Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/249/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510225890
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sandtnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1510225890.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci

navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 603201, zast.
advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Pohovej a partners, s.r.o., so sídlom: Námestie Slobody 10,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX,J./ T. T., nar., bytom K. XX, Q. N., zast.
C. I.aplatenie 1.575,47 Eur s príslušenstvom ,takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súd dňa XX.XX.XXXX domáhal voči odporcovi v 1. rade
zaplatenia 1.575,47 Eur s poplatkom z omeškania ,ktorý v návrhu špecifikoval. Svoj nárok opieral o

nájomný pomer k bytu č. XXX na Y. . ul.č. XX v J. (ďalej len „ predmetný byt“)a nedoplatok sa mal
týkať nájomného za odbývané mesiace XX,XX/XXXX,X-X/XXXX vo výške 1.162,88 Eur a nedoplatku
za úhradu služieb poskytovaných s užívaním bytu za roky XXXX,XXXX vo výške 412,59 Eur.

Odporca 1 s návrhom nesúhlasil dôvodiac tým, že nájomnú zmluvu k predmetnému bytu mal uzavretú
jehootec,ktorýzomreldňaXX.XX.XXXX.Kprechodunájmunedošloaon,odporcav1.radevrozhodnom
období byt neužíval.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX navrhovateľ upravil petit a žiadal odporcu 1 zaviazať na zaplatenie
istiny 1.574,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od X.X.XXXX a to z toho dôvodu, že

odporca 1 býval v predmetom byte bez právneho dôvodu. Vo zvyšku príslušenstva zobral návrh späť.

UznesenímzodňaXX.XX.XXXXsúdnanávrhnavrhovateľapripustil,abydokonanienastraneodporcov
vstúpil ďalší účastník: T. T., rod. J., nar. XX.XX.XXXX,bytom K. XXX/XX,Q. N. ako odporkyňa v 2.rade.

Navrhovateľ viackrát menil petit návrhu ,ktorý ustálil podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX.

Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu návrhu tak, že :

Odporkyňa v 2.rade je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 1.575,47 Eur spolu s poplatkami z omeškania vo výške

- 1 ‰ zo sumy 240,09 Eur od 26.07.2009 do zaplatenia,

- 1 ‰ zo sumy 145,36 Eur od 01.01.2009 do zaplatenia,- 1 ‰ zo sumy 145,36 Eur od 01.02.2009 do zaplatenia,

- 1 ‰ zo sumy 172,50 Eur od 05.08.2010 do zaplatenia,

- 1 ‰ zo sumy 145,36 Eur od 01.03.2009 do zaplatenia,

- 1 ‰ zo sumy 145,36 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia,

- 1 ‰ zo sumy 145,36 Eur od 01.05.2009 do zaplatenia,

- 1 ‰ zo sumy 145,36 Eur od 01.06.2009 do zaplatenia,

- 1 ‰ zo sumy 145,36 Eur od 01.07.2009 do zaplatenia,

- 1 ‰ zo sumy 145,36 Eur od 01.08.2009 do zaplatenia.

Odporca v 2. rade je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľovi

trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 94,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.

Odporca v 1. rade je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 380,06 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov: I. V., Y. G., R. J., W.. I. V., C.

P., N. G. oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi najmä: zápisom o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu, EL z č. l. 5, 6, rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého bol
pridelený predmetný byt G. J. - X-člennej rodine, prehľadnou zostavou kalkulácie zálohové predpisu z
č. l. 7, protokolom o odovzdaní bytu zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou J. zo dňa XX.XX.XXXX ohľadne
protokolárneho odovzdania bytu, upomienkou k úhrade nájomného - stanoviskom, potvrdením zo dňa

XX.XX.XXXX o oboznámení sa s prípadným preplatkom alebo nedoplatkom za vyúčtovanie ÚK, P., SV
a služieb za rok XXXX, špecifikáciou dlžoby, sumárnou analýzou platieb za obdobie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, vyúčtovaním ÚK, P., SV a služieb spojených s užívaním bytu na rok XXXX, vyúčtovaním
ÚK, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu za rok XXXX, upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX,
čestným prehlásením obyvateľov obytného domu J. XX, J. o tom, že sa G. J., nar. XX.XX.XXXX v

období od roku XXXX zdržiaval na adrese J. XX, J., potvrdením X. SR zo dňa XX.XX.XXXX ohľadne
skutočnosti, že od XX.XX.XXXX v byte č. XX na J. XX v J. evidujú dve osoby, oznámením odboru
sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR o vyplatenie
výsluhového dôchodku, stranou X rozsudku OS J. V č. k. XXC XXX/XXXX, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o ukončení procesu vymáhania pohľadávky, rozsudkom OS J. V

