavil podľa § 96 ods. 1 tretia veta O.s.p. so súhlasom žalovaného.

Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne je dôvodná
a to vzhľadom na tieto skutočnosti:

Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie sumy 1.868,29 Eur opierala o ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a/
Zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotného poistenia. Podľa
citovaného ustanovenia zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného
režimu, alebo v dôsledku užitia alkoholu, alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu

alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

V tomto prípade bolo nepochybne preukázané a to aj čítaním obsahu pripojeného trestného spisu
Okresného súdu Martin sp.zn. 2T/32/2012, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu
a jeho konanie bolo právoplatne kvalifikované ako trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený vyššie
uvádzaným rozsudkom Okresného súdu Martin z 13.3.2013. Súd sa oboznámil aj so zápisnicami o

výsluchu žalovaného v procesnej pozícii obvineného so zápisnicou o výsluchu svedka poškodeného
V.. N. D., ktorý bol v prípravnom konaní vypočutý ako poškodený a vykonával v tom čase funkciu
jedného z konateľov obchodnej spoločnosti H. G..M..B.., so sídlom vo Vrútkach, ktorej v čase dopravnej
nehody bol riaditeľom žalovaný. Ani z výpovede žalovaného, ale ani z výpovede V.. N. D. nevyplynulo,
žeby žalovaný v čase keď dopravnú nehodu zavinil, teda 7.3.2011 v čase okolo 17.23 hod. bol plnil

pracovnú úlohu, ktorou bol poverený. Z výpovede žalovaného urobenej v prípravnom konaní vyplynulo,
že kritického dňa šiel so spomínaným motorovým vozidlom už domov, keď stretol známeho N. H., ktorý
potreboval zaviesť do Martina. Ten nastúpil k nemu vo Vrútkach pri križovatke zo Žiliny do Martina.
Pred jazdou pil alkohol v čase okolo 16.00 hod. a 16.15 hod., keď vypil asi 5 - 6 borovičiek so sódou v
hostinci S.-G. D. D.. Potom šiel z tohto baru domov a stretol známeho. Z výpovede V.. D. vyplynula tá

skutočnosť, že žalovaný si zobral auto a šiel s ním mimo firmu, čo bolo zapísané v knihe o prevádzkemotorového vozidla. Z výpovedí oboch vyplynulo, že žalovaný mohol používať pridelené motorové
vozidlo svojho zamestnávateľa aj na súkromné účely. Z dokazovania ktoré bolo vykonané v trestnom
konaní, s výsledkami ktorého sa súd oboznámil a dokazovania vykonaného vo veci 10C/229/2014

teda nevyplynulo, žeby žalovaný bol dopravnú nehodu zavinil pri plnení pracovných úloh a teda, žeby
za škodu poistencovi žalobkyne mohol pri analgickej aplikácii ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) zodpovedať jeho zamestnávateľ.

V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby

samé za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovno-
právnych predpisov nie je tým dotknutá.

Pre súd z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný používal motorové vozidlo v čase, keď zavinil
dopravnú nehodu a pri nej aj škodu poistencovi žalobkyne na súkromné účely. Šiel s ním už domov
a teda neplnil pracovnú úlohu, teda za škodu na zdraví poistenca žalobkyne nezodpovedá právnická
osoba, ktorej bol v tom čase zamestnancom. Táto skutočnosť nevylučuje, že ako vodič predmetného

motorovéhovozidlabolpovinnezmluvnepoistenýapoisťovňažalobkyniposkytlanáhraduvynaložených
liečebných nákladov vo výške 1.868,29 Eur. Z výpovede žalovaného potom vyplynulo, že keď dostal
výzvu žalobkyne na preplatenie liečebných nákladov, tak túto výzvu poisťovni Kooperatíva nezaniesol
a poisťovňu o tom neinformoval.

Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa dôvodne žalovala sumu 1.868,29 Eur, pričom

žalovaného na preplatenie tejto sumy vyzvala listom zo dňa 12.11.2013, ktorý žalovaný prevzal podľa
podpísanej doručenky 18.11.2013 a keďže žalovaný do 15-dní od doručenia výzvy predmetnú sumu
nezaplatil 16-tym dňom teda 4.2.2013, dostal sa s jej úhradou do omeškania. Navyše žalovaný
nereagoval ani na poučenie žalobkyne v predmetnej výzve, aby v prípade, že mal uzatvorené povinné
zmluvné poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,sasožiadosťou

o úhradu vyčíslených nákladov obrátil na príslušnú poisťovňu. Táto skutočnosť bola zistená priamo
výpoveďou žalovaného. Z takýchto dôvodov žalovaný nesie zodpovednosť za omeškanie s úhradou
liečebných nákladov, ktoré žalobkyňa dôvodne po ňom požadovala v zmysle ustanovenia § 42 ods.
4 písm. a/ Zákona č. 577/2004 Z.z. Nárok žalobkyne na úroky z omeškania potom nachádza právnu
oporu v ustanovení § 217 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 v aktuálnom znení v čase vzniku omeškania žalovaného. Nepochybne bolo
preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s náhradou poisteného plnenia žalobkyne v čase od 4.12.2013
do 21.10.2014, pričom 5,25% úrok zo sumy 1.868,29 Eur predstavuje vyčíslenú sumu 86,26 Eur, k
zaplateniu ktorej ho súd zaviazal.

Žaloba žalobkyne bola plne dôvodná a preto jej súd v celom rozsahu po čiastočnom obmedzení

uplatneného nároku vyhovel.

Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, mala by právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania, keďže však žalobkyňa proti žalovanému náhradu trov konania nepožadovala, súd jej ich
náhradu nepriznal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.