č. k. XXC XXX/XXXX - XX, ktorým OS J. V určil, že nedošlo k prechodu nájmu bytu č. XX na 6. poschodí
bytového domu v J. na Y. XX na T. J. a G. J., a ktorým súd zaviazal menovaných vypratať predmetný
byt, čestným prehlásením G. J., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhlásením T. J., že nevlastní
na území SR žiadnu nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX, EL z č. l. XX - XX a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

Navrhovateľ v pôvodnom návrhu dôvodil tým, že odporca v 1. rade je nájomcom predmetného bytu
a za rozhodné obdobie si svoje povinnosti nájomcu neplnil a vznikla mu dlžoba, ktorú špecifikoval v
návrhu. Neskôr navrhovateľ zmenil právnu kvalifikáciu s tým, že odporca v 1. rade byt užíval bez
právneho dôvodu a žalovanú sumu žiadal priznať titulom bezdôvodného obohatenia. Po ustálení petitu
navrhovateľ argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že byt v uvedenom

období užívala odporkyňa v 2.rade bez právneho dôvodu. Voči odporcovi v 1.rade nezobral návrh späť,
nežiadal ho zaviazať povinnosťou vyplývajúcou z užívania bytu, ale žiadal, aby súd odporcu 1 zaviazal
na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 380,06 Eur ,ktoré trovy sú za obdobie od začatia konania
do XX.XX.XXXX z dôvodu, že odporca 1 spôsobil neúmerné predlžovanie konania nakoľko neuviedol,
že v byte, za užívanie ktorého vznikli nedoplatky, žila v žalovanom období jeho sestra - odporkyňa

v 2.rade.Uvedenú skutočnosť, t.j. že v predmetom byte žila v žalovanom období odporkyňa v 2.rade
uviedla až matka odporcov na pojednávaní dňa XX.XX.XXXXOdporca v 1.rade vo svojej výpovedi uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva, nakoľko od smrti svojho
otca XX.XX.XXXX s v byte na Y. XX v J. vôbec nebýval. G., že po smrti otca so sestrou platil nájomné a
to z toho dôvodu, že obidvaja požiadali o prechod nájmu bytu, ktorý im však nebol priznaný a preto od

januára XXXX prestal uhrádzať náklady za uvedený byt; čo bolo aj úmyslom, nakoľko chcel už vyvolať
konečné rozhodnutie príslušných orgánov. Po smrti otca mal aj kľúč od predmetného bytu, avšak v
byte nebýval a uvedený byt odovzdala prenajímateľovi jeho matka dňa XX.XX.XXXX. Od roku XXXX až
XXXX presne uviesť nevie býva u svojej matky na J. XXv J., kde je uvedený aj ako príslušník domácnosti,
čo vie preukázať potvrdením od správcu predmetnej nehnuteľnosti.

Odporkyňa v 2.rade s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že v byte na Y. ul. č. XX byt č. XXX bývala od XX/
XXXX do XX/XXXX. Neskôr sa z bytu odsťahovala a kľúče od bytu odovzdala matke. V rozhodnom
období v predmetnom byte nebývala. Byt zostal prázdny.

Zástupca odporkyne v 2. rade vo veci vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že navrhovateľ mal na
základe súdneho konania sp.zn. XXC/XXX/XXXX,konanom na Okresnom súde Bratislava V, vedomosť
o tom, kto uvedený byt užíval. V zmysle uvedeného rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

XX.X.XXXX boli odporcovi 1,2 zaviazaní vypratať predmetný byt. Právny zástupca navrhovateľa podal
návrh na vstup odporkyne 2 do konania XX.X.XXXX.Posledným nájomným ,ktorá navrhovateľ žiada je
jún XXXX a posledným vyúčtovaním za služby rok XXXX,ktoré vyúčtovanie muselo byť navrhovateľovi
známe najneskôr do XXX.X.XXXXX,kedy vyúčtovanie prebral G. J.. Najneskôr od tohto dátumu začala
plynúť dvojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula XX.XX.XXXX. Navrhovateľ návrh na vstup odporkyne

2 do konania podal po tejto lehote.

Svedok I. V. vypovedal, že z predvolania usudzuje, že predmetom konania je dlh na nájomnom byte,
ktorýpatrmestskejčasti.Kúčastníkomkonaniajebezvzťahu.NaY.ul.č.XXbývaccaXXrokov.Bývana
1. poschodí. Poznal nájomcu bytu G. J., ktorý v byte býval celý čas, po ktorý v byte na 1. poschodí býval
aj on. Zaregistroval , že p. J. zomrel, v ktorom roku to si nepamätá, neviem kto v byte po jeho smrti býval.

Byt p. J. bol na niektorom z horných poschodí, takže nemal možnosť zistiť či niekto do bytu chodieval.

Svedkyňa Y. G. uviedla, že býva na Y. ul.č. XX v J.. X. p. J. poznala z videnia. Vie o tom, že p. J.. Vie,
že jeden čas v byte po smrti p. J. bývala jeho dcéra, ako dlho v byte bývala nevie povedať, mohlo to byť
nejakých pár mesiacov. Vie to preto, že som ju pred domom stretla, pýtala som sa jej, prečo byt nekúpia,
na čo jejona povedala, že to nie je také jednoduché. Odporcu po smrti otca v byte nevidela.

Svedkyňa R. J. ( matka odporcov) vo svojej výpovedi uviedla, že jej syn s ňou býval v byte na J. XX a to
už niekoľko rokov pred smrťou bývalého manžela, ako aj po smrti bývalého manžela v roku XXXX a to
nepretržite. Za otcom do bytu na Y. XX syn nechodieval. Do bytu nechodieval ani po smrti jej bývalého
manžela. Po jeho smrti smrti bývala v byte bývalého manžela jej dcéra s priateľom. V byte bývala od XX/
XXXX niekedy do jari, do marca alebo apríla XXXX. Dcéra určite za byt platila platby spojené s užívaním

bytu. Ona-svedkyňa byt odovzdala v júni alebo v júli XXXX pracovníkom J. podniku z dôvodu, že deti
sa nestali nájomcami bytu, k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Svedok W.. V. uviedol, že na Y. XX v J. býva od XX/XXXX na X.poschodí č. bytu XX. Na č. bytu XX
pôvodne bývala rodina T. a neskôr manželia J. s deťmi. Poznali sa ako susedia. Mám vedomosť, že
manželia J. sa neskôr rozviedli a po rozvode zostal v byte bývať p. J. so svojim synom. Občas tam

vídaval chodiť aj jeho bývalú manželku a dcéru. Po smrti p. G. J. st. prišla za ním sociálna pracovníčka a
zisťovalaakájevbytesituácia,kde savyjadril,žeby chcel,abyvbytezostalabývaťsestranavrhovateľa,
pretože v minulosti boli problémy, nakoľko odporca ešte keď chodil na učňovku si doviedol do bytového
domu partiu priateľov a on musel robiť poriadky. O tom, kto v predmetnom byte býval po smrti G. J. st.
sa vyjadriť nevie. Neskôr bol byt pridelený nejakej novej rodine.

Svedkyňa C. P. vypovedala, že býva na J. XX v J. od júna XXXX na 3. poschodí. Na tom istom poschodí
býva aj odporca so svojou matkou. Pôvodne k matke chodieval iba na návštevu, pretože po rozvode
manželstva rodičov sa rozhodol bývať s otcom. Natrvalo sa k matke nasťahoval v roku XXXX, avšak
nemá vedomosť prečo odišiel bývať z predchádzajúceho bytu. O takýchto súkromných veciach sa
nerozprávali. Vie však potvrdiť, že od roku XXXX nepretržite býva u svojej matky. Má vedomosť o tom,

že odporca má aj sestru, ktorá sa vydala a teraz býva v D.. Predtým bývala s matkou a neskôr v G., ale
nevie sa vyjadriť k tomu v akom časovom období to malo byť.Svedok N. G. vo výpovedi uviedol ,že býva na J. XX v J. na 1. poschodí od XX/XXXX. Do tohto
bytového domu prišiel bývať aj odporca, niekedy v roku XXXX. Najprv tam býval s matkou a odporca tam
býva doteraz. Jeho matku občas stretáva. Vie o tom, že pôvodne býval v G., ale nevie prečo sa odtiaľ

odsťahoval. Nemá vedomosť o tom, či odporca má nejakých súrodencov. Odporca býva na 3. poschodí.
Pokiaľ vie, v byte na 3. poschodí býval odporca len so svojou matkou.

Z doložených listinných dokladov ( rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu )
súd zistil, že pôvodným užívateľom, neskôr nájomcom predmetného bytu bol G. J. od X.X.XXXX,ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX.Dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť( spis OS

J. V sp.zn. XD/XXX/XXXX.Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 39C/284/2007-42 bolo
zistené, že k prechodu nájmu predmetného bytu na T. J. a G. J. ml. (odporcov 1,2) nedošlo a títo boli
zaviazaný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX.. Z č.l. 9 súd zistil, že byt bol protokolárne odovzdaný dňa XX.XX.XXXX( bez podpisu
odporcov 1,2- kľúče od bytu odovzdala matka odporcov 1,2). Z čestného prehlásenia z č.l. 46,potvrdenia
Železnice SR z č.l. 47,oznámenia MVSR č.l. 48 zmluvy o spotrebiteľskom úvere z č.l. 50 vyplýva, že

prinajmenšom od roku 2004 má odporca evidovanú kontaktnú adresu na J. XX v J..

Podľa § 488 zák.č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“) Záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného

obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone ( § 489 OZ).

Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ).

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným

subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého
subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné
obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho
dôvodu zahŕňa nielen prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku , ale tiež prípady, keď

pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol, ale ide aj o prípady prijatia preddavku
(zálohy) na plnenie podľa zmluvy, ku ktorému však nedošlo vôbec, alebo v rozsahu zodpovedajúcemu
poskytnutému preddavku.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( § 107 ods. 2 OZ).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.
Navrhovateľpožadovalpriznaťplneniezaobdobie XX-XX/XXXXaX-X/XXXXatotitulombezdôvodného
obohatenia. Svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov predovšetkým Y. G., R. J., C. P. , N. G. ,ako aj

listinnými dokladmi z čl. XX-XX však súd zistil ,že odporca v 1. rade v rozhodnom období v predmetnom
byte nebýval, ale zdržiaval sa a kontaktnú adresu mal na J. XX v J. .Z uvedeného vyplýva, že predmetný
byt odporca v 1. ade neužíval t.j. nemohol sa na úkor navrhovateľa obohatiť.Ohľadne odporkyne, ktorá vniesla námietku premlčania súd zo spisu 39 C/284/2007-42 zistil, že už v
čestnom prehlásení zo dňa XX.X.XXXX odporkyňa v 2. rade uviedla, že v predmetnom byte nebýva .Zo
zápisnice z pojednávania dňa X.X.XXXX súd zistil, že odporkyňa sa mala prihlásiť do evidenčného listu

po smrti svojho otca dňa X.X.XXXX.Keď jej bolo oznámené, že nespĺňa podmienky prechodu nájmu bytu
tak sa z neho odsťahovala .Evidenčne sa odhlásila v decembri XXXX.Z uvedeného je zrejmé, že už v
tom čase navrhovateľ vedel, že odporkyňa v 2. rade byt krátkodobo užívala a teda z opatrnosti mohol ju
už v návrhu zo dňa XX.XX.XXXX označiť ako účastníčku konania čo však neurobil. Súd vstup odporkyne
v 2.rade povolil právoplatne až dňa XX.XX.XXXX. t.j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Podľa

názoru súdu uplynula aj objektívna premlčacia doba nakoľko sa jedná o nárok, ktorý navrhovateľ
mohol uplatniť po uplynutí každého mesiaca, kedy bol predmetný byt protiprávne užívaný ,ako aj po
uplynutí vyúčtovacieho obdobia za skutočne odobraté služby. Súd sa nestotožnil s právnym názorom
navrhovateľa ,že v danom prípade je objektívna premlčacia doba 10 rokov, pretože k tomuto tvrdeniu
navrhovateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy. K odporkyni v 2.r rade súd ešte poznamenáva, že
navrhovateľ takisto súdu nepreukázal, že by v rozhodnom období odporkyňa v 2 rade predmetný byt

reálne užívala. Samotné tvrdenie, že výpovede odporcu 1,odporkyne 2 a svedkyne ich matky ohľadne
doby ,po ktorú odporkyňa v 2. rade v byte bývala sú v danom prípade nepodstatné, pretože dôkazné
bremeno zaťažuje navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené, súd návrh ako nedôvodný zamietol

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný

preto by mal nahradiť odporcom trovy konania .Títo si však náhradu trov konania neuplatňovali ,preto
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.